9. 6. 2018

Zomrela Eunice Gayson

Zomrela Eunice Gayson

Vo veku 90 rokov zomrela anglická herečka Eunice Gayson. Známa je napríklad ako predstaviteľka ´Bond girl´ - Sylvie Trench z prvých dvoch filmov o agentovi 007 Jamesovi Bondovi Dr. No (1962) a Srdečné pozdravy z Ruska (1963). Naposledy vydýchla 8. júna. „Sme veľmi smutní, pretože sme sa dozvedeli, že zomrela naša prvá Bond girl Sylvia Trench z filmov Dr. No a Srdečné pozdravy z Ruska. Myslíme na jej rodinu," reagovali na smutnú správu Barbara Broccoli a Michael G. Wilson, ktorí zastrešili produkciu niekoľkých bondoviek.
Hlas Gayson sa však ani v jednom zo spomínaných filmov neobjavil, o dabing sa postarala Nikki van der Zyl. Tá pritom nadabovala aj niekoľko iných ženských postáv v ďalších bondovkách zo 60. a 70. rokov.
Eunice Gayson, ktorá sa narodila 17. marca 1928 v Croydone v Surrey, si zahrala aj vo filmoch ako napríklad Dance Hall (1950), Miss Robin Hood (1952), The Last Man to Hang? (1956), Zarak (1956) či Frankensteinova pomsta (1958).

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Zlatý žobrák 2018

 Zlatý žobrák 2018

Zlatý žobrák, hlavné ocenenie 24. ročníka košického Medzinárodného festivalu lokálnych televízií (IFOLT) 2018, získali filmy Grandfather (India) a King of the Hill (Bielorusko/Poľsko). TASR o tom informovala riaditeľka festivalu Eva Děkanovská.
Prvý z nich získal ocenenie v kategórii produkčná spoločnosť. V druhom prípade ide o najlepší program z produkcie lokálnej televízie. Novinkou v tomto roku bolo podľa jej ďalších slov udelenie Ceny Televízie JOJ, ktorú získala nórska snímka The Crossing. Cenu Erika Möllberga za najlepší film z produkcie mladého autora si odniesol film z rovnakej krajiny Ready to Assemble. Ako najlepší slovenský film získala Cenu Rady pre vysielanie a retransmisiu snímka od režiséra Mareka Káčera A Redcurrant Pie.
Děkanovská poznamenala, že tento ročník bol rekordným v počte krajín, ktoré sa do festivalu zapojili. "Aj keď počet účastníkov bol nižší ako po minulé roky," uviedla s tým, že spolu sa prihlásilo 200 filmov od autorov z 50 krajín. Do užšieho výberu sa dostalo približne 30 snímok.
Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční v podvečerných hodinách v budove Historickej radnice v Košiciach.

Copyright ©TASR 2018

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

8. 6. 2018

Zomrer David Duncan

Zomrel David Duncan



Vo veku 102 rokov zomrel vo štvrtok renomovaný americký vojnový fotoreportér David Douglas Duncan. O úmrtí muža, ktorý bol aj autorom viacerých slávnych portrétov svetoznámeho maliara Pabla Picassa, informovalo v piatok Picassovo múzeum v Antibes.
Podľa rovnakého zdroja Duncan zomrel v nemocnici v juhofrancúzskom Grasse na následky pľúcneho ochorenia.
Rodák z amerického štátu Kansas, ktorý bol počas druhej svetovej vojny príslušníkom námornej pechoty Spojených štátov, debutoval ako vojnový fotoreportér počas konfliktu na Kórejskom polostrove. Neskôr si túto prácu zopakoval aj počas vietnamskej vojny.
Neskôr sa stal vášnivým odporcom vojen, čo sa osobitne prejavilo po invázii amerických ozbrojených síl do Iraku v roku 2003.
Fotograf sa s Pablom Picassom zoznámil a spriatelil v roku 1956. Vďaka tomu vznikla séria osobných fotografií približujúcich španielskeho umelca v jeho domoch a ateliéroch. Maliar a fotograf si zostali blízkymi až do Picassovho úmrtia v roku 1973, pripomenul riaditeľ spomínaného múzea Jean-Louis Andral.
Američan žil od 60. rokov minulého storočia na francúzskom Azúrovom pobreží

Copyright ©TASR 2018


Zomrel Erdogan Demirören

Zomrel Erdogan Demirören

Turecký podnikateľ Erdogan Demirören, ktorý sa nedávno stal majiteľom najväčšej tureckej mediálnej skupiny, zomrel v piatok v Istanbule vo veku 79 rokov.
Nemocnica Florence Nightingaleovej v Istanbule podľa agentúry AP informovala, že Demirören skonal po zlyhaní dýchania. V nemocnici bol hospitalizovaný od 31. mája.
V apríli jeho spoločnosť kúpila mediálnu skupinu Dogan a stala sa tak vlastníkom najčítanejšieho tureckého denníka Hürriyet, denníka Post s masovým nákladom, spravodajskej televízie CNN Türk i ďalšej televízie Kanal D. Demirörenova spoločnosť, ktorá podniká aj v energetike a stavebníctve, už skôr vlastnila noviny Milliyet a Vatan.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzdvihol Demirörena ako podnikateľa, ktorý "významnou mierou prispel" k rozvoju Turecka.
Demirören bol ženatý a zostali po ňom tri deti. Jedným z nich je prezident Tureckej futbalovej federácie (TFF) Yildirim Demirören.
Pohreb Erdogana Demirörena sa uskutoční v nedeľu v Istanbule.

Copyright ©TASR 2018

Zomrel Anthony Bourdain

Zomrel Anthony Bourdain

Známeho amerického šéfkuchára Anthonyho Bourdaina našli mŕtveho v hotelovej izbe vo Francúzsku. Informovala o tom televízia CNN, pre ktorú Bourdain vo Francúzsku nakrúcal ďalšiu reláciu.
CNN uviedla, že Bourdain zrejme spáchal samovraždu. Polícia ani záchranné zložky zatiaľ o tomto prípade nemajú informácie, uviedla agentúra AP.
Tento šéfkuchár sa stal celosvetovo známym vďaka svojej kulinárskej relácii Parts Unknown, ktorú vysielala CNN. Jej ďalšie pokračovanie sa práve nakrúcalo v Štrasburgu na východe Francúzska.
Telo Anthonyho Bourdaina našiel v hotelovej izbe jeho francúzsky priateľ Éric Ripert, spolumajiteľ a šéfkuchár newyorskej reštaurácie Le Bernadin, ktorá patrí k najslávnejším v USA.

Copyright ©TASR 2018

Okrúhly stôl o financovaní audiovíznej tvorby zvoláva SaS na 18. júna

Okrúhly stôl o financovaní audiovíznej 

tvorby zvoláva SaS na 18. júna


Okrúhly stôl, na ktorom chcú predstavitelia SaS diskutovať s odborníkmi o možných zmenách vo financovaní filmovej tvorby a audiovizuálnej kultúry, sa má uskutočniť v pondelok 18. júna. TASR o tom informovala tímlíderka SaS pre kultúru Renáta Kačšáková.
Na podujatie dostali podľa jej slov pozvanie zástupcovia Audiovizuálneho fondu (AvF), RTVS, Ministerstva kultúry SR, Ministerstva financií SR, ako aj zástupcovia producentských a distribútorských združení a organizátori festivalov. „V týchto dňoch oslovujeme prizývaných aktérov a verím, že podľa ich možností účasti už v najbližších dňoch doladíme ich skladbu a presný termín," dodala Kaščáková. Opätovne deklarovala, že liberáli majú záujem „vniesť do financovania lepší a spravodlivejší systém, zvýšiť mieru transparentnosti a kontroly pri narábaní s verejnými zdrojmi a v konečnom dôsledku dosiahnuť vyššiu hodnotu za peniaze".
Predstavitelia filmárskej obce na piatkovej tlačovej konferencii opätovne skritizovali SaS a jej návrhy legislatívnych zmien, týkajúcich sa AvF a podpory audiovizuálnej tvorby. Idea liberálov je, aby dotácie z AvF už nemohli byť použité samostatne na prípravu a vývoj filmového diela, ale len na jeho výrobu ako celok od prípravy až po distribúciu. Zámerom novelizácie je tiež spojiť prostriedky pre AvF a RTVS, z ktorých môžu čerpať filmári podporu, do jedného fondu. Filmári označili tieto návrhy za nebezpečné a schopné deštruovať súčasný systém podpory audiovízie a filmu, ktorý v priebehu niekoľkých rokoch ukázal svoj pozitívny efekt nielen významným nárastom diel slovenskej kinematografie, ale aj ich ocenením na medzinárodnom fóre.

Copyright ©TASR 2018

TASR NEWS

TASR NEWS

Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) pripravila pre odberateľov spravodajského servisu nový produkt s názvom Kalendárium. Ide webovú aplikáciu, ktorá v prehľadnej forme zaznamenáva očakávané podujatia.
„Kalendárium je inteligentný pomocník pre novinárov, editorov, šéfredaktorov, tlačové oddelenia i komerčný sektor. Je to webová aplikácia, pracujeme na mobilnej verzii. Cena Európskej Aliancie tlačových agentúr EANA, ktorú sme v minulom roku získali, je pre TASR výzvou, aby sme naďalej pokračovali v inováciách. Chceme byť užitočná agentúra pre klientov i pre verejnosť," povedal generálny riaditeľ TASR Vladimír Puchala.
TASR v rámci Kalendária poskytne možnosti vytvárať si vlastné prehľady použitím viacerých filtrov a ich kombináciou. Klient si zvolí systém vytvorenia prehľadu z podujatí, ktoré budú do tejto databanky vkladať redakcie.
„V Kalendáriu budú informácie o očakávaných udalostiach kategorizované podľa miesta konania v príslušnom kraji. Aplikácia umožňuje vytvoriť si prehľad denný, týždenný či mesačný. Klienti si môžu udalosti zoradiť aj podľa oblasti zamerania, teda či ide o politiku, ekonomiku, kultúru a pod. Okrem toho v aktuálny deň, prípadne v istom predstihu, bude mať klient prehľad aj o tom, akým spôsobom bude pokrývať podujatie TASR," vysvetlil šéfredaktor spravodajstva TASR Marián Kolár.
Doplnil, že do systému budú udalosti vkladať pracovníci agentúry priebežne, podľa toho, ako o nich budú informovať organizátori. Výhodou nového produktu je aj to, že po vygenerovaní prehľadu na základe zvolených kritérií sa vytvorí chronologicky radený zoznam v tabuľke, ktorú je možné vytlačiť či preniesť do iného systému pre potreby editovania.
Vstup do Kalendária je možný cez www.tasr.sk, rovnako aj cez klientsku zónu, kde je zaradené medzi servismi pod označením Prehľady.

Návrhy SaS v oblasti audiovízie sú nebezpečné, tvrdí filmárska obec

Návrhy SaS v oblasti audiovízie 


sú nebezpečné, tvrdí filmárska obec

Ak má strana SaS podozrenie na zneužitie verejných zdrojov v prípade určitého filmového projektu, nech využije všetky kontrolné mechanizmy na preverenie tohto konkrétneho prípadu a nepredkladá návrhy zásadných zmien ohrozujúcich celé filmové prostredie. Predstavitelia filmárskej obce to liberálom odkázali na piatkovej tlačovej konferencii, na ktorej sa vrátili k avizovaným návrhom SaS, týkajúcich sa zmien podpory audiovizuálnej tvorby v SR.
Filmári označili návrhy za nebezpečné. "Ak by sa realizovali tieto zákonne zmeny, znamenalo by to deštrukciu súčasného systému, prostredníctvom ktorého prišlo za posledných pár nielen k výraznému nárastu filmových diel, ale aj ich oceneniu na medzinárodnom fóre," uviedol prezident Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA), režisér Martin Šulík.
Prezidentka Asociácie nezávislých producentov (ANP) Zuzana Mistríková zdôraznila, že odpor filmárskej obce nemá byť nesúhlasom s diskusiou o vylepšovaní systému, tobôž nie bránením kontroly čerpania prostriedkov pre podporu audiovizuálne tvorby. Je však presvedčená, že návrhy, za ktorými má byť podľa liberálov otvorenejší a spravodlivejší systém podpory, urobia zo SR neštandardné prostredie, ktoré filmovú a televíznu tvorbu zásadne negatívne postihne.
To by podľa nej jednoznačne nastalo, ak by sa realizoval návrh SaS zrušiť viaczdrojové financovanie a prostriedky pre RTVS na výrobu filmov zo zmluvy so štátom by sa presunuli do Audiovizuálneho fondu (AvF). Tvrdenie liberálov, že objem prostriedkov na podporu by tak ostal rovnaký a podpora by bola transparentnejšia, je podľa Mistríkovej zavádzajúce. "Samotný objem by bol rovnaký, no tento krok by spôsobil, že filmové produkcie by sa už nemohli uchádzať o dotácie z medzinárodných fondov. Stratili by totiž RTVS ako koproducenta a národného vysielateľa, čo je podmienkou pre uchádzanie sa o zahraničnú podporu," uviedla Mistríková.
„Akonáhle príde RTVS o peniaze zo zmluvy so štátom, sa pri súčasnom nastavení koncesionárskych poplatkov stane jednoduchá vec - klesne výroba, pretože práve peniaze zo zmluvy so štátom sanujú častokrát aj peniaze na pôvodnú tvorbu," dodal Tibor Búza, ktorý mal na tlačovej konferencii oprávnenie hovoriť v mene RTVS. Priznal, že návrhy liberálov mu pripomínajú situáciu, keď niekto chce niečo urobiť a neurobí si ani základnú prípravu.
Týka sa to aj návrhu liberálov, aby prostriedky AvF mohli filmári dostať len na výrobu diela ako celku, od jeho prípravy až po distribúciu, teda nie iba na samotnú prípravu, vývoj, resp. scenár filmového diela. „Vývoj je síce drahá vec, no ukáže, či ten samotný projekt je naozaj tak kvalitný, aby sa aj realizoval, čo je úplne najnákladnejšia časť celého projektu," poznamenal Búza zdôrazňujúc, že aj pre film má fáza vývoja rovnaký zmysel ako pre vedu, farmaceutický či automobilový priemysel. "Napríklad animovaný film ani nie je možné vyrobiť bez fázy vývoja," dodala výkonná riaditeľka Asociácie producentov animovaného filmu (APAF) Katarína Kerekesová.
Filmári sa takisto vyjadrili aj k medializovaným vyhláseniam predstaviteľov Smeru-SD o fungovaní Audiovizuálneho fondu a úvahe vymedziť v programovom vyhlásení vlády oblastí kultúry, ktoré chce štát kontrolovať. Mistríková poukázala na fakt, že prostriedky AvF nepochádzajú len zo štátneho rozpočte, ale aj zo zdrojov, na ktoré sa skladajú aktéri z audiovizuálneho priemyslu. "Takisto nie je pravda, že fond riadia umelci, ale tí, ktorí do neho vložili finančné prostriedky," dodala.
O fungovaní AvF a jeho prospechu pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu chce filmárska obec hovoriť aj s ministerskou kultúry SR Ľubicou Laššákovou (Smer-SD). Filmári taktiež potvrdili, že spolu s predstaviteľmi SaS diskutujú o termíne okrúhleho stola, ktorý liberáli navrhli, "aby mohli spolu s filmárskou obcou vytvoriť komplexnejší návrh novely zákona o AvF a podpore audiovizuálnej tvorby".
Poslanci SaS navrhujú, aby po novom mohli dotáciu AvF filmári dostať len na výrobu diela ako celok, od jeho prípravy až po distribúciu. Súčasne by sa mali podľa nich zlúčiť prostriedky pre AvF a RTVS na podporu filmov iba do jedného fondu. Dôvodom návrhu sú podľa liberálov opakované a dlhoročné problémy s efektívnosťou využitia finančných prostriedkov poskytovaných na podporu audiovizuálnej kultúry a jej kontrolou. Vychádzajú aj z konkrétneho podozrenia pri projekte Generál, v rámci ktorého podali trestné oznámenie pre možný subvenčný podvod.

Copyright ©TASR 2018


VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA



„Nikdy by mi nenapadlo, že RTVS dá jeden človek „dole“ tak rýchlo.“
Katarína Jánošíková ,RTVS

„Po stretnutí s Jaroslavom Rezníkom som presvedčený o tom, že za tento stav môže on sám a jeho neochota riešiť situáciu v redakcii. O tom svedčí aj fakt, že polovicu roka si na nás nedokázal nájsť čas. Rezník je pre mňa normalizátor.„
Pavol Kalinský ,RTVS

RTVS NEWS

RTVS NEWS

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uzatvorí v piatok 8. júna svoju aktuálnu sezónu záverečným koncertom, na ktorom sa ako sólista predstaví svetoznámy český huslista Pavel Šporcl.

Vo Veľkom koncertom štúdiu Slovenského rozhlasu na úvod zaznie Predohra Jozefa Malovca. Tento príslušník silnej generácie hudobnej avantgardy 60. rokov strávil rozhodujúcu časť svojej kariéry ako redaktor a dramaturg Československého rozhlasu v Bratislave a svojimi aktivitami v Elektroakustickom štúdiu Čs. rozhlasu sa zaradil k priekopníkom elektroakustickej hudby na Slovensku. Poslucháči si Pavla Šporcla vypočujú v populárnom Husľovom koncerte Antonína Dvořáka. Toto dielo odohrá na svojich slávnych modrých husliach z dielne Jana Špidlena. Koncert uzavrie strhujúca Štvrtá symfónia, op. 112 ruského klasika hudby 20. storočia Sergeja Prokofieva.

Piatkový koncert je zároveň posledným vystúpením Maria Košika vo funkcii šéfdirigenta orchestra, ktorý viedol od roku 2006. V náročných ekonomických podmienkach nielen udržal jeho existenciu, ale rozšíril dramaturgiu programov o raritné a menej známe opusy hudby 19. a 20. storočia.

Koncert sa začína v piatok o 19:00 a naživo si ho môžu vypočuť aj poslucháči v Rádiu Devín.

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu má za sebou úspešnú koncertnú sezónu, ktorú symbolicky otvorilo vystúpenie sólistov krajín Vyšehradskej štvorky. Odohral koncerty pod taktovkou osobností ako Rastislav Štúr, Marián Lejava, Karsten Januschke či Benjamin Bayl s renomovanými slovenskými i zahraničnými umelcami (Magdaléna Bajuszová, klavír; Juraj Tomka, husle; Linda Ballová, soprán; Alexey Stadler, violončelo; Pablo Barragán, klarinet). Nahral tiež hudbu k filmu Dôverný nepriateľ Ondřeja Gregora Brzobohatého a duchovné diela významnej osobnosti slovenskej hudby 19. storočia Jána Levoslava Bellu s renomovaným britským dirigentom Andrewom Parrottom. Rovnako priniesol koncerty pre mladých Rómeo a Júlia s hudbou Sergeja Prokofieva pod taktovkou Antona Popoviča. Po záverečnom vystúpení 8. júna čaká hudobníkov turné v Japonsku.

Nadchádzajúcu sezónu 2018/2019 otvorí SOSR 19. októbra slávnostným koncertom z diel Bedřicha Smetanu, Eugena Suchoňa a Antonína Dvořáka pod taktovkou významnej osobnosti slovenského hudobného života Ondreja Lenárda.

7. 6. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Generálnu riaditeľku čiernohorského štátneho rozhlasu a televízie RTCG Andrijanu Kadijovú odvolali vo štvrtok z funkcie. Príčinou rozhodnutia dozornej rady RTCG bolo nedávne uzavretie dohody s neštátnym Centrom pre občianske vzdelávanie (CGO), ku ktorému došlo - podľa názoru niektorých členov rady - v rozpore s platnými zákonmi tejto bývalej juhoslovanskej republiky.
Kadijová bola vo funkcii od apríla 2017, vyplýva z údajov na webovej stránke Európskej vysielacej únie (EBU).
Podľa názoru neštátneho strediska Media Centar sa jej podarilo dostať RTGC spod totálnej kontroly vládnej Demokratickej strany socialistov, strany súčasného prezidenta krajiny Mila Djukanoviča. Podľa jeho stanoviska sa pod vedením odvolanej podarilo dokázať, že je možné, aby toto médium pôsobilo vo verejnom záujme, a nie iba v záujme úradov, vyplýva z informácií tlačovej agentúry APA.
Pred sídlom RTGC v Podgorici sa zhromaždili vo štvrtok desiatky novinárov a aktivistov mimovládnych organizácií, aby proti odvolaniu protestovali.
V radoch čiernohorských novinárov nie je teraz zriedkavosťou názor, že vládna strana sa snaží televíziu opäť dostať pod svoju kontrolu.
Jednou z podmienok, ktorú kandidátska krajiny na vstup do EÚ musí splniť v procese približovania sa k Únii, je sloboda médií.

Rada Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA) vyjadrila v stredu obavy v súvislosti s odsúdením ukrajinského novinára z agentúry Ukrinform Romana Suščenka. V Rusku ho v pondelok odsúdili na 12 rokov väzenia za špionáž, on však obvinenie odmieta.
Voči rozsudku moskovského mestského súdu sa Suščenko odvolal a súd vyššej inštancie by mohol verdikt zrušiť, uvádza EANA.
"Avšak pán Suščenko bol zadržaný v septembri 2016 a odvolací proces je časovo náročný. Rada (EANA) vyzýva všetky strany, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pán Suščenko bezodkladne vrátil do svojej vlasti - napríklad prostredníctvom výmeny väzňov," navrhuje EANA.
Podľa nej Suščenko tvrdí, že bol na súkromnej návšteve, keď ho zadržali pri príchode do Moskvy pred takmer dvoma rokmi. V agentúre Ukrinform začal pracovať v roku 2002 a bol jej korešpondentom vo Francúzsku, dodala EANA.
EANA, ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.

Copyright ©TASR 2018

Stanovisko producenta Milana Stráňavu k tlačovej besede poslankyne NR SR Renáty Kaščákovej zo dňa 6.6.2018

Stanovisko producenta Milana Stráňavu k tlačovej besede poslankyne 

NR SR Renáty Kaščákovej zo dňa 6.6.2018


Pani poslankyňa Kaščáková pokračuje v priamo zameraných útokoch na moju osobu a na moju spoločnosť, je pre mňa dôležité brániť svoje dobré meno a dobré meno mojej firmy a preto na jej útoky reagovať.
Za obdobie od roku 1993 do dneška som vyprodukoval 18 filmov a niekoľko seriálov, ktoré boli úspešné doma aj v zahraničí. Z týchto filmov si pani poslankyňa vybrala 4 filmy, ktoré majú slúžiť ako príklad mojej nespoľahlivosti. Pani poslankyňa opakovane spomína film Jánošík, ktorý som však neprodukoval – produkovala ho akciová spoločnosť Jánošík, na ktorú som nikdy nemal a ani nemám žiadne väzby čo sa týka pozície akcionára alebo člena orgánov spoločnosti. Na základe objednávky som pre túto spoločnosť vykonával produkčné služby tak, ako mnoho iných firiem a jednotlivcov a svoj výkon som jej fakturoval. Dnes je faktom, že spoločnosť Jánošík a. s. bola zlikvidovaná, film Jánošík nezrealizovala a po jej likvidácií som sa ocitol na strane poškodených, nakoľko mi nezaplatila všetky faktúry, ktoré som jej vystavil.
Pani poslankyňa Kaščáková si teda ani nezistí reálne fakty, ale pri svojich útokoch používa rôzne historky, ktoré sa snaží dať do účelových súvislostí, pričom tieto nie sú pravdivé. Kam zmizlo poslankyňou Kaščákovou tvrdených 80 miliónov korún, dodnes netuším a je zodpovednosťou pani Kaščákovej, ak vie, kde skončili, pravdivo informovať verejnosť. Asi pozná, na rozdiel odo mňa, účtovníctvo spomenutej akciovej spoločnosti.
Film Pribina bol jeden z prvých filmov realizovaných tzv. elektronickou technológiou. Táto bola použitá práve na zlacnenie procesu priameho nakrúcania. Režisérom bol Maroš Kákoš a k tomuto projektu nemám viac čo dodať. Film bol nakrútený, bol uvedený v kinách aj v televízii, náklady na jeho realizáciu boli riadne vyúčtované a čo k nemu má samotná pani poslankyňa Kaščáková, neviem.
Film a tv seriál Dunajská sága nikdy nebol podporený prostriedkami z Audiovizuálneho fondu. Zmluvu o koprodukcii s RTVS vypovedala RTVS z vlastného rozhodnutia a prevzala na seba celý projekt. Jeho realizáciu resp. nerealizáciu som už ďalej nevedel ovplyvniť.
Rozprávku Kováč z Podlesia (Kovář z Podlesí) realizovala česká producentská spoločnosť. Na Slovensku bola moja spoločnosť minoritným koprodukčným partnerom. Mojim zmluvným partnerom bola RTVS, ktorá v tom čase pod vedením manažmentu pani Zemkovej zrušila nielen projekt Dunajská sága, ale aj tento projekt Kováč z Podlesia. RTVS teda ukončila so mnou zmluvu, podľa R. B. s tým, že z ich strany prestane voči mne negatívna medializácia, ak prepíšem celý projekt na spoločnosť zosnulého podnikateľa R. B., ktorý bol v tom čase, spolu s Františkom Turňom, poradcom ministra kultúry za stranu SaS. Predpokladám, že minimálne tieto dve osoby jednali v zhode. Keďže som nemal inú možnosť, pretože podnikateľ R.B. mi ukázal podpísanú koprodukčnú zmluvu medzi jeho firmou a RTVS, previedol som všetky peniaze, ktoré boli dovtedy na účte v notárskej úschove, spoločnosti podnikateľa R. B. Len z rozprávania viem, že podnikateľ R. B. a František Turňa sa následne rozhádali a podali na seba vzájomne trestné oznámenia. Tento spor sa preniesol aj na úroveň českej producentskej spoločnosti. Predovšetkým aktivitou českej spoločnosti bol Kováč z Podlesia napriek všetkému distribuovaný do kín a v televízii odvysielaný. Takže ani tu pani poslankyňa Kaščáková nemala pravdu – film bol nakrútený, uvedený v kinodistribúcii aj v televíznom vysielaní, u mňa sa pri tomto filme nestratilo ani euro a vo výsledku som s jeho produkciou nemal nič spoločné, keďže prvýkrát za existencie mojej spoločnosti som sa stal obeťou „vypaľovania“.
Z uvedeného vyplýva, že pani poslankyňa si vyskladala „argumentáciu“ voči mojej osobe a voči projektu Generál z náhodných, útržkovitých informácií, ktoré sú viac v podobe klebiet ako faktov a účelovo ich prekrúca tak, aby poškodila moje meno a moju firmu. Proti tomuto jej počínaniu sa budem brániť právnymi prostriedkami.
O tom, ako funguje systém prideľovania dotácií z AVF, som nerozhodol ani ja, ani nikto z mojej spoločnosti a vždy som sa snažil plniť pravidlá, ktoré boli dané. Podľa môjho názoru je systém nastavený korektne, hoci vždy je možné po odbornej debate každý systém zlepšovať.
Nie je pravdou, že prostriedky AVF sú len prostriedky daňových poplatníkov. Do tohto fondu významne prispievajú televízni vysielatelia, distribútori a ďalší súkromní podnikatelia v audiovizuálnom priemysle.

V Bratislave, 7.6.2018
Mgr. Milan Stráňava, producent

Zomrela Kira Muratovová

Zomrela Kira Muratovová


Ukrajinská filmová režisérka, scenáristka a herečka Kira Muratovová zomrela v stredu vo veku 83 rokov. Podľa ukrajinskej štátnej filmovej agentúry táto oceňovaná umelkyňa a jedna z najrešpektovanejších filmových tvorkýň v rusky hovoriacom svete skonala v Odese, kde žila a pracovala mnoho rokov.
Muratovová sa narodila 5. novembra 1934 v meste Soroca, ktoré bolo vtedy súčasťou Rumunska, ale neskôr pripadlo bývalému ZSSR. V roku 1959 absolvovala moskovskú filmovú akadémiu VGIK. Spolupracovala s viacerými sovietskymi hercami a umelcami vrátane speváka a herca Vladimira Vysockého či divadelného režiséra Olega Tabakova.
Medzi jej filmy patria Krátke stretnutia (1968), Osudová zmena (1987) či Astenický syndróm (1990). Svoju poslednú snímku Večné návraty nakrútila v roku 2012. Na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale jej v roku 2000 udelili cenu za celoživotné dielo. Rovnakej pocty sa dočkala aj v roku 1994 na festivale v talianskom Locarne.
"Bola veľmi talentovanou filmovou režisérkou, zosobňovala jednu éru. Jej pohľady na svet kritici chválili," vyhlásil ukrajinský prezident Petro Porošenko. Americký časopis The Hollywood Reporter napísal, že "jej sláva presahovala sovietsku éru, pričom jej diela ovplyvnili novú generáciu ruských a ukrajinských filmárov".

Copyright ©TASR 2018

RTVS použije deväťmiliónový dodatok najmä na modernizáciu vysielacích štúdií

RTVS použije deväťmiliónový dodatok najmä na 

modernizáciu vysielacích štúdií

Rezník Radu RTVS aj Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá ešte v septembri minulého roka informoval, že objekty televízie v Mlynskej doline, ale aj sídlo rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave sú v havarijnom stave, na ktorého riešenie treba vyše 32 miliónov eur bez DPH

BRATISLAVA 7. júna (SITA) - Najmä na modernizáciu vysielacích a výrobných štúdií v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici použije verejnoprávny Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) deväť miliónov eur z dodatku k zmluve so štátom. O tom, že RTVS v pondelok podpísal s Ministerstvom kultúry (MK) SR dodatok k zmluve so štátom informoval generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník v utorok, 5. júna, počas rokovania Výboru NR SR pre kultúru a médiá. Z deviatich miliónov eur použije RTVS 7,5 milióna eur na modernizáciu vysielacích a výrobných štúdií v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici a zvyšnú sumu na výrobu televízneho programu, spresnila dnes v tlačovej správe hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.

Opraviť sa podľa RTVS majú tie časti objektov, kde sa vyrábajú jednotlivé programy, upravuje natočený materiál do finálnej podoby a zabezpečuje jeho vysielanie. Strecha nad výrobnými a vysielacími štúdiami je v havarijnom stave, na mnohých miestach preteká a pri väčších dažďoch hrozí jej prepadnutie. Renovovať by sa mala aj fasáda budovy, kde sa štúdia nachádzajú, aby sa lepšie ochránili technické a vysielacie zariadenia. Plánuje sa tiež nákup a výmena zariadení na realizáciu televízneho vysielania. Zo zvyšnej sumy 1,5 milióna eur sa podporí vlastná výroba dramatických, dokumentárnych, publicistických a hudobných programov.

Rezník v tlačovej správe pripomenul, že mnohé budovy v areáloch RTVS sú v havarijnom stave, čo začalo ohrozovať aj časť výrobných procesov. “Som preto veľmi rád, že niekoľkomesačné úsilie manažmentu RTVS sa zavŕšilo podpísaním dodatku zmluvy so štátom. Suma je rozdelená na dve časti, z ktorých jedna pôjde na systémovú podporu pôvodnej tvorby a druhá na nevyhnutnú obnovu priestorov v areáloch RTVS,“ cituje tlačová správa šéfa RTVS.

Generálny riaditeľ RTVS na Rade RTVS už 15. februára informoval, že RTVS získal peniaze na riešenie havarijných stavov budov televízie v bratislavskej Mlynskej doline. Rezník konkrétne Rade RTVS v polovici februára oznámil, že RTVS sa podarilo vyrokovať prvý dodatok k zmluve so štátom uzatvorenej pre tento rok, a to vo výške deväť miliónov eur, z toho jeden a pol milióna eur pôjde na televízny program, konkrétne na dramatické, dokumentárne, zábavné a publicistické diela. Zvyšných sedem a pol milióna eur je naplánovaných na rekonštrukciu priestorov, v ktorých sa nachádzajú vysielacie a výrobné štúdiá verejnoprávnej televízie. V rovnaký deň však vtedajší minister kultúry Marek Maďarič upozornil, že ešte nie je nič "vyrokované". "Generálny riaditeľ RTVS po relatívne dlhom čase uznal, že jeho predstava, že RTVS dostane od štátu peniaze na rekonštrukciu budov, nie je podľa súčasného systému možná. Uznal, že jedinou cestou zvýšenia financií pre RTVS je zmluva so štátom, pokiaľ bude použitie týchto dodatočných peňazí súvisieť s programom. O tomto začali experti MK SR a RTVS rokovať," uviedol pre SITA Maďarič 15. februára s tým, že informáciu generálneho riaditeľa RTVS považuje "za neserióznu a predčasnú, pretože MK SR v tejto chvíli nedisponuje ďalšími prostriedkami pre RTVS a prípadný dodatok ku zmluve so štátom nie je ani na začiatku schvaľovacieho procesu".

Rezník Radu RTVS aj Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá ešte v septembri minulého roka informoval, že objekty televízie v Mlynskej doline, ale aj sídlo rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave sú v havarijnom stave, na ktorého riešenie treba vyše 32 miliónov eur bez DPH. Celý areál televízie sa dokončil začiatkom 80. rokov minulého storočia a odvtedy sa výrazne neobnovoval. Problémom sú podľa šéfa RTVS viaceré havarijné stavy v budovách STV, kde síce sú veľmi moderné technológie, ale samotné priestory nespĺňajú základné kritériá. Nevyhovujú napríklad staré okná v hliníkových rámoch, ktoré netesnia, či pôvodné rovné strechy. V zlom stave sú i priestory pre zamestnancov, a to nielen v Mlynskej doline, ale i v budove Slovenského rozhlasu.

Ako povedal Rezník v rozhovore pre SITA v decembri minulého roka, ak sa budovy nezačnú rekonštruovať, tak sa dostanú do stavu, že ohrozia nielen technológie, ktoré v nich sú, ale aj pracovníkov. Toto je reálny stav a je zhoda okolností, že to musí riešiť súčasné vedenie rádiotelevízie, upozornil Rezník, ktorý verí v to, že spôsob riešenia sa nájde. Garantuje však, že televízna časť RTVS bude v Mlynskej doline a rozhlasová na Mýtnej ulici v tzv. obrátenej pyramíde. V prvom rade treba podľa generálneho riaditeľa RTVS revitalizovať tú časť objektov STV v Mlynskej doline, ktorá je funkčná, kde sa vyrába a vysiela. Väčšia časť televízneho areálu, vrátane výškovej budovy STV, sa nevyužíva. Až po obnove funkčnej časti sa dá uvažovať o ďalších objektoch. Potom „môžeme špekulovať nad tým, čo s výškovou budovou. Určite by som ju nechcel zbúrať,“ dodal.

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Súčasťou súťaže Miss America už nebude promenáda v plavkách. Oznámili to v utorok organizátorky tohto podujatia, ktoré sa momentálne snažia o jeho rebranding. Súťažiace podľa ich vyhlásenia už nebudú posudzované na základe svojho zovňajšku, informovala agentúra DPA. 
Promenádu v plavkách v rámci podujatia vystrieda interaktívne stretnutie súťažiacich s porotcami. Ďalšou zmenou bude, že účastníčky Miss America si namiesto predpísanej večernej róby budú môcť zvoliť šaty podľa vlastného výberu. 
"V našej krajine zažívame kultúrnu revolúciu, pričom ženy nachádzajú odvahu postaviť sa a vysloviť sa k mnohým otázkam," uviedla predsedníčka súťaže Gretchen Carlsonová v relácii Good Morning America televízie ABC. 
Snaha o zmenu imidžu súťaže sa odohráva paralelne so stále prebiehajúcim hnutím #MeToo bojujúcim proti sexuálnemu obťažovaniu, ktoré už prispelo k spoločenskému pádu stoviek vplyvných mužov v mnohých sektoroch, nielen v kinematografii, ale aj vo svete módy, hudby, gastronómie či politiky.
Incident tohto druhu zažila v decembri minulého roka aj samotná Miss America. Vyšlo totiž na povrch, že viacerí organizátori sa znevažujúco vyjadrovali o niekdajších víťazkách súťaže. Škandál otriasol vedením súťaže, v ktorom následne došlo k personálnym zmenám, pričom tri najvyššie posty momentálne zastávajú ženy.



Pohreb švédskej novinárky Kim Wallovej, ktorú pred takmer rokom zavraždil vo svojej ponorke dánsky vynálezca Peter Madsen, sa konal minulý piatok. Dánsky bulvárny denník BT o tom v stredu informovala matka zavraždenej novinárky. Súkromný pohreb sa uskutočnil neďaleko novinárkinho rodného mesta Trelleborg na juhu Švédska.
Kim Wallovú pripravil vlani v auguste o život dánsky vynálezca Peter Madsen, ktorého 25. apríla uznal mestský súd v Kodani za vinného z vraždy a sexuálneho útoku na túto 30-ročnú novinárku a vymeral mu doživotné väzenie. Súd sa jednomyseľne uzniesol, že 47-ročný páchateľ Wallovú vlákal do svojej podomácky vyrobenej ponorky, aby s ním urobila rozhovor, o ktorý sa pokúšala celé mesiace. 
Obhajoba sa v súvislosti s verdiktom odvolala iba voči doživotnému trestu. Odvolací proces s usvedčeným vynálezcom sa začne 5. septembra na súde v Kodani.
Samotný Madsen vraždu Wallovej na súde popieral a tvrdil, že novinárka zomrela na ponorke nešťastnou náhodou. Pripustil však, že jej telo rozštvrtil a oddelené časti zabalené v plastových vreciach následne vyhodil do mora.
Wallová navštívila Madsena v jeho ponorke 10. augusta 2017. O deň neskôr sa ponorka potopila v zálive Köge ležiacom juhozápadne od Kodane. Telo novinárky sa hneď nenašlo, no po viac ako desiatich dňoch však vylovili z mora pri dánskom pobreží jej trup, od ktorého boli úmyselne oddelené hlava a končatiny. Neskôr sa podarilo nájsť i ďalšie časti tela, na ktorom bolo 15 bodných rán.


Copyright ©TASR 2018

Art Film Fest News

Art Film Fest News

Horúce novinky z nedávno skončeného festivalu v Cannes a medzi nimi hlavne laureáta Zlatej palmy a množstvo ďalších atraktívnych filmov, spolu s viacerými vzácnymi hosťami – 26. ročník Art Film Festu začne v Košiciach už o 10 dní a jeho program bude aj tentoraz plný lákadiel.

Art Film Fest uvedie vo svojom oficiálnom programe aj víťaza najdôležitejšieho svetového festivalu japonskú snímku Zlodeji (Manbiki kazoku, 2018) režiséra Hirokazu Koreedu aj vďaka spoločnosti Film Europe (sekcia Be2Can Starter).

V Medzinárodnej súťaži hraných filmov sa predstaví aj snímka Jeden deň (Egy nap, 2018), o ktorej režisérka Zsófia Szilágyi uviedla, že je svojským „manželským trilerom“. Z Cannes si odniesla Cenu FIPRESCI za najlepší debut. Na najprestížnejšom svetovom filmovom podujatí mal premiéru aj súťažný film Náklad (Teret, 2018) režiséra Ognjena Glavonića. Divákov vezme na cestu kamiónom z Kosova do Belehradu počas bombardovania v roku 1999.

Ešte ďalej do minulosti sa publikum vydá s nostalgickou spomienkou na 80. roky minulého storočia v Leningrade, ktorou je film Leto (2018). Jeho režisér Kiril Serebrenikov sa premiéry vo Francúzsku nemohol zúčastniť, keďže je od jari v domácom väzení. Poľský tvorca Pawel Pawlikowski sa canneského festivalu osobne zúčastnil a odniesol si z neho Cenu za najlepšiu réžiu. Jeho romanca Studená vojna (Zimna wojna, 2018) sleduje vášnivý vzťah na pozadí udalostí 50. a 60. rokov v Poľsku a Francúzsku. Oba tituly premietne Art Film Fest v sekcii Európske zákutia, podobne ako hraný film dokumentaristu Sergeja Loznicu – Donbas (Donbass, 2018). Obraz hybridnej vojny na Ukrajine sa nevyhýba čiernemu humoru a podobne ako predchádzajúce Loznicove tituly, už od uvedenia vzbudzuje kontroverzie. Loznica získal v Cannes cenu za réžiu v sekcii Un certain regard.

Snímku Ľadové peklo (Arctic, 2018) režiséra Joea Pennu označil časopis Variety za jeden z najlepších filmov, ktoré tohtoročný festival v Cannes uviedol vo svojom programe. Cestu Madsa Mikkelsena zamrznutou planinou za záchranou vlastného života zaradil Art Film Fest do sekcie Okolo sveta. Jej súčasťou je aj najnovšie dielo režiséra Spikea Leeho, film BlacKkKlansman (2018) o infiltrácii afroamerických policajtov do Ku Klux Klanu. Diváci ho v Cannes odmenili osemminútovým „standing ovation“ a porotcovia Veľkou cenou poroty. Jedným z filmov sekcie Amfiteáter bude životopisný dokument Whitney (2018), kvôli ktorému režisér Kevin Macdonald vyspovedal desiatky osôb, blízkych speváčke počas jej búrlivého života. Pravdy i klamstvá o speváckej legende si diváci budú môcť po premiérovom uvedení v Cannes vypočuť a pozrieť na obrovskom plátne košického amfiteátra.

Počas 9 dní svojho trvania privíta Art Film Fest množstvo tvorcov a tvorkýň z celého sveta, viacero z nich nebude opúšťať Košice „naprázdno“. Cenou Hercova misia odmeňuje festival osobnosti za mimoriadny prínos v oblasti hereckého umenia. Počas 26. ročníka sa laureátkami ocenenia stanú dve herečky – jedna zo Slovenska, druhá z Českej republiky. Tou domácou bude Zuzana Mauréry, viacnásobná držiteľka národných filmových cien Slnko v sieti, obľúbená filmová, televízna i divadelná herečka, ktorej aktivity siahajú aj za hranice rodnej krajiny.

Ivana Chýlková patrí medzi najobsadzovanejšie herecké hviezdy našich západných susedov, je držiteľkou Českého leva a trikrát sa stala aj najobľúbenejšou televíznou herečkou v ankete TýTý. Okrem filmového plátna a televíznej obrazovky je aktívna aj na divadelných doskách, a podobne ako Zuzana Mauréry, okrem činohry pôsobí aj na muzikálovej scéne.

Výrazný prínos v oblasti kinematografie oceňuje Art Film Fest každoročne cenou Zlatá kamera. Tento rok ju získa dvojica tvorcov s nezameniteľným rukopisom a širokým medzinárodným ohlasom. Agnieszka Holland je významná poľská filmová a televízna režisérka a scenáristka, ktorej sa podarilo presadiť aj v zahraničí. Má na svojom konte dve nominácie na Oscara, za film Európa, Európa (Europa, Europa, 1990) získala Zlatý glóbus a jej miniséria Horiaci ker (Hořící keř, 2013) si na svoje konto pripísala 11 Českých levov. Za film Cez kosti mŕtvych (Pokot, 2017) získala na minuloročnom Berlinale Strieborného medveďa. Oba spomenuté celovečerné filmy Art Film Fest premietne vo svojom programe.

Alexej German ml. je synom slávneho sovietskeho režiséra Alexeja Germana a vnukom spisovateľa Jurija Germana. Jeho filmy, ktoré zasahujú divákov spôsobom rozprávania i uhrančivou atmosférou, získali viacero ocenení na najvýznamnejších svetových festivaloch. Za snímku Pod elektrickými oblakmi (Pod električeskymi oblakami, 2015) si z Berlína odniesol Strieborného medveďa za výnimočný umelecký prínos. Tento rok na berlínskom festivale premiéroval svoj najnovší film Dovlatov (2018), zobrazujúci situáciu umelcov, ktorých talenty dusil komunistický režim na začiatku 70. rokov. A opäť bol odmenený Strieborným medveďom.

Cenu Prezidenta Medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest tento rok preberie Fero Fenič, výrazná osobnosť českej a slovenskej audiovizuálnej kultúry. Autor hraných i dokumentárnych filmov, zakladateľ nezávislej filmovej a televíznej spoločnosti Febio a festivalu Febiofest, uvedie na festivale vlastnú programovú sekciu Fero Fenič pozýva. Predstaví v nej svoje vlastné diela, ale aj snímky, ktoré ho výrazne zasiahli či prekvapili ako diváka.

Dohromady viac ako 200 celovečerných a krátkometrážnych filmov, desiatky inšpiratívnych hostí a bohatý sprievodný program ponúkne Art Film Fest v Košiciach v dňoch 15. až 23. júna 2018.

6. 6. 2018

Kritizovaný návrh novely zákona o Audiovizuálnom fonde chcú upraviť

Kritizovaný návrh novely zákona o 
Audiovizuálnom fonde chcú upraviť


Strana Sloboda a Solidarita (SaS) chce upraviť odbornou verejnosťou kritizovaný návrh novely zákona o Audiovizuálnom fonde (AVF). Ako vyplýva z tlačovej správy, ktorú poskytla tlačovej agentúre SITA hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková, liberáli chcú „jasnejšie, transparentnejšie a efektívnejšie prerozdeľovanie financií pri podpore audiovizuálnej tvorby“. Strana chce pripraviť „komplexnejší návrh financovania audiovizuálnej tvorby a rada bude pri ňom spolupracovať s osobnosťami z filmového, resp. televízneho priemyslu“.
„Okolo našej novely zákona o Audiovizuálnom fonde vznikla turbulentná diskusia. Pôvodný návrh sme sa rozhodli nahradiť komplexnejším návrhom a trváme na tom, že je potrebné prepracovať systém podpory v kinematografii,“ cituje tlačová správa predsedu SaS Richarda Sulíka. Podľa Sulíka chcú, „aby sa peniaze, ktoré sú určené na tvorbu filmov pre RTVS, presunuli do Audiovizuálneho fondu. Objem peňazí teda zostane zachovaný, iba sa budú čerpať z jedného zdroja. Iné zdroje, napríklad prostriedky z vyšších územných celkov, môžu ostať. Tie sme ani nemali záujem rušiť“.
Poslanci NR SR za stranu Sloboda a Solidarita Renáta Kaščáková a Jozef Rajtár 25. mája oznámili, že podávajú do podateľne NR SR návrh na zmenu zákona o AVF. Návrh by sa mal dostať na júnovú schôdzu parlamentu. "Cieľom návrhu je ustanoviť pravidlo, že jeden projekt sa bude finančne podporovať iba z jedného miesta, kde sa bude aj dôsledne a efektívne kontrolovať. Spomínaný prvý návrh zákona podľa SaS neovplyvňuje objemy finančných prostriedkov určených na podporu audiovizuálnej kultúry ani neznižuje zákonné možnosti podpory pre jednotlivé projekty," priblížili opoziční poslanci v dôvodovej správe k návrhu. Plánovali tiež, aby sa podpora nedávala na vývoj diela, resp. scenár alebo iné slovesné dielo používané pre vytvorenie audiovizuálneho diela, ale iba dielo ako celok, od prípravy, až po distribúciu, pričom vývoj a scenár sa očakáva od žiadateľa o podporu ako vlastný vklad do projektu. "Ďalej sa ustanovuje, že jeden projekt ako celok môže získať podporu iba raz a zároveň sa podpora neposkytuje na realizáciu projektov, ktoré už získali finančné prostriedky od iných subjektov verejnej správy," odôvodnili v prvom návrhu liberáli.
Po zverejnení spomínaného prvého návrhu zaň SaS kritizoval rad odborných inštitúcií ako aj Audiovizuálny fond. Rada Audiovizuálneho fondu vyzvala poslancov NR SR za SaS, aby svoj návrh novely zákona o AVF stiahli. Dôvodom podľa fondu je, že „návrh je odborne nepripravený a v dôsledkoch pre audiovizuálnu kultúru a priemysel môže byť deštruktívny až likvidačný“. Ak by totiž navrhované zmeny začali platiť v praxi, mohlo by to ohroziť „existenciu niektorých súčastí audiovizuálnej kultúry na Slovensku, ako aj k výrazne negatívne zasiahnuť do podnikateľského prostredia v celej oblasti audiovízie“. Toto konštatovanie podľa AVF potvrdzujú aj stanoviská predstaviteľov odbornej verejnosti, ktorí tiež od poslancov za SaS požadujú, aby svoj návrh stiahli. Návrh Renáty Kaščákovej a Jozefa Rajtára po jeho zverejnení kritizovali Asociácia nezávislých producentov, Slovenská filmová a televízna akadémia či Slovenská asociácia producentov v audiovízii. Napríklad prezidentka Asociácie nezávislých producentov (ANP) Zuzana Mistríková v stanovisku ANP okrem iného kritizovala návrh na zrušenie podpory vývoja filmových projektov a zákaz kombinácie verejných zdrojov určených pre produkciu. Upozornila, že bez peňazí na vývoj filmov „sa okrem iného nemajú slovenskí producenti šancu uchádzať o európske zdroje určené na vývoj svojich diel, ktoré Slovenská republika spolufinancuje“. Pripomenula, že i v životopisoch najlepších filmových režisérov, napríklad Miloša Formana, je celý rad projektov, ktoré vyvinuli a napokon nevznikli. „Nie je možné na Slovensku vyrobiť celovečerný film len z prostriedkov z Audiovizuálneho fondu a vlastných vkladov producentov. Upozorňujeme aj na skutočnosť, že RTVS má zo zákona povinnosť spolupracovať s nezávislými producentmi v SR na výrobe audiovizuálnych diel - t.j. kombinácia týchto zdrojov je nevyhnutná, pretože dielo vyprodukované len zo zdrojov televízie nie je nezávislou produkciou,“ konštatovala medzi iným ANP.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ



Sťažnosť na vysielanie RTVS a program OTO zo 17. marca, neuznala Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) ako opodstatnenú. Po stredajšom zasadnutí RVR o tom TASR informovala hovorkyňa rady Lucia Michelčíková.
"Išlo o dva podnety, v oboch prípadoch odzneli podľa sťažovateľov vo vysielaní tendenčné politické vyjadrenia a nevhodné sexuálne narážky," konkretizovala obsah sťažností hovorkyňa RVR.
Podobnými sťažnosťami sa zaoberala necelý týždeň po vysielaní programu aj Rada RTVS. "Odvysielaný program, i napriek trom sexistickým vetám Milana Kňažka, sa nijakým spôsobom nespreneveril svojmu verejnoprávnemu poslaniu," uviedol vtedy v rámci diskusie generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.
Zároveň zdôraznil, že išlo o tri vety, nie o celý Kňažkov príhovor. "To, čo povedal na podporu mladých ľudí, organizujúcich zhromaždenia Za slušné Slovensko, to bolo úplne v poriadku," zdôraznil. "Ale tie vety o tom, že kto čo chytil, to považujem za zneužitie verejnoprávneho priestoru, za úplný suterén a niečo, čo je nehodné Milana Kňažka," povedal Rezník.
V priamom prenose zo slávnostného galavečera ankety televíznych osobností OTO na obrazovke RTVS sa vo svojom príhovore, pri uvedení do siene slávy, dotkol herec Milan Kňažko aktuálnej politicko-spoločenskej situácie. Vyjadril podporu občianskym zhromaždeniam a zároveň sa sarkasticky vyjadril na adresu rekonštrukcie vlády.

Copyright ©TASR 2018

KOČNER: Na polícii vypovedal o komunikácii s Valčekom

KOČNER: 
Na polícii vypovedal o komunikácii s Valčekom

Podnikateľ Marián Kočner dnes na bratislavskom Prezídiu Policajného zboru vypovedal o medializovanej komunikácii s reportérom denníka SME Adamom Valčekom. Pri odchode však novinárom podrobnosti neprezradil. "Vzhľadom k tomu, že si nie som istý, či by vás moja odpoveď na vaše otázky akokoľvek nevystrašila a nevyvolala vo vás pocit úzkosti. Keby sa tak stalo, tak by ste určite na mňa podali trestné oznámenie a žiadali by ste policajnú ochranu," povedal. Doplnil, že s novinármi bude komunikovať už len prostredníctvom portálu "Na pranieri", ktorý spúšťa od budúceho týždňa.

Prokurátor Generálnej prokuratúry (GP) SR v piatok minulý týždeň spísal s novinárom Adamom Valčekom zápisnicu o trestnom oznámení. Denník SME totiž informoval, že po tom, čo reportér zaslal podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi otázky o údajnom prevode pol milióna eur zo spoločnosti Technopol na Kočnerov účet, ten mu zaslal e-mail, v ktorom reportérovi kládol otázky na jeho súkromie a intímny život. "Viaceré z informácií, na ktoré sa pýtal, sú zdravotného a rodinného charakteru, ku ktorým nie je možné sa dostať z otvorených zdrojov," konštatuje denník s tým, že otázky mali podľa podnikateľa byť "pre pripravovaný portál o novinároch hlavného prúdu".

O podnikateľovi Kočnerovi médiá písali aj v súvislosti s telefonátom so zavraždeným novinárom Jánom Kuciakom. Telefonát, ktorý si Ján Kuciak nahral, sa uskutočnil 5. septembra 2017. „Viem, že je za tým aj niečo iné, len vám to neviem dokázať, ale keď vám to budem vedieť dokázať, pán Kuciak, tak vám garantujem, že skončíte písať, pretože vás budem pranierovať," povedal okrem iného podnikateľ Kuciakovi. Novinár následne podal na Kočnera trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie, kompetentné orgány ho však opakovane odmietli.

2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

SaS: Spolu s filmármi chceme pripraviť komplexnejší návrh novely zákona o AvF

SaS: Spolu s filmármi chceme pripraviť komplexnejší návrh novely 

zákona o AvF


Turbulentná diskusia, ktorá vznikla okolo návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde (AvF), ukázala, že je potrebné pripraviť komplexnejší návrh financovania a podpory audiovizuálnej tvorby. Na stredajšom tlačovom brífingu to vyhlásil líder SaS Richard Sulík, ktorý zároveň oznámil, že pôvodný návrh liberáli nahradia a o novom znení novely budú radi diskutovať s ľuďmi z filmového a televízneho priemyslu.
Sulík zároveň zdôraznil, že za návrhom prepracovať systém financovania a podpory audiovizuálnej tvorby si strana stojí. "Zámerom nášho návrhu nie je krátiť zdroje, ale ich jasnejšie, transparentnejšie a afektívnejšie prerozdeľovanie," zdôraznil Sulík.
Ozrejmil tiež, že v prípade avizovaného zámeru meniť viaczdrojové financovanie filmov ide liberálom o to, aby sa zjednodušil a sprehľadnil doterajší systém podpory. Viaczdrojové financovanie je najmä financovanie z dvoch verejných zdrojov, prostredníctvom AvF a RTVS. "Nevidíme dôvod mať dva chlieviky, z ktorých sa môžu, niekedy i za čudných okolností, čerpať peniaze. Preto navrhneme, aby sa peniaze, ktoré sú určené na tvorbu filmov pre RTVS, presunuli do AvF. Objem peňazí ostane zachovaný, len sa budú čerpať z jedného zdroja," vysvetlil. "Iné zdroje, ako napríklad prostriedky z VÚC, môžu ostať, ani sme nemali záujem ich rušiť," dodal Sulík.
Legislatívne zmeny sú podľa neho potrebné a nevyhnutné preto, aby poberatelia dotácií boli vystavení väčšej zodpovednosti i prísnejšej kontrole použitia verejných zdrojov. "Chceme systém nastaviť v prospech daňových poplatníkov, ktorí sa skladajú na tvorbu filmov," vyhlásil líder SaS.
Tímlíderka SaS pre kultúru Renáta Kaščáková sa vyjadrila i ku kritike, ktorá sa na adresu liberálov spustila po oznámení návrhov legislatívnych zmien. "Tá kampaň, ktorá prišla, nás veľmi prekvapila, no pri všetkej úcte nemôže byť objektívna," povedala Kaščáková. Vysvetlila to tým, že niektorí z kritikov zastupujú firmy, ktoré patria k najväčším poberateľom podpory z AvF. Konkrétne spomenula i Zuzanu Mistríkovú z Asociácie nezávislých producentov (ANP), ktorá prišla s prvým kritickým hodnotením návrhu novely.
Okrem ANP sa kriticky k legislatívnym zámerom vyjadrila i Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) či Asociácia producentov animovaného filmu (APAF). Zhodli sa v tom, že návrhy z dielne liberálov sú nekoncepčné, bez reálnej znalosti problematiky a môžu mať na filmové prostredie zásadný negatívny vplyv. Kritizujú najmä návrhy znemožňujúce čerpať dotácie z viacerých zdrojov či zrušenie podpory pre samotný vývoj audiovizuálneho diela. Navrhované zmeny podľa združení naznačujú, že poslanci nemajú presné vedomosti o vzniku a distribúcii filmového diela, o štruktúre jeho financovania ani o medzinárodných kontextoch, do ktorých slovenskí tvorcovia vstupujú.
Poslanci SaS v piatok 25. mája navrhli, aby po novom mohli dotáciu AvF filmári dostať len na výrobu diela ako celok, od jeho prípravy až po distribúciu. Podstatou zmeny je to, aby dotácia nemohla byť udelená na samotnú prípravu, vývoj, resp. scenár filmového diela. Vývoj a scenár by podľa návrhu mal byť vlastným vkladom žiadateľa. Návrh legislatívnej zmeny predpokladal, že jeden projekt ako celok môže získať podporu iba raz, a zároveň sa podpora neposkytuje na realizáciu projektov, ktoré už získali finančné prostriedky od iných subjektov verejnej správy.
"Dôvodom návrhu sú opakované a dlhoročné problémy s efektívnosťou využitia finančných prostriedkov poskytovaných na podporu audiovizuálnej kultúry a jej kontrolou. Reaguje na prípady, kedy sa z prostriedkov fondu financoval vývoj diel, ktoré sa však nikdy neposunuli do ďalšej fázy realizácie,“ uviedli predkladatelia návrhu. Svoje návrhy iniciovali liberáli v súvislosti s podozreniami na subvenčný podvod pri dotáciách AvF pre filmové dielo Generál. Podľa ich zistení ide o reťazenie zmluvných podmienok na jeden a ten istý projekt. V tejto súvislosti podali i trestné oznámenie. AvF tvrdenia liberálov dôrazne odmietol.

Copyright ©TASR 2018

SAN zdôraznila poslanie verejnej služby RTVS

SAN zdôraznila poslanie 
verejnej služby RTVS


Priorita pre RTVS stojí na princípe pravého poslania verejnej služby ukotvenej v zákone. Na utorkovom (5.6.) stretnutí s generálnym riaditeľom RTVS Jaroslavom Rezníkom v diskusii týkajúcej sa spravodajstva to zdôraznili predstavitelia Slovenskej asociácie novinárov (SAN).
"V zákone má RTVS jasné poslanie a taxatívne vymedzené povinnosti," zdôraznili zástupcovia asociácie, pričom poukázali i na nevyhnutnosť pluralitného názoru v spravodajských príspevkoch.
Témou diskusie bola i legislatíva týkajúca sa novinárov. "SAN je druhou najpočetnejšou novinárskou obcou, ktorá už v minulosti viackrát vyjadrila znepokojenie nad postavením i ochranou novinárov a žiadala reformovať mediálnu obec," pripomenuli zástupcovia asociácie.

Copyright ©TASR 2018

Novým moderátorom diskusnej relácie O 5 minút 12 bude Jozef Hajko

Novým moderátorom diskusnej relácie 


O 5 minút 12 bude Jozef Hajko

Do moderátorského kresla diskusnej relácie O 5 minút 12 zasadne od septembra dlhoročný novinár, analytik, publicista a spisovateľ Jozef Hajko. S RTVS spolupracuje už od februára na príprave a moderovaní rozhlasového cyklu Dejiny.sk, ktoré poslucháčom prinášajú zaujímavé diskusie o dejinách nielen slovenskej spoločnosti.

Jozef Hajko sa na obrazovke Jednotky objaví už v priebehu júna a júla v Ranných správach RTVS, kde bude viesť rozhovory s pozvanými hosťami na aktuálne témy.

„Neobyčajne ma teší, že sme sa dokázali dohodnúť na spolupráci s dlhoročným profesionálom a znalcom politických, spoločenských, ekonomických a historických súvislostí. Som presvedčený o tom, že O 5 minút 12 nadviaže na najlepšie politicko-publicistické relácie STV a RTVS,“ poznamenal generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.

Spoluprácu aj s televíznou časťou RTVS vníma nový moderátor O 5 minút 12 ako mimoriadnu príležitosť na kultivovanie politickej debaty na Slovensku.

Jozef Hajko bol redaktorom v Československej tlačovej agentúre, v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky aj v týždenníku Trend, kde tri roky zastával pozíciu šéfredaktora. Istý čas pôsobil na Ministerstve hospodárstva SR, bol jedným zo zakladateľov a neskôr riaditeľom Podnikateľskej aliancie Slovenska a tiež odborným asistentom poslanca Národnej rady SR Jozefa Mikuša. Podieľal sa na vypracovaní mnohých ekonomických analýz a publikácií. Je autorom niekoľkých diel literatúry faktu. V knihe „Nezrelá republika. Slovensko v rokoch 1939 – 1945“ sa venuje téme prvej Slovenskej republiky a Slovenskému národnému povstaniu, v „Odsúdení na dohodu. Spoločné tisícročie Slovákov a Maďarov“ priblížil históriu týchto dvoch národov a v knihe „Hoď do mňa kameňom. Spolužitie s Rómami na Slovensku“ sa zaoberal rómskou problematikou.

Art Film Fest News

Art Film Fest News

Horúce novinky z nedávneho festivalu v Cannes, medzi nimi i laureáta Zlatej palmy - japonskú snímku Zlodeji režiséra Hirokazu Koreedu a ďalšie atraktívne filmy ponúkne 26. ročník Art Film Festu (AFF), ktorý sa bude konať od 15. do 23. júna. "Festival je tretí rok v Košiciach, myslím si, že sa tam celkom udomácnil a získal priazeň toho prostredia, o čo vlastne išlo, a dúfam, že to tak bude pokračovať," uviedol na utorkovej tlačovej konferencii v Bratislave Milan Lasica, prezident AFF.
Organizátori festivalu podľa jeho umeleckého riaditeľa Petra Nágela pripravili väčšiu porciu filmového i sprievodného programu. "Vyskúšame si, či je možné festival posunúť aj mimo hraníc Košíc. Prvé dva dni po úvodnom otvorení 16. a 17. júna budeme premietať aj v Spišskej Novej Vsi, máme tam pripravené štyri projekcie," doplnil k tzv. výjazdovému programu, na ktorom niektoré filmy predstavia aj ich tvorcovia.
Festival opäť udelí významným osobnostiam filmu ocenenia Hercova misia a Zlatá kamera. Ako informoval Nágel, Hercovu misiu si prevezmú dve herečky - oceňovaná Slovenka Zuzana Mauréry, viacnásobná držiteľka národných filmových cien Slnko v sieti, obľúbená filmová, televízna i divadelná herečka, ktorej aktivity siahajú aj za hranice rodnej krajiny, a Ivana Chýlková, jedna z najobsadzovanejších českých hereckých hviezd, držiteľka Českého leva a trojnásobná víťazka v ankete TýTý. Okrem filmového plátna a televíznej obrazovky je aktívna aj na divadelných doskách, a podobne ako Mauréry, okrem činohry pôsobí aj na muzikálovej scéne.
Cenu Zlatá kamera, ktorou AFF každoročne oceňuje výrazný prínos v oblasti kinematografie, tento rok dostanú dvaja tvorcovia so širokým medzinárodným ohlasom. Ocenenie získa poľská filmová a televízna režisérka a scenáristka Agnieszka Hollandová, ktorej patria dve nominácie na Oscara, za film Európa, Európa (1990) získala Zlatý glóbus a jej miniséria Horiaci ker (2013) si na svoje konto pripísala 11 Českých levov. Za film Cez kosti mŕtvych (2017) získala na minuloročnom Berlinale Strieborného medveďa. Oba celovečerné filmy AFF zaradil do svojho programu.
Zlatú kameru si z Košíc odnesie aj Alexej German ml., syn slávneho sovietskeho režiséra Alexeja Germana a vnuk spisovateľa Jurija Germana. Jeho filmy získali viacero ocenení na najvýznamnejších svetových festivaloch. Za snímku Pod elektrickými oblakmi (2015) si z Berlína odniesol Strieborného medveďa za výnimočný umelecký prínos. Tento rok na berlínskom festivale premiéroval svoj najnovší film Dovlatov (2018), zobrazujúci situáciu umelcov, ktorých talenty dusil komunistický režim na za začiatku 70. rokov. A opäť bol odmenený Strieborným medveďom.
Cenu Prezidenta MFF AFF, ktorú festival udeľuje od minulého ročníka, si preberie Fero Fenič, výrazná osobnosť českej a slovenskej audiovizuálnej kultúry. Rodák z východného Slovenska, autor hraných i dokumentárnych filmov, zakladateľ nezvislej filmovej a televíznej spoločnosti Febio a festivalu Febiofest, uvedie na festivale vlastnú programovú sekciu Fero Fenič pozýva. Predstaví v nej svoje vlastné diela, ale aj snímky, ktoré ho výrazne zasiahli či prekvapili ako diváka.
Tohtoročný AFF uvedie viac ako 200 celovečerných a krátkometrážnych filmov, festival ponúkne stretnutia s desiatkami hostí.

Copyright © TASR 2018