Ako vyzerá vlastizrada
13. 7. 2019
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Súd v talianskom meste Pavia uložil v piatok 24-ročný trest odňatia slobody bývalému ukrajinskému vojakovi, ktorého usvedčili z vraždy talianskeho fotografa a jeho ruského tlmočníka v prvých dňoch konfliktu na východe Ukrajiny. Informovali o tom tlačové agentúry AFP a AP.
Vitalij Markiv s dvojakým ukrajinsko-talianskym občianstvom sa v roku 2014 zapojil do bojov proti separatistom v Donbase ako dobrovoľník. Neskôr sa stal príslušníkom ukrajinskej národnej gardy.
Fotograf Andrea Rocchelli a jeho asistent Andrej Mironov - bývalý sovietsky disident - zahynuli v máji uvedeného roku blízko mesta Slovjansk po tom, ako ich zasiahol šrapnel z mínometného granátu. Išlo pritom o prvé obete tamojšej vojny spomedzi zástupcov médií.
Francúzsky fotograf William Roquelon, ktorý cestoval s Rocchellim a Mironovom, vtedy vyviazol s vážnymi zraneniami.
V prospech 29-ročného Markiva na súde svedčil ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov. Tvrdil, že je "úplne presvedčený" o nevine obžalovaného. Piatkový rozsudok označil Avakov za "nespravodlivý a hanebný" a oznámil, že proti nemu bude podané odvolanie. Na Twitteri opísal Markiva ako "obeť agresívneho Ruska, ktoré rozpútalo v Slovjansku vojnu".
Markiva zatkli v júni 2017 na letisku Bologna, keď pricestoval do Talianska z Ukrajiny.
Copyright © TASR 2019
Celosvetová sieť štýlových kaviarní Starbucks v piatok oznámila zmenu obchodnej stratége, ktorej súčasťou je ukončenie predaja tlačených vydaní novín vo všetkých svojich prevádzkach. Starbucks začal v roku 2000 predávať najskôr len kultový liberálny denník The New York Times vo svojich prevádzkach v USA, v roku 2010 k nemu pridal aj ďalšie denníky. The New York Times už v piatok oznámili, že sú rozhodnutím Starbacksu sklamané. Agentúra The Associated Press (AP) pripomína, že nejde o prvý prípad, keď kaviarne Starbucks prestali predávať médium, ktoré začalo vychádzať z módy - v roku 2015 prestali predávať kompaktné disky.
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Litovská Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie rozhodla o zablokovaní litovskej verzie ruského propagandistického médiá Sputnik. Dôvodom je porušovanie autorských práv, Sputnik totiž publikoval bez súhlasu materiály portálu verejnoprávnej televízie LRT. Tá informáciu zverejnila na svojom webe.
O zablokovanie Sputnika rozhodla litovská vysielacia rada v stredu. Dôvodom je cez 1 500 materiálov z portálu verejnoprávnej televízie LRT, ktoré ruský server prevzal bez jej súhlasu.
"Správcovia webu na opakované výzvy LRT nereagovali a obsah chránený autorským právom neodstránili," cituje televízia predsedu rady Mantasa Martišiusa. Podľa členov rady nesúvisí rozhodnutie s obsahom ruského servera.
Pred Sputnikom už vlani varovala litovská rozviedka, podľa nej je server nástrojom ruskej propagandy. Portál sa podľa rozviedky snaží presadzovať vplyv Ruska na litovský informačný priestor, podnecovať protizápadné nálady a formovať verejnú mienku v prospech ruskej politiky.
Už na konci tohtoročného mája navyše litovské úrady vyhostili šéfredaktora Sputnika Marata Kasema, označili ho za nežiaducu osobu a zakázali mu vstup na územie štátu po dobu piatich rokov. Šéfredaktor, ktorý má lotyšské občianstvo, bol eskortovaný do Rigy.
Názor podobný litovskému prezentoval tento rok v máji v Parlamente riaditeľ českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka. Upozornil na aktivity Sputnika i ruskej štátnej televízie Russia Today, ktoré podľa neho "šíria v zahraničí ruskú propagandu a dezinformačné kampane".
Litovská vysielacie rada už v minulosti dočasne zakázala vysielať niekoľkými ruskojazyčným televíznym kanálom, ktoré šírili nepravdy o historických udalostiach v krajine.
"Rozhodla od roku 2014 celkovo v 11 prípadoch o zablokovaní vysielania rusky hovoriacich televíznych kanálov, ktoré majú licenciu v Európskej únii. Dôvodom bolo šírenie nenávistných informácií napríklad o tom, že sme spôsobili vojnu, alebo že sa chystáme niekoho bombardovať, "vysvetľoval nedávno predseda rady Martišius. V súčasnosti už všetky televízie znovu vysielajú.
Ruské stanice zablokovala v minulosti tiež Ukrajina alebo Lotyšsko. Litovský parlament chce navyše postaviť mimo zákon pokusy o šírení nedôvery k štátu a prekrúcanie histórie. V súčasnosti v Litve vysielajú štyri hlavné ruskej stanice.
Zdroj: iROZHLAS
Spoločnosť SPI International získala od spoločnosti Sony Pictures Television (SPT) Networks kanály pod značkou Film1, holandskej služby prémiovej televízie a videa na vyžiadanie. Podľa dohody bude SPI vlastniť značky Film1 a bude aj naďalej prevádzkovať všetky svoje digitálne služby týchto platforiem.
SPI bude od 1. augusta 2019 vlastniť značku Film1 a bude prevádzkovať štyri platené filmové programy Film1 – Film1 Premiere, Film1 Drama, Film1 Action a Film1 Family.
SPI ako nový majiteľ bude aj naďalej ponúkať oba lineárne kanály a digitálne služby v Holandsku. Film1 v súčasnosti ponúka programy z holandskej a medzinárodnej produkcie na svojich filmových kanáloch, ktoré sú k dispozícii na rôznych káblových platformách, DTH a IPTV.
„Sme radi, že môžeme oznámiť akvizíciu značiek Film1 v Holandsku. SPI poskytuje viac ako 20 rokov služby prémiových filmov pre stovky operátorov v 45 krajinách. Ako domov dobrých filmov sa SPI neustále snaží priniesť svojim divákom na celom svete kvalitný obsah. Vďaka pridaniu značiek Film1 do našej pestrej ponuky lineárnych kanálov a moderných digitálnych služieb môžeme tiež po novom zdieľať náš prémiový obsah so všetkými milovníkmi filmov v Holandsku,“ povedal Berk Uziyel, generálny riaditeľ SPI International.
SPI International ponúka lineárne a digitálne filmové služby prostredníctvom rôznych spôsobov príjmu pre zaistenie všestrannej zábavy. Pod vlastníctvom SPI bude Film1 vysielať širokú škálu prémiových filmov od globálnych distribútorov, ku ktorým budú mať ich predplatitelia prístup na všetkých typoch zariadení a obrazovkách.
Akvizícia značiek Film1 je priamym dôkazom trvalého záväzku spoločnosti SPI k ďalšiemu rozšíreniu vysoko úspešného a diverzifikovaného distribučného portfólia naprieč Európou. V rámci multiteritoriálnych obchodov SPI s partnermi v oblasti produkcie a distribúcie obsahu na svetovej úrovni bude Film1 v Holandsku celkom bez reklám a bude zahŕňať rozsiahly výber prémiového obsahu, ktorý uspokojí množstvo chutí a potrieb.
12. 7. 2019
Rádio Regina Západ pripravilo pre poslucháčov kulinársku súťaž
Rádio Regina Západ pripravilo
pre poslucháčov kulinársku súťaž
Rádio Regina Západ pripravilo súťaž Koláč Kulinária. Podmienkou súťaže je, aby bola v koláčoch vanilka. Do súťaže sa môžu zapojiť aj študenti potravinárskych škôl. TASR o tom informovala hovorkyňa RTVS Erika Rusnáková.
Súťažné domáce výtvory bude hodnotiť ambasádor Svetového inštitútu v gastronómii Miloš Lachkovič, dramaturgička rodinného seriálu Život s vôňou vanilky Zuzana Kolmosová a jeden zástupca verejnosti. Toho vyžrebujú z poslucháčov, ktorí im zaslali šesť svojich najlepších receptov. „Zo zaslaných receptov pripravíme letné diely rubriky Kulinárium a odvysielame v pravidelných časoch od pondelka do piatka po 11.30 h a v nedeľu ráno o 6.45 h,“ priblížila šéfdramaturgička Rádia Regina Západ Mária Grebeňová-Laczová.
O víťazovi rozhodne porota počas Dňa otvorených dverí Rádia Regina Západ v sobotu 7. septembra.
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Namiesto telemostu s ukrajinskou televíziou NewsOne plánuje televízia Rossija 1 na piatok podvečer nepolitický ukrajinsko-ruský telemost prostredníctvom internetovej služby Skype. Informovala o tom vo štvrtok agentúra Interfax.
Pôvodná iniciatíva vyvolala na Ukrajine silnú odmietavú reakciu, a to tak medzi politikmi, ako aj medzi novinármi. Kanál NewsOne tvrdil, že na jeho nápad usporiadať telemost reagovali diváci podpornými telefonátmi a e-mailmi. Celý projekt bol napokon zrušený pre vyhrážky ukrajinským novinárom i majiteľom televízie.
Interfax vo štvrtok dodal, že ukrajinská generálna prokuratúra začala vyšetrovať dvoch majiteľov TV NewsOne pre podozrenie z financovania terorizmu.
Majiteľom televízneho kanála NewsOne je Taras Kozak, poslanec ukrajinského parlamentu z klubu Opozičný blok. Kozak je pred júlovými predčasnými parlamentnými voľbami v prvej desiatke na kandidátnej listine strany Za život, v ktorej vedení je aj proruský politik Viktor Medvedčuk.
Podľa Interfaxu sa očakáva, že aktérmi telemostu Rossije 1 cez Skype budú "obyčajní ľudia" z Ruska a Ukrajiny. Medzi nimi by mali byť aj vedci, umelci či športovci. Ich mená médiá nezverejnili.
Vo vyhlásení ruskej televíznej spoločnosti VGTRK sa tiež uvádza, že prostredníctvom Skype budú komunikovať aj rusko-ukrajinské rodiny - medzi nimi budú také, ktoré spolu v posledných rokoch komunikovali, i tie, kde sa väzby pretrhli a chcú sa ich pokúsiť obnoviť vďaka piatkovému televíznemu programu nazvanému "Treba sa porozprávať".
VGTRK prezentuje program ako "nepolitickú šou", pretože v nej nebudú účinkovať politici ani úradníci.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na plány NewsOne uviedol, že telemost je "lacný, ale nebezpečný PR krok pred voľbami, ktorého cieľom je opäť nás rozdeliť na dva tábory".
Na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook Zelenskyj napísal, že v prvom rade sa treba rozprávať so samotnými Ukrajincami. Tých prezident vyzval, aby zachovali pokoj a nepodľahli provokáciám. Avizoval aj "primeranú reakciu" v záujme udržania pokoja, poriadku a informačnej bezpečnosti na Ukrajine.
V súvislosti s avizovaným telemostom sa Zelenskyj v pondelok obrátil na ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom uviedol, že je pripravený stretnúť sa s ním v spoločnosti lídrom USA, Británie, Nemecka a Francúzska. Za dejisko takéhoto stretnutia navrhol Minsk.
V reakcii na tento návrh Putin vo štvrtok povedal, že Moskva je pripravená na akékoľvek rozhovory o Ukrajine, pričom však upozornil, že v Kyjeve by sa mala najprv vytvoriť nová vláda. Upozornil aj, že zatiaľ nie je známa reakcia západných partnerov.
Kapitánka lode nemeckej mimovládnej organizácie Sea-Watch, ktorá koncom júna priviezla i napriek zákazu do Talianska migrantov zachránených na mori, chce podať žalobu proti talianskemu ministrovi vnútra Matteovi Salvinimu pre ohováranie a navádzanie k trestnej činnosti. Tlačová agentúra APA to uviedla vo štvrtok s odvolaním sa na vyjadrenie právneho zástupcu kapitánky.
Carolu Racketeovú (31), ktorá je občiankou Nemecka, v Taliansku zadržali a pred súdom sa má zodpovedať z napomáhania ilegálnej imigrácii a kladenia odporu polícii. V prípade usvedčenia jej hrozí až desať rokov väzenia.
Racketeová chce podľa svojho právnika Alessandra Gamberiniho žalobou docieliť, aby talianske súdy nariadili zablokovanie Salviniho účtov v sociálnych sieťach, ako sú Facebbok a Twitter. Tie totiž tento politik pravicovo-populistickej strany Liga Severu využíva na "šírenie nenávistných odkazov".
V 14-stranovej žalobe, ktorú plánuje Gamberini podať v piatok, má byť uvedených 22 urážok voči Racketeovej, šírených podľa neho Salvinim prostredníctvom sociálnych sietí a televíznych rozhovorov. Politik opakovane označil kapitánku za "anarchistku, komplicku prevádzačov, potenciálnu vrahyňu, zločinku, kriminálničku či pirátku".
Kapitánka v žalobe zdôrazňuje, že konala vždy v záujme migrantov na palube, čo podľa nej konštatovala aj vyšetrujúca sudkyňa, ktorá minulý týždeň rozhodla o jej prepustení z domáceho väzenia. Sťažuje sa, že Salvini opakovane ohováral nielen ju, ale aj organizáciu Sea-Watch.
Loď Sea-Watch 3 s kapitánkou Racketeovou vyzdvihla 12. júna celkove 53 migrantov pri pobreží Líbye. Talianske orgány neskôr umožnili vstúpiť na územie krajiny 13 osobám, zvyšných 40 však odmietali prijať. Loď nakoniec vplávala bez povolenia do talianskych vôd i napriek hrozbe vysokej pokuty a zakotvila v prístave na ostrove Lampedusa.
Salvini odmieta povoliť humanitárnym záchranárskym lodiam prístup do talianskych prístavov, čo vyúsťuje do desiatok patových situácií, hoci niektorým migrantským člnom sa podľa miestnych médií darí dosiahnuť brehy Talianska aj napriek zákazom. Salvini však trvá na tom, že úrady majú podchytený príchod každého plavidla.
Sociálnu sieť Twitter postihol vo štvrtok večer (SELČ) rozsiahly výpadok. Najviac ním boli postihnuté obe pobrežia Spojených štátov, stredná a západná Európa a Japonsko.
Používatelia Twitteru počas výpadku nemohli viac ako hodinu pridávať príspevky, zverejňovať svoje komentáre, lajkovať, retvítovať a dokonca ani zobrazovať informácie o tvítoch. Na spodnej strane displeja sa časti používateľov zobrazovalo chybové hlásenie o technických problémoch.
Twitter k situácii podal vysvetlenie, že "výpadok bol spôsobený zmenou vnútorných konfigurácií, na ktorých sa pracuje."
Pred tým, ako sa situácia po vyše hodine vrátila do normálu, vedenie spoločnosti svojich klientov ubezpečilo, že robí všetko pre to, ako mali prístup k službe čo najskôr.
Kontá na sieti Twitter má mnoho známych osobností a vládnych úradov, čo im umožňuje informovať o novinkách či komentovať to, čo považujú za dôležité či zaujímavé.
Medzi najznámejších používateľov patrí najmä americký prezident Donald Trump, ktorý prostredníctvom svojho konta na Twitteri komentuje svetové udalosti prakticky denne.
K poslednému výpadku došlo v čase, keď Trump spred Bieleho domu oznamoval, že v najbližších týždňoch zvolá konferenciu za účasti veľkých technologických spoločností, aby s nimi viedol "reálny dialóg" o "regulačných a legislatívnych riešeniach" stavu, ktorý opísal ako nespravodlivé zaobchádzanie s konzervatívcami zo strany veľkých online platforiem.
Tesne pred tým sa pritom v Bielom dome konala konferencia, na ktorej sa diskutovalo o "možnostiach a výzvach internetu".
Pozvaní na ňu boli politickí tzv. influenceri a Trumpovi či republikánom naklonení ľudia aktívni na internete.
IT firmy či vplyvné sociálne médiá a spoločnosti - Facebook, Twitter či Google - pozvanie na túto konferenciu do Bieleho domu nedostali.Sociálnu sieť Twitter postihol vo štvrtok večer (SELČ) rozsiahly výpadok. Najviac ním boli postihnuté obe pobrežia Spojených štátov, stredná a západná Európa a Japonsko.
Používatelia Twitteru počas výpadku nemohli viac ako hodinu pridávať príspevky, zverejňovať svoje komentáre, lajkovať, retvítovať a dokonca ani zobrazovať informácie o tvítoch. Na spodnej strane displeja sa časti používateľov zobrazovalo chybové hlásenie o technických problémoch.
Twitter k situácii podal vysvetlenie, že "výpadok bol spôsobený zmenou vnútorných konfigurácií, na ktorých sa pracuje."
Pred tým, ako sa situácia po vyše hodine vrátila do normálu, vedenie spoločnosti svojich klientov ubezpečilo, že robí všetko pre to, ako mali prístup k službe čo najskôr.
Kontá na sieti Twitter má mnoho známych osobností a vládnych úradov, čo im umožňuje informovať o novinkách či komentovať to, čo považujú za dôležité či zaujímavé.
Medzi najznámejších používateľov patrí najmä americký prezident Donald Trump, ktorý prostredníctvom svojho konta na Twitteri komentuje svetové udalosti prakticky denne.
K poslednému výpadku došlo v čase, keď Trump spred Bieleho domu oznamoval, že v najbližších týždňoch zvolá konferenciu za účasti veľkých technologických spoločností, aby s nimi viedol "reálny dialóg" o "regulačných a legislatívnych riešeniach" stavu, ktorý opísal ako nespravodlivé zaobchádzanie s konzervatívcami zo strany veľkých online platforiem.
Tesne pred tým sa pritom v Bielom dome konala konferencia, na ktorej sa diskutovalo o "možnostiach a výzvach internetu".
Pozvaní na ňu boli politickí tzv. influenceri a Trumpovi či republikánom naklonení ľudia aktívni na internete.
IT firmy či vplyvné sociálne médiá a spoločnosti - Facebook, Twitter či Google - pozvanie na túto konferenciu do Bieleho domu nedostali.
Copyright © TASR 2019
Trump pritom ešte vo štvrtok ráno zaútočil aj na Twitter, ktorý je jeho hlavným komunikačným kanálom a sleduje ho na ňom 61 miliónov používateľov. Posťažoval sa, že pre jeho fanúšikov je údajne veľmi ťažké pridať si ho a tým pádom pre neho je "oveľa ťažšie šíriť posolstvá".
Trump sa dlhodobo sťažuje na to, že vedenie sociálnych sietí vrátane Twitteru je liberálneho zmýšľania a údajne cielene sťažuje šírenie príspevkov "konzervatívnejšieho" ladenia, ako svoje posolstvá prezident nazýva.
:no_upscale()/cdn.vox-cdn.com/uploads/chorus_asset/file/18303371/TrumpRe3.jpg)
Podľa reakcií pod Trumpovým postom si prezident týmto vyjadrením veľkú podporu nezískal. "Potrebujete psychiatrickú liečbu," "Toto je choré," "Pozerali ste sa v poslednej dobe do zrkadla?" - tak znejú niektoré z tých mierumilovenjších reakcií Trumpových sledovateľov. "Toto by bol naozaj veľmi dobrý parodický falošný profil. Problém je, že ide o profil reálnej osoby," reagoval na Trumpove vyhlásenie jeden z používateľov. "Houston, máme problém," píše ďalší.
"Je naozaj príšerné, že vy a aj ďalší terorizujete tohto človeka. Stačilo!" znie jeden z mála príspevkov pod Trumpovým postom, ktorý prezidenta obhajuje. "Samozrejme, problém je v tom, že MY terorizujeme JEHO," odpísala naň ďalšia používateľka.
V ďalších štvrtkových postoch Trump zaútočil na Twitter, ktorý je jeho hlavným komunikačným kanálom a sleduje ho na ňom 61 miliónov používateľov. Posťažoval sa, že pre jeho fanúšikov je údajne veľmi ťažké pridať si ho a tým pádom pre neho je "oveľa ťažšie šíriť posolstvá".
Trump sa dlhodobo sťažuje na to, že vedenie sociálnych sietí vrátane Twitteru je liberálneho zmýšľania a údajne cielene sťažuje šírenie príspevkov "konzervatívnejšieho" ladenia, ako svoje posolstvá prezident nazýva.
Americká herečka Katherine Heigl sa predstaví v jednej z hlavných úloh v seriálovej adaptácii románu Firefly Lane (2008). Projekt spoločnosti Netflix prinesie príbeh Tully a Kate, ktoré sa spoznajú ako dievčatá a stanú sa nerozlučnými najlepšími priateľkami. Ženy počas nasledujúcich 30 rokov spolu prekonajú vzlety aj pády, ktoré im pripravil život, no rozdelí ich nepredstaviteľná zrada a nie je jasné, či sa dokážu zmieriť. Štyridsaťročná rodáčka z Washingtonu D.C. stvárni živelnú, ambicióznu a vernú Tully Hart. Na projekte sa bude podieľať aj ako výkonná producentka.
O spracovanie románu od Kristin Hannah sa postará Maggie Friedman, ktorá bude tvorkyňou série. Projekt bude mať desať epizód. Prvú z nich bude režírovať Peter O'Fallon.
Katherine Heigl kariéru odštartovala ako detská modelka a neskôr sa začala venovať herectvu. Vo filme debutovala romantickou drámou That Night (1992). Nasledovali úlohy vo filmoch Môj otec hrdina (1994) po boku Gérarda Depardieu alebo Prepadnutie 2: Temné územie (1995), kde si zahrala so Stevenom Seagalom. Skutočný herecký prielom však zaznamenala až vďaka seriálu Klinika Grace (2005), kde v rokoch 2005 až 2010 stvárňovala lekárku Isobel Stevens. Účinkovala aj v romantických komédiách Nabúchaná (2007), 27 šiat (2008), Chceš ma, chcem ťa (2009), Vrahúni (2010), Silvestrovská noc (2011), Slečna nebezpečná (2012) alebo Veľká svadba (2013). V súčasnosti účinkuje v seriáli Kravaťáci (2011).
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
VÝROKY TÝŽDŇA
VÝROKY TÝŽDŇA
"Strelený veľvyslanec, ktorého Británia nastrčila do Spojených štátov, nie je niekým, kým by sme boli nadšení, je to veľmi hlúpy chlap."
Donald Trump
"Ak
bude potrebovať Ľuboš Blaha podporu zo strany Smeru-SD aj z
hľadiska právnej podpory, tak ju dostane. Ak Eset chce podať na
niekoho žalobu, mal by ju podľa Fica podať na ministerstvo
zahraničných vecí Ruskej federácie. My dnes veríme hocičomu, čo
napíše ministerstvo zahraničných vecí USA. Hocijaký drbko z
lesa, prepáčte za výraz, z tretieho sektora niečo povie, objaví
sa to v správe od USA a berie sa to ako hotová vec. Pokiaľ viem,
ministerstvo zahraničných vecí Ruskej federácie nespolupracuje s
tretím sektorom na Slovensku a v správe ministerstva sa objavila
informácia, že Eset je napojený na CIA.“
Robert
Fico
11. 7. 2019
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Americký prezident Donald Trump nariadil vyšetrovanie plánovanej dane z internetových služieb vo Francúzsku, ktorá zvlášť tvrdo zasiahne americké technologické giganty. Uviedli to v stredu (10. 7.) predstavitelia Washingtonu, podľa ktorých by vyšetrovanie mohlo viesť k tomu, že USA prijmú protiopatrenia.
Očakáva sa, že francúzsky Senát tento týždeň schváli návrh na zavedenie dane vo výške 3 % z ročných príjmov zo služieb, ktoré ponúkajú on-line spoločnosti.
Francúzsko je popredným zástancom zavedenia tejto dane v celej Európskej únii (EÚ), ale čelí tlaku iných štátov, najmä Írska a škandinávskych krajín.
Niektoré internetové giganty totiž využívajú krajiny EÚ s nízkymi daňami, ako je napríklad Írsko, kde si zaregistrujú svoje oficiálne sídlo a platia tak len minimálnu daň v iných štátoch bloku, aj keď tam generujú obrovské zisky.
"Spojené štáty sú veľmi znepokojené tým, že daň z digitálnych služieb, ktorú sa chystá schváliť francúzsky Senát, sa nespravodlivo zameriava na americké spoločnosti," uviedol americký obchodný zástupca Robert Lighthizer.
"Týka sa služieb, v ktorých sú americké firmy globálnymi lídrami," skonštatovala jeho kancelária vo svojom vyhlásení a dodala, že komentáre francúzskych lídrov len posilnili dojem, že americké firmy sú terčom dane. Francúzska vláda to verejne poprela.
Takzvané vyšetrovanie podľa paragrafu 301 je primárnym nástrojom, ktorý Trumpova administratíva použila v obchodnej vojne s Čínou na ospravedlnenie ciel za to, čo USA označujú za nekalé obchodné praktiky.
Francúzsky Senát vo štvrtok schválil tzv. digitálnu daň z internetových služieb, ktorá tak definitívne nadobúda platnosť aj napriek odporu USA.
Hlasovanie v hornej komore parlamentu, ktorú má pod kontrolou opozícia, vo štvrtok ukázalo, že táto otázka má vo Francúzsku širokú podporu. Daň vo výške 3 % z ročných príjmov z internetových služieb je splatná spätne od začiatku roka 2019.
Americký prezident Donald Trump pritom v stredu (10. 7.) nariadil vyšetrovanie francúzskej dane podľa paragrafu, ktorý USA použili aj na ospravedlnenie zavedenia ciel na čínsky import.
Francúzsko tvrdí, že je daň potrebná, pretože veľké internetové spoločnosti ako Facebook či Amazon sa vyhýbajú vysokým výdavkom na dane tým, že príjmy z celej EÚ zdaňujú v krajinách s nízkymi sadzbami. USA sa nepáči, že sa najviac dotkne práve amerických internetových gigantov.
Francúzsko presadzovalo zavedenie tejto dane v celej Európskej únii (EÚ), ale narazilo na odpor niektorých štátov, najmä Írska a škandinávskych krajín, ktoré lákajú zahraničné firmy práve na nízke dane.
Dvaja neznámi páchatelia zastrelili v meste Kidapawan ležiacom na juhu Filipín miestneho novinára Eduarda Dizona. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na políciu.
Dizona v stredu večer, keď sa autom vracal z práce, zasiahlo päť výstrelov. Na novinára začala strieľať dvojica ozbrojených mužov na motorke, ktorí zastali pri jeho vozidle na križovatke ulíc.
Podľa údajov zväzu filipínskych novinárov ide už o trinásteho novinára, ktorého zavraždili od roku 2016 po nástupe Rodriga Duterteho do funkcie prezidenta.
Či Dizonova vražda súvisí s jeho prácou, nebolo bezprostredne známe. Jeho kolegovia však naznačili, že vo svojej rozhlasovej relácii sa často venoval korupcii a podvodom.
Filipíny sú považované za jednu z najnebezpečnejších krajín pre novinárov. V roku 2009 bolo medzi 50 obeťami útoku na konvoj miestnych politikov smerujúci na zhromaždenie do južného regiónu Mindanao aj 32 zamestnancov médií.
"Digitalizácia a prístup k širokému spektru informácií vytvárajú obrovské možnosti pre ľudí zaujímať sa aktívne o veci verejné. Aj preto Slovensko uvítalo spoločnú iniciatívu Veľkej Británie a Kanady, cielenú na proaktívnu diskusiu o postavení a slobode novinárov," povedal štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky František Ružička na Globálnej konferencii pre slobodu médií v Londýne, ktorá sa dnes (11. júla) konala v Londýne.
Ako ďalej uviedol, kvalita našej demokracie závisí na kvalite informácie a na existencii nezávislých a profesionálnych médií. "Preto sú médiá strážnym psom demokracie," zdôraznil F. Ružička. "Sme svedkami ohrozovania novinárov v Európe a kdekoľvek inde. Šokovala nás vražda slovenského novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej," povedal štátny tajomník rezortu diplomacie s tým, že proti takýmto činom treba aktívne konať. "Je našou povinnosťou zaistiť bezpečnosť pre novinárov. Vrahovia a zadávatelia vrážd nemôžu zostať nepotrestaní," dodal F. Ružička.
Okrem bezpečnosti profesionálnych médií ohrozenie demokracie predstavuje aj šírenie dezinformácií. "Musíme hľadať všetky cesty ako bojovať proti šíreniu konšpirácií z pofidérnych internetových zdrojov, ktoré prostredníctvom sociálnych sietí šíria polopravdy, lži, xenofóbiu a tým ohrozujú našu demokraciu," zdôraznil štátny tajomník. Ako dodal, aj preto chce byť Slovensko v týchto témach aktívne aj na pôde Európskej únie.
Organizačné líderstvo Veľkej Británie na budúci rok v agende preberá Kanada, ktorá ďalšiu konferenciu tohto druhu plánuje zorganizovať na americkom kontinente.
Copyright © TASR 2019
RTVS začala nakrúcať nový seriál
RTVS začala nakrúcať nový seriál
RTVS pokračuje vo výrobe svojich divácky úspešných seriálov, akými boli Kolonáda a Tajné životy. Prvá klapka pôvodného dramatického seriálu Hniezdo padla začiatkom júla. V hlavných úlohách sa predstavia Soňa Norisová, Alexander Bárta, Marián Mitaš či Andrea Karnasová.
Hniezdo, seriál s kriminálnou zápletkou, je odvážnou a emotívnou sondou do života troch manželských párov žijúcich v malom meste. Ich životy, ktoré sa vzájomne prepletajú, ovplyvňuje nechcený, bezbranný novorodenec. Témou nového seriálu je rodina a čoraz pálčivejší problém bezdetných manželstiev a adopcie.
V seriáli sa popri S. Norisovej, A. Bártovi, M. Mitašovi a A. Karnasovej predstavia aj Marek Geišberg, Katarína Šafaríková, Zuzana Frenglová a Pavel Višňovský. Režisérom Hniezda je Braňo Mišík, scenár napísali Alena Bodingerová, Peter Nagy a Naďa Jurkemik.
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
Uchádzači o post nového britského premiéra, Boris Johnson a Jeremy Hunt, sa stretli v utorok večer v televíznej diskusii len dva týždne predtým, ako sa jeden z nich ujme najvyššej vládnej funkcie. Nosnou témou slovného zápasu bola otázka, komu by obyvatelia mali viac veriť v súvislosti s riešením brexitu, informuje tlačová agentúra Reuters.
Johnson, bývalý londýnsky starosta, ktorý má jasný náskok pred Huntom, spochybnil Huntovu ochotu doviesť krajinu k odchodu z EÚ do požadovaného termínu 31. októbra, zatiaľ čo Hunt - minister zahraničných vecí Británie - skritizoval Johnsona za spoliehanie sa na len na optimizmus, že sa krajine podarí dosiahnuť dohoda s Bruselom.
Johnson na opakovane položenú otázku, či by ako premiér v prípade nesplnenia konečného termínu odchodu Británie z EÚ odstúpil, odmietol priamo odpovedať. To podnietilo Hunta, aby ho obvinil z toho, že sa vyhýba odpovediam.
Išlo o jedinú plánovanú verejnú debatu ostávajúcich uchádzačov o najvyšší stranícky post v Konzervatívnej strane a zároveň ďalšieho šéfa britského kabinetu.
Nový líder konzervatívcov a nový premiér, ktorý nahradí Theresu Mayovú, bude známy 23. júla po ukončení straníckeho hlasovania zhruba 160.000 členov. Mayová odstúpila z postu líderky konzervatívcov po tom, ako nedokázala presvedčiť parlament, aby schválil brexitovú dohodu, ktorú vyjednala s Bruselom.
Niektorí z Johnsonovho tímu tvrdia, že jeho pozícia je neotrasiteľná a mohla by ju ohroziť len závažná chyba ich kandidáta. Johnson uistil, že zavŕši proces brexitu do 31. októbra, a to s dohodou alebo bez dohody s EÚ.
Jedinou vecou, ktorá počas televíznej diskusie rozdeľovala oboch uchádzačov, bolo Johnsonove odmietnutie vylúčiť rozpustenie parlamentu so zámerom pretlačenia bezdohodového odchodu Británie z bloku, zatiaľ čo Hunt uviedol, že by sa k takémuto kroku neuchýlil.
Hunt sa v predvečer debaty na Twitteri ohradil aj proti komentárom amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že jeho administratíva nebude rokovať s britským veľvyslancom v USA Kimom Darrochom. Dôvodom je veľvyslancova kritika Bieleho domu, ktorá sa dostala na svetlo v uniknutých diplomatických depešiach.
Johnson, ktorého kandidatúru Trump verejne podporil, odmietol povedať, ako by pri riešení kauzy ambasádora postupoval on.
Copyright © TASR 2019
Česká Snemovňa nezvolila vo včerajšom druhom kole tajnej voľby nikoho zo štyroch kandidátov na dve voľné miesta v Rade Českej tlačovej kancelárie. Najviac hlasov získali nominant hnutia ANO David Soukup a kandidát Pirátov a ľudovcov Josef Šlerka. Bude sa musieť uskutočniť ďalší voľba, do ktorej budú poslanecké kluby navrhovať nových adeptov. Mohla by sa konať najskôr v septembri.
Na zvolenie bolo potrebných 91 hlasov. Zastupiteľ ÁNO v Prahe 3 Soukup ich dostal 82 a riaditeľ Nadačného fondu nezávislej žurnalistiky Josef Šlerka 75. Podpredsedu spolku Akcia DOSŤ Michala Semin, ktorého kandidatúra za SPD budila pozornosť, volilo 39 poslancov. Nominantovi ODS, niekdajšiemu predsedovi Rady ČTK Tomášovi Mrázkovi dalo hlas 28 poslancov.
Sedemčlenná Rada ČTK je orgán, prostredníctvom ktorého verejnosť uplatňuje svoje právo kontroly tohto verejnoprávneho média. Do jej pôsobnosti patrí napríklad vymenovanie a odvolanie generálneho riaditeľa a schvaľovanie rozpočtu agentúry.
ČTK bola založená v roku 1918 ako štátna tlačová agentúra. Od roku 1993 je verejnoprávnou inštitúciou majetkovo aj ekonomicky oddelenú od štátu. Agentúra nedostáva žiadne dotácie zo štátneho rozpočtu, nevyberá na rozdiel od Českého rozhlasu a Českej televízie koncesionárske poplatky a všetky náklady hradí zo svojej komerčnej činnosti.
Copyright © ČTK 2019
Festivalové Rádio_FM vyráža na Pohodu
Festivalové Rádio_FM
vyráža na Pohodu
Počas leta sa Rádio_FM opäť zmenilo na festivalové rádio a poslucháčom v najbližších týždňoch sprostredkuje atmosféru najznámejších domácich festivalov. Koncom týždňa sa presunie priamo do dejiska diania Pohody na trenčianskom letisku. Vysielanie z Rádio(aktívnej zóny)_FM sa začne vo štvrtok 11. júla popoludní.
„Rádio (aktívna zóna)_FM je pre všetkých, ktorí sa na Pohodu buď presúvajú, alebo sa festivalu nemôžu zúčastniť. Vďaka nej poslucháčom sprostredkujeme festivalovú atmosféru s množstvom exkluzívnych hostí a jedinečných vystúpení. Navyše, kto sa príde pred Rádio(aktívnu zónu)_FM s naším novým festivalovým vizuálom odfotiť a zazdieľa #pocuvamfestivaloveradiofm, zapojí sa do súťaže o permanentku na budúci rok," priblížila šéfdramaturgička Rádia_FM Janka Imrichová.
Poslucháčom sa vo štvrtok prihlásia moderátori Lucia Haverlik a Marián Mitaš, večernú atmosféru z festivalu priblížia Mima Drgoňová a Edina "Idaina" Chodilová. Prvý večer bude patriť aj koncertom - Loly Marsh a bristkej kapely The 1975. O víkendové vysielanie sa postarajú moderátori Rána na eFeMku Dominika Jašková a Martin Staňo, ale tiež dvojica známa z Popo_FM Andrej Svitok a Vierka Ráczová. Rádio_FM presunie na trenčianske letisko kompletné vysielacie štúdio, z ktorého zaznie aj špeciálne vydanie Scény_FM s dídžejmi Yankom Králom a Galagherom a ich hosťami Johnom B a producentom Illnurse.
Rádio_FM už tradične prinesie množstvo koncertov, ako napríklad holandských Bazzookas, kapely The Venopian Solitude z Malajzie, austrálčana Donnyho Benéta či britskej hudobníčky Lianne La Havas.
10. 7. 2019
SLOVAK MEDIA NEWS
SLOVAK MEDIA NEWS
Investičná skupina PPF českého miliardára Petra Kellnera nekomentuje medializované informácie ohľadom rokovania so skupinou CME vo veci údajného predaja TV Markíza. Informácie označila za "špekulácie z trhu". Pre TASR to v reakcii uviedla hovorkyňa skupiny Jitka Tkadlecová.
Podľa informácií Denníka N sa predaj Markízy "nachádza v záverečnej fáze, v ktorej si kupujúci, čiže PPF, robí analýzu „due diligence“." To zahŕňa detailné preskúmanie hodnoty firmy, ktorú mal americký majiteľ CME údajne ohodnotiť na 300 miliónov eur.
TASR požiadala o stanovisko aj skupinu CME.
Copyright © TASR 2019
Zomrel Rip Torn
Zomrel Rip Torn
Rip Torn sa narodil 6. februára 1931 v meste Temple v štáte Texas ako Elmore Rual Torn Junior. Hoci sa chcel stať farmárom — absolvoval štúdium poľnohospodárstva na University of Texas — v polovici 50. rokov nakoniec zakotvil v šoubiznise. V roku 1956 debutoval v dráme režiséra Eliu Kazana Baby Doll.
Odvtedy účinkoval v mnohých filmových, divadelných a seriálových produkciách. Podľa denníka Los Angeles Times sa objavil v približne 90 filmoch. Európskemu publiku je najviac známy z prvých dvoch dielov filmovej trilógie Muži v čiernom, kde stvárnil postavu Agenta Z.
Rip Torn bol šesťkrát nominovaný na televíznu cenu Emmy za úlohu Artieho v sitcome The Larry Sanders Show (1992-1998), ktorú v roku 1996 aj získal. Za úlohu v životopisnej dráme Cross Creek (1983) bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší herec vo vedľajšej úlohe.
V roku 1988 si Torn skúsil aj režírovanie, ale jeho debut The Telephone (Telefón) nemal veľký úspech.
V roku 2010 sa Rip Torn dostal do konfliktu so zákonom, keď pod vplyvom alkoholu a ozbrojený vnikol do banky v štáte Connecticut. Podľa polície si myslel, že je to jeho bydlisko. Za tento čin bol odsúdený na dva a pol roka väzenia podmienečne a musel absolvovať náhodné testy na alkohol a drogy. Už predtým mal v trestnom registri záznam za vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu.
Rip Torn bol trikrát ženatý s herečkami Ann Wedgeworthovou, Geraldine Pageovou a Amy Wrightovou. Z týchto manželstiev má dvoch synov a štyri dcéry.
Copyright © TASR 2019
MEDIA NEWS
MEDIA NEWS
"Nemôže sa predsa konať konferencia o slobode médií, ak majú niektorí novinári zakázané zúčastniť sa na nej," vyhlásil v tejto súvislosti hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, zatiaľ čo sa vysmieval "absurdite toho, čo sa práve deje".
Spravodajská stanica RT vo svojom stanovisku na margo vzniknutej situácie uviedla, že je nevyhnutný "ojedinelý druh pokrytectva na to, aby niekto obhajoval slobodu tlače, zatiaľ čo potláča nevyhovujúce názory a očierňuje alternatívne médiá".
Británia zakázala ešte v pondelok ruským spravodajským staniciam RT a Sputnik zúčastniť sa na globálnej konferencii o slobode médií, ktorá sa bude konať tento týždeň v Londýne. Dôvodom rozhodnutia je ich "aktívna úloha pri šírení dezinformácií".
Na podujatí sa v stredu a vo štvrtok stretne približne 60 ministrov a zástupcov občianskej spoločnosti. Spoluhostiteľom konferencie je Kanada.
"Hoci nie je možné vyhovieť všetkým žiadostiam o udelenie akreditácie, na konferencii budú prítomní novinári z celého sveta vrátane Ruska," uviedla hovorkyňa britského ministerstva zahraničných vecí.
Británia pred konferenciou oznámila, že na boj proti dezinformáciám vo východnej Európe a na posilnenie nezávislých médií na západnom Balkáne vyčlení 18 miliónov libier. Ide o súčasť balíka v celkovej sume 100 miliónov libier, ktorý sa v priebehu piatich rokov použije na podobné aktivity vo východnej Európe a strednej Ázii.
Vedenie televízneho kanála Rustavi 2 neprepustí moderátora, ktorý sa v živom vysielaní urážlivo vyjadril na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho rodičov.
Informoval o tom v utorok generálny riaditeľ Rustavi 2 Nika Gvaramia.
Vysvetlil, že cieľ moderátora Giorgiho Gabuniu bol "legitímny", ale "forma, ktorú zvolil, nebola vhodná".
V reakcii na moderátorove kontroverzné výroky etická komisia televízie rozhodla, že Gabunia sa dva mesiace neobjaví sa vo vysielaní.
Gvaramia dodal, že proti tomuto rozhodnutie nie je možné sa odvolať. Avizoval, že po dvoch mesiacoch "dištancu" sa moderátor bude môcť na obrazovky vrátiť.
Podľa riaditeľovho názoru Gabuniove výroky, hoci mohli byť pre niekoho neprijateľné, boli "plne v súlade so zákonom a ústavou."
Poznamenal tiež, že ak sa program divákom nepáči, vždy majú možnosť prepnúť na iný kanál a znížiť tak sledovanosť Rustavi 2.
"Ale ubezpečujem vás, že po tomto (incidente) sa sledovanosť Rustavi 2 zvýšila," dodal Gvaramia.
Po sporných výrokoch moderátora sa pred sídlom televízie v Tbilisi hneď v nedeľu večer zišli desiatky ľudí, ktorí žiadali, aby sa Gabunia za svoje slová ospravedlnil a bol z televízie prepustený, pretože "jeho konanie poškodzuje záujmy krajiny".
Časť ľudí trvala na tom, že moderátor by mal opustiť krajinu. Žiadali aj odvolanie Gvaramiu z funkcie generálneho riaditeľa.
Po incidente - z obavy o bezpečnosť svojich zamestnancov - televízna spoločnosť Rustavi 2 v nedeľu večer dočasne pozastavila svoje vysielanie. Obnovila ho v pondelok ráno.
Gruzínske vedenie Gabuniove slová ostro odsúdilo. Ruská strana reagovala pobúrene, pričom poslanci ruskej Štátnej dumy vláde navrhli prijať voči Gruzínsku reštrikcie ekonomického charakteru.
Gruzínska prezidenta Salome Zurabišviliová v utorok ruské vedenie vyzvala, aby nepodliehalo provokáciám radikálnych politických síl v Gruzínsku. Upozornila, že "bude paradoxné, ak susedná krajina zareaguje na provokácie (politických) síl, ktoré sama označuje za radikálne, a tým prispeje k naplneniu ich deštruktívnych cieľov."
Zurabišviliová vyzvala politické sily v Gruzínsku na deeskaláciu, pretože niektorí ľudia "svojimi činmi a vyhláseniami, schovávajúc sa za vlajku vlastenectva, poškodzujú občanov Gruzínska a ich ekonomický blahobyt vo vnútri aj mimo krajiny".
Copyright © TASR 2019
Európsky súdny dvor (ECJ) začal v utorok vypočúvanie týkajúce sa argumentov, či dcérska spoločnosť Facebooku sídliaca v Dubline môže legálne prenášať osobné dáta užívateľov do svojej materskej firmy v USA. Predpokladá sa, že súd v Luxemburgu rozhodne, či "štandardné zmluvné klauzuly" o transfere dát sú v súlade s pravidlami Európskej únie o ochrane údajov. Rozhodnutie, ktoré sa očakáva do konca tohto roka, by mohlo ovplyvniť tisícky európskych firiem, ktoré sa spoliehajú na dohody ako záruky ochrany osobných údajov posielaných mimo EÚ.
Na súd sa ešte v roku 2013 obrátil rakúsky aktivita Max Schrems venujúci sa ochrane osobných údajov. Podnetom pre neho bolo to, že bývalý zamestnanec americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) zverejnil rozsah elektronického sledovania zo strany amerických bezpečnostných agentúr.
Americký prezident Donald Trump nesmie blokovať svojich kritikov na Twitteri. Rozhodol o tom v utorok Federálny odvolací súd v New Yorku. Potvrdil tak vlaňajší verdikt súdu nižšej inštancie, podľa ktorého Trump blokovaním kritikov porušuje prvý dodatok americkej ústavy o slobode prejavu. Ministerstvo spravodlivosti sa k rozhodnutiu zatiaľ nevyjadrilo.
Súd rozhodol v prospech združenia Knight First Amendment Institute z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Združenie podalo žalobu v mene siedmich osôb, ktoré Trump zablokoval, pretože kritizovali jeho politiku.
Trump má na Twitteri vyše 60 miliónov sledovateľov. Čo sa týka používania sociálnych médií, je priekopníkom medzi politikmi. Tweety chrlí denne a vo veľkých množstvách, pričom začína často už skoro ráno. Sledujú ho preto nielen jeho prívrženci a odporcovia, ale aj iní svetoví politici či médiá.
Sociálna a mikroblogovacia sieť Twitter zakázala nenávistné prejavy namierené proti náboženským skupinám, ktoré obsahujú dehumanizujúci jazyk. Od utorka sú tak zakázané príspevky, ktoré prirovnávajú náboženské skupiny k podľuďom či škodcom. Už skôr pritom boli na sieti zakázané nenávistné prejavy voči jednotlivým náboženským prívržencom.
Twitter, rovnako ako ďalšie sociálne platformy vrátane Facebooku a YouTube, čelil kritike za šírenie obťažovania a urážlivého jazyka na svojej sieti. Najnovšie opatrenie zaviedol po tom, čo tisícky používateľov odpovedali na jeho výzvu, ako by rozšírili jeho politiku týkajúcu sa nenávistných prejavov. Spoločnosť tvrdí, že tiež možno zakáže podobné prejavy zamerané na ďalšie skupiny definované napríklad rodom, rasou alebo sexuálnou orientáciou.
Instagram predstavil prvý z pripravovanej série nástrojov, ktoré by mali pomôcť bojovať proti šikane na platforme. Ten pri zaznamenaní potenciálne nevhodného komentára núti autora ešte raz sa zamyslieť, či si je istý, že ho chce zverejniť. K tomuto nástroju by mala čoskoro pribudnúť aj možnosť, vďaka ktorej by mohli obete kyberšikany obmedziť interakcie s používateľmi, ktorí ich obťažujú. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na blog šéfa Instagramu Adama Mosseriho.
Instagram sa v poslednom čase ocitá pod čoraz väčším tlakom riešiť problém so šikanou medzi používateľmi, najmä následkom medializovaných prípadov, akým bola napríklad samovražda britskej tínedžerky Molly Russell. Dievčina si vzala život v roku 2017 ako 14-ročná a na jej instagramovom účte následne našli znepokojivý obsah, čo viedlo otca školáčky k obvineniu platformy, že ju pomohla zabiť.
Mosseri v spomínanom blogu priznáva, že firma by v tejto oblasti mohla robiť viac. "Môžeme robiť viac, aby sme zabránili šikane na Instagrame a môžeme robiť viac, aby sme pomohli obetiam šikany postaviť sa tyranom," napísal. Nástroje, ktoré podľa jeho slov predstavujú len dva kroky na veľmi dlhej ceste, vychádzajú z chápania, ako sa ľudia navzájom šikanujú a ako reagujú na šikanu na Instagrame.
Platforma používa umelú inteligenciu, ktorá rozozná potenciálne nevhodný text. V príklade, ktorý Mosseri uvádza, používateľ napíše do komentára "si taká škaredá a hlúpa" a následne sa objaví text s otázkou "Ste si istý, že toto chcete zverejniť? Zistite viac". Ak sa používateľ rozhodne, že sa chce dozvedieť viac, objaví sa oznam "Prosíme ľudí, aby si rozmysleli komentáre, ktoré sa zdajú podobné tým, aké už niekto v minulosti nahlásil". Používateľ to môže ignorovať a komentár aj napriek upozorneniu zverejniť, no Instagram tvrdí, že počas testovania sa im potvrdilo, že niektorí si svoje slová rozmysleli, keď dostali možnosť zamyslieť sa na nimi.
Nástroj zatiaľ sprístupňujú pre anglicky hovoriacich používateľov a v budúcnosti by ho chceli zaviesť celosvetovo, vyjadril sa Instagram pre BBC.
Druhý nástroj by mal používateľom umožniť obmedzenie kontaktu s ľuďmi, ktorí ich šikanujú. "Od mladých ľudí v našej komunite sme počuli, že sa zdráhajú blokovať, prestať sledovať alebo nahlasovať tyranov, pretože by to mohlo situáciu ešte zhoršiť, najmä ak sú s nimi v kontakte aj v skutočnom živote," vysvetľuje Mosseri s tým, že preto chceli vytvoriť niečo, čo by ľuďom umožnilo kontrolovať obsah bez toho, aby sa o tom dozvedel páchateľ kyberšikany. Keď človek takéhoto používateľa zakáže, jeho komentáre sa zobrazia len jemu samému a nedozvie sa o tom, pričom tiež nebude vidieť kedy je jeho obeť aktívna ani to, či si prečítala jeho správy.
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Európsky súdny dvor (ECJ) začal v utorok vypočúvanie týkajúce sa argumentov, či dcérska spoločnosť Facebooku sídliaca v Dubline môže legálne prenášať osobné dáta užívateľov do svojej materskej firmy v USA. Predpokladá sa, že súd v Luxemburgu rozhodne, či "štandardné zmluvné klauzuly" o transfere dát sú v súlade s pravidlami Európskej únie o ochrane údajov. Rozhodnutie, ktoré sa očakáva do konca tohto roka, by mohlo ovplyvniť tisícky európskych firiem, ktoré sa spoliehajú na dohody ako záruky ochrany osobných údajov posielaných mimo EÚ.
Na súd sa ešte v roku 2013 obrátil rakúsky aktivita Max Schrems venujúci sa ochrane osobných údajov. Podnetom pre neho bolo to, že bývalý zamestnanec americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) zverejnil rozsah elektronického sledovania zo strany amerických bezpečnostných agentúr.
Americký prezident Donald Trump nesmie blokovať svojich kritikov na Twitteri. Rozhodol o tom v utorok Federálny odvolací súd v New Yorku. Potvrdil tak vlaňajší verdikt súdu nižšej inštancie, podľa ktorého Trump blokovaním kritikov porušuje prvý dodatok americkej ústavy o slobode prejavu. Ministerstvo spravodlivosti sa k rozhodnutiu zatiaľ nevyjadrilo.
Súd rozhodol v prospech združenia Knight First Amendment Institute z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Združenie podalo žalobu v mene siedmich osôb, ktoré Trump zablokoval, pretože kritizovali jeho politiku.
Trump má na Twitteri vyše 60 miliónov sledovateľov. Čo sa týka používania sociálnych médií, je priekopníkom medzi politikmi. Tweety chrlí denne a vo veľkých množstvách, pričom začína často už skoro ráno. Sledujú ho preto nielen jeho prívrženci a odporcovia, ale aj iní svetoví politici či médiá.
Sociálna a mikroblogovacia sieť Twitter zakázala nenávistné prejavy namierené proti náboženským skupinám, ktoré obsahujú dehumanizujúci jazyk. Od utorka sú tak zakázané príspevky, ktoré prirovnávajú náboženské skupiny k podľuďom či škodcom. Už skôr pritom boli na sieti zakázané nenávistné prejavy voči jednotlivým náboženským prívržencom.
Twitter, rovnako ako ďalšie sociálne platformy vrátane Facebooku a YouTube, čelil kritike za šírenie obťažovania a urážlivého jazyka na svojej sieti. Najnovšie opatrenie zaviedol po tom, čo tisícky používateľov odpovedali na jeho výzvu, ako by rozšírili jeho politiku týkajúcu sa nenávistných prejavov. Spoločnosť tvrdí, že tiež možno zakáže podobné prejavy zamerané na ďalšie skupiny definované napríklad rodom, rasou alebo sexuálnou orientáciou.
Instagram predstavil prvý z pripravovanej série nástrojov, ktoré by mali pomôcť bojovať proti šikane na platforme. Ten pri zaznamenaní potenciálne nevhodného komentára núti autora ešte raz sa zamyslieť, či si je istý, že ho chce zverejniť. K tomuto nástroju by mala čoskoro pribudnúť aj možnosť, vďaka ktorej by mohli obete kyberšikany obmedziť interakcie s používateľmi, ktorí ich obťažujú. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na blog šéfa Instagramu Adama Mosseriho.
Instagram sa v poslednom čase ocitá pod čoraz väčším tlakom riešiť problém so šikanou medzi používateľmi, najmä následkom medializovaných prípadov, akým bola napríklad samovražda britskej tínedžerky Molly Russell. Dievčina si vzala život v roku 2017 ako 14-ročná a na jej instagramovom účte následne našli znepokojivý obsah, čo viedlo otca školáčky k obvineniu platformy, že ju pomohla zabiť.
Mosseri v spomínanom blogu priznáva, že firma by v tejto oblasti mohla robiť viac. "Môžeme robiť viac, aby sme zabránili šikane na Instagrame a môžeme robiť viac, aby sme pomohli obetiam šikany postaviť sa tyranom," napísal. Nástroje, ktoré podľa jeho slov predstavujú len dva kroky na veľmi dlhej ceste, vychádzajú z chápania, ako sa ľudia navzájom šikanujú a ako reagujú na šikanu na Instagrame.
Platforma používa umelú inteligenciu, ktorá rozozná potenciálne nevhodný text. V príklade, ktorý Mosseri uvádza, používateľ napíše do komentára "si taká škaredá a hlúpa" a následne sa objaví text s otázkou "Ste si istý, že toto chcete zverejniť? Zistite viac". Ak sa používateľ rozhodne, že sa chce dozvedieť viac, objaví sa oznam "Prosíme ľudí, aby si rozmysleli komentáre, ktoré sa zdajú podobné tým, aké už niekto v minulosti nahlásil". Používateľ to môže ignorovať a komentár aj napriek upozorneniu zverejniť, no Instagram tvrdí, že počas testovania sa im potvrdilo, že niektorí si svoje slová rozmysleli, keď dostali možnosť zamyslieť sa na nimi.
Nástroj zatiaľ sprístupňujú pre anglicky hovoriacich používateľov a v budúcnosti by ho chceli zaviesť celosvetovo, vyjadril sa Instagram pre BBC.
Druhý nástroj by mal používateľom umožniť obmedzenie kontaktu s ľuďmi, ktorí ich šikanujú. "Od mladých ľudí v našej komunite sme počuli, že sa zdráhajú blokovať, prestať sledovať alebo nahlasovať tyranov, pretože by to mohlo situáciu ešte zhoršiť, najmä ak sú s nimi v kontakte aj v skutočnom živote," vysvetľuje Mosseri s tým, že preto chceli vytvoriť niečo, čo by ľuďom umožnilo kontrolovať obsah bez toho, aby sa o tom dozvedel páchateľ kyberšikany. Keď človek takéhoto používateľa zakáže, jeho komentáre sa zobrazia len jemu samému a nedozvie sa o tom, pričom tiež nebude vidieť kedy je jeho obeť aktívna ani to, či si prečítala jeho správy.
©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
9. 7. 2019
8. 7. 2019
7. 7. 2019
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)