22. 6. 2024

Začal sa košický Art Film

Začal sa košický Art Film



Medzinárodný filmový festival Art Film začal v piatok v Košiciach svoj jubilejný 30. ročník. Na otváracom ceremoniáli odovzdali prvé dve festivalové ocenenia. Cenu Zlatá kamera získali slovenský režisér Miloslav Luther a rumunský filmový tvorca Cristi Puiu.
Festival potrvá do 28. júna. Jeho súťažné sekcie sa v tomto roku rozšírili na tri. Okrem medzinárodnej súťaže hraných filmov a krátkych filmov pribudla sekcia filmov z krajín strednej a východnej Európy. V programe je aj ďalšia desiatka nesúťažných filmových sekcií.
Na podujatí ocenia Zlatou kamerou aj ukrajinského režiséra Sergeja Loznicu, ktorého najnovší film Invázia premiérovo uviedli na tohtoročnom festivale v Cannes.
Cenu Hercova misia udelia slovensko-talianskej herečke Antónii Liškovej a hercovi Marošovi Kramárovi.
Otvárací ceremoniál sa konal v košickej Kunsthalle. Art Film počas ôsmich dní ponúka 143 filmov, 171 projekcií a množstvo sprievodného programu. Dejiskom premietania filmov je Kunsthalle, Kulturpark, kino Veritas, kino Úsmev, Katova bašta a Záhradné kino.
"Teší nás aj výrazné zastúpenie slovenských premiér naprieč súťažnými i nesúťažnými sekciami. Festivaloví diváci ich uvidia vôbec prvýkrát na Slovensku. Predstavíme aj aktuálne novinky z Cannes, Berlína, Benátok, Sundance či Rotterdamu, snímky od tvorcov, akými sú Wim Wenders, Radu Jude, Alexander Kluge, Lav Diaz, Sofia Coppola, Levan Akin, Michel Franco, Malgorzata Szumowska a iných, ako aj výrazné počiny mladých, menej známych, ale novátorských tvorcov," priblížil pred začiatkom festivalu jeho umelecký riaditeľ Martin Palúch. V programe sú aj masterclassy, autogramiády, koncerty, talkshow, prezentácie či výstavy. Súčasťou je aj koncert Petra Lipu a jeho hostí s pesničkami Milana Lasicu alebo koncert filmovej hudby so sólistami Mirkou Partlovou a Jánom Slezákom.



Zdroj: TASR

21. 6. 2024

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA






„Ja som bol v Stuttgarte na rokovaní o Gabčíkove-Nagymaros, celá delegácia sme tam boli. Vodohospodárska výstavba, minister energetiky Maďarska, Popritom sme šli na futbal“
Tomáš Taraba

Zomrel Donald Sutherland

Zomrel Donald Sutherland



Vo veku 88 rokov zomrel vo štvrtok kanadský filmový a televízny herec Donald Sutherland, ktorého kariéra trvala sedem desaťročí. Smrť svojho otca potvrdil jeho syn, herec Kiefer Sutherland. TASR v tejto súvislosti prináša profil Donalda Sutherlanda, držiteľa čestného Oscara, dvoch Zlatých glóbusov i ceny Emmy, ktorý sa predstavil vo viac ako 150 filmoch.

Donald Sutherland sa narodil 17. júla 1935 v meste Saint John v kanadskej provincii New Brunswick. Štúdium inžinierstva na univerzite v Toronte zavŕšil dvojitým vyznamenaním. Pred kariérou inžiniera však uprednostnil hereckú dráhu. Ako 23-ročný sa presťahoval do Británie, kde vyštudoval prestížnu Londýnsku akadémiu múzických umení (The London Academy of Music and Dramatic Art).
Prvé herecké skúsenosti zbieral od roku 1963 v britských filmoch. Zlomovými momentami v jeho hereckej kariére boli vojnové snímky Tucet špinavcov (1967), MASH (1970) a Kellyho hrdinovia (1970). Nasledovala hlavná úloha v kriminálke Klute (1971), kde Sutherlandovi sekundovala Jane Fondová.
V 70. rokoch 20. storočia sa kanadský herec definitívne zaradil medzi hollywoodsku hereckú elitu. Zažiaril v temnom trileri Teraz sa nepozeraj (1973), v dráme Deň kobyliek (1975) alebo v sci-fi Invasion of the Body Snatchers (Invázia zlodejov tiel, 1978). V tom období stvárnil tiež hlavnú postavu v kritikmi chválenej životopisnej snímke Casanova Federica Felliniho (1976).
Zlatý glóbus (1996) i cenu Emmy (1995) mu vyniesol televízny film Citizen X (Občan X, 1995). Druhý Zlatý glóbus (2003) získal za výkon v politickej dráme Path to War (Cesta do vojny, 2002).
Jeho bohatú filmografiu tvorili aj komerčne úspešné snímky Lúpež po taliansky (2003), Návrat do Cold Mountain (2003), Pýcha a predsudok (2005), Obchodník so smrťou (2005), Šéfovia na zabitie (2011), Najvyššia ponuka (2013) či Measure of a Man (Dôkaz muža, 2018).
Mladším filmovým fanúšikom bol Sutherland známy najmä z filmových spracovaní knižnej trilógie Hry o život (The Hunger Games). V štyroch pokračovaniach (2012, 2013, 2014, 2015) o odvekom zápase dobra proti zlu stvárnil diktátorského prezidenta Snowa.
V roku 2017 dostal čestnú Cenu Akadémie filmových umení a vied (čestného Oscara) za celoživotnú prácu pred filmovými a televíznymi kamerami. Ďalšia cena za celoživotné dielo mu pribudla v roku 2019 na Filmovom festivale v San Sebastiane.
Ešte v tom istom roku mohli diváci vidieť Donalda Sutherlanda v úlohe sudcu v kanadskej dráme American Hangman. Stihol si tiež zahrať v sci-fi filme Ad Astra a v snímkach The Burnt Orange Heresy a Oheň 2.
Donald Sutherland bol dvakrát ženatý, mal jednu dcéru a troch synov. Jedným z nich je herec Kiefer Sutherland narodený 21. decembra 1966 v Londýne.


Zdroj: TASR

20. 6. 2024

A teraz prídu kolaboranti

A teraz prídu kolaboranti


Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa zmení na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR). Riaditeľa má voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi Ministerstva kultúry (MK) SR. Vyplýva to zo zákona o STVR, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Prijali k nemu aj viaceré pozmeňujúce návrhy od koaličných poslancov. Za zákon hlasovali všetci zo 78 prítomných poslancov, opozícia sa na hlasovaní nezúčastnila. Odhlasovaním legislatívy ukončili poslanci štvrtkové rokovanie, zídu sa opäť v piatok (21. 6.) od 9.00 h.
Zákon predložilo ministerstvo kultúry. Legislatíva podľa neho nerozdeľuje verejnoprávnu inštitúciu zabezpečujúcu televízne a rozhlasové vysielanie, no vytvára podmienky na samostatný rozvoj televízie a rozhlasu. "Prináša vyššiu mieru odpolitizovania procesov pri voľbe generálneho riaditeľa inštitúcie, kreovaní Rady Slovenskej televízie a rozhlasu a zavádza nový inštitút etickej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady," vysvetlilo.
Zmeny rezort odôvodnil negatívnymi skúsenosťami vyplývajúcimi z aplikácie zákona o RTVS i porovnania skúseností z fungovania verejnoprávnych inštitúcií v zahraničí. Legislatíva podľa neho reaguje aj na podnety laickej i odbornej verejnosti apelujúcich na zlepšenie súčasného stavu inštitúcie.
Orgánmi STVR majú byť rada a generálny riaditeľ. Mesačná odmena členov rady aj generálneho riaditeľa sa má navýšiť. Rada má mať tak ako doteraz deväť členov. Bude sa však meniť spôsob jej kreovania. Minister kultúry má po novom nominovať štyroch členov rady na základe výberového konania, zvyšných piatich má voliť Národná rada SR na základe návrhu parlamentného výboru pre kultúru a médiá. Funkčné obdobie člena rady má ostať šesťročné.
Rada bude mať opäť kompetenciu voliť generálneho riaditeľa telerozhlasu na základe verejného vypočutia prihlásených kandidátov. V prípade naplnenia príslušných ustanovení zákona ho bude môcť aj odvolať. Funkčné obdobie riaditeľa sa má predĺžiť zo súčasných piatich na šesť rokov. Dňom účinnosti zákona má zaniknúť funkcia súčasného šéfa RTVS Ľuboša Machaja aj mandát členov súčasnej Rady RTVS.
Poradným orgánom rady má byť deväťčlenná etická komisia. Tá má dohliadať na dodržiavanie etických noriem novinárskej práce v STVR a zároveň navrhovať opatrenia s cieľom zabezpečiť ich dodržiavanie. Členov rady má voliť predseda rady na základe nominačného návrhu subjektov zastupujúcich jednotlivé oblasti, ktoré majú mať v etickej komisii zastúpenie. Legislatíva hovorí aj o prvom kreovaní orgánov STVR, keďže má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
STVR bude mať tiež povinnosť v televíznom i rozhlasovom vysielaní zaradiť v čase od 23.30 h do 00.30 h štátnu hymnu SR. Medzi hlavnú činnosť telerozhlasu sa zahrnie aj vysielanie najmenej troch televíznych programových služieb, doteraz bola v zákone uvedená činnosť najmenej dvoch. Medzi hlavné činnosti sa zaradí aj vysielanie programov zameraných na Slovákov žijúcich v zahraničí. Zákon stanovuje tiež minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne.
Zmenu názvu média rezort kultúry odôvodňuje tým, že súčasný degraduje slovenský národ na región Slovensko. "Namiesto prívlastku 'slovenský', 'slovenská' (aký) označujúci štátotvorný národ je v názve použité územné označenie verejnoprávnych médií Slovenska (koho, čoho)," podotkol. V prípade financovania STVR legislatíva rešpektuje aktuálne platný stav - primárnym zdrojom má byť nárokovateľný príspevok vo výške najmenej 0,12 percenta z HDP.
Nová legislatíva má v prípade podpisu prezidentom SR nadobudnúť účinnosť 1. júla.

Zdroj: TASR

Najpočúvanejším rádiom je stále Expres, má aj najväčší podiel na trhu

 Najpočúvanejším rádiom je stále Expres, 

má aj najväčší podiel na trhu


Bratislava 20. júna (TASR) - Rádio Expres je stále najpočúvanejším rádiom na Slovensku, pustilo si ho 31 percent poslucháčov. Vyplýva to z aktuálnych výsledkov prieskumu počúvanosti Radioprojekt, ktorý realizuje spoločnosť Median SK. TASR ich poskytla zástupkyňa spoločnosti Linda Kleinertová.
Druhým najpočúvanejším je Fun rádio s podporou poslucháčov 22,2 percenta. K počúvaniu Rádia Slovensko ako tretej najpočúvanejšej rozhlasovej stanici sa v aktuálnej vlne prieskumu prihlásilo 21,4 percenta respondentov. Rádio Europa 2 má počúvanosť 18,7 percenta a Rádio Vlna 16 percent. Nasledujú Rádio Melody s 12 percentami a Rádio Regina, ktoré si naladilo 8,9 percenta poslucháčov.
Najväčší podiel na trhu patrí Rádiu Expres s 20,9 percenta, nasleduje Rádio Slovensko s hodnotou 16,7 percenta, Fun rádio dosiahlo 14,3 percenta. Rádio Európa 2 má 12,2 percenta a Rádio Vlna 9,9 percenta. Podiel 7,1 percenta má Rádio Melody a 4,6 percenta Rádio Regina. Ostatným rozhlasovým staniciam patrí 14,3-percentný podiel na trhu.
Celková počúvanosť rádií v parametri "počúval posledný týždeň" predstavuje 81,7 percenta, čo je 3.617.000 poslucháčov vo veku 14 až 79 rokov. Každý deň počúva rádio viac ako 2,3 milióna ľudí (51,5 percenta populácie). V priemere každý občan SR počúva denne rádio viac ako hodinu a 50 minút.
Spoločnosť Median SK realizuje kontinuálny prieskum Radioprojekt od apríla 2009. Zverejnené výsledky zbierali od 4. marca 2024 do 26. mája 2024. Prieskum bol realizovaný na vzorke 3053 respondentov, občanov SR vo veku 14 až 79 rokov.



Zdroj: TASR

Cieľom zákona o STVR je politické ovládnutie verejnoprávneho média( a zvýšenie platu riaditeľovi)

Cieľom zákona o STVR je politické ovládnutie verejnoprávneho 



média( a zvýšenie platu riaditeľovi)



Cieľom nového zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) je politicky ovládnuť verejnoprávnu televíziu a rozhlas a určovať jej obsah. Skonštatoval to na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda opozičnej SaS Branislav Gröhling.
Podľa SaS koalícia nemá žiadne argumenty ani dáta a pri obhajovaní zákona používa všeobecné frázy, pretože nevie vysvetliť cieľ návrhu. Strana zdôraznila, že verejnoprávne médiá majú byť schopné a spôsobilé byť kritické aj voči vláde. Poslanec Tomáš Szalay (SaS) na tlačovej konferencii dodal, že návrh je v rozpore s európskymi predpismi.
SaS kritizuje aj obmedzenie diskusie k zákonu, ktorá má trvať 12 hodín. Poslankyňa Mária Kolíková (SaS) si myslí, že prezident SR Peter Pellegrini by nemal zákon podpísať. Poukázala na to, že ako premiér v roku 2019 za Slovensko podpísal dokument, vďaka ktorému sa SR stala členom tzv. Media Freedom Coalition. Návrh zákona je podľa nej v rozpore so záväzkami, ktoré vyplývajú z tohto členstva.
Podľa návrhu zákona o STVR sa má Rozhlas a televízia Slovenska zmeniť na Slovenskú televíziu a rozhlas. Riaditeľa by mala voliť deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi ministerstva kultúry. Návrh podľa rezortu kultúry vytvára podmienky na samostatný rozvoj Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.






Cieľom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) je zbaviť sa súčasného vedenia a nahradiť ho "svojimi" ľuďmi. V diskusii v pléne NR SR to povedal Jozef Hajko (KDH). Rada STVR bude podľa neho len predĺženou rukou vládnej moci. Označil za prázdne reči tvrdenia, že zabezpečiť nezávislosť inštitúcie má to, že riaditeľa bude voliť rada namiesto parlamentu.
Hajko si myslí, že generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj mal odstúpiť, ak to malo zabrániť zdevastovaniu súčasnej inštitúcie. Zákon sa podľa neho robil na "kolene", označil za absurdné zvýšenie odmeny pre členov rady a pre generálneho riaditeľa. Považuje to za sprivatizovanie RTVS.
Odmieta kritiku novinárov RTVS, ide podľa neho o fungujúcu inštitúciu. Pripomenul, že vládne garnitúry neboli schopné zvýšiť takmer 20 rokov príjem z koncesionárskych poplatkov a nakoniec ich zrušili, hoci išlo o symbol nezávislosti. Napriek tomu si podľa Hajka dokázala RTVS plniť povinnosti, ktoré od nej zákon vyžadoval.
Poslanec vyčítal vláde, že odmieta diskutovať o tom, čo sú to verejnoprávne médiá a akú úlohu majú zohrávať v 21. storočí, či sú vysielateľmi alebo producentmi a v akom pomere. "Pre vás je verejnoprávne médium médium služby politikom a vašim politickým záujmom," odkázal vládnej koalícii. Dodal, že striedajúce sa vládne garnitúry si cez RTVS realizujú svoje úzke záujmy.
Hajko dodal, že nový zákon bude telerozhlas nútiť ku komercionalizovaniu obsahu, pretože percento reklamy sa desaťnásobne zvyšuje.






Zámerom návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) nie je reforma zlepšenia verejnoprávnych médií, ale odvolanie súčasného vedenia, ktoré je vládnej koalícii nepohodlné. Skonštatovala to podpredsedníčka parlamentného výboru pre kultúru a médiá Zora Jaurová (PS) v diskusii k legislatíve v pléne Národnej rady (NR) SR. Myslí si, že je to v rozpore s európskou legislatívou.
"Verejnoprávne médiá by mali mať zabezpečenú ochranu pred akýmkoľvek politickým alebo ekonomickým zasahovaním, čo je nevyhnutné na udržanie ich objektivity a nezávislosti," poznamenala s tým, že podľa európskej legislatívy nie je možné ukončovať predčasne funkčné obdobia vedúcich zamestnancov verejnoprávnych médií.
Zákon podľa nej obsahuje viaceré body, ktoré sú v rozpore s európskou legislatívou. Tvrdí, že návrh je problematický aj z ústavného hľadiska. Poslankyňa namietala aj legislatívny postup. "Bezdôvodné rušenie existujúcej verejnoprávnej inštitúcie a zakladanie novej identickej ibaže úplne podriadenej vláde s cieľom odstrániť súčasného generálneho riaditeľa a manažment a ovládnuť spravodajstvo je presne taký zásah do slobody médií, pred akým varuje aj novoprijatá európska legislatíva, s ktorou je táto úprava v príkrom rozpore," dodala. Nesúhlasí s viacerými navrhovanými zmenami, napríklad so spôsobom kreovania rady STVR či zvýšením reklamného objemu. Zároveň skritizovala, že návrh nerieši financovanie verejnoprávnych médií.






Návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) by sa mohol ešte upraviť. Poslanec Národnej rady (NR) SR Dušan Jarjabek (Smer-SD) podal pozmeňujúci návrh. Ten okrem iného prináša navýšenie mesačnej odmeny člena rady a upravuje aj rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií.
Pozmeňujúci návrh stanovuje minimálny rozsah vysielania prostredníctvom regionálnych rozhlasových a televíznych štúdií. Každé má podľa neho zabezpečiť vysielanie najmenej 20 minút denne. Hovorí aj o povinnosti STVR zabezpečiť podporu regionálnych televíznych a rozhlasových štúdií, a to najmä v Banskej Bystrici a Košiciach.
Navrhuje sa tiež, aby člen rady STVR, ktorému sa skončilo funkčné obdobie, bol oprávnený vykonávať funkciu až do zvolenia alebo vymenovania nového člena. Predkladatelia to v pozmeňujúcom návrhu odôvodňujú záujmom zachovania funkčnosti rady. Pozmeňujúci návrh má tiež zvýšiť mesačnú odmenu člena rady.
Poslankyňa a exministerka kultúry Ľubica Laššáková (Hlas-SD) ocenila, že Jarjabek spomenul vo svojom návrhu regionálne vysielanie, ktoré je podľa nej tepnou každého vysielania. "Som rada, že jeho vážnosť bude opäť potvrdená aj v zákone," uviedla s tým, že regionálne štúdiá sa roky považovali za "technickú popolušku RTVS", hoci v nich pracujú šikovní ľudia. Rovnako ocenila, že v zákone bude ukotvená existencia a relevantnosť symfonického orchestra rozhlasu.
Poslankyňa Lucia Plaváková (PS) pripomenula, že Jarjabek predložil rozsiahly pozmeňujúci návrh. Nerozumie navyšovaniu odmeny členov rady na dvojnásobok, chcela by preto počuť odôvodnenie tejto zmeny.





Zdroj: TASR

18. 6. 2024

Zomrela Anouk Aimée

Zomrela Anouk Aimée



Vo veku 92 rokov zomrela v utorok v Paríži francúzska filmová a divadelná herečka Anouk Aimée, známa z filmu Muž a žena od režiséra Clauda Leloucha z roku 1966, v ktorom hrala po boku Jeana-Louisa Trintignanta.
O herečkinej smrti informovala jej dcéra Manuela Papatakisová prostredníctvom statusu na platforme Instagram.
Vo filme debutovala v roku 1946 ako 14-ročná. O tri roky neskôr si zmenila svoje meno Nicole Françoise Judith Sorya Dreyfusová na umelecké, ktoré pre ňu vymyslel básnik Jacques Prévert pri písaní scenára k filmu Milenci z Verony (1949). Slovo "aimée" znamená vo francúzštine "milovaná".
V 60. rokoch Anouk Aimée hrala vo viacerých filmoch známych režisérov, napr. vo filme Sladký život (1960) režiséra Federica Felliniho, v snímke Lola (1961) od Jacqua Demyho, vo Felliniho filme 8 a pol (1963) či v Justine (1969) režiséra Georgea Cukora.
Nakrúcala aj s režisérom Philippom de Broca či Robertom Altmanom.
Jej azda najväčším úspechom bola hlavná rola v spomínanom filme Muž a žena (1966), za ktorý získala cenu Zlatý glóbus i cenu Britskej akadémie filmového a televízneho umenia.
Po roku 1969 mala Anouk Aimée niekoľkoročnú hereckú prestávku a na konci 70. rokov a v 80. rokoch nakrúcala filmy sporadickejšie. V tomto období hrala napríklad vo filmovej mozaike Nech žije život (1984) režiséra Clauda Leloucha alebo vo filme Muž a žena po 20 rokoch (1986), ktorý je pokračovaním skoršieho filmu. V 90. rokoch začala hrať i v televíznych filmoch.
V roku 1995 bola Anouk Aimée časopisom Empire zaradená medzi 100 najkrajších žien filmovej histórie. Jej filmovými partnermi boli okrem Trintignana aj Gérard Philippe a Marcello Mastroianni.



Zdroj: TASR

NEZABUDNIE!POCHOD! Za slobodu! Za demokraciu!

 NEZABUDNIE!POCHOD! Za slobodu! 

Za demokraciu!


Platformy Otvorená Kultúra!, Klimatická koalícia, Platforma pre demokraciu, Mier Ukrajine, o. z., a organizátori*rky občianskych protestov zo slovenských miest, ako i ďalšie občianske organizácie a iniciatívy, sa spoja na spoločnom pochode Za Slobodu a demokraciu Slovenska. Spoločným pochodom vyjadríme postoj a odhodlanie brániť nezávislosť a slobodu médií, kultúry, mimovládnych organizácií a ochrany prírody.

Občianska spoločnosť sa hlási k ochrane inštitúcií a chce sa aktívne zapájať do správy vecí verejných. Už žiadne rozdeľovanie na MY a ONI. Príďte spoločným pochodom vyjadriť, že Slovensko patrí nám všetkým. Pridajte sa! Sloboda a demokracia sú krehké veličiny. Je na nás, aby sme sa o ne starali a chránili ich tak, ako sa staráme o všetko, čo máme radi.

Už v utorok, 18. júna 2024 o 17:00, sa stretneme na námestí SNP v Bratislave. Náš pochod Za slobodu! skončí symbolicky na Námestí slobody približne o 17:45. Pokračovať bude krátkymi príhovormi na podporu demokracie a slobody médií. Na záver organizátori*ky prečítajú spoločné Vyhlásenie občianskych platforiem, iniciatív a organizácií.

Pozývame všetkých, ktorým záleží na stave demokracie na Slovensku. Príďte aj s transparentami, píšťalkami, rapkáčmi, aby nás bolo vidieť, a aj počuť.

Súčasťou podujatia bude aj hudobný sprievod v podaní Jána Petroviča z Malaciek a jeho žiakov, ktorí dajú pochodu ten správny rytmus🪘🪘

Otvorená Kultúra!
Platforma pre demokraciu
Klimatická koalícia
Mier Ukrajine, o. z.
Nie v našom meste - Banská Bystrica
Banská Štiavnica nebude ticho
Občianski aktivisti Bardejov
Košice za demokraciu
Neformálne združenie humenských občanov Príď a Poznaj - Humenné
Kremnica nie je ticho
Občianski aktivisti Liptovský Mikuláš
Občianska iniciatíva Lučenec
Občianski aktivisti Nové Zámky
Orava za slušné Slovensko
Verejnosť za ochranu demokracie - Pezinok
Občianski aktivisti Piešťany
Poprad za Demokraciu
Občianski aktivisti Prievidza
Rimavska kaviareň - Rimavská Sobota
Občianski aktivisti Ružomberok
Občianski aktivisti Spišská Nová Ves
Občianski aktivisti Trnava
Občiansky aktivizmus Veľký Krtíš
Občianski aktivisti Vranov nad Topľou




Zomrel Paul Chemetov

Zomrel Paul Chemetov


Vo veku 95 rokov zomrel v nedeľu v Paríži významný francúzsky architekt a urbanista Paul Chemetov. Na svojom webe o tom informoval denník Le Monde.
Medzi jeho najvýznamnejšie realizácie patrí ikonická budova francúzskeho ministerstva financií, na ktorej spolupracoval s Borjom Huidobrom, či budova francúzskeho veľvyslanectva v Naí Dillí, ale aj
druhá časť obchodného centra Forum des Halles v Paríži a mobiliár priliehajúceho parku.
Podieľal sa aj na obnove Národného prírodovedného múzea v Paríži (Muséum national d'histoire naturelle). Jeho ateliér okrem iného projektoval aj budovy knižníc v Évreux, Montpellier, či v Châlons-en-Champagne. Bol i pri mnohých mestských renováciách, ako aj pri bytových projektoch, napr. v Ivry-sur-Seine, Poitiers a Tours.
Zapojil sa aj do projektu urbanizácie metropolitnej oblasti Paríža - ide o projekt rozsiahlej reformy parížskej aglomerácie, ktorá sa okrem Paríža týka ďalších siedmich departementov a mnohých obcí. Projekt, spustený za vlády Francoisa Fillona, počíta s vytvorením hospodárskych centier okolo Paríža, ktoré budú prepojené s mestom, letiskami a ďalšími dopravnými uzlami pomocou siete nového metra Grand Paris Express.
Materiálom typickým pre tvorbu Chemetova je betón. V minuloročnom rozhovore pre web bybeton.fr architekt vyvrátil tvrdenia časti kolegov a stavebníkov, že betón je materiálom minulosti a že ho možno a treba nahradiť inými. Predpovedal, že betón "len teraz začne žiť svoj nearchaický život" s tým, že podoby betónov, ktoré sú známe doteraz, "boli archaické". "Sme na začiatku histórie betónu," doplnil.
Vlani bola Chemetovovi za jeho celoživotné dielo udelená Zlatá medaila francúzskej Akadémie architektúry. Okrem toho dostal i Veľkú národnú cenu za architektúru (1980). Bol nositeľom titulu komandér Radu čestnej légie, dôstojníkom Radu umení a literatúry a dôstojníkom Národného radu za zásluhy.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Významná čínska aktivistka hnutia #MeToo Chuang Süe-čchin bola v piatok v Kantone na juhu Číny odsúdená na päť rokov väzenia za "rozvracanie štátu". TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Tridsaťpäťročná nezávislá novinárka Chuang sa podľa jej právnikov plánuje odvolať. Spolu s ňou bol odsúdený na tri roky a šesť mesiacov aj ďalší aktivista Wang Ťien-ping (40). Bezprostredne nebolo jasné, či sa odvolá.
Čínska vláda používa obvinenie z "podnecovania k rozvracaniu štátnej moci" proti disidentom pomerne často. Horná hranica trestu je päť rokov väzenia, ale vo výnimočných prípadoch môže byť aj vyššia.
"(Trest) bol vyšší, ako sme očakávali," povedal hovorca skupiny za jej oslobodenie, ktorý si praje zostať v anonymite. "Nemyslím si, že by to malo byť také prísne, a je to aj celkom zbytočné. Podporujeme preto zámer Chuang Süe-čchin odvolať sa," doplnil.
Obžalovaných zadržali čínske úrady už v septembri 2021, súdny proces sa začal v minulom roku. Na pojednávaní dvojica poprela akékoľvek previnenie, uviedli ich podporovatelia. Podľa obvinení pre čínsku mládež organizovali stretnutia, na ktorých spoločne diskutovali o sociálnych otázkach.
"Ich úsilie a oddanosť práci, právam žien, ako aj širšej občianskej spoločnosti nebudú týmto nespravodlivým procesom znevážené. Spoločnosť na ich prínos nezabudne. Práve naopak, pre pretrvávajúci útlak a nespravodlivosť budú takíto aktivisti pribúdať," uviedla pred vynesením rozsudku skupina zahraničných aktivistov.
Na bezprostredné okolie súdu v meste Kanton v piatok ráno dozerali bezpečnostné zložky a polícia vypočúvala okoloidúcich.
Chuang Süe-čchin počas svojej kariéry pokrývala témy obvinení v rámci kampane #MeToo a taktiež aj protivládne protesty v Hong Kongu. Koncom roka 2019 ju preto zadržala polícia na tri mesiace.





Prvá americká predvolebná debata medzi súčasným šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom a jeho republikánskym protikandidátom Donaldom Trumpom, ktorá sa uskutoční 27. júna, bude zahŕňať dve reklamné prestávky, budú v nej zakázané vizuálne pomôcky a mikrofóny sa budú vypínať, keď kandidát nebude mať slovo, uviedla v sobotu CNN. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.
V máji sa kandidáti dohodli, že sa stretnú v dvoch debatách - v júnovej, ktorú odvysiela CNN, pričom druhú, ktorá sa uskutoční 10. septembra, bude hostiť televízia ABC.
CNN v sobotu uviedla, že obaja kandidáti budú počas 90-minútovej debaty vystupovať na jednotnom pódiu, pričom pozície na pódiu sa vylosujú. Biden aj Trump dostanú fľašu vody, pero, poznámkový blok, ale nebudú môcť používať vizuálne pomôcky.
"Moderátori použijú všetky nástroje, ktoré budú mať k dispozícii, aby dodržali časový harmonogram a zabezpečili civilizovanú diskusiu," uviedla CNN s tým, že mikrofón kandidáta, ktorý práve nebude mať slovo, bude vypnutý.
Počas dvoch reklamných prestávok nesmie tím komunikovať so svojím kandidátom a v štúdiu nebudú prítomní diváci.
Prvú televíznu predvolebnú debatu republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa a jeho demokratického rivala Joea Bidena v septembri 2020 sledovalo približne 73 miliónov ľudí. Bola poznačená napätím, osobnými útokmi a vzájomným prerušovaním sa kandidátov.
V roku 2016 si pozrelo prvú predvolebnú debatu Trumpa a demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej okolo 84 miliónov ľudí.

Copyright © TASR 2024


16. 6. 2024

NEDEĽNÉ REZNE BEZ KÁVY

  NEDEĽNÉ REZNE BEZ KÁVY




Na TA3 o 11.00


Hosťami budú:
  • Michal Šimečka (poslanec NR SR, PS)
  • Robert Kaliňák (minister obrany, Smer-SD)


Rozprávať sa budeme o:

  • Lex atentáte
  • Poslaní MIG-ov na Ukrajinu
  • Aktuálnej politickej situácii



     


RTVS O 5 minút 12:


- Peter Pellegrini, zvolený prezident SR