MEDIA LAW NEWS

MEDIA LAW NEWS

Predstavitelia 28 členských štátov EÚ dosiahli v piatok v Bruseli - aj napriek nesúhlasu Nemecka - prvý kompromis ohľadne reformy autorských práv v EÚ. Na jeho základe by mali internetové platformy lepšie odmeňovať vydavateľov spravodajských formátov, ako aj umelcov za ich produkciu v on-line prostredí.
Tlačová agentúra Belga pripomenula, že príslušné rokovania na úrovni diplomatov a odborníkov trvajú už dlhú dobu. Teraz sa však podľa nej podarilo prekročiť kritický bod v procese prijímania návrhu smernice o autorských právach.
Na svojom účte na Twitteri to potvrdila aj hovorkyňa bulharského predsedníctva v Rade EÚ Elica Zlatevová. Zdôraznila, že Bulharsko na základe kompromisu členských štátov Únie získalo mandát na začatie príslušných rokovaní s Európskym parlamentom (EP). Zákonodarný zbor EÚ by mal prijať svoju pozíciu k uvedenej smernici na júnovom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu.
Po Bulharsku štafetu rozhovorov s europarlamentom prevezme rakúske predsedníctvo a je pravdepodobné, že rokovania o konečnej podobne smernice budú pokračovať aj na budúci rok pod predsedníckou taktovkou Rumunska.
Spomínaný kompromis bol dosiahnutý v dvoch citlivých bodoch. Prvým "jablkom sváru" bolo takzvané zdieľanie správ na internete, čo v praxi znamená, že veľké spravodajské agregáty, ako napríklad Google News, preberali články novín, časopisov a spravodajských agentúr bez poplatkov. Európska komisia navrhuje, aby takéto zdieľanie bolo spoplatnené.
Druhý problematický bod je tiež návrh eurokomisie, týkajúci sa platforiem pre zdieľanie videí, ako sú YouTube alebo Dailymotion. Tieto by - na základe návrhu smernice - mali implementovať technológie, ktoré automaticky vysledujú hudobné skladby alebo audiovizuálne diela podliehajúce autorským právam. 

Copyright ©TASR 2018

Marek Maďarič a Martin Poliačik chcú preniesť voľbu šéfa RTVS z poslancov na voliteľov

Marek Maďarič a Martin Poliačik chcú 

preniesť voľbu šéfa RTVS z poslancov na voliteľov

Generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) by nemala voliť Národná rada SR, ale nový osobitný orgán - zbor voliteľov. Do funkcie by ho menovala Rada RTVS. Navrhujú to poslanci Martin Poliačik (nezaradený) a Marek Maďarič (Smer-SD) v novele zákona o RTVS, ktorú predložili na júnovú schôdzu parlamentu.
"Cieľom je vylúčiť akékoľvek politické vplyvy na voľbu a odvolávanie generálneho riaditeľa RTVS, a to zmenou mechanizmu voľby generálneho riaditeľa a presunom kompetencie odvolávať generálneho riaditeľa z Národnej rady na radu RTVS," píšu v spoločnom návrhu poslanci.
Keďže parlament je politický orgán, podľa predkladateľov nemožno úplne vylúčiť politické vplyvy v procese voľby. Preto by mal šéfa RTVS podľa poslancov vyberať nezávislý orgán, ktorý bude brať do úvahy kvalitu a profesionalitu kandidátov a ich projektov i ďalšie stanovené kritériá. Takým orgánom by mal byť zbor voliteľov.
Zbor voliteľov by mal mať 12 členov a mal by sa ustanovovať nanovo zakaždým, keď generálnemu riaditeľovi skončí výkon funkcie. "Personálne zloženie zboru voliteľov sa navrhuje tak, aby garantovalo jeho apolitickosť a súčasne, aby v ňom boli zastúpené záujmy adresátov služby verejnosti v oblasti vysielania," uvádzajú poslanci.
V zbore by mali byť riaditelia Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a riaditeľ Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Svoje zastúpenie by mala mať aj novinárska obec, akademická obec (prostredníctvom prezidenta Slovenskej rektorskej konferencie), cirkvi (prostredníctvom zástupcu cirkví a náboženských spoločností), šport (prostredníctvom prezidenta Slovenského olympijského výboru), mestá a obce Slovenska (prostredníctvom predsedu ZMOS-u), zamestnávatelia, odbory a osoby so zdravotným postihnutím. Zástupcu v zbore voliteľov majú mať aj zamestnanci RTVS. Členovia by si mali vybrať svojho predsedu.
Zvoleného kandidáta na šéfa RTVS by mala podľa návrhu do funkcie vymenovať Rada RTVS. Tá má mať po novom aj právomoc generálneho riaditeľa odvolávať. "Ak národná rada nebude generálneho riaditeľa voliť, nemala by mať možnosť ho ani odvolávať. Dôvodom takéhoto návrhu je snaha o odpolitizovanie nielen procesu voľby, ale aj procesu prípadného odvolávania generálneho riaditeľa, ktoré majú byť zverené do rúk odborným orgánom," vysvetľujú poslanci.
Ich návrh popisuje aj proces samotného výberu šéfa RTVS. "Tak ako doteraz bude kandidát prezentovať svoj projekt riadenia a rozvoja RTVS na verejnom vypočutí, ktoré bude vysielané naživo," približujú poslanci. Po prezentácii projektu by mal kandidát odpovedať na otázky zboru voliteľov.
Pre zvolenie kandidáta za generálneho riaditeľa má byť potrebné získať najmenej dve tretiny hlasov všetkých členov zboru voliteľov, to znamená najmenej osem hlasov. Návrh zákona upravuje aj proces opakovanej a novej voľby.
Poslanci navrhujú, aby bol zákon v prípade schválenia účinný od 1. decembra 2018.

Copyright ©TASR 2018

TO JE TV!

TO JE TV!

Pravda a lož: Sloboda prejavu v kontexte moderných technológií

Pravda a lož: 

Sloboda prejavu v kontexte moderných technológií

"Digitálny vek vytvára obrovské posuny v mocenských vzťahoch medzi jednotlivcami, štátmi a organizáciami a vyvoláva oprávnené obavy o osud jednotlivca, charakter občianskej spoločnosti i vzťah k základným právam a demokratickým zásadám. Technologický pokrok preto musí vždy slúžiť ľudstvu," povedala Iveta Radičová, dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave (PEVŠ) v úvode medzinárodnej konferencie Pravda a lož: Sloboda prejavu v kontexte moderných technológií.
Témou konferencie bol posun mediálneho a politického prostredia v čase, keď verejnú mienku ovplyvňujú v čoraz menšej miere klasické médiá a v čoraz väčšej sociálne siete, alebo napríklad aj anonymné internetové diskusie.
"V poslednom čase slabne dopyt po nejakej komplexnej alebo úplnejšej pravde. Ľudia vyhľadávajú často tú pravdu, ktorú potrebujú, alebo ju chcú počuť. A to posúva výsledný efekt, ako pôsobia informácie a ako vnímame svet. Nie je to nový jav a existoval vždy, lenže v súčasnej dobe, keď je šírenie informácií mimoriadne jednoduché v dôsledku digitalizácie a sociálnych médií, má oveľa výraznejšie a viditeľnejšie dôsledky. Dnešná konferencia teda hovorí aj o potrebe hľadať cesty, ako by sa mali ľudia naučiť pracovať s informáciami a vyhodnocovať ich," povedal pre TASR Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Samotná diskusia s odborníkmi prebiehala v troch blokoch: "Sloboda slova a ochrana súkromia v digitálnom prostredí", "Reklama, neklam ma: marketing a zavádzanie spotrebiteľa" a napokon "Uväznení v sieti: nové technológie a mediálne aspekty".
Súčasťou podujatia, ktoré sa konalo na pôde Fakulty masmédií PEVŠ, bol aj okrúhly stôl zástupcov médií s prihlásením sa k Charte základných digitálnych práv v EÚ.
"Tento dokument nanovo definuje nedotknuteľnosť ľudskej rovnosti a dôstojnosti, ako aj všeobecnú neporušiteľnosť ľudských práv v období dramatických zmien základov našej existencie, ktoré prebiehajú práve vďaka digitalizácii," dodala Iveta Radičová.
Súčasný vývoj sa totiž priamo podpisuje na oslabovaní demokracie, dokonca, ako pripomenula I. Radičová, podľa názoru odborníkov dnes pracujeme doslova na svojej sebadeštrukcii, ktorej sa dá vyhnúť iba ak budú médiá, aj otvorená komunikácia podliehať morálnym regulatívom.
"Nápad zorganizovať konferenciu sa zrodil preto, že cítime istý nepokoj v mediálnom svete, ktorý je konfrontovaný so svetom nových technológií a sociálnych sietí, kde sa ukazuje, že tradičnú mediálnu zodpovednosť nabúrava extrémna internetová sloboda," povedal pre TASR Martin Kasarda z Fakulty masmédií PEVŠ. "Sloboda nášho slova v mediálnom prostredí neznamená bezbrehú možnosť hovoriť čokoľvek, kdekoľvek a akokoľvek. Sloboda slova je aj zodpovednosť a bremeno tých, ktorí pracujú v médiách zodpovedne a snažia sa svojou prácou obhajovať pravdu. Bohužiaľ, niekedy aj za cenu života."
Konferencia sa konala v priestore fakulty, ktorý dekorovali články nedávno zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Myšlienka zorganizovať podujatie sa však zrodila ešte pred týmto skutkom.
"Po ňom sa len zosilnil trend, ktorý tu bol aj predtým, keď sa médiá usilujú hovoriť pravdu, ale sú aj politickými elitami znevažované," doplnil Martin Kasarda.
Ako uviedol, iniciatíva bude pokračovať ďalšou konferenciou na jeseň. "Práve na pôde Fakulty masmédií by sa malo hovoriť o tom, ako by mali fungovať zodpovedné médiá a ako by sa mali postaviť k tomu, čo sa deje v neregulovanom prostredí internetu," uzavrel..
Témou konferencie bol posun mediálneho a politického prostredia v čase, keď verejnú mienku ovplyvňujú v čoraz menšej miere klasické médiá a v čoraz väčšej sociálne siete, alebo napríklad aj anonymné internetové diskusie.
"V poslednom čase slabne dopyt po nejakej komplexnej alebo úplnejšej pravde. Ľudia vyhľadávajú často tú pravdu, ktorú potrebujú, alebo ju chcú počuť. A to posúva výsledný efekt, ako pôsobia informácie a ako vnímame svet. Nie je to nový jav a existoval vždy, lenže v súčasnej dobe, keď je šírenie informácií mimoriadne jednoduché v dôsledku digitalizácie a sociálnych médií, má oveľa výraznejšie a viditeľnejšie dôsledky. Dnešná konferencia teda hovorí aj o potrebe hľadať cesty, ako by sa mali ľudia naučiť pracovať s informáciami a vyhodnocovať ich," povedal pre TASR Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Samotná diskusia s odborníkmi prebiehala v troch blokoch: "Sloboda slova a ochrana súkromia v digitálnom prostredí", "Reklama, neklam ma: marketing a zavádzanie spotrebiteľa" a napokon "Uväznení v sieti: nové technológie a mediálne aspekty".
Súčasťou podujatia, ktoré sa konalo na pôde Fakulty masmédií PEVŠ, bol aj okrúhly stôl zástupcov médií s prihlásením sa k Charte základných digitálnych práv v EÚ.
"Tento dokument nanovo definuje nedotknuteľnosť ľudskej rovnosti a dôstojnosti, ako aj všeobecnú neporušiteľnosť ľudských práv v období dramatických zmien základov našej existencie, ktoré prebiehajú práve vďaka digitalizácii," dodala Iveta Radičová.
Súčasný vývoj sa totiž priamo podpisuje na oslabovaní demokracie, dokonca, ako pripomenula I. Radičová, podľa názoru odborníkov dnes pracujeme doslova na svojej sebadeštrukcii, ktorej sa dá vyhnúť iba ak budú médiá, aj otvorená komunikácia podliehať morálnym regulatívom.
"Nápad zorganizovať konferenciu sa zrodil preto, že cítime istý nepokoj v mediálnom svete, ktorý je konfrontovaný so svetom nových technológií a sociálnych sietí, kde sa ukazuje, že tradičnú mediálnu zodpovednosť nabúrava extrémna internetová sloboda," povedal pre TASR Martin Kasarda z Fakulty masmédií PEVŠ. "Sloboda nášho slova v mediálnom prostredí neznamená bezbrehú možnosť hovoriť čokoľvek, kdekoľvek a akokoľvek. Sloboda slova je aj zodpovednosť a bremeno tých, ktorí pracujú v médiách zodpovedne a snažia sa svojou prácou obhajovať pravdu. Bohužiaľ, niekedy aj za cenu života."
Konferencia sa konala v priestore fakulty, ktorý dekorovali články nedávno zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Myšlienka zorganizovať podujatie sa však zrodila ešte pred týmto skutkom.
"Po ňom sa len zosilnil trend, ktorý tu bol aj predtým, keď sa médiá usilujú hovoriť pravdu, ale sú aj politickými elitami znevažované," doplnil Martin Kasarda.
Ako uviedol, iniciatíva bude pokračovať ďalšou konferenciou na jeseň. "Práve na pôde Fakulty masmédií by sa malo hovoriť o tom, ako by mali fungovať zodpovedné médiá a ako by sa mali postaviť k tomu, čo sa deje v neregulovanom prostredí internetu," uzavrel.

Copyright ©TASR 2018

Otvorený list poslancom ohľadom novely zákona o Audiovizuálnom fonde

Otvorený list poslancom ohľadom novely 

zákona o Audiovizuálnom fonde 

Vážená pani poslankyňa,
vážený pán poslanec,

dovoľujem si obrátiť sa na Vás v súvislosti s predložením návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde.

Som prezidentkou Asociácie nezávislých producentov - www.asociaciaproducentov.sk ktorá združuje producentov, ktorí vykonávajú svoju činnosť s ohľadom na dodržiavanie pravidiel spravodlivej hospodárskej súťaže a jej ochranu, ako aj ochranu práv duševného vlastníctva, najmä ochranu autorského práva a práv s ním súvisiacich a ktorí sa pri svojom vstupe zaviazali dodržiavať etický kódex - www.asociaciaproducentov.sk/doc/ANPeticky_kodex.pdf
a s cieľom kultivovať producentské prostredie.
Členmi asociácie je celý rad renomovaných spoločností, ktoré pracujú zodpovedne a s výsledkami práce ktorých ste sa určite i vy mali možnosť stretnúť - z ostatných filmov z ich produkcie si dovoľujeme uviesť príkladmo filmy: Dubček (L. Halama), Backstage (A. Sedláčková), Hmyz (J. Švankmajer), Čiara (P. Bebjak), Mečiar (T. Nvotová), Nina (J. Lehotský), Diera v hlave (R. Kirchhoff), Špina (T. Nvotová), Piata loď (I. Grófová), Učiteľka (J. Hřebejk), Červený kapitán (M. Kollár), Eva Nová (M. Škop)...

Naša asociácia systémovo spolupracuje so všetkými inštitúciami, ktoré spoluvytvárajú podmienky pre audiovizuálnu tvorbu na Slovensku a odborne pripomienkuje návrhy zmien zákonov a nižších právnych noriem, ktoré tieto podmienky definujú.
Opakovane narážame na situáciu, keď konkrétny prípad jedného producenta - či jedného projektu - okolo ktorého sa otvárajú otázky - vedie k ad hoc návrhom zmien, ktoré zásadným spôsobom a menia podmienky pre všetkých.

Váš návrh zákona môže mať na produkciu filmov na Slovensku zásadne negatívny dopad. Navrhujete zrušenie podpory vývoja filmových projektov a zákaz kombinácie verejných zdrojov určených pre produkciu.

V prvom rade upozorňujeme, že prostriedky na vývoj filmov sú v prípade napríklad animovaných diel (ale nie len tých) nevyhnutné. Bez takejto podpory sa okrem iného nemajú slovenskí producenti šancu uchádzať o európske zdroje určené na vývoj svojich diel (ktoré Slovenská republika spolufinancuje).
Je pre prostredie nevyhnutné, aby sa potenciál niektorých námetov a látok overil vo fáze vývoja - tak, aby do produkcie šli len tie projekty, ktoré majú skutočný predpoklad na vznik kvalitného filmu. Je samozrejme otázkou, aký je zdravý pomer projektov, ktoré majú ísť ďalej a ktoré nie. Je to však otázka i na kritériá podpory vo vývoji, schopnosť komisií projekty z hľadiska perspektívnosti posúdiť. Ale i v životopisoch najlepších filmových režisérov (napríklad Miloša Formana) nájdete celý rad projektov, ktoré vyvinuli a napokon nevznikli.

Váš druhý návrh ohrozuje produkciu ako takú - všetky vyššie uvedené filmy napríklad vznikli vďaka prostriedkom z fondu (fondov aj iných krajín) a televízii. Nie je možné na Slovensku vyrobiť celovečerný film len z prostriedkov z Audiovizuálneho fondu a vlastných vkladov producentov. Upozorňujeme aj na skutočnosť, že RTVS má zo zákona povinnosť spolupracovať s nezávislými producentmi v SR na výrobe audiovizuálnych diel - t.j. kombinácia týchto zdrojov je nevyhnutná, pretože dielo vyprodukované len zo zdrojov televízie nie je nezávislou produkciou.
Inak naša asociácia bola iniciátorom zmeny, aby sa v Audiovizuálnom fonde granty na produkciu nedávali "na etapy", ale raz a na celé dielo. AVF už takto granty poskytuje a sme presvedčení, že "etapový" spôsob postupne zanikne.

K obom témam existuje samozrejme celý rad ďalších informácií a argumentov, ktoré by pri zmene pravidiel mali byť brané do úvahy.
V mene asociácie chcem potvrdiť, že aj pre nás je zásadné, aby využívanie verejných zdrojov producentmi nevzbudzovalo žiadne pochybnosti. Nie je však možné, aby prípadné zneužitie systému jednotlivcom - ktoré (ak k nemu došlo) má byť riešené štandardnými nástrojmi, ktoré má spoločnosť k dispozícii - viedlo k "sankcionovaniu" prostredia ako takého.

Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, rovnako ako vy vnímame veľmi citlivo akýkoľvek prípad, ktorý naštrbuje dôveru verejnosti k filmovej produkcii a môže znamenať ohrozenie verejného financovania filmovej tvorby ako takého. A sme pripravení akýmkoľvek spôsobom sa podieľať na vytváraní takých podmienok, aby bolo financovanie transparentné a zodpovedné. Chceme požiadať aj vás, aby ste k tejto problematike pristupovali zodpovedne a návrhy na zmeny pripravovali so znalosťami všetkých súvislostí a v komunikácii so sektorom, ktorého sa zmeny týkajú. Vaše tvrdenie v dôvodovej správe, že návrh nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, je nepravdivé.
Naša asociácia je pripravená spolupracovať na všetkých zmenách, ktoré zlepšia systém v akomkoľvek ohľade.

S pozdravom

Zuzana Mistríková
prezidentka ANP

Audiovizuálny fond: Tvrdenia SaS sa nezakladajú na skutočnosti ani na jej zodpovednom poznaní

Audiovizuálny fond: 

Tvrdenia SaS sa nezakladajú na skutočnosti ani na jej zodpovednom poznaní

Tvrdenia, ktoré neodrážajú skutočnosť a ani len snahu ju poznať. Tak hodnotia zástupcovia Audiovizuálneho fondu (AvF) vyjadrenia opozičných poslancov z SaS o možnom subvenčnom podvode v prípade projektu filmu Generál. Riaditeľ AvF Martin Šmatlák a predseda Rady AvF Miloslav Luther dôrazne odmietli obvinenia z údajného reťazenia zmluvných podmienok na jeden a ten istý projekt, ktoré na piatkovej tlačovej konferencii naznačili liberáli.
Šmatlák v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tri zo štyroch podporených žiadostí, ktoré už majú uzavreté vyúčtovanie, sa týkali prípravy filmového diela, ako je výber lokácií, obsadenie postáv či zabezpečenie rekvizít. „Posledná zmluva je účelovo určená na nakrúcanie a na postprodukciu filmu a je jednoznačne viazaná nielen na dokončenie filmu, ale aj na jeho verejné uvedenie v kinách s termínom do 31.12.2019,“ dodal riaditeľ AvF.
Predseda Rady AvF ďalej spresnil, že na vývoj a prípravu realizácie projektu Generál doteraz fond poskytol celkom sumu 247.900 eur. "Všetky sú vyúčtované na konkrétne výdavky, výkony a vecné výstupy. Ani jeden z týchto výstupov nie je predložený viackrát," upozornil Luther. "Spomínaná suma predstavuje 27 percent z celkovej doteraz schválenej sumy dotácií z fondu na podporu tohto projektu a iba 5,5 percenta z jeho predpokladaného celkového rozpočtu," doplnil.
Zároveň pripomenul, že za dokončenie a verejné uvedenie filmu, na čo sú viazané ďalšie prostriedky z AvF, nesie plnú zodpovednosť producent filmového projektu so svojimi koprodukčnými partnermi. "Ak sa mu to nepodarí, bude musieť všetky tieto prostriedky fondu vrátiť," ozrejmil Luther.
Poslanci SaS v piatok informovali, že v súvislosti s filmovým projektom Generál, ktorý mal byť spomienkou na Milana Rastislava Štefánika, podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodu podozrenia na subvenčný podvod. Svoj krok odôvodnili tým, že podľa ich zistení dochádza k reťazeniu zmluvných podmienok na jeden a ten istý projekt. "S tým, že samotné plnenie je mimoriadne podozrivé," uviedla poslankyňa SaS Renáta Kaščáková. Upozornila, že žiadateľ už z celkovej schválenej sumy 1,8 milióna eur vyčerpal trištvrte milióna eur a pritom sa ešte nezačalo nakrúcať, hoci sa malo.
Liberáli zároveň žiadajú ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú (Smer-SD) a ďalšie inštitúcie, aby urobili hĺbkovú kontrolu projektu Generál. SaS navyše predkladá do parlamentu zákon o Audiovizuálnom fonde a pripravuje iné systémové zmeny.

Copyright ©TASR 2018

Najsledovanejšou televíziou roku 2017 bola TV Markíza

Najsledovanejšou televíziou roku 

2017 bola TV Markíza

Najsledovanejšími televíznymi stanicami na Slovensku v minulom roku bola TV Markíza, TV Joj a Jednotka. Ukázal to prieskum MML–TGI, ktorého súhrn za celý rok 2017 v piatok predstavila agentúra Median SK.
Pozíciu lídra TV Markíza obhájila aj potom, ako od začiatku vlaňajška opustila terestriálne vysielanie. Jej celoročná sledovanosť dosiahla 40,5 percenta, čo predstavuje 1,811 milióna divákov. Medziročne poklesla o viac ako desať percentuálnych bodov, keď jej súhrnná sledovanosť za rok 2016 bola na úrovni 51 percent.
TV Joj dosiahla v parametri "sledoval včera" ročnú sledovanosť 31,5 percenta, Jednotka zaznamenala sledovanosť 24,6 percenta. U oboch televízii ide o výsledok, ktorý zodpovedá ich sledovanosti z roku 2016.
Na ďalších miestach v ročnej sledovanosti nasledujú TV Doma (sledovanosť 6 percent), TA3 (sledovanosť 5,3 percenta), Plus a Dvojka (obe TV zhodne 4 percentá), TV Dajto a ČT1 (obe zhodne 3,8 percenta). Rebríček TOP 10 uzatvára RTL Klub so sledovanosťou 1,9 percenta.
Národný prieskum MML–TGI, zameraný na spotrebné správanie, médiá a životný štýl, realizuje spoločnosť Median SK kontinuálne od roku 1997.

Copyright ©TASR 2018

SaS naznačuje podvod pri filme o M. R. Štefánikovi, podáva trestné oznámenie

SaS naznačuje podvod pri filme o M. R. 

Štefánikovi, podáva trestné oznámenie

Financovanie filmu Generál, ktorý mal byť spomienkou na Milana Rastislava Štefánika, javí známky subvenčného podvodu. Upozorňuje na to SaS, ktorá podáva v tejto súvislosti trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Liberáli zároveň žiadajú ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú (Smer-SD) a ďalšie inštitúcie, aby urobili hĺbkovú kontrolu projektu Generál. SaS navyše predkladá do parlamentu zákon o Audiovizuálnom fonde a pripravuje iné systémové zmeny. Informovala o tom na tlačovej konferencii v parlamente.
Poslankyňa SaS Renáta Kaščáková poukazuje, že film sa pripravuje od roku 2013 a mal mať na slovenské pomery "veľkorysý rozpočet". Od roku 2013 doteraz bola podľa Kaščákovej schválená podpora štátu prostredníctvom piatich zmlúv - štyri Audiovizuálny fond, jedna RTVS - v sume 1,8 milióna eur. Celkový rozpočet by mal byť podľa poslankyne ešte vyšší.
SaS zistila pri zmluvách, že dochádza k reťazeniu zmluvných podmienok na jeden a ten istý projekt. "S tým, že samotné plnenie je mimoriadne podozrivé," uviedla Kaščáková. Upozornila, že žiadateľ už z celkovej schválenej sumy 1,8 milióna eur vyčerpal trištvrte milióna eur a pritom sa ešte nezačalo nakrúcať, hoci sa malo.
"Posledná klapka mala padnúť na budúci týždeň vo štvrtok 31. mája," poukázala Kaščáková s tým, že na film nie je pripravené takmer nič. "Nezrovnalostí je toľko, že nás to priviedlo k presvedčeniu, že toto nemôže byť náhoda. Tento prípad vykazuje podľa nás všetky známky subvenčného podvodu, preto sme pripravili trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, ktoré dnes podávame," doplnila.

Copyright ©TASR 2018

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Gabriela Matečná sa nikdy nemala stať ministerkou, ale mala umývať záchody niekde v Ilave alebo v Leopoldoveí Táto žena sa správa ako burina v záhrade, ako kúkoľ na poli. Je škodnou a červotočom v dverách. Andrej Danko je dilino pologramotný z Revúcej“.
Igor Matovič

Slovenskými kandidátmi na Európske filmové ceny sú Tlmočník a Ťažká duša

Slovenskými kandidátmi na Európske filmové 

ceny sú Tlmočník a Ťažká duša

Slovenským kandidátom na Európsku filmovú cenu 2018 v kategórii hraných filmov sa stala dráma Tlmočník režiséra Martina Šulíka. Spomedzi dokumentov sa bude za Slovensko o cenu uchádzať Ťažká duša režiséra Mareka Šulíka.

Snímky vybrali členovia a členky Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA). V prípade hraných filmov mali k dispozícii celkovo sedem kandidátov. Okrem Tlmočníka boli na zozname aj tituly Čiara (r. Peter Bebjak), Out (r. György Kristóf ), Nina (r. Juraj Lehotský), Spievankovo a kráľovná Harmónia (r. Diana Novotná), Dogg (Slavomír Zrebný, Viliam Csino, Enrik Bistika, Jonáš Karásek) a Dubček (r. Laco Halama).

V hlasovaní o dokumentárnej snímke bojovali okrem vybraného titulu aj filmy Mečiar (r. Tereza Nvotová), Vábenie výšok (r. Pavol Barabáš) a Válek (r. Patrik Lančarič).

Európska filmová akadémia udelí svoje výročné ceny už po 31. raz v sobotu 15. decembra v španielskej Seville.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Za falošnú správu označila administratíva ukrajinského prezidenta Petra Porošenka stredajší článok spravodajskej stanice BBC. Tá napísala, že osobný právnik amerického prezidenta Donalda Trumpa Michael Cohen prijal tajnú platbu vo výške najmenej 400.000 dolárov, aby zaistil rozhovory medzi šéfom Bieleho domu a ukrajinskou hlavou štátu Petrom Porošenkom.
"Do očí bijúca lož, očierňovanie a podvrh. Takto vnímame dezinformáciu, že stretnutie prezidentov Ukrajiny a USA bolo organizované za peniaze. Summit Ukrajiny a USA v júni 2017 bol usporiadaný výlučne prostredníctvom oficiálnych diplomatických kanálov, obzvlášť cez veľvyslanectvo Ukrajiny v USA," uviedla Porošenkova administratíva.
Podľa agentúry Ukrinform zároveň vyjadrila presvedčenie, že ide o osobný útok voči prezidentom oboch krajín, ale aj kampaň s cieľom diskreditovať ukrajinsko-americké vzťahy. Žiada, aby BBC poprela pravdivosť svojho článku, inak "si vyhradzujeme právo podať súdnu žalobu".
Schôdzka medzi Trumpom a Porošenkom sa konala v júni 2017 v Bielom dome. Vyplatenie sumy Cohenovi, ktorý nie je registrovaným zástupcom Ukrajiny, ako to vyžadujú americké zákony, zariadili sprostredkovatelia Porošenka, informovala BBC s odvolaním sa na svoje zdroje v Kyjeve blízke zainteresovaným osobám.
BBC zverejnila aj svedectvo nemenovaného vysokopostaveného spravodajského dôstojníka z Porošenkovej administratívy, ktorý opísal, čo sa dialo pred schôdzkou oboch prezidentov v Bielom dome.
Podľa tohto zdroja bol Cohen prizvaný preto, lebo registrovaní lobisti Ukrajiny a jej veľvyslanectvo vo Washingtone by mohli zariadiť pre Porošenka nanajvýš krátke odfotografovanie sa s Trumpom. Porošenko ale potreboval niečo, čo by bolo možné vykresliť ako "rozhovory".
Ukrajinský prezident sa preto rozhodol zriadiť tajný kanál k Trumpovi. Úloha bola zverená bývalému poradcovi, ktorý požiadal o pomoc lojálneho ukrajinského poslanca. Tento poslanec využil osobné kontakty v židovskej charite v štáte New York - Port of Washington Chabad. Toto nakoniec viedlo k Michaelovi Cohenovi, ktorý zinkasoval 400.000 dolárov.
Nič nenasvedčuje tomu, že by Trump o tejto platbe vedel, poznamenala BBC.
Spravodajská stanica uviedla, že jej druhý zdroj v Kyjeve poskytol rovnaké podrobnosti o prípade, iba s tým rozdielom, že Cohen dostal 600.000 dolárov.
Keď Porošenko vlani v júni odlietal do Washingtonu, stále nevedel, koľko času mu Trump venuje. Podľa oficiálneho programu Bieleho domu sa mal Porošenko "zastaviť" v Oválnej pracovni, zatiaľ čo Trump mal stretnutia s personálom. Tie pokračovali do ranných hodín a ukrajinská strana bola už nahnevaná, že Cohen zobral peniaze za niečo, čo nedokáže zariadiť. Až do posledného okamihu si tak ukrajinský líder nebol istý, či sa vyhne poníženiu.
Porošenkovi sa napokon uľavilo, keď ho Trump prijal v Oválnej pracovni. Chválil sa, že sa stretol s novým americkým prezidentom skôr ako ruský prezident Vladimir Putin. Následne pred Severným stĺporadím Bieleho domu usporiadal triumfálnu tlačovú konferenciu.
Krátko po tom, ako sa ukrajinský prezident vrátil domov, jeho protikorupčná agentúra zastavila vyšetrovanie bývalého šéfa Trumpovej volebnej kampane Paula Manaforta za získanie miliónov dolárov od ukrajinskej proruskej Strany regiónov, uviedla BBC.

Copyright ©TASR 2018

V ukrajinskom Kyjeve prekryli pred finálovým stretnutím futbalovej Ligy majstrov, ktoré je na programe v sobotu 26. mája o 20.45 h, logá firmy Gazprom, jedného z hlavných sponzorov najprestížnejšej európskej pohárovej súťaže mužských klubov. Prítomnosť ruskej štátnej plynárenskej spoločnosti rozhnevala niektorých Ukrajincov a následne narýchlo odstránili logá ešte pred začiatkom predfinálového festivalu šampiónov na hlavnej ulici Kyjeva. "Tento čin je vyslovene politický. Naším postojom vyjadrujeme nesúhlas s pripojením Krymu k Rusku a vojnou na východe. Zároveň chceme touto cestou do sveta vyslať jasný odkaz všetkým, ktorí sú prepojení s agresívnou krajinou. Veríme, že Európska futbalová únia (UEFA) bude mať porozumenie pre naše rozhodnutie," vyhlásil hlavný predstaviteľ kyjevskej samosprávy Andrij Mirošničenko. UEFA uviedla, že došlo k nedorozumeniu, pokiaľ ide o zviditeľnenie tohto partnera počas "Festivalu šampiónov". Vzťahy medzi oboma krajinami sú napäté pre násilné pripojenie Krymského polostrova k Rusku v roku 2014 a ruskej podpore separatistických povstalcov na východnej Ukrajine.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.