BREAKING NEWS-Phantom Fury 3

BREAKING NEWS-Phantom Fury 3

Slovenská televízia boduje !

Z nedôveryhodných zdrojov sme získali fotografiu novej dvojice moderátorov relácie Slovensko hľadá SuperStar, Majú nahradiť Martina Pyca Rauscha a Adelu Banášovú.

INFO STV 1

INFO STV 1 Bratislava dňa 19. augusta 2005 Vážený pán predseda Rady STV, v súvislosti s uznesením Rady STV č. 33/2005 Vám v prílohe predkladám návrh Stratégie personálneho, organizačného, ekonomického a technologického rozvoja STV do roku 2007. Stratégia personálneho, organizačného, ekonomického a technologického rozvoja STV do roku 2007 Na úvod treba povedať, že vypracovanie požadovanej stratégie nie je zákonnou povinnosťou manažmentu STV, nijak nie je určený prípadný rozsah takéhoto dokumentu a jej schválenie alebo neschválenie neznamená nejaké konkrétne dopady pre ďalšie kroky manažmentu, Rady či Dozornej komisie. Základným dokumentom, ktorým sa manažment riadi pri svojej činnosti, je Projekt koncepcie riadenia STV, ktorý som predložil do konkurzu. Základným cieľom manažmentu je do konca funkčného obdobia súčasného generálneho riaditeľa, teda do januára 2007 dokončiť všetky vytýčené ciele v koncepcii riadenia, alebo aspoň vytvoriť prostredie pre ich dokončenie. V personálnej oblasti ide najmä o: - vystavenie vnútorného prostredia Slovenskej televízie konkurencii vonkajšieho prostredia (toto sa deje stále vo väčšom rozsahu stále intenzívnejším využívaním outsorsingu vo výrobných zložkách – strih, kamera, redaktori, v umeleckých zložkách – dramaturgia, réžia, ale aj v iných zložkách – IT), - stabilizovanie štruktúry personálneho zázemia Slovenskej televízie tak, aby v prípade zhoršenia finančných alebo iných podmienok bola Slovenská televízia schopná znížiť objem vlastnej výroby a s tým súvisiace kapacity bez veľkých nákladov (v súčasnosti je v STV v internom stave zamestnaných cca 850 zamestnancov, pričom pre STV a pre zabezpečenie jej úloh, by postačovalo do 700 zamestnancov - prezamestnanosť je hlavne v technických a servisných zložkách, a to vďaka zastaralým technológiám - to si ale vyžaduje dlhodobejší proces), - v oblasti ľudských zdrojov nejde len o vzdelávanie prostredníctvom jazykových či manažérskych kurzov, alebo odborných kurzov v tej - ktorej oblasti podľa aktuálnych potrieb, ale tiež o vzdelávanie ako prípravu na budúce úlohy vyplývajúce práve z nástupu nových technológií, zo zmien na strane konkurencie tak, aby bola Slovenská televízia pripravená zvládnuť úlohu prirodzeného lídra v tejto oblasti (táto oblasť výrazne závisí od financií a teda priamo bude závisieť od nového zákona o koncesionárskych poplatkoch a od toho, ako sa tento zákon vysporiada so sprísnením ich výberu, pretože tam je veľká finančná rezerva), - v oblasti ľudských zdrojov ide aj o rozvoj v oblasti motivácie tak, aby systém motivácie podporoval plné využitie všetkých zdrojov a umožňoval diferencovať ohodnotenie prístupu ľudí k práci, umožňoval vplyv sledovanosti, ale aj iných kritérií na výšku vynaložených prostriedkov do oblasti odmeňovania, vzdelávania a podobne (okrem iného všeobecné zavedenie zmlúv na dobu určitú a negarantovaných pohyblivých zložiek). V organizačnej oblasti ide najmä o: - také riadenie STV, aby zabezpečovala službu verejnosti nielen „tvorbou a šírením programov založených na zásadách demokracie, humanizmu, etiky, pravdivosti, nezávislosti, profesionality a zákonnosti“ (ako hovorí zákon), ale aj efektívnym využívaním zverených finančných zdrojov a majetku, maximálnou efektivitou práce a v konečnom dôsledku aj rozvojom tejto inštitúcie prostredníctvom profesionálnej personálnej, organizačnej a manažérskej práce, - existenciu troch televíznych štúdií ako servisných organizácií, zabezpečujúcich výrobu požadovaného programu, z čoho vyplýva vybudovanie, resp. dobudovanie televízneho štúdia v Bratislave tak, aby nedochádzalo k prelínaniu jeho riadiacich zložiek so štruktúrami ústredného riaditeľstva, ani k prelínaniu jeho hlavných televíznych činností so servisnými celopodnikovými činnosťami, - existenciu generálneho riaditeľstva ako zložky zodpovednej za vysielanie a tvorbu programu, - postupné zavedenie organizácie holdingového typu s riadením prostredníctvom finančných tokov a so zodpovednosťou za zverené prostriedky (to všetko je v pokročilom štádiu realizácie a v súčasnosti sa nastavujú detaily v súvislosti s implementáciou nových software, - zjednodušenie organizačnej štruktúry, napríklad v jej vertikálnej úrovni znížením počtu úsekov, ale aj totožných či podobných úsekov v rôznych riadiacich vetvách (to sa udialo, ale ešte sa bude realizovať fáza nastavenia procesov tak, aby sa umožnilo ešte efektívnejšie zjednodušenie), - centrálne využívanie technických kapacít aj ľudských zdrojov, aby sa tak zvýšila flexibilita ich vnútornej mobility (aj za týmto účelom boli založené dcérske spoločnosti STV), - implementácia nových software ako podpora pre všetky organizačné zmeny a ako prostriedok na ich zachovanie, riadenie a neskôr aj potrebné ďalšie zmeny. V ekonomickej oblasti ide najmä o: - zvýšenie dôrazu na externé príjmy z reklamy, teleshoppingu a sponzoringu, ako jedného z najdôležitejších faktorov na zvýšenie vnútornej efektivity práce, ako prostriedku na efektívne využívanie zverených prostriedkov – to sa realizuje a aj vďaka tomu sa príjmy z reklamy zvýšili o viac ako dvojnásobok v porovnaní s rokom 2002 či 2003, ale ešte stále nedosahujú také percento z rozpočtu inštitúcie, ako to je bežné u iných verejnoprávnych vysielateľov v menších krajinách, - to, že do vnútra organizácie budú financie najdôležitejšou zložkou riadenia, pretože cez objednávky jednotlivých typov programov, prideľovanie prostriedkov na ich výrobu a prísny finančný kontroling, a následne cez prenesenie zodpovednosti za pridelené prostriedky a nakladanie s nimi, bude prebiehať výroba a vysielanie, teda fungovanie inštitúcie v hlavnom „výrobnom“ procese, - také nastavenie STV, aby akékoľvek požiadavky zodpovedali jej a aby STV nemíňala viac, ako je možné zabezpečiť z uvedených zdrojov, - o sprísnenie výberu koncesionárskych poplatkov ako aj zmeny v spôsobe ich výberu a v práci s databázami koncesionárov a neplatičov (je nutná zmena zákona a za týmto účelom bola založená aj dcérska spoločnosť STV), - posilnenie kontrolingu využitia pridelených prostriedkov a nakladania s nimi, - zachovanie troch zdrojov príjmov, a to z koncesionárských poplatkov (sprísnenie výberu), komerčných príjmov a účelových dotácií. V technologickej oblasti ide najmä o: - zmeny typológie siete Rádiokomunikácií tak, aby sa mohlo realizovať regionálne vysielanie samostatne pre tri základné regióny Slovenska, čo sa postupne v spolupráci s Rádiokomunikáciami realizuje prostredníctvom satelitu, - digitalizáciu terestriálneho prenosu signálu, pričom Slovenská televízia by mala byť na čele tohto rozvoja, pretože aj to je jedna z dôležitých úloh súvisiacich s uskutočňovaním jej programovej služby vo verejnom záujme (ale bude to paltiť štát?, pretože digitalizácia sa dotkne všetkých, ktorí prostredníctvom koncesionárskeho poplatku prispievajú na jej fungovanie), - postupnú realizáciu riešenia šírenia signálu aj vlastnými prostriedkami (vysielačmi – aj za týmto účelom bola založená dcérska spoločnosť STV), - zapojenie Slovenskej televízie do trendov rozvoja nových služieb, nových technológií a podobne (virtuálne štúdio, automatizácia vysielania, news systém, digitalizácia reťazcov, jednotný informačný systém a podobne). Dôležitou súčasťou stratégie je ešte: - definovanie poslania Slovenskej televízie tak, aby nebola vnímaná len prostredníctvom spravodajstva, ale aby bol zároveň posilnený trhový princíp vo vnútri televízie s cieľom dosiahnuť stav, v ktorom bude Slovenská televízia schopná prostredníctvom svojho nepomerne silnejšieho postavenia na televíznom trhu (daného sledovanosťou) financovať a vysielať kvalitné programy, - vniesť do Slovenskej televízie prísny manažérsky pohľad, ktorému bude v systéme riadenia a programovania podriadené všetko ostatné, aby sa pod pláštikom definícií verejnoprávnej inštitúcie nedívalo na STV len ako na inštitúciu, ktorá má uspokojovať akékoľvek záujmy externého prostredia. Na záver je nutné konštatovať, že do stratégie ďalšieho vývoja a rozvoja vnáša veľkú neistotu nejasná legislatíva týkajúca sa výberu koncesionárskych poplatkov, kedy sa ročne znižuje ich výber o viac , ako 20 mil. Sk, pričom má STV nové zákonné povinnosti ako skryté titulky, správu získaného majetku (poistenie, daň) a podobne. STV chýba tých cca 450,0 mil. Sk o ktoré ročne prichádza nedostatočnou legislatívou na to, aby mohla zmysluplnejšie a dlhodobejšie plánovať rozvoj k spokojnosti viacerých dotknutých strán.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

"Má jasné zadanie,"

Branislav Zahradník o novovymenovanom šéfredaktorovi spravodajstva STV Rolandovi Kyškovi.

/Veď toho sme sa obávali,/ dodáva Sanchez..

Pred hlavnými správami bude od septembra STV vysielať bulvárny magazín Blesk. Blesk bude STV pripravovať v spolupráci s denníkom Nový čas. Podľa Zahradníka si "táto spolupráca nevyžiada žiadne finančné náklady, dokonca nebude mať ani zmluvný základ."

Wow- dodáva Sanchez..

"Nebudem sa k tomu vyjadrovať.

Platové podmienky našich zamestnancov sú internou záležitosťou Slovenskej televízie,"

O Jarke...

Jagged lighting 2

Jagged lighting 2

Bleskovky sa zmenil na Blesk

STV v pondelok 5. septembra odvysiela novú reláciu Blesk. Názov Bleskovky sa teda náhle ainovatvívne zmenil. V zmysle ochrany duševného vlastíctva bude mať iste zaujímavých súputníkov.

BLESK-spravodaj o kogenerácii a energetike Blesk Aj tak si myslím, že ideálnym riešením by bolo dohodnúť sa s vlastníkom individuálnej slovnej ochrannej známky WC-BLESK. Relácia by tak mala svoju cieľovú skupinu a zaručenú sledovanosť.

Povráva sa, že v Mlynskej doline sú v hre aj názvy Andreine drby a Erža.

Vážnejšie sa uvažuje o premenovaní Správ STV na T- Mobile Arena.

Otázka týždňa

Otázka týždňa

Bude Jirko Malchárek komentovať prenos F 1 v TV Markíza 4.9. ? z Autodromo Nazionale di Monza ?

Pristálo v pošte

Pristálo v pošte

Za projektom Superstar sa skrýva zoskupenie firiem pracujúce pod vedením rodiny Mohn, ktorá sa venuje predovšetkým podnikaniu v mediálnej oblasti. Hlavná spoločnosť, od ktorej sa odvíjajú všetky ďalšie aktivity je Bertelsmann A.G. so sídlom Nemecku. Rodinná firma bola založená v roku 1835 a zaoberala sa predovšetkým vydávaním literatúry reformnej cirkvi. Od 20. rokov minulého storočia firma finančne podporovala Hitlerovu stranu. Po nástupe Hitlera k moci zožala úspech vydávaním „oficiálnej“ literatúry pre Wermacht. Po mediálnom odhalení prepojenia na Hitlerovo ministerstvo propagandy, nemeckou televíziou ZDF z roku 1998, vedenie firmy tieto informácie odmietlo a kauza sa ďalej nerozmazávala. Po skončení vojny, v roku 1946, získala firma Bertelsmann od vojenskej správy USA na nemeckom území, novú licenciu na vydávanie periodickej tlače. Začiatkom 60. rokov kúpila filmovú spoločnosť UFA. Neskôr rozšírila pôsobenie v oblasti vydávania kníh a novín mimo územia Nemecka.... Vďaka svojim skúsenostiam a kontaktom spoločnosť aktívne využila aj nástup duálneho rozhlasového a televízneho vysielania. Presadila sa aj v tomto segmente. Podľa dostupných informácií malo v roku 2003 impérium firiem Bertelsmann obrat 17 Miliárd Euro a zisk 1,25 Miliardy Euro. Ku koncernu patrí: - RTL - televízne a rozhlasové zoskupenie - Random House - najväčšia vydavateľská skupina s 250 vydavateľstvami (Alfred A. Knopf, Bantam, Siedler Verlag, Goldmann......) - Gruner + Jahr - najväčšie európske vydavateľstvo periodickej tlače (Stern, GEO, Capital, Femme Actuelle, Family Circle, Parents...) - BMG - hudobné vydavateľstvo s viac ako 200 firmami (RCA, Arista, Ariola....) - Arvato - E-komerčné aktivity a mediálny servis spoločnosti zahŕňa okrem logistiky aj spracovanie dát a Call Center, Distribuciu, finančné služby a v neposlednom rade moderné tlačiarenské komplexy, pamäťové médiá a digitálnu správu autorských práv. - Nadácia Bertelsmann - podporuje programy mimovládnych organizácií, je zároveň majoritným akcionárom firmy Bertelsmann A.G. Skupina RTL RTL predstavuje v rámci Európy vedúce rozhlasové a televízne zoskupenie, ktoré má priamy vplyv na 26 televíznych staníc a 24 rozhlasových staníc v 9 krajinách. K televíznym staniciam patria napríklad: RTL Television v Nemecku, M6 vo Francúzsku, Five v Anglicku, RTL- v Holandsku, Belgicku, Luxemburgu, Chorvátsku, a Maďarsku , Antena 3 v Španielsku...atď Okrem RTL Francúzsko, vlajkovej lodi medzi rozhlasovými stanicami, má firma Bertelsmann podiel na ďalších rozhlasových staniciach vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Holandsku... V oblasti výroby a distribúcie programu dopĺňa skupinu spoločnosť Fremantle Media, ktorá patrí k najväčším svetovým producentským firmám. V roku 2005 vyprodukuje 260 vlastných titulov v 36 krajinách, vrátane USA. V roku 2004 dosiahla RTL-Group vo väčšine obchodných aktivít rekordné výsledky. Pri obrate 4,9 Mrd. Euro zaznamenala zisk 246 Mio. Euro. Random House Je najväčšia vydavateľská skupina sveta. Ročne vydáva 9.000 titulov pre deti a dospelých. Okrem iných k nej patrí vyše 100 vydavateľstiev v 16 krajinách sveta. Napríklad: C. Bertelsmann (München), Doubleday a Alfred A. Knopf (USA), Ebury a Transworld (Großbritannien), Kodansha Ltd. (Japan), JoongAng M&B (Korea), Plaza & Janés (Spanien), Sudamericana (Argentinien) und Goldmann (Deutschland). Gruner + Jahr Vydavteľstvo periodickej tlače. Druck- und Verlagshaus Gruner + Jahr je naväčším v Európe. Zamestnáva 11.000 pracovníkov v 10 krajinách, na troch kontinentoch. Vydáva vyše 110 titulov novín a časopisov. Je ekonomicky prepojené s ďalšími periodikami a vydavateľskými skupinami. G+J vydáva okrem iného "Stern", "Brigitte", "GEO", "Capital", "Gala", "Eltern", "Financial Times Deutschland", "Essen & Trinken", "National Geographic" "Inc.", "Fitness" "Family Circle"; mnohé tituly vychádzajú pod rôznymi inými „národnými“ menami po celom svete. Koncern priznáva, že v oblasti periodickej tlače ovláda 63% európskeho trhu. V prípade krajín bývalej východnej Európy má byť toto číslo o 10 percent väčšie. G+J je rozdelené nasledovne: 74,9 % patrí Bertelsmann AG, a 25,1 % vlastní rodina Jahr z Hamburgu. BMG Bertelsmann Music Group (BMG) vlastní 200 hudobných vydavateľstiev, v 41 krajinách sveta. K najznámejším patria Ariola, Arista Records, J Records, Jive Records, RCA Records a RCA Label Group – Nashville. BMG Music Publishing je s celosvetového hľadiska tretím najväčším hudobným vydavateľstvom. BMG spolupracuje s hviezdami ako Santana, Dido, Pink, Avril Lavigne, Aretha Franklin, Christina Aguilera, Britney Spears, Justin Timberlake, Usher, OutKast a Alicia Keys.... ARVATO Priama dcéra a.s. Bertelsmann. Má organizačne pod sebou približne 250 ďalších dcérskych spoločností, ktoré pracujú v oblasti tlače, digitalných technológií, logistike a finančných službách. Zamestnávajú na celom svete viac ako 31.000 zamestnancov. Pod skupinu Arvato patria napríklad podniky Arvato Print ( Mohn Media, Mediálne zoskupenie Maul Belser ako aj mnohé tlačiarne v Europe a Amerike), Oblasť Arvato Direct Services-u, a Arvato Logistics Services-u, (Logistik, Supply Chain Management), Arvato Storage Media (Produkcia CD, DVD ) , Arvato Systems (medzinárodné služby, IT-Services). Priama dcéra Bertlesmannovej akciovej spoločnosti Arvato, je od júla 2005 na verejnosti známa ako spoločnosť, ktorá na osem rokov získala správu anglického samosprávneho územia East Riding of Yorkshire s viac ako 350.000 obyvateľmi. Vyše 500 zamestnancov komunálnej sféry tu prechádza k firme Arvato. Pre budúcnosť to znamená nič viac a nič menej iba skutočnosť, že nemecký podnik bude realizovať správu v komunálnej sfére, ktorá bola doteraz podriadená anglickému štátu. Arvato bude poverené správou daní a vyplácaním sociálnych dávok...zároveň preberie aj správu IT. Arvato mala ročný obrat 3,7 miliárd Euro. Zisk predstavuje sumu 310 miliónov Euro. Nadácia Bertelsman Vznikla 14. Marca1977. Založil ju Reinhard Mohn. Pracuje a podporuje do 180 politických, sociálnych a kultúrnych projektov v Nemecku a v Európe. Politicky má blízko k CDU a monetaristickému programu reforiem. Na území Nemecka bola prvou neziskovou organizáciou pracujúcou s »Institute of Cultural Affairs« (ICA) z USA pre podporu demokracie (www.ica-usa.org). Nadácia Bertelsmann uplynulý rok podporila tieto aktivity podľa oficiálne prístupných informácii sumou 65 miliónov Euro. Predminulý rok sa pohybovali vo výške do 100 miliónov Euro. Nadácia sa v rámci Európy profiluje ako priame napojenie na sieť Občianskych združení , ktoré podporujú transparentné výkonné štruktúry EU a rozvoj demokracie. Priame kontakty a prepojenia sú zrejmé z prílohy v nemeckom originále. Podľa vyhládávača Google je "známou" aj v slovenských mimovládnych organizácii napríklad IVO - Inštitút pre verejné otázky. Superstar predstavuje teda iba jeden z mnohých produktov zoskupenia Bertelsmann. Bez hore uvedených prepojení a informácii, by sa ale dali ťažko pochopiť reakcie, ktoré projekt vyvolal vo svete, ale aj na Slovensku. Projekt bol na domácej - nemeckej pôde, odskúšaný v rokoch 2002-2003. Predskokanom bola relácia vysielaná na programe RTL2 ďalšej dcére Bertelsmanna, s názvom „Popstars". Objavili sa v nej dovtedy neznáme skupiny“ No Angels“ alebo „Bro'Sis“. Relácia ale firmu Bertelsmann sklamala. Ani zďaleka nedosiahla ekonomickú efektívnosť projektu Superstar. Firma Bertelsamann si „neúpsech“ dokázala vysvetliť. V ďalšom pokračovaní projektu, tentoraz pod spomínaným názvom Superstar, zrušila spoluprácu s hudobným vydavateľstvom Polydor a celú reláciu vybudovala na základe synergie a niekoľkonásobného zúžitkovania témy vo vlastnom podnikateľsko-mediálnom prostredí. Druhý pokus sa vydaril. Firmy koncernu pre Superstar zabezpečili: - vysielací čas v RTL - priamu výrobu - vysielací čas pre tkzv. „odpadový magazín o relácii“ na stanici VOX - vlastné hudobné aktivity v rámci koncernového BMG - Public relations produktu vo vlastnej periodickej tlači , teda iba s režijnými nákladmi - SMS hlasovanie cez vlastné firemné prostredie - Koncerty vo vlastnej organizačnej réžii - Predaj reklamy viazanej na záujem o Superstar využívajúc synergiou celej palety mediálneho prostredia koncernu - Merchandising - Predaj licencií Filozofia podnikania firmy Bertelsmann je aj z tohto krátkeho exkurzu do jej vnútorných štruktúr postavená na nenásilnom potláčaní marketingovej značky Bertlesmann a zviditeľňovaní jej jednotlivých firemných súčastí, s vlastnou právnou subjektivitou. Práve zachovanie jedinečnosti názvov a teda aj akejsi spoločenskej orientácie jednotlivých súčastí koncernu, pomáha vytvárať pocit nezávislosti a samostatnej tvorby obsahu. Túto filozofiu zdôrazňuje nakoniec na svojich stránkach aj samotná firma. Spomínaný stav vyhovuje celej organizačnej štruktúre firiem ktorú Bertelsmann A.G. vytvorila od roku 1946 až po súčasnosť. V prospech synergických efektov a pre zvyšovanie sledovansoti, či nákladu sa dokonca ráta aj s vnútornými „programovými nezhodami“ jednotlivých zložiek zosklupenia, ktoré ale v konečnom dôsledku pomáhajú zvyšovať záujem o prezentovanú tému, napríklad reláciu Superstar. Celý obchodný plán projektu na svoje prežitie ale potrebuje vysielací čas na obrazovke. Ten v podmienkach Nemecka a iných krajín v ktorých je Bertelsmann zastúpený aj v televíznom vysielaní poskytuje vlastná, firemná TV stanica. V podmienkach Slovenska sa uskutočnilo spojenie „verejnoprávneho vysielateľa“ - STV a komerčnej skupiny Bertelsmann. Je ale vhodné spojenie televízie spolufinancovanej z koncesionárskych poplatkov s komerčne orientovaným projektom, ktorý vďaka vysielaciemu priestoru vo verejnoprávnej televízii, prináša synergicky definované zisky subjektom pod kontrolou skupiny Bertelsmann? Za STV podpísal zmluvu s firmou Bertelsmannovej dcérskej spoločnosti Fremantelmedia, riaditeľ, ktorý figuroval na poprednom mieste Inštitútu pre verejné otázky / IVO/ a predsedom rady, je opäť súčasný, vysoko postavený člen tejto mimovládnej organizácie, ktorá priznáva pracovné a finančné kontakty s nadáciou Bertelsmann. Tento materiál bol vytvorený z podkladov na nemeckých internetových stránkach k téme Bertelsmann.

Už rozumiem

Už rozumiem

VEC: Plnenie uznesenia Rady STV č. 74/2005. Vážený pán predseda Rady STV, kritériá pre posudzovanie odbornej spôsobilosti programových pracovníkov a ďalších tvorcov televíznych programov sú nasledovné: - zodpovedajúce vzdelanie, - odborná prax, - v prípade moderátorov kamerové skúšky, - bezúhonnosť. Profesionáli pracujúci v Slovenskej televízii, predovšetkým intendanti a dramaturgovia, ktorí kreujú program aktuálne k programovej štruktúre, si na základe týchto kritérií vyberajú vyššie spomínaných pracovníkov na spoluprácu so Slovenskou televíziou. Som presvedčený, že pri získavaní spolupracovníkov na tvorbu programu konzultujú niektoré svoje rozhodnutia aj s profesionálmi pracujúcimi v externom prostredí. Pri takto nastavených pravidlách, ktoré sú overené a fungujú sa domnievam, že nie je potrebné konzultovať tieto kritériá s vedením profesijných organizácií (OAT, Únia slovenských televíznych tvorcov), ktoré podľa mojich informácií fungujú viac formálne ako prakticky. S pozdravom

I TAK ŠE DÁ !

I TAK ŠE DÁ !

Na zasadnutí Rady STV 19. 4. 2005 v rámci diskusie k uvedenému materiálu vystúpili: B. Bobocký, M. Para, A. Somogyi, L. Jurgová a M. Kollár, ktorý navrhol uznesenie č. 47/2005, ktoré rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov prijala – uložila ním GR STV predložiť novelu Organizačného poriadku, ktorá bude reálne odrážať aktuálny stav organizačného usporiadania STV po implementácii organizačných zmien. 84/10000/2005-IO Bratislava dňa 19. augusta 2005 Vážený pán predseda Rady STV, po ukončení najdôležitejších častí implementácií nových informačných systémov a zmien procesov a po porovnaní fungujúcej organizačnej štruktúry so schválenym Organizačným poriadkom STV konštatujeme, že neexistuje žiadna zmena Organizačného poriadku STV a nie je potrebné, aby Rada STV o nejakej zmene hlasovala (teda konštatujeme, že Organizačný poriadok STV vydaný ako interný predpis Slovenskej televízie nie je v rozpore s Organizačným poriadkom STV schváleným Radou STV). Trváme na svojom pôvodnom stanovisku, ktoré bolo odpoveďou na pripomienky člena Rady STV p. Bobockého. Do konca roku 2005 ešte budú prebiehať posledné časti implementácií nových informačných systémov a niektoré zmeny procesov vo vnútri STV a ak by v tomto období došlo k nejakým zmenám organizačnej štruktúry, ktoré by neboli v súlade so schváleným Organizačným poriadkom STV, okamžite Vám ich predložíme na schválenie. S pozdravom

Blázon alebo klamár?

Blázon alebo klamár?

Existujú straničky, ktoré už dávno niekto predal za trinásť strieborných a tak sa potrebujú populisticky zviditeľniť . Demokratická strana chce otvoriť diskusiu o zrušení koncesionárskych poplatkov.

Včera to viedol podpredseda strany Jozef Mečiar. "Považujeme súčasný systém za vážny problém, a preto sa zaoberáme jeho zjednodušovaním," Podľa Mečiara občan platí Slovenskú televíziu dvakrát - cez dane a koncesionárskymi poplatkami každý mesiac. "Takýto systém financovania je z pohľadu občana príliš komplikovaný," myslí si Mečiar. Výpadok príjmov zo zániku koncesionárskych poplatkov by mal byť podľa DS pokrytý zvýšením dotácie zo štátneho rozpočtu a príjmov z reklamy.

Podľa Mečiara viac ako 60 percent príjmov STV tvoria koncesionárske poplatky, asi 12 percent reklama a približne 15 percent dotácie zo štátneho rozpočtu. DS navrhuje, aby štát prispieval 45 percentami, 45 percent by mali tvoriť príjmy z reklamy a 10 percent sponzoring a ostatné príjmy. Demokratická strana chce, aby sa Slovensko inšpirovalo krajinami ako Španielsko, Portugalsko, Litva, Lotyšsko či Estónsko, ktoré koncesionárske poplatky nevyberajú. Zjednodušením je pohľad DS.

Vite v čom je ten hlavný rozdiel ?

Rozdiel je predovšetkým v tom, že televízia a rozhlas by sa dostali priamo do područia štátu, opäť by boli rozpočtovými organizáciami, čo asi pravicovej strane vyhovuje.

Aký to paradox.

Alebo len taká predvolebná floskula.

Navyše, krajiny, ktoré DS spomína majú vytvorený grantový systém, ktorý je tiež napojený na štátny rozpočet.

Televízie krajín, ktoré spomínaný systém bez koncesionárskych poplatkov majú, sa zmietajú vo finančných problémoch a výdavky dlhodobo prevyšujú príjmy.

TV Španielsko- granty- nepriamo napojené na štátny rozpočet

- 9,1 %

príjmy/mil. Euro -793 výdavky/mil. Euro -1347

Portugalsko- 50,7 %

príjmy/mil. Euro- 204,6 výdavky/mil. Euro - 330,2

Litva- 79,6 % príjmy/mil. Euro- 15,2 výdavky/mil. Euro-16,9

Lotyšsko- 51,1% príjmy/mil. Euro- 13,1 výdavky/mil. Euro- neuvádza

Estónsko- 59,4 % príjmy/mil. Euro- 9,6 výdavky/mil. Euro-10,3

Zdroj : EBU

A OCHRAŇUJ NÁS...

A OCHRAŇUJ NÁS...

www.jedentyzdenapol.com

Životy Ježiša - protest Publikované dna 17. 07. 2005 Vážený pán generálny riaditeľ Mgr. Richard Rybníček! Ak dobre viem, asi 80 % obyvateľstva Slovenskej republiky patrí do niektorej z kresťanských cirkví. Všetci títo obyvatelia podstatnou mierou prispievajú k financovaniu Slovenskej televízie. Preto ma veľmi nemilo prekvapilo vysielanie seriálu: Životy Ježiša, na STV2. Sám som historik i cirkevný historik. Považujem sa za kritického vedca a kritiku rešpektujem aj v biblistike. V súčasnosti sú na svete stovky kresťanských biblistov, ktorí sa Bibliou vedecky veľmi vážne zaoberajú. Preto ma zarazilo, že uvedený seriál spočíva nie na výsledkoch výskumu kresťanských biblistov - čo aj veľmi kritických, ale na biblistoch prevažne izraelských, ktorých by Nový zákon vôbec nemal zaujímať. Nejde však o to, ak by ich výroky boli objektívne. Prvý diel seriálu som nevidel. Ale v druhom ma zarazilo viacero záležitostí, ktoré s vedou nemajú nič spoločného a ktoré patria do oblasti propagandy, v tom prípade protikresťanskej propagandy. Len niekoľko príkladov: V seriáli sa viackrát zdôrazňuje, že cirkev zo žida Ježiša urobila kresťana. Myslím, že ten nezmysel netreba dokazovať. Predsa každý kresťan, tým viac odborník na Bibliu, vie, že Ježiš bol židom, že vystupoval v židovských synagogách, že jeho matka i učeníci boli židia. Túto skutočnosť nik nespochybňoval a nespochybňuje. Len ako žid mohol byť sľúbeným Mesiášom. Že ho časť židovského národa ako takého neprijala, je iná vec. Mala na to právo. Je prinajmenšom podivné, keď sa rabín vyjadruje k otázke transsubstanciácie. Vieme, že aj v kresťanských cirkvách na to nie je jednotný názor a že aj kresťanskí teológovia sa o tejto otázke najmenej 500 rokov dohadujú. Ako kresťania majú na to právo, veď z vyriešenia tejto otázky vyplývajú dôsledky pre ich ďalší život. Prečo by to ale malo zaujímať ľudí, ktorí s krasťanstvom nič spoločného nemajú. A ešte prikladajú divnú interpretáciu príslušných Ježišových slov počas Poslednej večere. O tom, že ide nie o vedu, ale o propagandu svedčí, že aj keď sa hovorí o Ježišovom odsúdení a smrti, ani náhodou film neukazuje ani jeden kríž s korpusom Ukrižovaného. Miesto neho ale ukazuje obrázky detí, ktoré zahynuli v koncentračných táboroch. Kristus je obvinený z antisemitizmu, dokonca z holokaustu a s nim celá cirkev či všetky kresťanské cirkvi. Antisemitizmus je výmyslom kresťanov? Nebol už dávno predtým u starovekých národov, proti ktorým Izraeliti bojovali? Neukazuje sa v súčasnosti v militantnej forme, akú kresťanstvo nikdy nepoznalo, u arabských národov, stúpencov islamu? Podobných výhrad by bolo podstatne viac. Niektoré, ako spochybnenie Kristovho rodiska, by bolo možné akceptovať Ide mi však o to, že ten seriál bude sledovať mnoho ľudí, kresťanov i nekresťanov. Určite mnohých odvráti od viery, určite u mnohých spôsobí pochybnosti tým viac, že sa prezentuje ako výsledok vedeckých výskumov. Z uvedených dôvodov protestujem proti vysielaniu takýchto nepravdivých a zavádzajúcich relácií. Ak jej vysielanie už nemôžete stopnúť, bolo by treba pred vysielaním dať priestor na niekoľko slov niektorému z kresťanských biblistov, ktorých máme aj na Slovensku dosť. Aj my kresťania máme mať u nás svoje ľudské práva! Nemalo by sa zabúdať na to, že masmédiá vedia ovplyvňovať masy ľudí v dobrom i zlom. A tej protikresťanskej propagandy u nás už bolo za uplynulého polstoročia dosť. S úctou: doc. PhDr. Ivan Chalupecký Pozor- ide o vysoéškolského pedagóga a historika ! Na občerstvenie : Ad.: STV Životy Ježiša /Skrytý Ježiš/ II. Publikované dna 21. 12. 2004 17:44 (zobrazení 621) Vedenie STV informovalo, že sa rozhodlo stiahnuť z vysielania dokumenty "Životy Ježiša". Ďakujeme všetkým za podporu! ( 2004122128 Redaktor: pz Zdroj: TK KBS ) Ad.: STV Životy Ježiša /Skrytý Ježiš/ Publikované dna 13. 12. 2004 18:14 (zobrazení 2200) STV pripravila pre svojich divákov nemilé vianočné prekvapenie. Po kritickom ohlase odbornej i laickej verejnosti, s ktorou sa stretla premiéra dokumentov v roku 2001 na programe STV2, sa STV rozhodla zaradiť tento kontroverzný seriál opäť- na Vianoce. Dokonca na programe Jednotka. Ponúkame prehľad odborných kritík po odvysielaní v roku 2001. 1. Na margo filmu Životy Ježiša (Skrytý Ježiš). Slovenský divák bude mať opäť možnosť na STV 2 vidieť štyri diely dokumentárneho filmu Životy Ježiša, ktorý bol vyrobený v roku 1996 anglickou televíziou BBC, v spolupráci s nemeckou televíziou Das Erste. Tento po vedeckej stránke diskutabilný film sa chce tváriť ako inšpirovaný na novom vedecko-kritickom prístupe k Ježišovi a evanjeliám, ktorý sa etabloval počiatkom deväťdesiatich rokov tzv. treťou fázou výskumu historického Ježiša (táto prišla na radu po prvej pozitivistickej fáze Leben Jesu Forschung - „Bádanie Ježišovho života“ a po druhej fáze skúmania historického Ježiša tzv. New Quest – „Nové bádanie“, ktoré bolo oprávnenou reakciou Bultmannových žiakov na veľmi subjektivistický prístup ich učiteľa). Tvorcovia filmu chcú populárnym a kvôli zdanlivej presvedčivosti objektívnym a vedecky podloženým spôsobom skúmať kľúčovú postavu kresťanstva a dejín vôbec - historického Ježiša zasadeného do židovského náboženského a kultúrneho prostredia. Takémuto pohľadu sa nedá nič vyčítať, naopak takto formulovaný postoj je len odrazom zmeny v prístupe k historickému Ježišovi. Dnes už viacerí novozákonní kresťanskí exegéti a odborníci vo výskume historického Ježiša (katolíci Meier z Washingtonu, Segalla z Padovy, protestanti Hengel, Sanders a iní) prezentujú Ježiša v jeho židovskom pozadí. Tento prístup objektivizuje pohľad na Ježiša, na ktorého sa niekedy pri strate historickej pamäte ako na syna židovského národa zabúdalo. Tento prístup je výsledkom troch faktorov: dialogického (obnovený medzináboženský dialóg II. vatikánskeho koncilu so židovskou komunitou), teologického (berú sa do dôsledkov Jánove slová Jn 1,14: A Slovo sa telom stalo...) a vedeckého faktoru (v minulom storočí množstvo nájdených a sprístupnených židovských písomností, ktoré približujú židovstvo I. storočia, v ktorom žil aj Ježiš Kristus). Kritické závery a vyjadrenia tvorcov filmu Život Ježiša, z pozície aktuálneho prístupu sa však musia tak kriticky prijímať ako kriticky sa aj prezentujú, pretože podávajú popri niektorých objektívnych tvrdeniach, známych už dlhší čas v pohľade na historického Ježiša, množstvo nesprávnych a neobjektívnych tvrdení, ktoré môže už aj nekompetentný a nezaujatý divák považovať za polopravdy a subjektívne pohľady židovských a niektorých kresťanských odborníkov najmä z okruhu vedecky málo uznávaného Jesus Seminary v USA, pritom však so záhadne veľkým priestorom v médiách. Nebezpečenstvo takto podaných vyjadrení filmu je v tom, že divákovi sa pod rúškom výrokov vedcov a bádateľov ponúkali nie lživé výroky, ale zahmlené polopravdy a fantázie, ktoré vôbec neuznali vecný súlad a jednotu medzi udalosťami a zvestovaním počas Ježišovho života s ohlasovanými udalosťami v kázaní (kérygme) apoštolov po Veľkej noci, zachytenom v evanjeliách. Kyvadlo historického bádania sa vo filme takto dostalo opäť do extrémnej polohy, ktorá v dejinách už raz bola v podobe Bultmannovho skepticizmu ohľadom historicity evanjelií, nakoľko aj tento film chcel predstaviť iného Ježiša dejín, úplne oddeleného od evanjelií, pretože tieto vraj úplne prepracovali historického Ježiša. Opäť ako kedysi sa nám ponúka nie reálny historický Ježiš, ale Ježiš podľa židovských a kresťanských historikov. Súdny človek bude proti radikálnej forme kriticizmu filmu, ktorý musí byť nakoniec pomenovaný ako nekritický, pretože odmieta reálne chápať evanjeliá a ani ich neinterpretuje, ale zásadne ich odsúva, aby tak urobil priestor pre vlastné fantastické argumentácie a hypotézy, ktoré sa tvária vedecky. Dalo by sa pozastaviť nad mnohými vyjadreniami filmu: no iba kvôli ukážke napr. zaznel nanovo starý argument pozitivistov, že Ježiš chcel revolučným postojom zvrhnúť Rimanov. Ten, kto evanjeliá pozorne číta a číta aj „medzi riadkami“, vie, že takýto postoj je evanjelistom pri zobrazení Ježiša úplne cudzí, naopak boli až veľmi prezieraví, aby Ježiša nepredstavili ako rebelanta a Lukáš ide pritom až tak ďaleko, že pri udalostiach narodenia Ježiša predstavuje zákonného otca Jozefa ako sa so svojou manželkou Máriou pokojne podriaďujú sčítaniu ľudu, ktoré bolo pre rebelov často príčinou nepokojov (porov. Sk 5,36-37). Evanjeliový spor o dani cisárovi (Mk 12,13-17), ktorú treba podľa Ježiša platiť, odráža Ježišov historický zmierlivý postoj k nadvláde, v čase, keď ho chcú iní v tejto otázke podchytiť. Ježiš však mal omnoho účinnejší, a ak tvorcovia filmu chcú aj „revolučnejší“ spôsob, ako zvrhnúť nadvládu: jeho náuka mala človekovi samotnému pomôcť účinne zvnútra rozkladať nespravodlivé systémy a ponímania (čo bol úplný opak voči židovským zelótom, ktorých postoj si Ježiš neosvojil). Ježišov systém vyšších morálnych postojov, skutočne priviedol ľudstvo v histórii po čase k úplnému odstráneniu otroctva a dokonca my sami sme svedkami dnešného pohľadu na náboženskú nadvládu, pomocou ktorého sa dívame smelšie aj na križiacke výpravy, k čomu nám dopomohol Ježišov evanjeliový pohľad na nadvládu akéhokoľvek druhu. V tomto bol Ježiš skutočne odvážnym novátorom. Na ilustráciu uvádzam zavádzajúci komentár židovských teológov na ustanovenie eucharistie. Správne vyzdvihli pozadie paschálnej večere za eucharistiou, koniec koncov to robia aj evanjelisti (Matúš, Marek a Lukáš), no na druhej strane sa stane len kulisou pre niečo mimoriadne. Podľa odborníkov vo filme sa pri tejto večeri neudialo nič zvláštneho, bola to obyčajná paschálna večera, nič viac, čím sa dopúšťajú omylu, keďže sa snažia ukotviť Ježiša do židovského prostredia, kde on sám sa stal natoľko synom svojej doby, že ju nedokázal prestúpiť. Židovský teológ vo filme povedal, že Ježiš nemohol mať pri ustanovení na mysli takú metafyzickú premenu, ako ju definovala stredoveká teológia (myslí sa na transubstanciáciu). Tomuto tvrdeniu sa nedá nič vytýkať ak nie to, že bolo použité ako nevhodný argument v rámci iných na popretie reálneho pohľadu na tajomnú premenu chleba a vína v eucharistii. Argument teológa sám o sebe je totiž anachronistický a neopodstatnený t.j. vyvracia samotný fakt premeny chleba a vína, kvôli tomu, že sa skoršie jednoduché ponímanie premeny nedalo v tom čase chápať neskoršie formulovaným teologickým ponímaním. Samozrejme, že nie a nebolo to vôbec potrebné. Faktom ostáva, že Ježiš nevysvetľoval teologicky učeníkom reálnu premenu, ktorú oni prijali ako skutočnú a opravdivú premenu ju už v prvých komunitách chápali a aj aktívne slávili (1Kor 11, 23-34) a evanjelisti dokonca „eucharisticky“ koncipovali opis zázrakov rozmnoženia chlebov a evanjelium podané podľa Marka teologicky koncipuje perikopu tzv. sekciu o chleboch (Mk 6,6b-8,21) ako katechézu o chlebe, ktorým je v prvotnej Cirkvi eucharisticky ponímaný Ježiš. Takto by sa dalo pokračovať ohľadom mnohých vyjadrení filmu. Najväčší vedecký a objektívny nedostatok, ktorý bol od začiatku filmu zrejmý je ten, že autori filmu vopred vylúčili a potreli historickosť evanjelií a vôbec nebrali do úvahy ich nenahraditeľné postavenie a výpoveď v pátraní po historickom Ježišovi. To, že evanjeliá sa ani v učení Cirkvi nenazývajú historickými dokumentmi v našom modernom slova zmysle alebo, že nie sú to nejaké kronikárske záznamy alebo presná biografia, sa vie najmä po neúspešnej prvej fáze bádania historického Ježiša. Evanjeliá sú svedectvá viery skoncipované na báze Ježišových historických skutkov a slov, o ktorých kázali apoštoli a až potom prišlo k ich spísaniu evanjelistami (porov. Dei Verbum 19). Evanjelium je z toho dôvodu historicko-kérygmatický literárny druh, ktorý podáva Ježišov príbeh, zasadený nielen do minulosti, ale je to príbeh, ktorý hovorí aj v prítomnosti a pozýva čitateľa a poslucháča vstúpiť do neho pomocou viery. Cirkev a seriózna odborná verejnosť dnes historickosť evanjelií prijíma a potvrdzuje. Veď dnes sa môžeme dopátrať historického Ježiša, popri záznamoch od Tacita, Svetónia, Plínia a Jozef Flávia najmä cez svedectvá evanjelií, ktorými ako základom si slúži aj nová tretia fáza výskumu historického Ježiša a tiež historicko-kritická exegetická metóda, ktoré poskytujú tiež historické tvrdenia, pričom sa aj tu riadime podľa pravidla, že historická istota zostane vždy pravdepodobnosťou, ktorú je rozumné prijímať, ak chýbajú dostatočné dôvody na jej popretie. To, čo nám dodáva pokoja v pohľade na reálneho Ježiša, ktorého nám historiografia a tiež tvorcovia filmu vedeli predstaviť iba na báze pravdepodobnostných vyjadrení je skutočnosť, že predmetom (subjektom) našej viery je Kristus evanjelií (syn židovskej matky a zároveň Boží Syn, ktorého nasledovali židovskí učeníci a po jeho zmŕtvychvstaní ohlasovali vo svete). Predmetom viery nebude len historiografiou predstavený historický Ježiš, ako to proklamoval v XIX. a počiatkom XX. storočia pozitivistický prístup ako antidogmatická reakcia na kresťanskú teológiu, ktorý ponúkol obraz Ježiša vo svetle téz historikov a nie reálneho Ježiša. Metahistorickú (dejiny presahujúcu) skutočnosť Ježiša Krista dosahuje iba vierou, ktorej objektom je samozrejme aj historická osoba Ježiša. Viera teda historicky dostupný pohľad na Ježiša nevylučuje, naopak tvorí súčasť celkového chápania Ježiša Krista. Takto zo svedectiev teologického, historického a literárneho rázu ako sú evanjeliá, sa napr. historiografickou metódou potvrdzuje a dnes vládne v tomto ohľade všeobecná zhoda, že Ježiša nezabil židovský národ, ale zomrel zásluhou odsúdenia v procese vedeným Ponciom Pilátom (aj keď ho dobou ovplyvnené Matúšovo a Jánovo evanjelium predstavuje pozitívnejšie), ale tiež zomrel zásluhou úzkej skupiny židovských vodcov najmä z veľkňazských kruhov, čo sa nedá historicky úplne vyvrátiť o čo sa židovskí teológovia v spomínanom filme pokúsili. Z teologického pohľadu Písma, kde sa hovorí o vykupiteľskej úlohe smrti Ježiša sa dostávame k veľmi reálnej skutočnosti, že Ježiš zomrel aj za naše hriechy a za spásu všetkých ľudí. Kázanie (kérygma) o Ježišovi zachytená v evanjeliách nie je teda nejaká svojvoľná zmena, ale vysvetlenie, ktoré zahŕňalo pohľad na osobu, zjav a posolstvo historického Ježiša. Film divákovi opakovane odkazoval, že 4 kánonické evanjeliá boli Cirkvou pozmenené vysvetlenia Ježiša. Pričom napr. gnostické Tomášovo evanjelium (spísané až v 2 stor. po Kr.) bolo vraj lepším zachytením Ježiša, asi len preto, že bolo Cirkvou neskôr odmietnuté. Na pochopenie vyradenia tohto nepravého evanjelia spomedzi evanjelií stačí uviesť posledný 114. výrok Ježiša, ktoré toto gnostické evanjelium tajných výrokov Ježiša obsahuje: Pozri, budem ju (Máriu Magdalénu) viesť, aby som ju urobil mužom, aby sa tak aj ona mohla stať duchom, ktorý sa ponáša na vás mužov. Pretože, každá žena, ktorá urobí zo seba muža vstúpi do nebeského kráľovstva. Komentár tu netreba, no tvorcom išlo z tohto evanjelia o iné, vo filme citované výroky, ktoré ladia dnešnej modernej gnóze ako je New Age (Nový vek), keďže vraj mobilizujú božské sily v človeku. Jedna zvláštna „obava“ o Cirkev blízka rukopisu New Age zaznela vo filme, a to, že ak sa Cirkev nevzdá jej historického pohľadu na Ježiša, tak v nasledujúcich 1000 rokoch zanikne, pričom boli pritom premietnuté v pozadí obrazy na Ježiša počas zastavení na krížovej ceste, medzi ktorými niektoré nemali v stredoveku pri zostavení tejto modlitby mať ambíciu historického pohľadu na Ježiša, ale skôr meditácie o Ježišovom utrpení. Biblické ponímanie Krista zostane aj napriek tomuto filmu to najobjektívnejšie, pretože v ňom sa v procese inšpirácie skĺbil historický a vďaka zmŕtvychvstaniu (mimochodom ktoré muselo byť vo filme popreté, čím sa jasne odkryl zámer filmu) aj teologický pohľad na Krista a iba tento nám ponúka reálneho Ježiša. Kritický divák a zároveň veriaci si mohol pri subjektívnych a tendenčných teóriách o Ježišovi vo filme, ktoré mali skôr príchuť pavedy, ako vedecký úprimný záujem, nakoniec pokojne poslúžiť tým, čo z pozorného čítania evanjelií už vie a čo vo svojej reálnej výpovedi o Ježišovi odolá náporom zo strany tých, ktorí Ježišovo Božstvo a posolstvo popierajú. Nebezpečenstvo tvrdení filmu je v tom, že neskúsený divák si vytvára obraz na spôsob tzv. brikolage (urob si sám) čím sa dnes vyznačuje diskusná kultúra talk-show. Niekto povie toto, iný tamto, pričom sa presadí ten, čo má viac miesta zaujať a nakoniec zostáva neúplný a zámerne pokrútený obraz o skutočnosti vecí a máme ho dotiaľ, dokedy si ho nepoopravíme. Bolo nezodpovedné zo strany slovenskej televízie pustiť do éteru tento vysoko diskutabilný film, ktorého vysielací čas odráža v sebe jasný zámer zostavovateľov vianočného programu. Je to nerozvážny spôsob ako prezentovať „nové“ zdanlivo vedecké pohľady na podklade odvoditeľných predsudkov. Zdá sa však, že taký postup, na ktorý si v pluralistickej spoločnosti pomaly zvykáme, môže z veriacich budovať inteligentné kritické publikum, ktoré bude vhodne reagovať a dokáže si budovať rovnako pádne argumenty, nie však z pozície nejakej lacnej apologetiky ale v duchu čestnosti viery, ktorá sa nebojí klásť otázky a hľadať na ne vo svetle Písma a živej tradície úprimnú odpoveď, čo viere nakoniec vždy iba prospieva, aby sme tak boli i dnes pripravení obhájiť sa pred každým, kto nás vyzve zdôvodniť nádej, ktorá je v nás (porov. 2Pt 3,15). SSL. Ing. Jozef Jančovič 2. Životy Ježiša- radosť pre oči. Nevšedné zábery z potuliek po exotických krajoch a sugestívne pohľady na geografické prostredie kresťanstva prvých prvých storočí, to všetko sprevádzané vynaliezavým komentárom. Divák mal mať dojem, že tvorcovia štvordielneho dokumentárneho filmu Životy Ježiša: BBC 1996, nedávno odvysielaného na STV2, zapojili najlepších odborníkov, ktorí by povedali niečo nové o tom, kto bol Ježiš Nazaretský. Lenže... divák mohol mať dojem, že tvorcovia si dobre nesplnili svoju "domácu úlohu": s výnimkou dvoch troch prípadov nehovoria nič o pozadí rozličných expertov, ktorých prinášajú na obrazovku; jednoducho ich menujú. Okrem toho je po chvíli zrejmé, že BBC, ktorá sa zaslúžene teší vysokému kreditu spoľahlivosti, vyšla s programom, ktorý nerobí dobrú reklamu jej, inak vysokohodnotne spracovaným, dokumentom. Vedecká dôslednosť akoby musela tentoraz ustúpiť ideológii. Väčšina interview do ideologickej mozaiky úplne zapadá, iné, vecné a neutrálne, pridávajú seriálu vážnosť - myslím na čerstvé pohľady biblistu Jeroma Murphy O"Connora. Keď sa v roku 1996 dokument objavil na televíznych obrazovkách v Anglicku, Michal Walsh v mesačníku "The Tableť" napísal: "Je to draho vyrobený seriál, radosť pre oči, ba i pre uši. Pokiaľ ide o intelekt, to ešte treba ukázať." Prečo nie Ježiš a Edita Steinová? V prvej časti, "Boh Ježiš", sa máme vybrať do súčasnej Indie, kde viacerí hinduisti veria, že ich krajan Sai Baba je vteleným božstvom. Skutočne unikátna cesta k poznaniu Ježišovho božstva. Druhá časť, "Žid Ježiš", sa sústreďuje na Ježišove etnické a náboženské korene. Židovský odborník musí vysvetliť Ježišove slová týkajúce sa ustanovenia Eucharistie pri poslednej večeri? A výklad? U sv. Pavla a v Evanjeliu podľa Lukáša sú slová: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi" (1 Kor 11,25; Lk 22,20) a to je iné ako u Marka a Matúša ("Toto je moja krv novej zmluvy", Mt 26,28). Z toho nasleduje, že Ježiš hovoril o čomsi inom ako stredoveké kresťanstvo. Lebo nemohol rozumieť stredovekej reči o transubstanciácií. Hm! Asi Matúš a Marek písali v stredoveku! Záujem budí príchod autobusu do Kafarnauma, kde archeológovia našli mestečko z čias Ježišovej činnosti. Boli tu identifikované základy Petrovho domu, kde sa Ježiš občas zdržiaval. Namiesto detailnejších pohľadov na nezabudnuteľné miesta je v centre novopostavený kostol nad Petrovým domom a naservírovaný komentár o tom. že kresťanstvo takto pochovalo svoje židovské korene. Tvrdenie sa v rozličných obmenách opakuje až nakoniec. po spomenutí Ježišovej smrti na kríži, sa objavia obrázky obetí holokaustu a dozvieme sa, že kresťanstvo pripravovalo cestu Hitlerovi! Nezáležalo tvorcom filmu na tvorbe napätia medzi kresťanmi a židmi? Právnici by mohli preskúmať, či sa filmom odvysielanom vo verejnorávnej televízii nepropaguje rasovo-náboženská nenávisť. Židovské autority vraj nemohli vykonávať trest smrti pod Rimanmi. Zodpovednosť ostáva na Rimanoch a Evanjelium podľa Matúša so správou, že Židia počas procesu s Ježišom kričali, "Jeho krv na nás a na naše deti!", predstavuje umelo vytvorený antisemizmus. Správu však nemožno odtrhnúť od historického kontextu a od skutočnosti, že Evanjelium podľa Matúša bolo pôvodne určené Židom na reflexiu. Raymond E. Brown vo svojej podrobnej analýze správ o Ježišovej smrti (R. E. Brown, The Death of the Messiah, Doubleday, 1994, s. 311 -397; spolu 1608 strán) podáva židovské, kresťanské i pohanské svedectvá o tom, že za isté, veľmi vážne náboženské urážky, mali Židia od Rimanov dovolené vykonať trest smrti, kým iné kauzy museli odovzdať Rimanom, ktorí rozhodli, či previnilca odsúdia na smrť či nie. Opis procesu s Ježišom v evanjeliách tomu veľmi dobre zodpovedá a staroveký židovský historik Jozef Rávius píše o procese s rovnakým postupom proti Jesusovi synovi Ananiáša, odsúdenom v r. 62 po Kr. (Židovská vojna, 6.5.3). Skutočnosť, že Matúš si viac ako evanjelista Marek všímal negatívne reakcie Židov má svoje historické pozadie. Písal v 70. rokoch, keď sa po opakovaných výbuchoch náboženskej netolerantnosti medzi rôznymi frakciami Židov. Prenasledovanie bytostne dotýkalo kresťanov. Jozef Flávius zdokumentoval, ako sa v období od roku 130 pred Kr. po r. 70 po Kr. Židia navzájom nenávideli a zabíjali. V r. 128 pred Kr. zničil Ján Hyrkanos chrám Samaritánov (Starožitnosti, 13.9.1), o nejakú dekádu neskôr zmasakroval Alexander Janneus 6000 ľudí, medzi nimi, zdá sa, farizejov (Židovská vojna, 1.4.3; Starožitnosti, 13.13,5), neskôr ďalších 800 dal ukrižovať (Židovská vojna, 1.4.6; Starožitnosti, 13.14.2); v r. 62 po Kr. dal veľkňaz Ananus II. so Sanhedrinom ukameňovať Jakuba, Ježišovho príbuzného a iných, údajne za prestúpenie Mojžišovho zákona (Starožitnosti, 20.9.1). Matúš isto nebol imúnny od vplyvov týchto bolestných udalostí. Zo Skutkov Apoštolov vieme o ukameňovaní Štefana a o židovskom prenasledovaní Kristových nasledovníkov, väčšinou zo židovstva. Nič sa v dokumente nehovorí o týchto holokaustoch. Nespomína sa Ježišova i Štefanova modlitba za ich popravcov: "Otče odpusť im, lebo nevedia čo robia!", "Pane, nezapočítaj im tento hriech!" Tomášovo evanjelium - to bude show! Seriál naberá obrátky, keď sa na obrazovke objavuje tretia téma, "Ježiš burič", a tvár Johna Dominica Crossana. Nezaškodí vedieť J. D. Crossan spolu s R. Funkom založili v r. 1985 v USA Ježišov seminár (The Jesus Seminar) kde sa spolu s ďalšími nadšenými "rekonštruktérmi" historického Ježiša schádzajú, aby hlasovali, ktoré slová Ježiš bezpochybne vyslovil (červená), ktoré vyslovil len približne (ružová), ktoré by sa vysloviť nebránil - (zelená) a ktoré isto nevyslovil (čierna). Keď bol Ježišov seminár otvorený, mnohí bádatelia sa odmietli na inaugurácií zúčastniť. Vedci z najuznávanejších akademických stredísk v USA pre štúdium Nového zákona sa od Ježišovho seminára dištancujú. Napríklad zoznam členov v roku 1995 neobsahoval ani jedného aktívneho člena z fakúlt Harvardu, Yale, Union (NYC), Princetonu (Seminary), Duke, Emory, Vanderbilt, the University of Chicago. Pre prívržencov Ježišovho seminára je charakteristické, že na popularizovanie svojich ideí radi oslovujú najrôznejšie masmédia a prezentujú sa vo všelijakých talk shows. Kritikov svojich pozícií označujú za fundamentalistov, hoci ich hlavnými kritikmi sú odborníci najzvučnejších mien z oblasti textovej kritiky i biblistiky všeobecne. Stačí spomenúť mená Bruce D. Metzger, Raymond E. Brown (jeho ostrú kritiku Ježišovho seminára nájdeme stručne zhrnutú v An Introduction to the New Testament. Doubleday 1997, s. 819 -823), R. B. Hays, Luke T. Johnson, J. P. Meier. Na čom stúpenci Ježišovho seminára budujú? Ide o oživenie senzácie, ktorá vzbĺkla v súvislosti s nálezmi v r. 1945 v Nag Hammádí v Egypte a ktorá začala miznúť v nasledujúcich rokoch. V Nag Hammádí, asi 450 km južne od Káhiry, bolo objavených trinásť koptských kódexov približne z r. 400 po Kr., medzi nimi koptská verzia apokryfného Tomášovo Evanjelia obsahujúca 114 výrokov pripísaných Ježišovi, čiastočne otestovaná na troch gréckych fragmentoch z Oxyrhynchusu v Egypte z polovice 3. stor. po Kr. Po prvom publikovaní Tomášovho evanjelia si viacerí experti mysleli, že predstavuje tradíciu, ktorá je aspoň taká stará ako tradícia troch synoptických evanjelií: podľa Matúša, Marka a Lukáša, a že je od nich nezávislá. Pôvodný text datovali do r. 50 po Kr. Čoskoro prišli na rad dôkladné analýzy, ktoré ukázali, že Tomášovo evanjelium bolo napísané v druhom storočí po Kr., približne v r.140, ako výraz vtedajšieho gnosticizmu, myšlienkového prúdu, ktorému museli čeliť kresťania v 2. - 4. stor., a že je závislé od troch syn optických alebo dokonca od všetkých štyroch kánonických evanjelií. Robert M. Grant (1960) sa dopracoval k záveru, že autor tohto apokryfného spisu použil veľa výrokov z Evanjelia podľa Matúša a Lukáša, ktoré potom systematicky usporiadal podľa svojho kľúča. Známy americký učenec Raymond Brown (1962) ukázal, že Tomášovo evanjelium závisí dokonca od Evanjelia podľa Jána, ktoré spomedzi kánonických evanjelií bolo v konečnej podobe napísané ako posledné. Wolfgan Schrage (1964) detailne preskúmal výroky Tomášovho evanjelia, ktoré majú svoje paralely u synoptikov a prišiel k záveru, že sú od nich závislé. Boudewijn Dehandschutter (1982) dospel k presvedčeniu, že Tomášovo evanjelium predstavuje relatívne neskoré štádium tradovania Ježišových výrokov. Britskí vedec Christopher Tuckett vo svojej rozsiahlej a podrobnej analýze (Nag Hammadi and the Gospel Tradition. Studies of the New Testament and Its World; Edinburg: Clark, 1986; a tiež "Thomas and the Synoptics", Nov T 30 [1988) 132 -157) ukázal, že Tomášovo Evanjelium predpokladá synoptické evanjelia v ich konečnej podobe a že vzhľadom na podobenstvo o rozsievačovi (Tomášovo evanjelium 9) nie je v ňom nič, čo by sa nedalo ľahko vysvetliť ako gnostická redakcia podobenstva, ktoré nájdeme u synoptikov. Vecné zhodnotenie východísk a metódy Ježišovho seminára je v článku: B. Repschinski, "Moderne Leben-Jesu-Forschung", in Stimmen der Zeit 218 (7, 2000) 455 - 466. Skvelou odpoveďou na metodologicky neseriózny prístup Ježišovho Seminára je dielo Luke T. Johnsona, Real Jesus (San Francisco: Harper. 1996). v slovenčine vrelo odporúčam nedávno publikovanú knihu: Lee Strobel, Kauza Kristus (Bratislava: Návrat domov, 2000). Priaznivci Ježišovho seminára na- vzdory presvedčivým argumentom najrenomovanejších vedcov "rekonštruujú" "historického Ježiša" na báze niekdajšieho datovania Tomášovho evanjelia alebo aspoň na predpoklade, že môže predstavovať Ježišove reči v pôvodnejšej forme než kánonické evanjeliá. Divák si v Životoch Ježiša mohol všimnúť samé "možno". V tretej a štvrtej časti sa apokryfné Tomášovo evanjelium predstavuje ako najlepšie svedectvo, ktoré máme o "historickom Ježišovi". Štyri kánonické evanjeliá, podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, sú vraj prekrútením skorších materiálov a ich správy o Ježišovom kríži a zmŕtvychvstaní, ktoré v Tomášovom evanjeliu nie sú, sa spochybňujú. Absencia Ježišovej smrti i zmŕtvychvstania je však charakteristikou neskoršej gnostickej spisby, v kontexte ktorej Tomášovo evanjelium vzniklo. Napríklad gnostický doketizmus, ktorý hovorilo Ježišovom zdanlivom tele, potreboval odstrániť kríž preto, lebo ich "duchovný" Kristus musel ostať nedotknutý (porov. Apok. Pet. 82,1 - 83,15) Línia kánonických evanjelií má neporovnateľne lepší základ: Všetky štyri kánonické evanjeliá boli napísané v prvom storočí počnúc rokom 60 a za nimi je kontinuita tradície, ktorá spätne siaha k apoštolom, k mužom, čo Ježiša osobne videli a počuli. Pavol Apoštol, ktorý nám zanechal listy z 50-tych a 60-tych rokov prvého storočia, sa už nejakých päť rokov po Ježišovej smrti s nimi osobne stretol (pozri List Galaťanom 1,18). Spomeňme ranokresťanské vyznanie, "že Kristus zomrel za naše hriechy, že bol pochovaný, a že tretieho dňa bol vzkriesený a že sa zjavil Kéfasovi a potom dvanástim a potom viac ako päťsto bratom naraz" (Prvý list Korinťanom 15,3-8), ktoré v 50-tych rokoch pripomenul sv. Pavol veriacim v Korinte ako niečo, čo im už dávnejšie odovzdal a čo ešte dávnejšie on sám prijal (1 Kor 15,1). V tomto kréde cítiť stopy aramejčiny, reči apoštolov. Sedliacky burič J. D. Crossan však v Životoch Ježiša . ostáva verný Tomášovmu evanjeliu, ktoré odieva do mýtu utajeného svedka autentickej minulosti. Vraj Tomášovo evanjelium Cirkev utajila. Crossan sa tvári, že objavil Ameriku, hoci o Tomášovom apokryfnom evanjeliu sa už roky otvorene diskutovalo medzi kresťanmi i nekresťanmi. Na základe tohto postoja a vynaliezavého použitia poznatkovo spoločnosti vtedajších čias, rysuje Crossan obraz Ježiša, vlastne dva obrazy, aké potrebuje: "sedliacky burič" a potulný "kynický hlásateľ". Na podporu tézy, že Kristov kríž nepatril k autentickému učeniu kresťanstva, ukazuje Crossan na obraz v rímskych katakombách, kde je najstarším zobrazením Ježiš, Dobrý pastier. Strom na obraze interpretuje ako pohanský symbol filantropie. Úplne ignoruje biblické pozadie symbolu: rajský strom života, ku ktorému mal človek cestu uzavretú (pozri Genezis 3) a ktorý Ježiš sprístupnil práve svojou smrťou na kríži, na ktorom dal ako Dobrý pastier život za svoje ovce (pozri Evanjelium podľa Jána 10). Evanjeliá máme tendenciu čítať ako náboženskú literatúru - vyčíta nám Crossan - zatiaľ čo význam týchto textov nie je ani o duchovnom ani o náboženskom živote. Všetko v nich sú vraj situácie s konkrétnym ekonomickým pozadím. V tomto duchu Crossan vykladá Ježišovu modlitbu "Otče náš": "Dosť chleba na dnešný deň, zajtra nijaké dlhy, to je Otče náš, v tom je podstata kráľovstva." Crossan vysvetľuje, že prosbu "Odpusť nám naše viny" možno preložiť ako "odpusť nám naše dlhy", a z "Otče náš" robí modlitbu nepokojného buriča, ktorý má pred očami zadĺženosť roľníkov. Je takáto interpretácia legitímna? V Evanjeliu podľa Matúša je v modlitbe "Otče náš" skutočne slovo, ktorého prvý význam je "dlhy", no Crossanovo vysvetlenie nezohľadňuje kultúrno- historický ani bezprostredný kontext v evanjeliách. V kontexte palestínskeho judaizmu sa slovo "dlh" používalo aj v náboženskom zmysle: "dlh" = "hriech" (po- rov. napr. qumránsky fragment: 4QMess ar 2,17). Evanjelium podľa Lukáša, určené gréckym kresťanom, ktorí na takéto použitie nemuseli byť zvyknutí, má namiesto slova "dlhy" slovo "hriechy", aby sa predišlo dvojznačnosti. A celý kontext modlitby prezrádza, že ide o oslobodenie z vnútornej dlžoby, hriechu. Obrazu sedliackeho buriča prispôsobuje Crossan interpretáciu viacerých " evanjeliových textov. K Ježišovej odpovedi v otázke platenie daní: "čo je cisárovo dajte cisárovi a čo je Božie dajte Bohu!", poznamenáva: "Ľudia ani trochu nepochybovali. že Cisárovi nepatrí nič." Celkom ináč sa na túto odpoveď pozerá" dnešný židovský historik Dávid Flusser: "Ježiš uspel v záludnom chytáku a zároveň dal jednoznačne najavo, čo tým myslel. Nemožno slúžiť dvom pánom, Bohu i mamone. Peniaz je od cisára a tak mu ho treba odovzdať. Celkom iste výrok nevyjadruje priateľstvo voči Rimanom, no tiež ukazuje. že Ježiš nebol zástancom revolty proti nim. Jeho etické učenie to nedovoľuje. Dobre si uvedomoval sociálnu realitu. no táto nebola jeho najdôležitejšou starosťou. Ak si raz človek dovolí vstúpiť do hry, musí si osvojiť jej pravidlá: „Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ta protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ. kým nezaplatíš do posledného haliera" (Mt 5,25-26). Je ťažko súhlasiť s tými. ktorý si myslia, že Pilát mal pravdu, keď odsúdil Ježiša. kvôli tomu, že bol politickým poburovačom alebo vodcom gangu v židovskom oslobodzovacom odboji proti Rimanom... Ježiš hlásal nebeské kráľovstvo... Medzi Židmi znamenalo kráľovstvo alebo vláda Boha to, že v prítomnosti len jeden a len Boh kraľuje de jure. no v eschatologickej budúcnosti sa Božie kráľovstvo zjaví všetkým obyvateľom sveta de facto. (Jesus, Jeruzalem: The Magnes Press. The Hebrew University, 1997, s. 104 - 106) Okrem toho Ježiš nemal problém otvorene sa stretávať i s mýtnikmi, ktorí v tej dobe mali povesť bohatých a skorumpovaných zdieračov ľudu. Ježiš dával šancu každému a toto predpokladá, že mu išlo o oslobodenie pre Božie kráľovstvo. Teórii sociálneho rebela podriaďuje Crossan i Ježišov proces. no správy kánonických evanjelií o tom, že Židia vydali Ježiša rímskemu prokurátorovi z nábožensky ladených dôvodov. celkom zodpovedajú praxi otestovanej v mimobiblických záznamoch. Jozef Flávius píše, že prokurátor Cumanus (48 - 52 po Kr.) dal popraviť vojaka za verejné roztrhanie kópie Mojžišovho zákol1a (Starožitnosti, 20.5.4) a že ku prokurátorovi Albínovi bol v 60-tych rokoch židovskou autoritou predvedený Jesus syn Ananiáša za reč proti Jeruzalemskému chrámu (Židovská vojna 6.5.3). Chrámový zvitok z Oumranu (110 Chrám 64,13), hovorí o treste smrti ukrižovaním. Na konci tretej časti dokumentu vyšetruje biblický bádateľ E. P. Sanders svedectvá o Ježišovom vzkriesení a uzatvára, že skutočne sa čosi muselo stať. Do toho vstupuje komentár: "Pavol mal víziu a vízie sú na začiatku každého náboženského hnutia.." Hm! Musela to byt poriadna vízia, čo z prenasledovateľa kresťanov, horlivca židovskej sekty farizejov, spravila hlásateľa, čo so zvesťou o ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi prešiel celé stredomorie a nakoniec zaň vylial svoju krv. To, čo pre Pavla znamenalo stretnutie Zmŕtvychvstalého, lepšie než akýkoľvek psychologický komentár vystihujú jeho slová: "Všetko, čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu... Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky." (List Filipanom 3,7-8) A čo apoštoli, ktorí takisto potvrdili zvesť o Kristovi svojím životom? Aj oni, všetci odrazu, mali víziu? Komentár celkom obchádza Pavlovo vysvetlenie: "Či som nevidel Ježiša, nášho Pána?" (Prvý list Korinfanom 9,1) "(Kristus) sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim... a poslednému zo všetkých, ako nedôchodčaťu, zjavil sa aj mne." (Prvý list Korinfanom 15,5-8) Všetko so všetkým súvisí? Ako "potulný kynický učiteľ múdrosti" je Ježiš opísaný najmä vo štvrtej časti seriálu. Hovorí sa o tom, že Ježiš mohol byt ovplyvnený pohanskými vierami a filozofiami, podľa princípu "všetko so všetkým súvisí. Na obhájenie akéhokoľvek portrétu Ježiša sa na obrazovke objaví expertka (žiaľ jej meno som nezachytil), ktorá tvrdí, že v prvých rokoch kresťanstva nebolo jednej viery, ale že boli mnohé sekty, ktoré sa medzi sebou nevedeli dohodnúť. Potom predstavuje Ježišovo učenie ako prísny kynizmus. Tento helénsky myšlienkový smer (pôvod má u Sokratovho žiaka Anthistena) sa vyznačoval dôrazom na správanie: odmietaním spoločenských noriem, opovrhovaním bohatstvom, slávou a pôžitkami. Ježišov štýl sa však s kynikmi radikálne rozchádza. Kynici so sarkazmom alebo skepticky hovorili o Bohu/božstvách. Takisto náboženský pohľad na dejiny, predstava Božieho súdu a príchodu Božieho kráľovstva na konci vekov boli kynickým mudrcom vonkoncom cudzie. John P. Meier v diele A Marginal Jew (Doubleday, 1991) ukazuje, že portrét kynického mudrca je problematický i z iných hradísk. Ježiš sa napríklad pohyboval po tradičných židovských mestečkách a vyhýbal sa helénskym centrám, akými boli blízke "Tiberias a Seforis. Určite by bolo naivné myslieť si, že medzi kresťanmi prvých storočí nebola nijaká pluralita názorov alebo že nejestvovali sekty. No treba rozlíšiť medzi pohľadmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a pohľadom, ktorý je pokrivený. Na diamant môžeme pozerať spredu i zozadu, z rôznych uhlov a tieto pohľady pomáhajú, aby krása diamantu utkvela v nás čo najhlbšie. No keď sa budeme na diamant dívať cez pokrivené sklo, obraz bude zdeformovaný, nebude pravý. Podobne v ranom kresťanstve bolo jedno evanjelium, jeden diamant. Pavol Apoštol píše, "Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!" (List Galaťanom 1,9) Na druhej strane Cirkev od počiatku prijímali štyri evanjeliové pohľady: Evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša, Jána. Neprijala ako oficiálne označenie Matúšovo evanjelium, Markovo evanjelium..., pretože evanjelium je len jedno: sám Ježiš a jeho dielo; kniha "Evanjelium podľa Marka" sa otvára vetou: ,.začiatok evanjelia Ježiša Krista". Štyri kánonické evanjeliá sú v tomto zmysle len štyri pohľady na Ježiša a jeho dielo, preto: Evanjelium (Ježiša Krista) podľa Matúša, podľa Marka, podľa Lukáša, podľa Jána. A čo s pohľadmi, ktoré neboli autentické (porov. List Galaťanom 1 ,8)? Aby sa zaručila hodnovernosť, bolo dôležité chrániť nedotknutosť tradície, ktorej garantmi boli očití svedkovia Ježiša, apoštoli. Preto aj Pavol, hoci hovorí, že prijal evanjelium priamo od zmŕtvychvstalého Ježiša, ide do Jeruzalema ku Kéfasovi (Petrovi), isto, aby aj navonok bolo jeho hlásanie evanjelia odobrené a chránené od podozrení (porov. List Galaťanom 1,18). Ve- riacich v Korinte ubezpečuje, že evanje- lium, ktoré on hlása je v súlade s apoštolským: "A ja si myslím, že som neurobilo nič menej ako veľkí apoštoli." (Druhý list Korinťanom 11,5). Samozrejme, prvým kresťanom veľmi záležalo, aby sa pravé evanjelium zachovalo nedotknuté. Obrovské množstvo zachovaných novozákonných manuskriptov - viac ako 5000 - počnúc rokom 125 (vďaka fragmentu 7Q5 najnovšie odzneli návrhy posunúť hranicu pred rok 68, dokonca pred rok 50) z rozličných geografických oblasti je podľa jedného z najlepších súčasných odborníkov na textovú kritiku B. M. Metzgera "príkladom prežitia najlepších" (Kauza Kristus, 67). Z roku 125 po Kr. je fragment Evanjelia podľa Jána: John Ryland p52. Španielsky papyrológ O"Callaghan a iní experti datujú pred rok 68, dokonca pred rok 50 fragment 705 - údajne fragment Evanjelia podľa Marka: 6,52-53 (C. P. Thiede - M. D"Ancona, Eyewitnees to Jesus, Doubleday 1996). Reč novozákonných svedectiev je uprostred antickej literatúry ojedinelým fenoménom. Zatiaľ čo ich od vzniku originálov oddeľuje niekedy len pár rokov, v prípade iných starovekých textov je odstup niekoľkých storočí. Na porovnanie: rímsky historik Tacitus napísal svoje Anály Rímskeho impéria okolo 116, no najstarší odpis časti jeho diela je až približne z r. 850; Homérova Iliada z ca. r. 800 pred Kr. sa zachovala na najstarších odpisoch z 2. stor. po Kr. Dnešná veda o evanjeliách Tu sa žiada povedať pár slov O tom, ako sa na formáciu a vznik novozákonných evanjelií pozerajú súčasní bádatelia, historici a biblisti. Všeobecne sa akceptuje formácia v troch štádiách. Prvé štádium predstavuje samotný život a pôsobenie Ježiša z Nazaretu. Druhé štádium ohlasovanie radostné ho posolstva, ktorým je osoba ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Kázanie apoštolov postupne nadobúdal o podobu ustálených formúl určených pre liturgiu, pre obrady uvádzania do kresťanského - života, pre katechézu a podobne. Takto sa formovala apoštolská tradícia. Zdá sa, že v tomto štádiu vznikla i písomná zbierka Ježišových rečí, označovaná ako prameň Q - hypotetický prameň rekonštruovaný analýzou synoptických evanjelií. Tretie štádium znamená písomné zachytenie a spracovanie tradícií, či už boli rozšírene ústne, alebo kolovali v písomnej forme, v Evanjeliách podľa Marka (šesťdesiate roky), podľa Matúša (sedemdesiate roky), podľa Lukáša (osemdesiate roky), podľa Jána (deväťdesiate roky). Toto tretie štádium ponúka rôzne perspektívy na tajomstvo Ježišovho života, smrti a zmŕtvychvstania. Každý evanjelista písal Evanjelium vzhľadom na situáciu a potreby svojich adresátov a Ježišov život opisoval vo svetle nadhľadu, ktorý mal vďaka udalostiam, čo sa odohrali po Ježišovej smrti: zjavovanie sa Zmŕtvychvstalého a obdivuhodný život a rozmach ním založenej Cirkvi. K tomu pristúpil aj pohľad na Ježiša a jeho dielo vo svetle celých uplynulých dejín zachytených v Starom zákone. Takto mohlo opisovanie skutkov a slov pozemského Ježiša prejsť cez isté modifikácie, mohli byt prepracované isté historické detaily, neznamená to však, že obraz Ježiša bol sprostredkovaný menej autenticky. Naopak, vyjadriť tak hlboké tajomstvo s dopadom pre dejiny minulé i budúce lipnutím len na historických údajoch by znamenalo nevystihnúť ho pravdivo. Slovami súčasného talianskeho teológa Raniera Cantalamessu, evanjelista neraz neváhal obetovať historicitu faktu, aby lepšie vynikla skutočnosť či udalosť histórie. Spoľahlivosť kánonických evanjelií vyzdvihujú aj odborníci, ktorým by na obraze Ježiša veľmi záležať nemuselo. Spomínaný židovský historik David Flusser, bývalý vedúci Katedry histórie prestížnej Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, dnes profesor emeritus a člen Izraelskej akadémie vied a humanistiky, nositeľ Izraelskej ceny za literatúru, píše v knihe Jesus (Jeruzalem: The Magnes Press, The Hebrew University, 1997), že synoptické evanjeliá predstavujú najlepšie historické pramene o Ježišovi a že zachovávajú obraz Ježiša, ktorý je hodnovernejší, ako sa niekedy uznáva (s. 21). Potvrdenie kontinuity v rozvoji tradície dnešnými odborníkmi má za dôsledok, že sa konečné stvárnenie evanjelií, teda tretie štádium, považuje za autentické svedectvo o tom, aký Ježiš skutočne bol a čo pre ľudstvo vykonal. Jaroslav Rindoš, SJ (Uverejnené v Živote Cirkvi, č. 20/2001, s. III-V) 3. Reakcia na „skvelý projekt“ Život Ježiša vysielaný STV Neviem kde moderátorka STV p. Alena Heribanová prišla k tomu, že uviedla projekt k Jubileu Ježiša Krista, Životy Ježiša, ako skvelý film Jeho príbeh je starý dvetisíc rokov: Dnes je zdrojom viery jednej tretiny ľudstva a jeho život a smrť motívom celej západnej civilizácie. Na prelome tisícročí sa viac ako inokedy venujeme úvahám o jeho odkazoch, jeho energii, mysleniu a už aj preto, že viac konfrontujeme vedecké výskumy nových informácií o ňom so štandardným historickým výkladom jeho významu... (úvod k prvému dielu). Už toto pozvanie muselo zaujať diváka, napriek tomu, že nás niečo zaráža - Ježišove energie. A potom to prišlo hneď v úvode prvého dielu pod názvom Boh Ježiš. ...skutočne žil... nevieme však prečo ho jeho nasledovníci považovali za Boha a prečo tento názor ľudia dodnes akceptujú. ... je vhodná doba na to, aby sme sa znova zamysleli nad Ježišovým životom. Až v našej dobe vzniká napätie. Projekt predstavuje akéhosi bližšie neidentifikovaného teológa, špecialistu na Nový zákon - katolík? protestant? Základy kresťanstva sú spochybnené podľa tohto dokumentu práve existenciou iných náboženstiev. Zaznieva silné potieranie tradičných základov kresťanstva. Ihneď je položený dôraz na podmanenie si Indie prostredníctvom konverzií - pohľad na katedrálu v Kalkate. Z čoho vyplýva podmanenie Indie? Kresťania presvedčení o Ježišovej jedinečnosti dnes žijú popri iných vierovyznaniach, ktoré si zaslúžia rovnaký rešpekt. Musia sa však vyrovnávať s Ježišovým výrokom z evanjelia sv. Jána, že k Bohu vedie iba jediná cesta (Jn 14, 6). Kresťanstvo čakajú dve dilemy - prvá India sa nestala kresťanskou - neuspelo. Druhá - k Bohu v Indii prichádzajú ľudia aj inými cestami. Kresťanstvo sa musí vyrovnávať so skutočnosťou viery v reinkarnáciu. Svami - náboženský činiteľ v Indii, ku ktorému prichádzajú mnohí prehlasuje, že jeho život sa začína zázračným počatím a narodením. Bolo to pri studni, kde do života jeho matky vstúpilo veľké svetlo a otehotnela a potom sa narodil Svami. Jeho narodenie sa nazýva nie narodením, ale novým vtelením boha. Takže má božský pôvod, niečo ako prípad Panny Márie. Ježišovo narodenie ako inkarnácia Boha má aj iné paralely. Krišnovo narodenie má podobné čaro. Tieto príbehy sú súčasťou mýtov prenášané z generácie na generáciu. Teologické vyhlásenia o Kristovi však idú naozaj ďalej. Dávajú im osobitný význam. Faktografické údaje z religiózneho hľadiska nie sú významné, lebo nimi sa stráca mnoho z podstaty a mystéria. My na západe sme mnoho pri Kristovi z mystéria stratili. Takéto a podobné úvahy naozaj cieľavedome pracujú na potieraní Kristovho Božstva, čo je zrejme cieľom tohto filmu. A preto už na základe takéhoto zbežného pohľadu na prvý diel tohto "skvelého projektu" vidieť tendenčnosť tohto filmu - tendenčnosť spochybnenia Krista ako Boha. V závere sa zdôrazňuje, že pomocou legendy sa udržiava mýtus o Ježišovi. Kladenie autorizovania evanjelií až 200 rokov po jeho narodení znovu jasne poukazuje na skutočnosť už vyššie spomenutého tendenčného postoja. Argumenty, ktoré hovoria na vyvrátenie tohoto ponechávam na biblistov. Mojím cieľom je poukázať na manipuláciu s ľudským vedomím, v čom majstrovsky vynikajú novodobé sekty ako scientologisti alebo New Age. Napriek tomu, že v tomto diele vystupujú rôzni "teológovia", nie sú špecificky určení akí - veľmi pripomínajú racionalistov devätnásteho storočia a vlastne len opakujú ich tézy, ktoré seriózni teológovia veľmi jasne odmietli. Spochybňovanie Písma je tu naozaj cieľa- vedomé. Vedľa určitých právd je predkladaných, mnoho poloprávd, ktoré majú svoj zámer spochybniť vieru v Ježiša Krista ako pravého človeka a pravého Boha. Autor nespochybňuje historicitu Krista, vyšiel by dnes na posmech u všetkých, dnes to nie je moderné, spochybňuje evanjeliá a Božstvo Krista. Predkladá sa zámerne myšlienka, že každý človek je Boh. Prvým krokom je pochopenie, že ste božský posol, uvedomiť si, že máte božský pôvod; druhým, že sa stávate božím synom a tretím, že ste bohom. A tak tento film nie je filmom na povzbudenie vo viere, ale naopak na opustenie viery. Prvý diel nás teda zbavuje viery v autentické Božstvo Ježiša Krista a jasne podsúva náuku New Age. A čo druhý? Má názov: Žid Ježiš. V tejto časti zrejme autor chce vyvolať zdanie opravdivého skúmania človeka Ježiša. Židovskí historici, znalci Zákona sa vyjadrujú veľmi čudne: Spochybňujú aj nespochybniteľné – napr. narodenie Krista nekladú do Betlehema, ale do Nazaretu, lebo ho volali nazaretský. Ježiš bol pod vplyvom Jána Krstiteľa. Obaja si rozdelili sféru vplyvu. Ježiš si uvedomil, že môže konať zázraky a rozišiel sa s Jánom. Pútnické bohoslužby zahmlievajú Ježišov židovský pôvod. Ježiš z brehu zbadal húf rýb a poslal tam apoštolov - takéto a podobné sú vysvetlenia istých udalostí i evanjelií. Ježiša dištancovali od Židov: Teraz rabíni tvrdia, že Ježiš bol židovský rabín, narodil sa ako Žid, učil ako Žid, zomrel ako Žid. Kristus používal jazyk judaizmu. Ježiš ako rabín bol jeden z mnohých. Je tu tendenčné zhodenie poslednej večere. Kristus pri rozkaze pite moju krv a jedzte - toto je moje telo - chce apoštolov oslobodiť od pút viery, že Bohu sa môžu zapáčiť len obetovaním vlastného tela a krvi. Treba byť opatrný v historickom hodnotení udalostí v Getsemanskej záhrade. Ukrižovaný Žid vyvoláva už stáročia antisemitizmus. Tento diel v závere tendenčne ukazuje fotografie detí, ktoré zahynuli v koncentračných táborov, akoby Kristus a kresťania boli zodpovední za ich existenciu a vraždenie. Podľa tohto dielu, Ježišova misia očividne zlyhala. Ježiš bol po smrti považovaný za Boha. A tretí diel pod názvom: Burič Ježiš pokračuje v dehonestácii Ježiša Krista postaviac ho do úlohy pomstiteľa za stratu pôdy, stratu živobytia. Ježiš mal vraj tendenciu zvrhnúť nadvládu Ríma, čo bolo jeho prvotnou úlohou. Odhliadnuc od skutočnosti, že evanjelium hovorí niečo iné, podsúva sa divákovi veľmi presvedčivo opát zámerne "teológom", že Ježiš bol sociálny revolucionár v mene Boha. My evanjelia čítame ako náboženskú literatúru, a to je chyba. Keď Ježiš učí Otčenáš venuje biednym, kráľovstvo Božie je krásne, zem je zlá. Chlieb je základ života, v Otčenáši vyjadruje zlú situáciu človeka. Ježiš sa dostal zo stavu chudoby do stavu núdze. Preto opúšťa Nazaret. Ježišovo posolstvo bolo určené výlučne núdznym. Ježiš bol liečiteľ. Ježiš je sprostredkovateľ liečivej energie. Ježišovi učenci sa zúčastňovali na sociálnej revolúcii. Herodes vraj dobre vedel čo Ježiš robí. Ježiš sa pred ľuďmi vysmieva z Herodesa. Azda týchto niekoľko myšlienok stačí na to, aby si divák uvedomil, že aj v tejto časti tvorcom vonkoncom neide o Krista ako Boha, ale o dokázanie, že bol obyčajný človek a naviac vôbec nie nevinne odsúdený. Dokonca o tendenčnosti svedčí aj výrok, že histórií ostala záhada jeho vzkriesenia, ako by história mohla zdôvodnil Kristovo víťazstvo nad smrťou. Kresťanstvo by nikdy nevzniklo, keby sa medzi Ježišovými učeníkmi nerozšírila myšlienka o jeho vzkriesení. V projekte tvrdia, že vízia je základom každého náboženstva a tieto mal apoštol Pavol. Niet náboženstva bez vízie. Kresťanstvo začalo ako hnutie odboja. Tieto tvrdenia jasne spochybňujú nielen Krista, ale aj kresťanstvo a tak aj tretí diel jasne potvrdzuje, že dokument nie je obhajobou kresťanstva, ale naopak jeho deštrukciou. Vrcholom absurdnosti tohto diela je tvrdenie, že je akýsi boj medzi cisárom a Kristom o moc a o ich vzájomný vzťah. Bol Ježiš celkom človek a zároveň celkom Boh, to bola pozícia katolíkom; alebo bol akýsi poloboh, poločlovek podriadený Bohu. Ak bol rovný Bohu stál nad cisárom, ak bol poloboh mohol byť podriadený cisárovi. Posledný diel - Skrytý Ježiš - v ničom nezaostáva za výmyslami absurdnosti predchádzajúcich dielov. Tento diel len potvrdzuje skutočnosť zahmlievania Krista a jeho Božského poslania. Spochybňovanie Krista ide cez predstavovanie gnostického dokumentu tzv. Tomášovho evanjelia, ktoré vraj Cirkev odmietla preto, lebo najlepšie vykresľuje pozemský život Krista. Autor scenára zrejme zabudol na to čo tvrdil v prvej časti, že: Faktografické údaje z religiózneho hľadiska nie sú významné, lebo nimi sa stráca mnoho z podstaty a mystéria. Ježišove učenie nebolo založené len na židovstve ale aj pohanstve. Ježiš je iný, ako ho vykresľuje Cirkev. Ježiš povinnosti voči rodičom, manželstvu a deťom odmietal - čo je zas jedno z absurdných tvrdení tohto dokumentu. Ježiš bol vraj inšpirovaní cynikmi - žiakmi Diogenesa, ktorý žil v sude, aby dokázal, že všetko je márnosť. Je absurdnosťou tvrdenie, že Cirkev napísala svoj vlastný príbeh Ježiša, v ktorom zatajila, čo sa jej nepáčilo. Tento dokument je jednoznačne dokumentom proticirkevným a takto ho máme vnímať. Je tu veľmi jasná orientácia na zbožštenie človeka, čo je tendencia už spomínaného hnutia New Age. Celý dokument je zmesou rôznych bludov a pseudodokumentov, je akousi pavedou a nie dokumentom, ktorý by úprimne túžil po odhalení historických dôkazov o Kristovi. Je o to nebezpečnejší, že vzbudzuje v človeku vnútorné presvedčenie, že Kristovo slovo si môžeme vysvetliť tak, ako to v danej situácii vidíme a podsúva sa nám zámer, že Cirkev zamkla Krista do zlatej klietky v strachu pred ľuďmi. Jasne tomu nasvedčuje aj tendencia podryť autoritu Petra a jeho nástupcov. Korunou všetkého je podsúvanie tzv. Evanjelia Márie Magdalény a absurdnosti jej tvrdení. Zdá sa, že STV odvysielaním tohto dokumentu tendenčne vystúpila proti Cirkvi so zámerom, ovplyvniť májové sčítanie obyvateľstva. Dokument jednoznačne manipuluje verejnú mienku. A to je naozaj veľmi nebezpečné a o to odsúdeniahodnejšie, že to robí verejnoprávna televízia. Týmto sa zapojila do siete tých médií, ktoré výrazne poškodzujú Cirkev a veriacich a oprávnene možno pochybovať o jej dôveryhodnosti. Celkom iste z hradiska bibliky sa ohlásia tí, ktorí tento dokument podrobne rozoberú a dajú fundovanú odpoveď na tento plagiát. Mne išlo o poukázanie na to, ako pod rúškom "skvelého" projektu vyšlo do sveta mizerné dielo, ak to vôbec dielom možno nazvať. Kto skúma Písma, zistí najlepšie, akú hodnotu toto má. Ale mlčať sa už nedá. Treba písať otvorene. STV by mohla venovať peniaze na oveľa hodnotnejšie projekty a predovšetkým nepredstierať, aký skvelý projekt dáva svojim divákom. Daniel Dian, šéfredaktor Duchovného pastiera (Uverejnené v Živote Cirkvi č. 14/2001, s.11-12)

Jeden krok vpred, dva nazad

Jeden krok vpred, dva nazad

Rozhlasová rada nezaradila Rezníkovu prihlášku na voľbu generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu , pretože nesplnil podmienky na účasť v súťaži .

Vo svojej prihláške neposlal vyhlásenie, že jeho kandidatúra nie je v konflikte záujmov.

Vyhlásenie bolo jednou z podmienok zaradenia do súťaže. Formálne sa postup Rady javí ako správny, ale tento krok je krokom z blata do kaluže.

Keďže Jaroslav Rezník je stále generálnym riaditeľom Slovenského rozhlasu automaticky podmienka predkladať vyhlásenie, že nie je v konflikte záujmov odpadáva. Rada sa chcela šikovne vyhnúť sporu , či Rezník môže vôbec kandidovať.

Zdá sa, že voľbu generálneho riaditeľa Rada zmrvila už na začiatku. A spochybnila.

Je možné, že Rezník prežije aj túto Radu...

Hurvínkov rok

Hurvínkov rok STV Jednotka Večerníček: Hurvínkov rok Dobrý deň Chcel by som poukázať na pár maličkostí. STV vysiela 20% v Českom jazyku takže koncesionárske poplatky stačí platiť len ČTV. Načo dvom? Veď STV má v názve Slovenská verejnoprávna ... Ale čo ma viac zarazilo že aj večerníček je už v českom jazyku. Mám 3 ročnú dcéru a tá tomu moc nerozumie asi ju začnem učiť po česky aj keď ešte nevie poriadne po Slovensky ale veď to dáva Slovenská televízia. Ak sa nepletem tak rozprávky by podľa zákona mali byť dabované do slovenského jazyka ale veď na Slovensku je to normálne porušovať zákon aj na ďeťoch a kontrolné orgány sú nám nanič - treba ich zrušiť:-) S pozdravom Divák Igor

So mnou prichádza zákon :

§ 5 Používanie štátneho jazyka v hromadných informačných prostriedkoch, na kultúrnych podujatiach a na verejných zhromaždeniach (1) Vysielanie v rozhlase a televízii sa na celom území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku. Výnimkou sú a) inojazyčné rozhlasové relácie a inojazyčné televízne relácie skladajúce sa z audiovizuálnych diel a ostatných zvukovo-obrazových záznamov s titulkami v štátnom jazyku alebo inak spĺňajúcich požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, b) cudzojazyčné vysielanie Slovenského rozhlasu pre zahraničie, televízne a rozhlasové jazykové kurzy a relácie s príbuzným zameraním, c) hudobné relácie s pôvodnými textami. Vysielanie v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín upravujú osobitné predpisy. 10) (2) Inojazyčné audiovizuálne diela určené deťom do 12 rokov musia byť dabované do štátneho jazyka. Sanchez

Sen a nočná mora

Sen a nočná mora

Sen Ivana Kmotríka sa asi zmení na nočnú moru Richarda Rybníčka. Senzačný postup Artmedie Bratislava do hlavnej súťaže Ligy majstrov totiž pre STV znamená aj zabezpečiť prenosy zápasov Artmedie a to s 24 kamerami. A tie ,momentálne, nemá. Treba dúfať, že na česko-slovenských trhoch ešte sú prenosové vozy na prenájom. Alebo STV predá Ligu majstrov TV JOJ ? Veď uznajte,ten futbal je taký nezaujímavý a ani reklama sa nepredáva dobre....

Hádanka

Hádanka

Je ten ženatý človek, ktorý jazdí na Touaregu v plnej výbave za 2.500.000,-Sk ten istý, ktorý randí s finalistkou Slovensko hľadá SuperStar ?

Odpovede nezasielajte.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS Nový majiteľ Rádia Expres - Emmis Communications Corp. predáva 9 zo svojich 16 televíznych staníc za 681 miliónov USD. Emmis očakáva, že predaj sa uskutoční do konca roku aj napriek tomu, že podlieha regulácii.

Emmis naďalej hľadá kupcov aj pre zvyšných 7 TV staníc.

Zdroj AP

NABUDÚCE V MAĎARČINE

NABUDÚCE V MAĎARČINE

Dobrý deň, Včera 20.8.2005 ma pobúril večerníček v pôvodnom znení v českom jazyku / Spejbl a Hurvínek/ . Zásadne nesúhlasim s tým aby sa malým deťom púštali rozprávky v češtine a oficiálne podávam voči tomuto sťažnosť a žiadosť o okamžité prerušenie vysielania týchto rozprávok. Zároveň Vás žiadam o odpoveď, či Vám stačí takéto elekt. podanie, alebo to treba napísať doporučene.

A teraz nieco o mne...

A teraz nieco o mne... Narodil som sa. To je teda dost podstatné. Narodil som sa 1. augusta 1978 v pôrodnici na Moyzesovej ulici v Košiciach. Priznám sa, že si na to vôbec nepamätám. Moje prvé kroky boli celkom neisté, no postupne som sa to naucil. Za to patrí vdaka mojim rodicom a starým rodicom. Vdaka nim som prežil celkom príjemné detstvo, ktoré nebolo zatažené nejakým zariadením typu materská škola, ale pobytmi v prírode. Potom však prišli zložité roky, ked som sa musel ucit písat, co mi vôbec, ale vôbec nešlo. Paradoxne dnes sa tým živím a touto cestou pozdravujem pani ucitelku, ktorá mi ako prvácikovi dala dvojku z písania. To celé sa odohrávalo na ZŠ Februárového vítazstva, odkial som nastúpil na ZŠ Trebišovská. Ked som si pridal prihlášku na Obchodnú akadémiu, istá ucitelka mi povedala: "Výborne, ty sa aj tak na vysokú nikdy nedostaneš, tak budeš mat aspoo odborné vzdelanie." A just! Po skoncení spomínanej OA na Watsonovej ulici v Košiaciach ma úspešne prijali na štúdium na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove. Avšak už o pár mesiacov som sa pridal k partii študentov, ktorí zorganizovali na jeseo 1998 prvú študentskú demonštráciu od novembra 1989. Dôvodom bolo, že nám svojvola ministerstva školstva chcela zobrat našu alma mater. A tak sme sa z nicoho nic stali študentmi Prešovskej univerzity. Štrajky proste nezabrali… Ale co už... Svoje štúdium v odbore Vzdelávanie dospelých - Personálny manažment som úspešne završil v roku 2001 s tým, že mi dokonca priznali titul "Mgr." Od roku 1994 sa venujem žurnalistike. Pracoval som v niekolkých východoslovenských regionálnych médiách, napr. Východoslovenské noviny, Korzo (neskôr Korzár), Košický denník, Prešovské noviny. V roku 2000 ma to zavialo do elektronického média, ked som nastúpil do TV Global ako redaktor spravodajstva a k tejto práci sa mi neskôr pridala aj talkshow Košická 22. Momentálne som však zmenil pôsobisko a prestahoval sa do hlavného mesta, kde som nastúpil ako redaktor týždenníka Markíza. Nie som narcis... Novinky zo sukromia, part 3 Nie som narcis... Nie som narcis, ale preco nenapisat zas raz nieco o cloveku, ktorého mam najradšej. Takze od mojich posledných dennickovych záznamov na tomto webe preslo niekolko dni. Co sa pocas nich udialo? Pomaly sa aklimatizujem v mojom aktualnom posobisku, teda v Bratislave. Znamená to asi to, ze uz mozem hovorit o svojich oblubenych krcmach. Takze menovite Jazz Cafe, tak dámy a pani, tu nie je co riesit. Podnik ako má byt. Nakolko mam rad avantgardu, vcera som ostal totalne sokovany podnikom zvaným R.I.P., nemusite tam konzumovat, chodte si pozriet toalety. Toto je silna kava trainspotting sa nechytá. Samozrejme, k mojim pravidelným navsteviskám pribudla Prasna brána a Kút. Vsak je to na kope a v Kúte milujem svoj oblubeny stolik so zbierkou motylov. Nuz a este ich je niekolko, ale zatial nebudeme menovat... (Nekúpite banner?) Ale podme k príjemnejsím veciam, zacal som uskutocnovat prieskum, kde varia najlepsie bryndzove halusky. Jeho vysledky oznámim na tejto stránke. Zatial vedie spomínaná Prašná brána. Moje obydlie je stále rovnaké. Ale pevne verím, ze coskoro si nájdem normálny bytík. Najma moja elektronika sa nevie dockat stretnutia so mnou. Chudina takmer nevyuzita odpociva v Košiciach. No zaslúzi si to?! Podme dalej! Do mojho hnutelneho majetku pribudli nejake drobnosti. Kúpil som si super sandale (o ktorých cene mlcim ako partizán, lebo ked som ju zo dvakrat prezradil, kazdy na mna pozeral ako na vola). Dalej som dostal super nahrdelnik z Maroka (tymto pozdravujem Vikinu a ešte raz jej dakujem). Nuz a posledná a najdolezitejsia informácia, cez vikend idem domov... Takze kto mate chut, prijmam ponuky na pracovne ranajky, obedy, vecera a posedenia pri nejakom zmysluplnom drinku na chronicky znamej emailovej adrese, zasvatenejsi mozu volat aj na chronicky zname telefónne ciselko. Co nové doma? Tak som sa vrátil domov. Na chvílu. Pár minút som strávil s rodinou. Vlastne iba s maminou, sestra akurát odcestovala do Maiarska k vode, no pod_a sms, ktorú mi poslala, tak iba posedávala pri cajíku a mrzla. Tak jej treba, ked ona prazdninuje, kým ja zarezávam. Najviac sa asi tešilo moje psisko. Apropo, mám psa - jazvecíka menom Ester. Akurát má svoje "zenske" dni, co robí neplechu. Potom som navstívil svojich exkolegov z TV Global. Samozrejme na detasovanom pracovisku v klube E. Týmto pozdravujem Dusana H., Lukyho, Fuckeyho, Mekyho, Tona a Danku... Teda zostavu, ktorú som tam objavil. Samozrejme pozdravujem aj ostatných. Ponaueenie z krízového vývoja: Choite do E, kei sa dostavím domov, héééj, laskavo! Okrem toho som este stretol dve moje super kámosky: Adku a Nataly... Posledne menovaná ma prinútila k návsteve novootvoreného podniku Spider Pub. (Pozdravujem tiez Alexa, Dusana a zvysok kolektivu zo Spidera. Reklama: Chodte sa tam pozriet, lebo som slubil, ze to sem napisem! Svoju návstevu som zakoncil rituálnym odchodom vlakmi Zelezníc Slovenskej republiky. Keby po nasom území chodili aj iné, som ich klient. Odkaz: Ak by ste vedeli o niekom, kto mi bude sponzorovat let KE - BA, BA - KE, prosim, kontaktujte ma via e-mail. Tak som v Blave, dobréé nééé?! Posledny júlový tyzden som sa prestahoval do hlavneho mesta Slovenska. Tak uz som Blavák, nééé?! Najprv samozrejme zacali problémy s ubytovaním, pretoze mnoho mojich kamarátov sa na mna vykaslalo. Tym pádom ich vsetkych pozdravujem, vsak oni vedia, o koho ide. Co ine mi ostalo, nez internet? Paneboze, za to rebro, co si nám vyoperoval tento sranda stojí. Tazko si viem predstavit, ako by som browsoval niekde v raji pod stromom hriechu... Nuz a nakoniec sa nasla ubytovna. Vcera som zistil, ze sa do mojej izby aj ktosi pristahoval. Ale zatial netusim, kto to je... Videl som totiz iba uterak a hygienicke potreby. Vzhladom na tento majetok dufam, ze to nie je nudista. Okrem toho ubytovna (menovat nebudem, kto xce vediet, ktora to je... rad mu odpoviem mailom) ma aj svoje osobitne caro. Prvy den som mal pocit, ze stanujem pri niagarskych vodopadoch. Dovodom je, ze neuveritelnym sposobom tiekol zachod. Ked som na druhy den na to upozornil spravkynu, povedala, ze to opravia v stredu. Pripominam, ze bol piatok. Nastastie, vratnik - skaut mi ho pomohol opravit a tak nemam sny o splavovani Hronu. Nastupil som do novej prace... ale o tom inokedy... co keby sa k tomu dostal sef, no nie?! Nuz a momentalne som v stave, ked hladam svoju oblubenu krcmu (vysledok castingu zverejnim na tejto stranke) a nejake normalne byvanie (tejto kauze sa www.mamut.com/kyska bude pravidelne venovat). Ak by ste o niecom vedeli, dajte vediet... mozno tvrdé, ale oblubene vtipy Muz osloví neznámu ženu a šepká jej do uška: "Krásne lízem a som diskrétny!" A zena na to: "Tak si vylíz prdel a nikomu to nehovor!" On tak urobí a hlas mu hovorí: "No, tak teraz uz si v riti !!!!" Filmoviny Mám rád dobré filmy, pricom môj vkus je znacne rozptýlený a a zvláštny. Ved posúdte sami. Takže jedným z mojich oblúbených filmov, pri ktorom relaxujem pravidelne a rád je Inšpektor Gadget. Mozno preto, ze som mal tento kreslený seriál rád uz ako decko :-) V kazdom prípade odporúcam, príjemná oddychová komédia. Pokúsal som sa objavit spojitko medzi predchádzajúcim a nasledujúcim filmom a nasiel som. V Gadgetovi hrá jednu z hlavných úloh Rupert Everett a v nasledujúcom, teda mizukáli Evita jeho údajne najlepšia priatelka Madonna. Obávam sa, že toto je jediný film, ktorý sa jej podaril. Soundtrack je skutocne úchvatný. Zmenme zaner. Film, na ktorý skutocne celkom iste nezabudnem patri medzi klasiku. Ladies and gentlemen, Alfred Hitchock´s Birds... A ešte jeden muzikál... Pomáda. Identifikacné znamenie, pravidelne si popevujem chronicky známe hity, ktore sa stali známe práve vdaka Travoltovi a Newton-John(ovej). Samozrejme, je tu este mnozstvo dalších filmov, najmä ceskej produkcie, ktore si nechám líbit. Takze povedzme: Dívka na koštiti, Jak utopit Dr. Mráeka, Tajemství hradu v Karpatech, Což takhle dát si špenát, ... Nuz a potom ešte niekolko zámorských a iných, spomeome napríklad filmík Meet Joe Black. Nuz a aby bol zoznam kompletný, nesmieme opomenút moje milované bondovky. Je to strarý, asi 5 ročný blog súčasného šéfa spravodajstva STV Milý, bezprostredný, hlavne vtipy sú také rodinné. Ako celá STV AMEN - Sanchez