MEDIA NEWS
Výbušné zariadenie, ktoré bolo nastražené v aute maltskej novinárky a blogerky Daphne Caruanovej Galiziovej, bolo jednoznačne určené na zabíjanie. Pred maltským súdom to v utorok uviedol odborník organizácie Europol na výbušniny Mario Cmarec.
Podomácky zhotované výbušné zariadenie obsahovalo 300-400 gramov TNT a bolo ukryté pod sedadlom vodiča, dodal Cmarec.
Z vraždy maltskej investigatívnej novinárky boli obvinení traja podozriví - bratia Alfred a George Degiorgiovci a Vince Muscat.
Podľa Cmareca dôkazy svedčia o tom, že páchateľ sa zameral a chcel zabiť vodiča a osobu, ktorá mohla byť na sedadle spolucestujúceho.
Počas súdneho pojednávania vypovedali aj agenti amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), ktorí ukázali, ako dáta z mobilného telefónu doviedli vyšetrovateľov od miesta činu k trom podozrivým.
Agenti Richard Fennern a William Shute pred súdom uviedli, že mobil, ktorým bola aktivovaná nastražená výbušnina, bol zapnutý skoro ráno 16. októbra. Na svojom mieste zostal až do okamihu, keď popoludní prijal SMS správu z iného telefónneho čísla. O niekoľko sekúnd nastal výbuch, pri ktorom zahynula 53-ročná Caruanová Galiziová.
Daphne Caruanová Galiziová hrala kľúčovú úlohu pri odhaľovaní vážnych obvinení z prania špinavých peňazí a korupcie na Malte vrátane obvinení proti vysokopostaveným politikom maltskej vlády. Vlani na jar totiž obvinila niekoľko blízkych spolupracovníkov premiéra Josepha Muscata, že si otvorili účet v Paname, kam si posielali nekalo získané peniaze. Premiér bol kvôli tomu nútený vyhlásiť predčasné voľby, ktoré vlani júni, keď Malta predsedala Európskej únii, s prehľadom vyhral.
Šéfa opozície zasa táto novinárka obvinila z prania špinavých peňazí, ktoré vraj pochádzali z londýnskych nevestincov.
V nedeľu sa v maltskom hlavnom meste Valletta demonštrácia, na ktorej tisíce ľudí žiadali "pravdu a spravodlivosť".
Šéf spoločnosti Facebook Mark Zuckerberg sa v utorok v Európskom parlamente (EP) v Bruseli ospravedlnil za to, že Facebook nedokázal zabrániť zneužitiu niektorých svojich internetových nástrojov.
Zuckerbergove ospravedlnenie zaznelo pred členmi EP a vysokými predstaviteľmi Európskej únie, ktorým odpovedal na otázky spojené so škandálom okolo zneužitia údajov miliónov používateľov Facebooku.
Či už išlo o "falošné správy, zasahovania do volieb zo zahraničia a zneužívanie údajov o ľuďoch vývojármi, neuvedomovali sme si, kam až siaha naša zodpovednosť", pokračoval Zuckerberg.
"Bola to chyba a je mi to ľúto," vyhlásil výkonný riaditeľ Facebooku, ktorého citovala agentúra AP.
Žiadosť poslancov EP osobne vypočuť Zuckerberga sa zrodila po tom, ako šéf Facebooku v apríli svedčil v americkom Kongrese. Zuckerberg navrhol, že vyšle popredného predstaviteľa spoločnosti, aby vystúpil pred britským parlamentom, a ponúkol, že urobí to isté aj v Bruseli, avšak zákonodarný zbor EÚ trval na jeho osobnom vypočutí.
Facebook čelí kritike, odkedy vyšli najavo informácie, že spoločnosť Cambridge Analytica údajne neoprávnene získala osobné údaje facebookových používateľov, ktoré mala následne použiť na ovplyvnenie prezidentských volieb v USA. Na základe týchto informácií mala pomôcť zvíťaziť súčasnému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Facebook pripustil, že Cambridge Analytica sa neoprávnene dostala k osobným údajom 87 miliónov jeho používateľov - z nich 2,7 milióna je z krajín EÚ.
Vystúpenie generálneho riaditeľa spoločnosti Facebook Marka Zuckerberga v Európskom parlamente (EP) je úspechom pre túto inštitúciu. Uviedol to v utorok predseda EP Antonio Tajani po vyše poldruhahodinovom vypočúvaní Zuckerberga na pôde europarlamentu.
"Sme v centre politickej debaty. Ukázali sme, že máme vôľu venovať sa záujmom občanov," uviedol Tajani počas tlačovej besedy. Zároveň bránil "zúžený" a časovo skrátený formát vypočúvania len pred predsedami politických skupín a šéfmi výborov v EP, a nie pred všetkými europoslancami. "Zuckerberg nie je občanom EÚ," upozornil Tajani.
Šéf europarlamentu dodal, že Zuckerberg zašle individuálne odpovede na ďalšie citlivé a nezodpovedané otázky v písomnej forme. Okrem toho sa ďalší vysoký predstaviteľ spoločnosti Facebook dostaví na vypočúvanie zamerané najmä na technické otázky pred členov Výboru EÚ pre vnútorné záležitosti.
Belgický denník L'Echo upozornil, že Zuckerberg sa šikovne vyhol napríklad otázkam o monopolnom postavení jeho firmy v Európe, o opatreniach proti systematickému odmietaniu cielených reklám či o podnikaní spoločnosti v Írsku alebo ďalších daňových rajoch.
Po vypuknutí škandálu so spoločnosťou Cambridge Analytica, ktorá údajne neoprávnene získala osobné údaje facebookových používateľov a ovplyvnila prezidentské voľby v USA, europoslanci žiadali, aby Zuckerberg vystúpil v pléne EP v Štrasburgu.
Zuckerberg v rámci série otázok upozornil, že Facebook je už lepšie pripravený identifikovať a vymazávať dezinformácie ovplyvňujúce volebné procesy po celom svete. V súvislosti s prezidentskými voľbami v USA v roku 2016 priznal, že Facebook bol "príliš pomalý", aby dokázal identifikovať ruské zásahy cez sociálnu sieť na samotné voľby, a v tom období sa spoločnosť sústreďovala skôr na tradičné kybernetické útoky.
Najmladší miliardár sveta (34) upozornil na kroky, ktoré jeho sociálna sieť prijala na riešenie predošlých nedostatkov. Ide o rôzne opatrenia obmedzujúce prístup k osobným údajom pri digitálnych aplikáciách, spomenul aj zdvojnásobenie počtu pracovníkov dohliadajúcich na bezpečnosť - do konca tohto roka by ich malo byť 20.000.
"Tieto investície majú významný vplyv na naše zárobky, ale bezpečnosť ľudí bude mať vždy prioritu pred maximalizáciou ziskov," uviedol pred europoslancami.
Spoločnosť Facebook už oznámila, že bude uplatňovať opatrenia nového nariadenia EÚ o ochrane údajov (GDPR), ktoré vstúpia do platnosti v piatok 25. mája.
Kauza výrokov prezidenta ČR Miloša Zemana na adresu novinára Ferdinanda Peroutku, voči ktorým sa súdnou cestou ohradila Peroutkova vnučka Terezie Kaslová, sa vráti na nové prerokovanie na Obvodný súd pre Prahu 1. Rozhodol o tom Najvyšší súd ČR, ktorý doterajšie verdikty justície zrušil s tým, že sa žaloba mala viesť podľa iného zákona.
České médiá o tom informovali s odvolaním sa na Kaslovej advokáta Františka Vyskočila. Podľa jeho slov ČR nesie zodpovednosť za výroky hlavy štátu, ktorú v spore nemala zastupovať prezidentská kancelária, ale zrejme jeden z rezortov.
Vnučka Ferdinanda Peroutku je na ďalšie kolo sporu podľa vlastných slov pripravená.
Riaditeľ kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Aleš Pavel však informáciu zatiaľ oficiálne nepotvrdil, pretože nemal potvrdenie o doručení rozsudku obom stranám.
Po troch rokoch je tak spor opäť na začiatku, Kaslovej advokát netajil v tejto súvislosti sklamanie z faktu, že najvyšší súd, na ktorý sa s dovolaniami obrátili Kaslová a Pražský hrad, potreboval na vynesenie verdiktu okolo 17 mesiacov.
Jiří Ovčáček, hovorca prezidenta ČR, pre denník Právo uviedol, že sa k veci vyjadrí až po podrobnom oboznámení sa s rozhodnutím najvyššej súdnej inštancie.
Miloš Zeman 27. januára 2015 v prejave k výročiu ukončenia holokaustu hovoril aj o zlyhaní intelektuálov v krízovom období nástupu nacizmu a ich fascináciou touto ideológiou. O Peroutkovi zmienil, že v časopise Přítomnost napísal článok s nadpisom Hitler je gentleman. Súčasne mu prisúdil výrok "Ak nemôžeme spievať s anjelmi, musíme vyť s vlkmi". O tomto výroku sa neskôr ukázalo, že patrí Janovi Stránskemu.
Inkriminovaný údajný Peroutkov článok sa však napriek intenzívnemu pátraniu v archívoch nenašiel. Český prezident však naďalej trvá na jeho existencii, osobne ho vraj čítal. Článok sa však nenašiel ani po vypísaní odmeny z Pražského hradu.
V súdnom spore sa Kaslová dočkala rozhodnutia, že má nárok na ospravedlnenie zo strany hlavy štátu v súvislosti so spomínaným článkom, nie však za nepresnosť týkajúcu sa citovaného výroku.
Pražský hrad sa však ani tak v stanovenej lehote Kaslovej neospravedlnil a tak Peroutkova vnučka podala na prezidentskú kanceláriu návrh na exekúciu prostredníctvom ukladania pokút, ku ktorej však na základe rozhodnutia českého najvyššieho súdu z októbra 2016 nedošlo.
Severná Kórea prijala v stredu zoznam vybraných juhokórejských novinárov a reportérov, ktorí by mali pokrývať demontáž jej jadrového testovacieho areálu Pchunggje, naplánovanú na 23.-25. mája. Informovalo o tom podľa agentúry Jonhap juhokórejské ministerstvo pre zjednotenie.
Ministerstvo doručilo v stredu ráno zoznam novinárov Kórejskej ľudovodemokratickej republike (KĽDR) prostredníctvom komunikačného kanálu v pohraničnej dedine Pchanmundžom. KĽDR, ktorá v ostatných dňoch zoznam odmietala a neuviedla pre to nijaký dôvod, ho teraz podľa ministerstva prijala.
Ministerstvo dodalo, že Soul podnikne v súvislosti s cestou novinárov na Sever všetky nevyhnutné opatrenia vrátane zabezpečenia dopravy. Kedy však vybraní novinári do KĽDR pocestujú, doposiaľ zrejmé nie je, priblížila agentúra Reuters.
Do severokórejského mesta Wonsan medzičasom pricestovali zahraniční novinári z Británie, Číny, Ruska a Spojených štátov a teraz čakajú na to, aby ich odtiaľ tamojšie úrady dopravili ku komplexu Pchunggje.
Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) 12. mája oznámila, že komplex Pchunggje na severe svojho územia verejne rozoberie, pričom ceremóniu povolí sledovať zahraničným novinárom z dovedna piatich krajín - Británie, Číny, Južnej Kórey, Ruska a USA.
Severná Kórea sa však krátko nato - podľa svojho vyjadrenia v dôsledku prebiehajúceho spoločného cvičenia juhokórejských a amerických vzdušných síl - rozhodla zrušiť plánované rozhovory so Soulom a svojich južných susedov podrobila vlne kritiky. Spomínaný zoznam novinárov následne zamietla.
Južná Kórea vyjadrila ľútosť nad jednostranným rozhodnutím Severnej Kórey zrušiť plánované medzikórejské rozhovory a vyzvala Pchjongjang, aby sa čo najskôr vrátil k dialógu.
Copyright ©TASR 2018
