SLOVAK FREE MEDIA
V oprávnených prípadoch, keď médiá zverejnia skresľujúce informácie, prezident SR Ivan Gašparovič využije právo na odpoveď, ktoré zavádza nový tlačový zákon nadobúdajúci účinnosť 1. júna. Pre TASR to potvrdil hovorca hlavy štátu Marek Trubač. Zároveň podotkol, že prezident nebude meniť svoju mediálnu politiku a k tlačovým médiám bude pristupovať rovnako ako doteraz.
"Pán prezident je presvedčený, že tento zákon nezabíja slobodu tlače. Naopak, rozširuje slobodu slova a prejavu aj na tých, ktorí nie sú vlastníkmi vydavateľstiev, tlačovín respektíve tlačových agentúr," konštatoval Trubač. Podľa hlavy štátu slovenská spoločnosť za ostatných 18 rokov prešla výraznými transformačnými zmenami, 42 rokov starý tlačový zákon kreovaný za socializmu si preto prirodzene žiadal zmenu. "Bolo nevyhnutné, aby vláda a syndikát pristúpili k obnove zákona, ktorý by rešpektoval súčasné potreby a podmienky tlače a vydavateľstiev," poznamenal prezidentov hovorca. Gašparovič neodmieta úpravy v zákone, pokiaľ by mal byť výraznou prekážkou pre niektorú z dotknutých strán, všetko však ukáže až jeho využívanie v praxi.
Politici, ktorých TASR oslovila, sa vo všeobecnosti nechystajú vo veľkom využívať právo na odpoveď. Predstavitelia vládnej koalície sa nazdávajú, že prijímanie zákona sprevádzala zbytočná hystéria a aplikačná prax preukáže, že zákon slobodu médií neobmedzí. Opozícia zasa tvrdí, že zákon je zlý a napríklad SMK hľadá priestor, ako ho napadnúť na Ústavnom súde SR.
"Médiá budú aj po nedeli jednoznačne vo výhode," povedal pre TASR podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer-SD). Dodal, že médiá počas diskusie o tlačovom zákone preukázali svoji neprofesionalitu, napríklad "hrubým skreslením" výrokov predstaviteľa OBSE Miklósa Harasztiho. Právo na odpoveď podľa Číža predstavuje len minimálny nástroj na korekciu najhrubších prešľapov tlačovín, sám sa ho využívať nechystá. "S novinami nemá význam polemizovať," uzavrel.
Podobný názor má aj podpredseda ĽS-HZDS Milan Urbáni. "V redakciách nebudú tony papierov so žiadosťami o odpoveď. Ja som toto právo nevyužíval a ani nebudem," povedal. Zákonu treba dať podľa predsedu výboru pre európske záležitosti čas približne pol roka, aby sa ukázal jeho vplyv na prax. "Ak prinesie negatíva, prehodnotíme ho," uviedol Urbáni.
Dôsledky platného zákona chce pozorne sledovať aj KDH. "Treba počkať, akým spôsobom ovplyvní komunikáciu novinárov, verejnosti a politikov," myslí si predsedníčka poslaneckého klubu KDH Mária Sabolová. Počkať chce do jesene, pretože dovtedy aj tak nebude možnosť zákon zmeniť. Obavy zo zneužívania zákona sú podľa Sabolovej oprávnené, vždy však bude existovať priestor na obranu médií.
"Nevylučujem, že budeme využívať inštitút odpovede, respektíve opravy, pretože je evidentné, že na predstaviteľov SNS je cielená mediálna poľovačka," povedal pre TASR predseda poslaneckého klubu Rafael Rafaj. Dodal, že podľa neho sú tieto ustanovenia zákona niekedy jedinou možnosťou, ako verejnosť upozorniť na nekorektnú medializáciu informácie. Rafaj nevylúčil, že SNS na jeseň osloví koaličných partnerov s ponukou na novelu tlačového zákona, ktorá by mala mať tak technický, ako aj systémový charakter. Podľa Rafaja by mala posilniť garancie neskreslenej a korektnej interpretácie výroku v médiách, ale exkluzivitu v prípade, že má informáciu k dispozícii len jedno médium.
Podľa SMK je zákon nielen zlý, ale aj protiústavný. Pripravuje preto podanie na Ústavný súd, na čo však potrebuje podporu prinajmenšom ešte jednej opozičnej strany. Poslanci SMK už pripravujú novelu, parlament by sa ňou mal zaoberať na septembrovej schôdzi. Predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos dnes pre TASR skonštatoval, že zákon je veľmi zlý a právo na odpoveď bude škodiť spoločnosti.
Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS) je znepokojený z príprav médií na deň, keď zákon vstúpi do platnosti. "Dozvedáme sa o tom, že redakcie školia novinárov a nabádajú ich k opatrnejšiemu postupu, aby sa vyhli stretu s tlačovým zákonom. Dozvedáme sa dokonca to, že niektorí novinári sa sami začínajú strážiť a uchyľujú sa k autocenzúre," uviedol v tlačovom vyhlásení. Takéto kroky novinárov mu pripomínajú časy pred rokom 1989. Vláda chce podľa Galbavého nasmerovať Slovensko k autoritatívnemu režimu. "Urobíme všetko pre to, aby sa v ňom nepokračovalo a aby na Slovensku ostali zachované všetky prvky demokracie," uzatvára.
Tlačené médiá chcú napriek výhradám k novému tlačovému zákonu jeho ustanovenia dodržiavať, vrátane kritizovaného práva na odpoveď. Konkrétny dosah zákona na fungovanie periodík si šéfredaktori oslovených tlačovín odhadnúť netrúfli, zhodli sa však na úsilí zachovať kvalitu, ktorú čitatelia očakávajú. Zákon nadobudne účinnosť v nedeľu 1. júna.
Hospodárske noviny (HN) aj Pravda pripravili pre redaktorov školenia s právnikmi, ktorými chcú redukovať riziko vyrovnávania si účtov prostredníctvom novín. Po uvedení zákona do praxe očakáva šéfredaktor Pravdy Petr Šabata s právnikmi intenzívnejšiu komunikáciu.
Šéfredaktor HN Peter Vavro si myslí, že redaktori budú musieť viac zvažovať prezentáciu získaných informácií v novinách. "Aplikácia zákona nesmie ohroziť našich čitateľov, respektíve záujmy vydavateľa a HN. Kľúčové strany v novinách budú naďalej patriť aktuálnym a zaujímavým informáciám, určite nie prepisom nadpráce štátnych úradníkov a hovorcov politických strán," uviedol Vavro pre TASR.
Denník Plus 1 deň a týždenník Plus 7 dní z proveniencie rovnakého vydavateľstva žiadne zmeny v práci svojich redaktorov nechystajú. "Bolo by to aj zbytočné, keďže sme povinní zverejniť stanovisko aj v prípade, že je informácia pravdivá," povedal šéfredaktor týždenníka Miloš Luknár. Je presvedčený, že zákon koncipovali politici s cieľom zahltiť neposlušné noviny odpoveďami. Podobný názor má aj šéfredaktorka týždenníka Žurnál Nora Slišková. "Z logiky všetkého, čo sa dialo okolo prípravy zákona, argumentov politikov, ktoré používali, vyplýva, že pri práve na odpoveď mysleli na seba," skonštatovala. Vavro si myslí, že jeho noviny budú musieť žiadostiam o odpoveď čeliť najčastejšie, pretože o firmách píšu rovnako často ako o politikoch.
Pavel Kapusta, šéfredaktor mesačníka Extra plus, si myslí, že nič podstatné sa po 1. júni v mediálnej oblasti neudeje. V zákone mu chýba skôr úprava postavenia novinára, jeho nezávislosti a definícia vzťahu voči vydavateľovi. "V uvedených smeroch je prakticky bezzubý, čo však väčšine vydavateľov vyhovuje," myslí si Kapusta. Dodal, že diskusia o zákone bola "hlúpo spolitizovaná".
O proteste proti zákonu šéfredaktori zatiaľ neuvažujú. Vavro podporuje plánované podanie na Ústavný súd, Slišková sa nazdáva, že treba urobiť všetko pre jeho novelizáciu. "Myslím si však, že demokratická Európa veľmi rýchlo zasiahne, keď pochopí, že v členskej krajine EÚ platí zákon, aký si nedovolil prijať ani Alexander Lukašenko, ani Hugo Chavéz," uzavrel Luknár.
Copyright © TASR 2008
