10. 7. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Za absurdné označili v utorok predstavitelia Kremľa rozhodnutie Británie zakázať spravodajským staniciam RT a Sputnik účasť na globálnej konferencii o slobode médií v Londýne. Informovala o tom agentúra AFP.
"Nemôže sa predsa konať konferencia o slobode médií, ak majú niektorí novinári zakázané zúčastniť sa na nej," vyhlásil v tejto súvislosti hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, zatiaľ čo sa vysmieval "absurdite toho, čo sa práve deje".
Spravodajská stanica RT vo svojom stanovisku na margo vzniknutej situácie uviedla, že je nevyhnutný "ojedinelý druh pokrytectva na to, aby niekto obhajoval slobodu tlače, zatiaľ čo potláča nevyhovujúce názory a očierňuje alternatívne médiá".
Británia zakázala ešte v pondelok ruským spravodajským staniciam RT a Sputnik zúčastniť sa na globálnej konferencii o slobode médií, ktorá sa bude konať tento týždeň v Londýne. Dôvodom rozhodnutia je ich "aktívna úloha pri šírení dezinformácií".
Na podujatí sa v stredu a vo štvrtok stretne približne 60 ministrov a zástupcov občianskej spoločnosti. Spoluhostiteľom konferencie je Kanada.
"Hoci nie je možné vyhovieť všetkým žiadostiam o udelenie akreditácie, na konferencii budú prítomní novinári z celého sveta vrátane Ruska," uviedla hovorkyňa britského ministerstva zahraničných vecí.
Británia pred konferenciou oznámila, že na boj proti dezinformáciám vo východnej Európe a na posilnenie nezávislých médií na západnom Balkáne vyčlení 18 miliónov libier. Ide o súčasť balíka v celkovej sume 100 miliónov libier, ktorý sa v priebehu piatich rokov použije na podobné aktivity vo východnej Európe a strednej Ázii.




Vedenie televízneho kanála Rustavi 2 neprepustí moderátora, ktorý sa v živom vysielaní urážlivo vyjadril na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho rodičov.
Informoval o tom v utorok generálny riaditeľ Rustavi 2 Nika Gvaramia.
Vysvetlil, že cieľ moderátora Giorgiho Gabuniu bol "legitímny", ale "forma, ktorú zvolil, nebola vhodná".
V reakcii na moderátorove kontroverzné výroky etická komisia televízie rozhodla, že Gabunia sa dva mesiace neobjaví sa vo vysielaní.
Gvaramia dodal, že proti tomuto rozhodnutie nie je možné sa odvolať. Avizoval, že po dvoch mesiacoch "dištancu" sa moderátor bude môcť na obrazovky vrátiť.
Podľa riaditeľovho názoru Gabuniove výroky, hoci mohli byť pre niekoho neprijateľné, boli "plne v súlade so zákonom a ústavou."

Poznamenal tiež, že ak sa program divákom nepáči, vždy majú možnosť prepnúť na iný kanál a znížiť tak sledovanosť Rustavi 2.

"Ale ubezpečujem vás, že po tomto (incidente) sa sledovanosť Rustavi 2 zvýšila," dodal Gvaramia.
Po sporných výrokoch moderátora sa pred sídlom televízie v Tbilisi hneď v nedeľu večer zišli desiatky ľudí, ktorí žiadali, aby sa Gabunia za svoje slová ospravedlnil a bol z televízie prepustený, pretože "jeho konanie poškodzuje záujmy krajiny".
Časť ľudí trvala na tom, že moderátor by mal opustiť krajinu. Žiadali aj odvolanie Gvaramiu z funkcie generálneho riaditeľa.
Po incidente - z obavy o bezpečnosť svojich zamestnancov - televízna spoločnosť Rustavi 2 v nedeľu večer dočasne pozastavila svoje vysielanie. Obnovila ho v pondelok ráno.
Gruzínske vedenie Gabuniove slová ostro odsúdilo. Ruská strana reagovala pobúrene, pričom poslanci ruskej Štátnej dumy vláde navrhli prijať voči Gruzínsku reštrikcie ekonomického charakteru.
Gruzínska prezidenta Salome Zurabišviliová v utorok ruské vedenie vyzvala, aby nepodliehalo provokáciám radikálnych politických síl v Gruzínsku. Upozornila, že "bude paradoxné, ak susedná krajina zareaguje na provokácie (politických) síl, ktoré sama označuje za radikálne, a tým prispeje k naplneniu ich deštruktívnych cieľov."
Zurabišviliová vyzvala politické sily v Gruzínsku na deeskaláciu, pretože niektorí ľudia "svojimi činmi a vyhláseniami, schovávajúc sa za vlajku vlastenectva, poškodzujú občanov Gruzínska a ich ekonomický blahobyt vo vnútri aj mimo krajiny".


Copyright © TASR 2019


Európsky súdny dvor (ECJ) začal v utorok vypočúvanie týkajúce sa argumentov, či dcérska spoločnosť Facebooku sídliaca v Dubline môže legálne prenášať osobné dáta užívateľov do svojej materskej firmy v USA. Predpokladá sa, že súd v Luxemburgu rozhodne, či "štandardné zmluvné klauzuly" o transfere dát sú v súlade s pravidlami Európskej únie o ochrane údajov. Rozhodnutie, ktoré sa očakáva do konca tohto roka, by mohlo ovplyvniť tisícky európskych firiem, ktoré sa spoliehajú na dohody ako záruky ochrany osobných údajov posielaných mimo EÚ.
Na súd sa ešte v roku 2013 obrátil rakúsky aktivita Max Schrems venujúci sa ochrane osobných údajov. Podnetom pre neho bolo to, že bývalý zamestnanec americkej Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) zverejnil rozsah elektronického sledovania zo strany amerických bezpečnostných agentúr.

Americký prezident Donald Trump nesmie blokovať svojich kritikov na Twitteri. Rozhodol o tom v utorok Federálny odvolací súd v New Yorku. Potvrdil tak vlaňajší verdikt súdu nižšej inštancie, podľa ktorého Trump blokovaním kritikov porušuje prvý dodatok americkej ústavy o slobode prejavu. Ministerstvo spravodlivosti sa k rozhodnutiu zatiaľ nevyjadrilo.
Súd rozhodol v prospech združenia Knight First Amendment Institute z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Združenie podalo žalobu v mene siedmich osôb, ktoré Trump zablokoval, pretože kritizovali jeho politiku.
Trump má na Twitteri vyše 60 miliónov sledovateľov. Čo sa týka používania sociálnych médií, je priekopníkom medzi politikmi. Tweety chrlí denne a vo veľkých množstvách, pričom začína často už skoro ráno. Sledujú ho preto nielen jeho prívrženci a odporcovia, ale aj iní svetoví politici či médiá.

Sociálna a mikroblogovacia sieť Twitter zakázala nenávistné prejavy namierené proti náboženským skupinám, ktoré obsahujú dehumanizujúci jazyk. Od utorka sú tak zakázané príspevky, ktoré prirovnávajú náboženské skupiny k podľuďom či škodcom. Už skôr pritom boli na sieti zakázané nenávistné prejavy voči jednotlivým náboženským prívržencom.
Twitter, rovnako ako ďalšie sociálne platformy vrátane Facebooku a YouTube, čelil kritike za šírenie obťažovania a urážlivého jazyka na svojej sieti. Najnovšie opatrenie zaviedol po tom, čo tisícky používateľov odpovedali na jeho výzvu, ako by rozšírili jeho politiku týkajúcu sa nenávistných prejavov. Spoločnosť tvrdí, že tiež možno zakáže podobné prejavy zamerané na ďalšie skupiny definované napríklad rodom, rasou alebo sexuálnou orientáciou.

Instagram predstavil prvý z pripravovanej série nástrojov, ktoré by mali pomôcť bojovať proti šikane na platforme. Ten pri zaznamenaní potenciálne nevhodného komentára núti autora ešte raz sa zamyslieť, či si je istý, že ho chce zverejniť. K tomuto nástroju by mala čoskoro pribudnúť aj možnosť, vďaka ktorej by mohli obete kyberšikany obmedziť interakcie s používateľmi, ktorí ich obťažujú. Informuje o tom spravodajský portál BBC s odvolaním sa na blog šéfa Instagramu Adama Mosseriho.
Instagram sa v poslednom čase ocitá pod čoraz väčším tlakom riešiť problém so šikanou medzi používateľmi, najmä následkom medializovaných prípadov, akým bola napríklad samovražda britskej tínedžerky Molly Russell. Dievčina si vzala život v roku 2017 ako 14-ročná a na jej instagramovom účte následne našli znepokojivý obsah, čo viedlo otca školáčky k obvineniu platformy, že ju pomohla zabiť.
Mosseri v spomínanom blogu priznáva, že firma by v tejto oblasti mohla robiť viac. "Môžeme robiť viac, aby sme zabránili šikane na Instagrame a môžeme robiť viac, aby sme pomohli obetiam šikany postaviť sa tyranom," napísal. Nástroje, ktoré podľa jeho slov predstavujú len dva kroky na veľmi dlhej ceste, vychádzajú z chápania, ako sa ľudia navzájom šikanujú a ako reagujú na šikanu na Instagrame.
Platforma používa umelú inteligenciu, ktorá rozozná potenciálne nevhodný text. V príklade, ktorý Mosseri uvádza, používateľ napíše do komentára "si taká škaredá a hlúpa" a následne sa objaví text s otázkou "Ste si istý, že toto chcete zverejniť? Zistite viac". Ak sa používateľ rozhodne, že sa chce dozvedieť viac, objaví sa oznam "Prosíme ľudí, aby si rozmysleli komentáre, ktoré sa zdajú podobné tým, aké už niekto v minulosti nahlásil". Používateľ to môže ignorovať a komentár aj napriek upozorneniu zverejniť, no Instagram tvrdí, že počas testovania sa im potvrdilo, že niektorí si svoje slová rozmysleli, keď dostali možnosť zamyslieť sa na nimi.
Nástroj zatiaľ sprístupňujú pre anglicky hovoriacich používateľov a v budúcnosti by ho chceli zaviesť celosvetovo, vyjadril sa Instagram pre BBC.
Druhý nástroj by mal používateľom umožniť obmedzenie kontaktu s ľuďmi, ktorí ich šikanujú. "Od mladých ľudí v našej komunite sme počuli, že sa zdráhajú blokovať, prestať sledovať alebo nahlasovať tyranov, pretože by to mohlo situáciu ešte zhoršiť, najmä ak sú s nimi v kontakte aj v skutočnom živote," vysvetľuje Mosseri s tým, že preto chceli vytvoriť niečo, čo by ľuďom umožnilo kontrolovať obsah bez toho, aby sa o tom dozvedel páchateľ kyberšikany. Keď človek takéhoto používateľa zakáže, jeho komentáre sa zobrazia len jemu samému a nedozvie sa o tom, pričom tiež nebude vidieť kedy je jeho obeť aktívna ani to, či si prečítala jeho správy.


©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.