7. 7. 2018

MFF Karlovy Vary 2018

MFF Karlovy Vary 2018

V hlavnej súťaži karlovarského festivalu zvíťazil koprodukčný film s českou účasťou "Je mi jedno, že sa zapíšeme do dejín ako barbari". Natočil ho rumunský režisér Radu Jude a dnes za neho na záverečnom ceremoniáli v hoteli Thermal prevzal Krištáľový glóbus. Cenu odovzdal prezident festivalu Jiří Bartoška spolu s režisérom Barry Levinsonom, čerstvým držiteľom tej istej ceny.

Snímka patril k filmom zo súťažnej dvanástky, o ktorých sa ako o možnom víťazovi medzi novinármi špekulovalo. Porota vyzdvihla stále dôležitú tému antisemitizmu, formálne podľa nej film odkazuje k legendám kinematografie Jean Luc Godarda či Orsona Wellsa.

Koproducentami filmu boli Rumunsko, Česká republika, Francúzsko, Bulharsko a Nemecko. S Veľkou cenou festivalu je spojená odmena 25.000 dolárov (559.000 eur), ktorá patrí rovným dielom režisérovi a producentovi filmu. Film dnes získal aj cenu Europa Cinemas Label za najlepší európsky film v hlavnej súťaži a v súťaži Na východ od Západu.

Dlhý názov filmu vyjadruje krédo rumunského vojenského a politického vodcu z obdobia druhej svetovej vojny Iona Antoneska. Ten bol po vojne odsúdený za vojnové zločiny a popravený. Spojenec Adolfa Hitlera má na svedomí životy stoviek tisíc ľudí, predovšetkým židov z územia, ktorá rumunskej jednotky v onej dobe obsadili. Film sa zameriava na masaker Židov v okupovanej Odese, ktorý mal cez 18.000 obetí.

Jude, jeden z najvýraznejších autorov súčasnej európskej kinematografie, súťažil s dômyselne koncipovaným filmom, ktorý svoju tému rozvíja zvoľna a v detailoch, ale pôsobí aj na divákove emócie nevídanú silou. Skutočnú udalosť, ktorá sa stala, približuje prostredníctvom mladej aktivistickej umelkyne, ktorá sa rozhodne tento incident inscenovať. Film ukazuje, že barbarstvo nemusí spočívať v páchaní surových činov, pretože človeka k nemu môže doviesť aj samotné zakrpatenie svedomia.

Cenu za réžiu dostal český zástupca v súťaži Olmo Omerzu za réžiu filmu Všetko bude natočené v koprodukcii s partnermi v Slovinsku, Poľsku a na Slovensku. Zvláštnu cenu poroty spojenú s odmenou 15.000 dolárov (336.000 eur) si odnáša režisérka a producent filmu Cesta do Florianopolis. Natočila ho argentínska režisérka Ana Katzová.

Snímka získal aj Cenu medzinárodnej filmovej kritiky, ktorú udeľuje Medzinárodná federácia filmových kritikov. Herečka Mercedes Moranová dostala za svoju rolu v tomto filme Cenu za ženský herecký výkon.

Pri preberaní ceny sa zdvihnutou päsťou apelovala na podporu feministického hnutia v Argentíne a spomenula tiež legalizáciu potratov. V krajine nedávno poslanci dolnej komory parlamentu tesne odhlasovali túto zákonnú zmenu a návrh mieri do konzervatívnejšieho senátu. Zelenú stuhu na ruky, ktorá hnutie symbolizuje, mala pri preberaní ceny tiež Katzová.

Medzi mužmi cenu za herecký výkon dostal Moše Folkenflik za rolu vo filme Geul izraelských režisérov Josepha Madmonyho a Boaza Jehonatana Jakova. Cenu prevzal Madmony, pretože Folkenflik ako ortodoxný žid v sobotu necestuje.

Americký režisér Levinson, držiteľ Oscara za film Rain Man, prevzal na záver karlovarského festivalu Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.
    
Levinson dnes poďakoval divákom, ktorí svoju cenu na festivale udelili práve tomuto filmu. Povedal, že pobyt na festivale je pre neho i jeho rodinu výnimočnú chvíľou a mnohokrát za ňu ďakoval. Pripomenul, že nie je dôležité, kde človek na svete žije, lebo dobré príbehy môžu vznikať všade. Jazyk filmu spája ľudí na celom svete a je skvelé participovať na tom, a vedieť, že to ľudia vnímajú, uviedol.
   
Cenu prezidenta festivalu dostal britský herec Robert Pattinson. Známy je predovšetkým z upírskej filmovej ságy Súmrak, cenu ale dostal za "výraznú spoluprácu na zásadných snímkach súčasných režisérskych veličín autorského filmu". Pattinson zaujal aj režisérske legendy ako Davida Cronenberga (film Cosmopolis) alebo Wernera Herzoga (Kráľovná púšte).

Obľúbený český herec Jaromír Hanzlík prevzal cenu za umelecký prínos českej kinematografii. Dojatý Hanzlík poďakoval nielen odovzdávajúcemu Bartoškovi, ​​ale predovšetkým divákom. Publikum festivalového ceremoniálu jeho päťdesiatročnú kariéru pred kamerou ocenilo dlhým potleskom postojačky.

"Dojali ste ma už druhýkrát," povedal publiku Hanzlík, ktorému sa veľmi vrelého prijatia dostalo už pred niekoľkými dňami, kedy vo Varoch uvádzal jeden zo svojich prvých filmov, snímka Blúdenie z roku 1965. "Týmto ocenením si ma poslal do spoločenstva báječných ľudí a úžasných 'kumštýře', "povedal Bartoška a myslel tým podľa svojich slov tie minulé laureátmi karlovarských cien aj tie, kto je dostávajú dnes spolu s ním. "Chcel by som okrem teba poďakovať predovšetkým divákom a som im vďačný za ich priazeň," povedal.

Copyright © ČTK 2018

Zomrel Steve Ditko

Zomrel Steve Ditko

Vo veku 90 rokov zomrel v New Yorku americký autor komiksov Steve Ditko, ktorý sa podieľal na vytvorení známych superhrdinov vydavateľstva Marvel Spider-man a Doctor Strange. Informovala o tom v sobotu spravodajská stanica SkyNews.
Ditkovo bezvládne telo sa našlo v jeho byte v newyorskej štvrti Manhattan 29. júna, uviedla polícia. Príčina smrti nebola bezprostredne známa.
Steve Ditko sa narodil v americkom meste Johnstown v štáte Pensylvánia v roku 1927. Po vojne slúžil v armáde v Európe. Komiksom sa v New Yorku začal venovať v 50. rokoch 20. storočia.
V spolupráci s ďalším známym autorom komiksov Stanom Lee, bývalým šéfom spoločnosti Marvel Comics, vytvoril Ditko začiatkom 60. rokov jednu z najpopulárnejších kreslených postavičiek - Spider-mana. V roku 1963 Ditko nakreslil ďalšieho známeho superhrdinu Doctor Strange.
Ditko zo spoločnosti Marvel Comics odišiel v roku 1966, ale neskôr sa do nej vrátil. Kresleniu sa venoval až do svojej smrti. Jednou z jeho posledných komiksových postáv bola Squirrel Girl.
Prezident vydavateľstva Marvel Entertainment Dan Buckley v reakcii na Ditkovo úmrtie napísal: "Dnes rodina Marvelu smúti nad stratou Steve Ditka. Steve zmenil tento priemysel i svet Marvelu a na jeho odkaz sa nikdy nezabudne."

Copyright ©TASR 2018

Kde máš rolexky ?

Kde máš rolexky ?

Vážne obavy z možného zneužitia dôvery rodičov a z nesprávneho ovplyvňovania výchovy žiakov základných a stredných škôl zo strany pedagógov a predstaviteľov Ministerstva školstva SR vyjadruje NÁRODNÁ KOALÍCIA. Ministerstvo školstva vydalo Pedagogicko-organizačné pokyny na školský rok 2018/2019, kde v bode o kontrole a efektivite výchovno-vzdelávacej činnosti uvádza „Vo výchovno-vzdelávacom procese poskytovať žiakom zväčšený priestor na diskusiu o aktuálnych problémoch spoločnosti (najmä extrémizmus, imigrácia, vplyv médií a osobitne sociálnych médií na vytváranie postojov, korupcia a klientelizmus) a tým rozvíjať kritické myslenie a občianske kompetencie s dôrazom na budovanie osobnostných postojov a hodnôt v duchu humanizmu, tolerancie a demokracie.“ Strana vyzýva ministerku školstva Martinu Lubyovú, aby urýchlene iniciovala verejnú diskusiu o tom, k čomu majú viesť učitelia žiakov v rámci plánovaného zväčšeného priestoru na diskusiu o aktuálnych problémoch spoločnosti. „Máme dôvod sa obávať, že žiaci nebudú vedení správnym smerom a bez súhlasu rodičov sa im budú vlievať do hláv názory, ktoré presadzujú liberálne médiá, liberálni politici a občianski aktivisti na čele s prezidentom krajiny Andrejom Kiskom, ktorý podporuje prijímanie ilegálnych migrantov, agresívnu politiku USA vo svete či protiruské sankcie. Navyše, extrémizmus či radikalizmus, ale aj postoj k imigrácii môžu byť vysvetlené rôzne. Ako si máme byť bez celospoločenského konsenzu istí, čo sa vlieva našim deťom do hláv v školách?“ upozorňuje Peter Sokol, 1. podpredseda NÁRODNEJ KOALÍCIE.

Od ministerstva školstva NÁRODNÁ KOALÍCIA očakáva, že počas letných prázdnin pripraví pôdu na celospoločenskú diskusiu o týchto závažných témach, resp. predstaví usmernenie pre školy v tejto oblasti. „Netreba sa nikde ponáhľať! Imigrácia je závažnou témou a ľudia majú právo poznať pravdu. O imigrantoch píšu neraz liberálne médiá ako o nekonfliktných a zúbožených ľuďoch, pričom realita je častokrát opačná. Veľa utečencov neuteká pred vojnou, ale chce iba zneužiť štedré sociálne systémy v krajinách Európskej únie. Mnohí sú hľadanými kriminálnikmi, ktorí utekajú pred spravodlivosťou. Viacerí z nich sú islamskí teroristi, ktorí čakajú na vhodnú chvíľu, aby mohli zabíjať nevinných civilistov, ako sme sa už stihli viackrát presvedčiť. Väčšina z nich nedokáže akceptovať ani prijať tradičné európske kresťanské a morálne hodnoty. Preto apelujeme na ministerku školstva, aby najprv vysvetlila, čo má jej rezort v pláne, na akej báze má prebiehať diskusia a či bude povinná? Každopádne odmietame, aby ministerstvo školstva poza chrbát zákonných zástupcov žiakov, teda ich rodičov, nezodpovedným spôsobom implementovalo uvedené témy do vyučovacích hodín a bez jasného zadania pre učiteľov nesprávnym spôsobom ovplyvňovalo názory detí,“ zdôrazňuje Slavěna Vorobelová, predsedníčka politickej strany NÁRODNÁ KOALÍCIA.

TO JE TV!

TO JE TV!

6. 7. 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Predstavitelia členských štátov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pri príležitosti štvrtkového podujatia v sídle inštitúcie vo viedenskom Hofburgu poukázali na problém zvýšeného počtu útokov na novinárov, vrátane vrážd, ktorý podľa nich naberá v európskom meradle znepokojivé rozmery.
TASR o tom v piatok informoval bývalý minister medzinárodných vzťahov SR a v súčasnosti expert na medzinárodné otázky a občiansku spoločnosť Pavol Demeš.
Podujatie s názvom Novinárske vraždy – špička ľadovca zorganizovala neformálna Skupina priateľov pre bezpečnosť novinárov pri OBSE, ktorá vznikla z iniciatívy Francúzska, Švédska a Lotyšska.
Diskusia mala za cieľ poukázať na vážnosť problému bezpečnosti novinárov a jeho nepriaznivé dosahy na fungovanie demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v priestore OBSE.
Demeš v rámci panelovej diskusie priblížil spoločenské, politické, mediálne a medzinárodne reakcie, ktoré vyvolala februárová vražda slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Podujatie sa konalo na okraj zasadnutia Stálej rady OBSE, kde svoju správu predniesol predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Harlem Désir. Vyjadril v nej znepokojenie nad zhoršujúcim sa stavom slobody médií v regióne OBSE a zároveň vyzval účastnícke štáty, aby "plne dodržiavali svoje záväzky na ochranu slobody prejavu a slobody médií".
Členské štáty OBSE od podpisu Helsinského záverečného aktu v 1975 prijali množstvo spoločných záväzkov, ktoré prisľúbili dodržiavať, resp. ich premietnuť do domáceho politického života.
Slovensko bude v roku 2019 predsedať OBSE.

V Turecku odsúdili na dlhoročné tresty väzenia šiestich novinárov obžalovaných z trestných činov súvisiacich s terorizmom. Ďalších piatich novinárov súd oslobodil. Informovala o tom agentúra AP.
Na viac ako desať rokov väzenia bol odsúdený redaktor dnes už neexistujúceho denníka Zaman Mümtazer Türköne, ako aj šéf jeho ankarskej redakcie Mustafa Önal. Na deväť rokov poslal súd za mreže Ibrahima Karayegena a viac ako osemročné tresty vymeral Alimu Bulačovi, Šahinovi Alpayovi a Ahmetovi Turanovi Alkanovi.
Všetci odsúdení novinári boli zadržaní krátko po pokuse o štátny prevrat, ku ktorému došlo v Turecku v noci z 15. na 16. júla 2016. Obvinení boli z členstva v teroristickej organizácii, porušovania tureckej ústavy a iných trestných činov.
Z koordinácie prevratu obviňuje turecká vláda duchovného Fetullaha Gülena žijúceho v USA, ku ktorému mal denník Zaman blízko. Gülen akúkoľvek spojitosť s prevratom odmieta.
Od pokusu o vojenský puč uväznili v Turecku viac ako 50.000 ľudí a 150.000 ďalších prišlo o prácu. Zadržali tiež viac ako 120 novinárov.




Copyright © TASR 2018

Advokátska kancelária Čarnogurský ULC žiada RTVS o zrušenie spolupráce s publicistom Havranom

Advokátska kancelária Čarnogurský ULC žiada RTVS o zrušenie 
 spolupráce s publicistom Havranom


Advokátska kancelária Čarnogurský ULC s.r.o., podala dnes podnet na RTVS na zrušenie spolupráce s novinárom, ktorý napísal a zverejnil článok na portáli denníka SME s názvom „Pošlite Kuffu do cirkusu“ s podtitulom „Prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci“ a podnadpisom „Z Márie Barbie“. Ako ďalej agentúru SITA informovala zástupkyňa advokátskej kancelárie Miriam Štímelová, dôvodom je, že v článku autor verejne hanobil katolícke náboženstvo, vieru a jej predstaviteľov. "Autor Michal Havran znevažuje kresťanskú vieru občanov, keď označuje Pannu Máriu, Božiu matku, za bábiku „Barbie“, symbolizujúcu pohanský symbol. Taktiež sa autor pejoratívne vyjadruje o Ježišovi Kristovi, ktorý je Božím synom nielen pre kresťanských veriacich," uviedol v tejto súvislosti advokát Ján Čarnogurský ml. Na Havrana v súvislosti z článkom už skôr podal trestné oznámenie.

Havran podľa Čarnogurského ml. v článku hanlivo označuje mystériá a pašie kresťanskej cirkvi za „divadlo“, kňazskú sutanu za „sukňu“, posiela katolíckych kňazov „do cirkusu, aby cirkvi zarobili nejaké love“. "Autor vyjadruje fiktívnu nadradenosť, pýchu a svojstrednosť svojich názorov spôsobom urážlivým pre mnohých obyvateľov našej krajiny," povedal advokát s tým, že Havran svojimi vyjadreniami závažne porušil Etický kódex novinára, ku ktorému sa hlási aj RTVS a zaväzuje sa ho dodržiavať. "Vzhľadom na skutočnosť, že RTVS je financovaná neposledne aj z daní a príspevkov kresťanov žijúcich na Slovensku, žiadame, aby RTVS prerušila spoluprácu s človekom, ktorý opakovane pejoratívne, neslušne a nadradene uráža kresťanov, kresťanskú vieru a kresťanské symboly a porušuje Etický kódex novinára," zdôraznil Čarnogurský ml. RTVS ako nezávislá inštitúcia, rešpektujúca vierovyznania všetkých občanov Slovenska by podľa neho nemala pomáhať niektorým jednotlivcom v presadzovaní ich spupných bohorovných názorov zameraných na potieranie náboženského presvedčenia iných. "Boh sa pyšným protiví," dodal advokát.

Advokátska kancelária Čarnogurský ULC s.r.o. podala v utorok trestné oznámenie v súvislosti s hanobením katolíckeho náboženstva, viery a jej predstaviteľov. Oznámenie konkrétne podali na autora článku na portáli denníka SME s názvom „Pošlite Kuffu do cirkusu“ s podtitulom „Prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci“ a podnadpisom „Z Márie Barbie“. "Autor vystupujúci pod menom Michal Havran hanobí v článku kresťanstvo a kresťanov. Z článku sála pýcha a nadraďovanie extrémistických názorov autora nad názory všetkých veriacich kresťanov. Autor sa postavil proti Bohu kresťanov a proti Ježišovi Kristovi. Článok autora je nielen nemorálny, ale aj protiprávny. Jeho zverejnením bol spáchaný trestný čin," uviedol Ján Čarnogurský ml.

Publicistovi verejne vyjadrilo podporu dvadsať signatárov, medzi ktorými sú aj teológovia, publicisti či politik. Trestné oznámenie považujú za útok na slobodu prejavu, zastrašovanie a zneužívanie právnej ochrany náboženského vyznania. Pod stanovisko sa podpísali evanjelickí teológovia Ondrej Prostredník, František Ábel, teológovia Miroslav Kocúr a Samuel Jezný, evanjelickí farári Jakub Pavlús a Anna Polcková, starokatolícky kňaz Martin Kováč, kazateľ a spisovateľ Daniel Pastirčák, ale aj filozof Egon Gál, politik Ivan Štefunko či historik Miloslav Szabo .

©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA






"O 15 dní bude Dúhový Pride. Tak sa zas pre nedostatok schopnosti riešiť to, kvôli čomu bol do NR SR nepochopiteľne zvolený poslanec Hrnko, rozrečnil o ombudsmanke a jeho očakávaní. Ak chce Hrnko zachraňovať
rodiny, mal by zabezpečiť,aby bola práca, aby ženy neboli týrané, aby ľudia mali dôstojný plat za prácu, aby deti dostali poriadne vzdelanie a rodičia im nemuseli kupovať alebo cyklostylovať učebnice, aby matky samoživiteľky nemuseli roky čakať na výživné pre deti.Na to má totiž ako poslanec NR SR kompetenciu. Nič toho však nikdy neurobil. Len vždy spoza rohu vykríkne čosi o reklame na dámske hygienické potreby či podobné nezmysly."
Monika Beňová


"SNS chápe, že pani Beňová sa chce zviditeľniť, keďže sa blížia voľby do Európskeho parlamentu. S mesačným platom 16-tisíc eur vrátane náhrad sa už sociálne cítiť dá,.Ba čo viac, je potrebné otvárať moderné témy LGBTI. Pani poslankyňa, ak je Anton Hrnko podivín, tak vy ste typická bruselská panička, ktorá jedno koná a iné si myslí. Pani Beňová, milovníčka LGBTI, týraných žien a žien, ktoré nemajú prácu, by sa v prvom rade mohla pozrieť do
zrkadla."
SNS

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok odmietli predložený zámer, aby vyjednávači zákonodarného zboru EÚ začali rokovať s členskými štátmi (Rada EÚ) o konečnom znení legislatívy upravujúcej predpisy EÚ v oblasti autorského práva, známej aj ako smernica o copyrighte.
Hlasovanie v pléne EP ukázalo, že mandát, ktorý pripravil Výbor EP pre právne záležitosti (JURI), nenašiel dostatočnú podporu. Poslanci hlasovali o súhlase alebo odmietnutí návrhu na začatie rokovaní s Radou EÚ a výsledok hlasovania znamená, že o presnom znení mandátu na rokovanie s ministrami členských krajín budú rokovať v septembri na ďalšom plenárnom zasadnutí europarlamentu.
Členské štáty zatiaľ spoločné stanovisko k smernici o copyrighte ešte neprijali, rokovacia pozícia bola dosiahnutá len na úrovni veľvyslancov (COREPER).
Návrh smernice predložila pred dva a pol rokom Európska komisia. Európska aliancia tlačových agentúr (EANA), ktorej členom je aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR), sa odvtedy usiluje o to, aby boli do textu smernice zakomponované aj posilnené práva tlačových agentúr - konkrétne o to, aby internetové vyhľadávače a agregátory platili vydavateľom za redakčný obsah, ktorý využívajú.
Návrh z dielne JURI trvá na tom, aby boli nové obmedzenia šírenia obsahu zlučiteľné so zásadami slobody prejavu na internete. Z navrhovaného rámca ochrany autorských práv by preto malo byť vylúčené napríklad prispievanie do internetových encyklopédií nekomerčného charakteru.
EANA je tradičná stavovská organizácia tlačových agentúr z Európy. Jej úlohou je formulovať, koordinovať a spoločnými silami riešiť výzvy agentúrnej žurnalistickej práce v dynamicky sa meniacich trhových, legislatívnych a technologických podmienkach a v otázkach autorských práv.



Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) neodsudzujú, že jeho plénum vo štvrtok odmietlo zámer, aby vyjednávači zákonodarného zboru EÚ začali rokovať s členskými štátmi o konečnom znení legislatívy upravujúcej predpisy EÚ v oblasti autorského práva, známej aj ako smernica o copyrighte.
Poslanec Ivan Štefanec (KDH) z frakcie európskych ľudovcov (EPP) uviedol, že sloboda na internete musí ísť ruka v ruke so zodpovednosťou. "Na obsahu nemôžu zarábať len tí, ktorí ho šíria, ale najmä tí, ktorí ho vymyslia. Táto téma si však vyžaduje širšiu odbornú diskusiu, preto sme sa pri hlasovaní zdržali," konštatoval Štefanec.
V spoločnom vyhlásení toto stanovisko okrem Štefanca podporili Pál Csáky (SMK), Eduard Kukan (nezávislý), Miroslav Mikolášik a Anna Záborská (obaja KDH). Uviedli, že vítajú iniciatívu Európskej komisie na reguláciu on-line prostredia, ktoré je v poslednej dobe často zneužívané šíriteľmi hoaxov a falošných správ, či platformami obohacujúcimi sa z obsahu chráneného autorským právom. Podľa ich názoru však dopady legislatívy sa budú dotýkať každodenného života a práce občanov, študentov, vzdelávacích a štátnych inštitúcií aj firiem pôsobiacich v on-line podnikaní.
Branislav Škripek (OĽaNO) z frakcie reformistov a konzervatívcov (ECR) upozornil, že návrh, ktorý pripravil Výbor EP pre právne záležitosti (JURI), obsahoval viacero kontroverzných ustanovení.
"Už samotná diskusia o smernici naznačovala, že pôjde o vážny právny akt. Závisela by od neho budúcnosť internetu, bez ktorého si dnes už nevieme predstaviť naše životy. Na jednej strane stojí ochrana autorských práv a na druhej strane zase slobodný prístup k informáciám," opísal situáciu. Pripomenul, že posledná právna úprava autorských práv sa datuje do roku 2001 a za 17 rokov sa informačná spoločnosť zmenila nielen dostupnosťou internetu, ale aj novými technológiami, ktoré fungujú na tejto platforme.
Podľa jeho slov najspornejšie sú články 11 a 13, lebo vydavatelia by si mohli nárokovať autorské práva na spravodajské články z webov, a to aj na ich časti, ako sú titulok, sprievodný obrázok, perex a podobne, pokiaľ by boli uverejnené na sociálnych sieťach. Práve tento obsah sa najčastejšie používa na zdieľanie.
"Nepozdáva sa mi mechanizmus, ktorý navrhuje článok 13 návrhu smernice. Ide o sporné ustanovenie, ktoré prikazuje prevádzkovateľom stránok uzavrieť licenčné zmluvy a na kontrolu obsahu nasadiť filtre odhaľujúce nelegálny obsah," uviedol Škripek. Problém vidí v algoritme, ktorý využíva Google v platforme YouTube a ten sa má rozšíriť na celý internet. Nespoľahlivý algoritmus, ktorý nerozlišuje humor, satiru, náhodné zobrazenie na fotografií, ktoré nebolo účelom fotenia, nie je podľa neho zárukou funkčnosti tejto legislatívy v praxi.
Navyše môže byť ohrozený vznik nových startupových podnikov v oblasti informácií, nakoľko nebudú mať dostatok financií na nákladné filtračné a analytické vybavenia.
Škripek zároveň informoval, že dostal veľa mailov od občanov, ktorí si neželali pokračovať v rokovaniach o smernici s návrhom nastaveným tak, ako vyšiel z dielne JURI. Ten trval na tom, aby boli nové obmedzenia šírenia obsahu zlučiteľné so zásadami slobody prejavu na internete. Z navrhovaného rámca ochrany autorských by preto malo byť vylúčené napríklad prispievanie do internetových encyklopédií nekomerčného charakteru.
Poslanci budú o presnom znení mandátu na rokovanie s ministrami členských krajín o smernici o copyrighte rokovať v septembri na plenárnom zasadnutí EP. Členské štáty sa zatiaľ na spoločnom stanovisku k smernici nedohodli.


Copyright ©TASR 2018

Ruský súd vo štvrtok uložil Rádiu Slobodná Európa- Rádiu Sloboda pokutu za to, že neposkytlo informácie o svojich finančných zdrojoch. Túto povinnosť ukladá Rusko všetkým organizáciám, ktoré sú v krajine evidované ako zahraničný agent. Stanicu finančne podporuje americký Kongres.

Copyright © ČTK 2018

RTVS odvysiela naživo 21 etáp z Tour de France

RTVS odvysiela naživo 


21 etáp z Tour de France

Od soboty 7. júla ponúkne RTVS priame prenosy v HD kvalite z 21 etáp najslávnejších cyklistických pretekov Tour de France. Počas troch týždňov sa športoví fanúšikovia môžu tešiť na špeciálne Štúdio Tour de France s exkluzívnymi hosťami dvojičkami Martinom a Petrom Velitsovcami.

„Tešíme sa spolu s bratom Martinom na živé prenosy v štúdiu z Tour de France. Bude to pre nás nová skúsenosť a sme radi, že obaja môžeme našimi postrehmi z profi kariéry priblížiť divákom z pohľadu jazdca emócie na trati a atmosféru počas pretekov,“ povedal Peter Velits.

Od úvodnej etapy v slávnej filmárskej dedinke Noirmoutier-en-Lile až po cieľ na Elyzejských poliach v Paríži bude atmosféru a dianie v slávnom cyklo-pelotóne aj s Petrom Saganom sledovať vyslaný dvojčlenný štáb RTVS s talentovaným redaktorom Samuelom Brečkom a skúseným kameramanom Rastislavom Kuchtom. V bratislavskom štúdiu Tour de France budú pripravení moderátori Ľubica Melcerová a Ján Žgravčák. Komentátormi pretekov budú ostrieľaní Vladimír Genda a šéfredaktor portálu cycling-info.sk Lukáš Timko.

„Tour de France je mamutie podujatie s celosvetovým zásahom. Adekvátne tomuto faktu sa pripravujeme na vysielanie v RTVS. Som nadšený zo spolupráce s Velitsovcami, posunie prenosy o level vyššie. Pripravujeme aj flashbacky, ktoré počas priamych prenosov budú pripomínať najsilnejšie momenty histórie TdF v podaní Petra Sagana. Nezabúdame na online priestor, špeciálna webová stránka aj sociálne médiá budú v podaní RTVS takisto žiť. Sme pripravení, saganománia môže odštartovať.

Počas živých prenosov sa diváci budú môcť navyše zapojiť do SMS súťaže o hlavnú cenu pre celú rodinu.

5. 7. 2018

Zomrel Claude Lazmann

Zomrel Claude Lazmann

Francúzsky režisér, spisovateľ a novinár Claude Lazmann zomrel vo štvrtok v Paríži vo veku 92 rokov. Agentúre DPA to potvrdila jeho manželka Dominique Petithory.
Lazmannovým najznámejším dielom je 9,5-hodinový dokumentárny film Šoa z roku 1985 o vyhladzovaní židov v Európe počas druhej svetovej vojny. Lazmann na ňom pracoval od roku 1974 po dobu 11 rokov. Históriu holokaustu zaznamenáva prostredníctvom detailných rozhovorov s priamymi účastníkmi vyhladzovania v nacistických táboroch na území Poľska. Vo filme nie je sprievodný komentár. Film je tiež pozoruhodný tým, že v ňom nie sú použité žiadne historické zábery a len minimum inscenovaných záberov. Výpovede použité vo filme boli vydané aj knižne.
Claude Lazmann sa narodil 27. novembra 1925 v meste Bois-Colombes ležiacom severozápadne od Paríža v židovskej rodine pochádzajúcej z východnej Európy. Študoval na Lycée Blaise-Pascal v meste Clermont-Ferrand, kam sa jeho rodina uchýlila počas druhej svetovej vojny. Ako člen komunistickej strany sa počas vojny pripojil k francúzskemu odboju. Po vojne študoval na univerzite v nemeckom meste Tübingen a pôsobil na Slobodnej univerzite v Berlíne. Tam začal pracovať ako novinár a vďaka pozvaniu od Jeana-Paula Sartra písal pre časopis Les Temps Modernes, ktorého sa neskôr stal redaktorom a spoluvydavateľom.
V máji 1958 bol Lazmann jedným z prvých ľudí zo Západu, ktorí po skončení kórejskej vojny (1950-53) navštívili Severnú Kóreu. Ku koncu alžírskej vojny (1954-1962) podporil boj proti kolonializmu a bol jedným zo signatárov Manifestu 121, za čo bol spolu s niekoľkými ďalšími osobami zatknutý a vypočúvaný.
Kontroverzným témam sa Lazmann nevyhýbal ani vo filmoch ako Tsahal (o izraelskej armáde, v roku 1995 získal Césara za najlepší dokument) alebo Un vivant qui passe (o návšteve členov Medzinárodného Červeného kríža v Terezíne počas vojny). V roku 2013 naň nadviazal filmom Le dernier des injustes (festivalový názov Poslední z nespravodlivých) o Terezíne a viedenskom rabínovi Benjaminovi Murmelsteinovi, ktorý bol v čele terezínskej Židovskej samosprávy. Rozhovory s ním nakrútil Lazmann už v roku 1975 pri prípravách filmu Šoa.
V 50. rokoch žil Lazmann viac ako šesť rokov so slávnou intelektuálkou Simone de Beauvoirovou, ktorá časopis Les Temps Modernes so Sartrom založila. V roku 1963 sa oženil s francúzskou herečkou Judith Marge. Po rozvode si v roku 1971 vzal nemeckú spisovateľku a herečku Angeliku Schrobsdorffovú.
V roku 2009 vydal Lazmann pamäti s názvom Le Lievre de Patagónie. V roku 2011 dostal najvyššie štátne francúzskej vyznamenanie, Rad čestnej légie. V roku 2013 dostal Čestného Zlatého medveďa na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne.

Copyright ©TASR 2018

Vražda novinára Jána Kuciaka


Vražda novinára Jána Kuciaka


Niekoľko tisíc veriacich z celého Slovenska i hostia zo zahraničia sa dnes zišli na Cyrilo-metodskej národnej púti na Svätoplukovom námestí v Nitre. Bohatstvo cyrilo-metodskej tradície v našich dejinách si prišli pripomenúť predseda Národnej rady SR Andrej Danko, premiér Peter Pellegrini, vrcholní predstavitelia cirkvi, verejného, politického, kultúrneho a akademického života. Hlavným celebrantom svätej omše bol prešovský arcibiskup-metropolita Ján Babjak, hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Vo svojej kázni sa dotkol nielen odkazu vierozvestcov, ale aj súčasnej situácie na Slovensku. „Vidím, ako celá naša spoločnosť zatúžila po pravde po krutej vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a stále to v spoločnosti rezonuje, lebo ich vrah je na slobode. Nie, nechceme počúvať rozprávky a mýty, ale chceme poznať pravdu,“ povedal Babjak. Ako pokračoval, „naša spoločnosť je citlivá na korupciu, klientelizmus, zneužívanie európskych peňazí, na rôzne podvody a mafiánske maniere. Slušní ľudia v tejto spoločnosti chcú, aby sa tieto veci riešili a vyriešili,“ prízvukoval arcibiskup.

Vypočutie policajného prezidenta Milana Lučanského, špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka vo výbore Európskeho parlamentu pre občianske slobody (LIBE) sa uskutoční 11. júla. Informoval o tom poslanec Pál Csáky (EPP, SMK) s tým, že ako podpredseda Petičného výboru EP víta aj snahu niektorých slovenských novinárov obrátiť sa na EP formou petície na férové vyšetrenie vraždy slovenského novinára. „Petícia môže generovať sústavnú pozornosť EU o procese vyšetrovania vraždy,“ uvádza sa ďalej v tlačovej správe, ktorú poskytla Eva Dunajszky.
O smrti novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky archeologičky Martiny Kušnírovej sa verejnosť dozvedela v pondelok 26. februára. Ján pracoval pre portál Aktuality.sk, písal o prepojení talianskej mafie na slovenské vládne špičky. To, čo vyplynulo z jeho nedokončeného článku, viedlo neskôr k demisii ministra vnútra Roberta Kaliňáka, premiéra Roberta Fica, ale aj k odchodu policajného prezidenta Tibora Gašpara. Po jeho vražde sa na Slovensku konali najväčšie protesty, zhromaždenia a pochody od novembra ´89, zúčastnili sa na nich desiatky tisíc ľudí. Zisteniami Kuciaka sa zaoberali aj poslanci EP, ktorý prišli na Slovensko na poslanecký prieskum. Po Jánovi Kuciakovi bude pomenovaný aj európsky grant pre novinárov.


©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.



Začalo nakrúcanie slovenského filmu Generál

Začalo nakrúcanie 
slovenského filmu Generál

Nakrúcanie slovenského filmu Generál začalo vo štvrtok prvým filmovacím dňom v bratislavských štúdiách RTVS. Film bude mapovať osudy generála francúzskej armády Milana Rastislava Štefánika, jedného zo zakladateľov 1. Československej republiky. Budúci rok v máji si Slovensko pripomenie 100 rokov od leteckej nehody v Ivanke pri Dunaji, pri ktorej Štefánik zahynul.
Režisérom filmu a spoluautorom scenára je francúzsky režisér Jérôme Cornuau, ktorý má na konte viacero medzinárodne úspešných francúzskych filmov, ako sú Tigrova brigáda, alebo Chic!
„Štefánik predstavuje úžasné prepojenie medzi Slovenskom, Československom, Francúzskom a Európou. Jeho osud je nesmierne zaujímavý, pretože sa pohyboval v prostredí formovania dnešnej Európy,“ povedal Cornuau, podľa ktorého chce film zachytiť dramatickú dobu, ale aj psychológiu veľkej osobnosti v osudových dejinných zlomoch. „Aj výtvarne pôjde o spojenie realistického pohľadu a istej štylizácie doby prelomu 19. a 20. storočia,“ dodal režisér.
Postavu Štefánika bude hrať slovenský herec Milan Ondrík, ktorý vníma svoju postavu ako veľkú výzvu. „Veľa ľudí vníma Štefánika cez jednu fotku v generálskej čapici. Ale Štefánik bol mnohostranná a provokatívna osobnosť, ktorej príbeh sa ani nezmestí do jedného filmu,“ myslí si Ondrík, ktorého podľa jeho slov so Štefánikom spája to, že tiež pochádza z dediny a bol šiestym dieťaťom v rodine. „Pevne verím, že sa nám s režisérom podarí čo najvernejšie predstaviť jeho život, ale tak, aby to bolo čo najautentickejšie. A budem rád, ak bude Milan Ondrík uveriteľný Milan Štefánik," povedal herec.
Film Generál vzniká s podporou Audiovizuálneho fondu, RTVS a ďalších partnerov. Okrem celovečernej filmovej podoby vznikne aj rozšírený trojdielny televízny seriál. Film produkčne pripravuje spoločnosť JMB films.

Copyright ©TASR 2018

RTVS- letná vysielacia štruktúra

RTVS- letná vysielacia štruktúra

Špeciálnu pozornosť v letnej vysielacej štruktúre venuje RTVS 50. výročiu okupácie Československa v roku 1968. V deň výročia - 21. augusta, uvedie Jednotka v televíznej premiére koprodukčný film Dubček, Dvojka zasa prinesie sériu dokumentov na túto tému.
Diváci si môžu pozrieť premiérový dvojdielny dokument Válek či päťdielnu dokumentárnu sériu režisérov z krajín bývalej Varšavskej zmluvy v koprodukcii Petra Kerekesa a RTVS pod názvom Okupácia. "V programe sa objaví i ďalší koprodukčný dokument RTVS režisérky Anny Kryvenko pod názvom Môj neznámy vojak, taktiež dokument mladej režisérky Barbory Berezňákovej Spýtaj sa vašich:'68. Rovnako môžeme upozorniť na dokumenty z produkcie štúdia Banská Bystrica - BB-rozhlasový August '68 a Príbeh okupovaného mesta Sliač, a z akvizičných dokumentov napríklad na príbeh o olympioničke Věre Čáslavskej pod názvom Věra," informoval Juraj Kačo zo sekcie marketingu a komunikácie RTVS.
Vo vysielaní Jednotky budú júlové večery až do 15. júla patriť futbalu a vrcholiacim majstrovstvám sveta v Rusku. Letné osvieženie prinesú staršie komédie s Louisom de Funesom a séria dobrodružno-komediálnych filmov s ďalšou francúzskou legendou Jeanom Paulom Belmondom. "V druhej polovici júla sa na Jednotku vracia obľúbený seriál z prostredia policajnej stanice Četníci z Luhačovíc. Program poteší aj fanúšikov westernu klasickými snímkami, ako Chisum, Medzi supmi, Old Surehand či Winnetou a miešanka Apanači," doplnil Kačo.
Piatkové večery spríjemní divákom Jednotky od 13. júla séria filmov s agentom Jamesom Bondom. Nedeľný program ponúkne od 8. júla niekoľko dvojdielnych filmov, napríklad Kartúza parmská, Boris Guliano - Policajt v Palerme či Klan Lanzacovcov.
V letnej vysielacej štruktúre Dvojky budú popri júlových prenosoch z Tour De France a letných festivaloch dominovať významné výročia a pamätné dni. Okrem už spomínaného 50. výročia okupácie Československa v roku 1968 a tematického vysielania k sviatku svätých Cyrila a Metoda či výročiu SNP pripomenie program Dvojky i Pamätný deň rómskeho holokaustu. "V tejto súvislosti Dvojka odvysiela 2. augusta premiéru dlhometrážneho dokumentárneho filmu režiséra Mareka Šulíka Ťažká duša s autentickými žalostnými rómskymi piesňami," spresnil Kačo.
V rámci prázdninového vysielania pre deti zaraďuje RTVS do programu zahraničné animované seriály Calimero, Pikkuli, Príbehy z Feniklovej ulice a slovenský Obedníček z dielne STV. "Po jarnej sezóne plnej veľkých medzinárodných športových podujatí sa vracia na obrazovky Dvojky podvečerný slot s deduškom Večerníčkom a Veľkým detským predstavením," dodal zástupca RTVS.
Každý večer po 21. hodine v rámci Letného kina prinesie Dvojka výber filmov európskej aj svetovej produkcie. Sedem pondelkových večerov bude patriť filmom Alfreda Hitchcocka, v piatok filmoví fanúšikovia uvidia filmy Ingmara Bergmana.


Copyright ©TASR 2018

Zomrel Milan Majtán

Zomrel Milan Majtán

Významný slovenský jazykovedec, nestor systematického výskumu vlastných mien na Slovensku a dlhoročný pracovník Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied (SAV) PhDr. Milan Majtán, DrSc. (nar. 3. 5. 1934 vo Vrútkach), zomrel 30. júna v Bratislave vo veku 84 rokov. TASR o tom informoval predseda Slovenskej onomastickej komisie pri Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV a vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry na Trnavskej univerzite Juraj Hladký.
Milan Majtán pracoval hlavne v oblasti onomastiky, výskumu dejín slovenského jazyka a dialektológie. Verejnosť ho pozná najmä vďaka publikáciám o vlastných menách Vyberte si meno pre vaše dieťa, Názvy obcí na Slovensku – Vývin v rokoch 1773 - 1997 a popularizačnej publikácii Slovenské priezviská.
Bol vedeckým redaktorom Historického slovníka slovenského jazyka, spoluautorom ďalších vedeckých publikácií o názvoch riek (Hydronymia povodia Oravy, Hydronymia povodia Ipľa) a desiatok odborných článkov o vlastných menách.
Rozlúčka s Milanom Majtánom sa uskutočnila 4. júla v úzkom kruhu rodiny v Bratislave.

Copyright ©TASR 2018

Investigatíva a verejný záujem: hľadanie pravdy

Investigatíva a verejný záujem: 
hľadanie pravdy


Čo je investigatívna žurnalistika, prečo sú médiá strážnym psom demokracie a ako vyzerá hľadanie pravdy v praxi – to sú hlavné témy diskusie šéfredaktora Aktuality.sk Petra Bárdyho a investigatívnej novinárky Pavly Holcovej z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku. Priamy prenos z debaty bude možné sledovať na portáli Aktuality.sk a fanpage Aktuality.sk na Facebooku.

Moderátor: Peter Bárdy
Diskutéri: Pavla Holcová
Diskusia sa uskutoční v spoločnom stane Aktuality.sk a Noizz.sk
Kde: Festival Pohoda
Kedy: 6. júla od 14.00

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americká televízna moderátorka, producentka a filantropka Oprah Winfreyová v utorok opäť potvrdila, že vo voľbách v roku 2020 nebude kandidovať na úrad prezidenta Spojených štátov. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Mám pocit, že v takejto politickej štruktúre - so všetkými tými nepravdami, hlúposťami, nezmyslami a zákulisnými ťahmi - by som nemohla existovať. Nemohla by som to robiť. Nie je to čistá hra. Také niečo by ma zabilo," povedala Winfreyová v rozhovore pre britské vydanie časopisu Vogue, čím podľa Reuters definitívne ukončila špekulácie o svojich ambíciách vystriedať v roku 2021 v Bielom dome súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Špekulácie o svojej prípadnej kandidatúre v amerických prezidentských voľbách v roku 2020 odmietla Winfreyová už v januári, keď povedala, že kandidovanie za prezidenta nesedí jej povahe.


Talianska verzia internetovej encyklopédie Wikipédia v utorok zablokovala svoj obsah pre čitateľov na protest proti navrhovanej novej smernici Európskej únie o autorských právach.
Kritici tvrdia, že inkriminované pravidlá, o ktorých bude tento týždeň hlasovať Európsky parlament, by mohli znamenať koniec "mémov" či remixov, pričom platformy by museli platiť za odkazy na správy.
Správcovia Wikipédie uviedli, že samotnej stránke by tak hrozil zánik. "Ak tento návrh prejde, nebude možné zdieľať novinový článok na sociálnych sieťach alebo ho nájsť prostredníctvom vyhľadávača," upozorňuje vedenie tejto internetovej encyklopédie, ktorú si mesačne otvorí približne 13 miliárd užívateľov.
Namiesto zobrazeného textu sa čitateľom objavuje výzva, aby pred hlasovaním kontaktovali svojich predstaviteľov v EÚ, informuje webový portál spravodajskej stanice BBC.
Predmetom kritiky sú články č. 11 a 13 pripravovanej smernice, pričom článok 13 je najkontroverznejším - požaduje, aby webové stránky presadzovali dodržiavanie autorských práv aj pri obsahu, ktorý nahrajú samotní užívatelia.
Kritici upozorňujú, že webové stránky tak budú musieť skontrolovať každý jeden nahraný súbor, čo bude veľmi náročné a vyžiada si to zavedenie automatickej kontroly. Tieto systémy však vykazujú vysokú chybovosť a na zdieľacích webových platformách ako YouTube sú vnímané kontroverzne.
Navrhovaná legislatíva tiež vyvoláva obavy, že obľúbené "mémy", remixy, paródie a iný materiál, ktorý využíva malé množstvo autorsky chráneného materiálu, by mohli zaniknúť.
Zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales je jednou z desiatok vedúcich technologických osobností, ktoré sú otvorene proti tejto smernici. Ďalším je napríklad počítačový vedec Tim Berners-Lee, vynálezca siete World Wide Web (WWW).



Rakúske predsedníctvo v Rade EÚ sa pokúsi naplniť postavenie "čestného hráča" pri hľadaní kompromisu medzi členskými štátmi Únie o konečnom znení legislatívy upravujúcej predpisy EÚ v oblasti autorského práva.
Pred delegáciou európskych novinárov to v stredu vo Viedni uviedli rakúska ministerka pre digitálne a ekonomické záležitosti Margarete Schramböcková a minister pre dopravu, inovácie a technológie Norbert Hofer.
Obaja ministri v rámci prezentácie priorít začínajúceho sa rakúskeho predsedníctva v Rade EÚ odpovedali na otázky novinárov. Pri otázke, ako sa Rakúsko na čele EÚ zachová pri hľadaní spoločnej pozície členských krajín EÚ k tzv. smernici o copyrighte, obaja upozornili, že ide o citlivú otázku, ktorá si vyžaduje dostatok času na rokovania.
"Je to komplexná otázka, ktorá sa stretáva s rozdielnymi postojmi vo vnútri európskych politických frakcií," uviedol Hofer. Priznal, že treba vyhradiť dostatok času, aby bolo možné nájsť potrebnú kompromisnú dohodu.
Aj Schramböcková skonštatovala, že to bude dlhý proces, a dodala, že rakúske predsedníctvo bude hľadať názorový prienik a má záujem "integrovať" názory všetkých strán zapojených do procesu, ktorý pokrýva smernica o copyrighte.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) budú vo štvrtok (5.7.) hlasovať o zámere začať rokovania s členskými štátmi o konečnom znení smernica o copyrighte. Pozíciu EP k smernici predloženej Európskou komisiou pripravil Výbor pre právne záležitosti (JURI). Uvádza sa v ňom, že nové obmedzenia šírenia obsahu by mali byť zlučiteľné so zásadami slobody prejavu na internete. Z navrhovaného rámca ochrany autorských práv by malo byť vylúčené napríklad prispievanie do internetových encyklopédií nekomerčného charakteru.
Členské štáty zatiaľ spoločné stanovisko k tejto smernici neprijali, rokovacia pozícia bola dosiahnutá len na úrovni veľvyslancov (COREPER).

Copyright ©TASR 2018

Rádio_FM bude vysielať z festivalu Pohoda

Rádio_FM bude vysielať 
z festivalu Pohoda

Na festivale sa predstaví vo vynovenej podobe. „Rádio(aktívna zóna)_FM, na ktorú sú poslucháči a návštevníci zvyknutí, dostala nové priestory. V nich si návštevníci Pohody môžu pozrieť ako vysielame a chýbať nebudú ani špeciálne akustické vystúpenia hudobníkov z programu festivalu,“ priblížila šéfdramaturgička Rádia_FM Janka Imrichová.

Okrem aktuálneho diania poslucháčom sprostredkuje aj živé prenosy vybraných koncertov ako napríklad Little Dragon, Fink, BadBadNotGood, Tune-Yards, Nvmeri či Polemic.

Špeciálny program si pripravila tiež dvojica Daniel Baláž a Pavol Hubinák. Spolu s fanúšikmi absolvujú tour po festivale, ktorú si s nimi budú môcť užiť aj poslucháči pri rádiách. Zaujímavosťou bude umelecká inštalácia, ktorú exkluzívne pre Rádio_FM vytvoril mladý výtvarník Matúš Maťátko.

Aktuálne dopravné správy z diania v Trenčíne a v okolí letiska už tradične prinesie Zelená vlna, ktorá bude súčasťou Rádio(aktívnej zóny)_FM.

4. 7. 2018

Zomrel Robby Müller


Zomrel Robby Müller 


Vo veku 78 rokov zomrel v stredu holandský kameraman Robby Müller. Podľa denníka The Guardian, ktorý sa odvoláva na holandské médiá, filmár skonal vo svojom dome v Amsterdame po niekoľkoročnom boji s chorobou ciev, ktorá mu znemožnila hovoriť a hýbať sa.
Rodák z ostrova Curacao, ktorý študoval v Amsterdame na Holandskej filmovej akadémii (NFA), začínal ako asistent kamery a kameraman krátkych filmov. Preslávil sa spoluprácou s režisérmi ako Wim Wenders, Jim Jarmusch či Lars von Trier. Stal sa známym pre svoj ľahký, pozorovací štýl a snímanie ručnou kamerou.
Jeho prvým celovečerným filmom bol Leto v meste (1971), ktorý režíroval Wenders. Spolu vytvorili približne desať filmov vrátane snímok Americký priateľ (1977), Paríž, Texas (1984) alebo Až na koniec sveta (1991).
Medzi ďalšie známe filmy, na ktorých sa Müller podieľal, patria Jarmuschove snímky Mimo zákona (1986), Tajomný vlak (1989) a Mŕtvy muž (1995), von Trierove Prelomiť vlny (1996) a Tanečnica v tme (2000), Žiť a zomrieť v L.A. (1985) režiséra Williama Friedkina či Za mrakmi (1995) Michelangela Antonioniho. Spolupracoval aj s Petrom Bogdanovichom i Andrzejom Wajdom.
Müllerovým posledným filmom je Nonstop party (2002) režiséra Michaela Winterbottoma. Müller po sebe zanechal manželku Andreu, s ktorou sa zosobášil v roku 1993.

Copyright ©TASR 2018

Je načase, aby sa doriešila otázka zodpovednosti na sociálnych sieťach

Je načase, aby sa doriešila otázka 

zodpovednosti na sociálnych sieťach 


Predseda Národnej rady SR a koaličnej SNS Andrej Danko akceptuje verdikt súdu, ktorý rozhodol o nevine poslanca ĽSNS Stanislava M. v prípade hanlivého statusu na sociálnej sieti, ktorý bol podpísaný jeho menom. Nesúhlasí však s tým, aby ľudia mohli beztrestne verejne prejavovať antisemitské názory.
"Sú to ľudia, ktorí jediné čo dokážu, je hlásať demagógiu. Keď sa však majú verejne priznať k svojím názorom, vtedy ich odvaha opúšťa. Je to komické, keď pán Mizík pozeral na súde do zeme a tvrdil, že nevie narábať s počítačom,“ povedal ohľadom súdneho pojednávania Danko.
Predseda NR SR tvrdí, že je nutné prísť s nástrojmi, ktoré by zrovnoprávnili vydavateľstvá, alternatívne portály či sociálne siete tak, aby sa doriešila otázka zodpovednosti. "Ctím si slobodu prejavu, tá však nesmie byť zneužívaná na politický marketing a na podnecovanie nenávisti medzi ľuďmi,“ uviedol predseda parlamentu, ktorý chce v októbri predložiť na deklaráciu do národnej rady definíciu antisemitizmu.
Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku v stredu oslobodil poslanca Stanislava M. spod obžaloby. Podľa sudcu nebolo preukázané, že hanlivý status na sociálnej sieti napísal poslanec. "Sú aj iné možnosti ako tá, že to urobil sám obžalovaný," konštatoval sudca s tým, že nemal istotu, že Stanislav M. status vytvoril, a že by ho uverejnil. "Nepodarilo sa obžalobe preukázať, že by sa dopustil skutku uvedeného v obžalobe," dodal. Prokurátor sa na mieste odvolal, vec sa tak dostane na Najvyšší súd SR. Stanislav M. sa odvolania vzdal.

Copyright ©TASR 2018

23. ročník autorskej súťaže novinárov východoslovenského regiónu za rok 2017

23. ročník autorskej súťaže novinárov 

východoslovenského regiónu za rok 2017


Ocenenia 23. ročníka autorskej súťaže novinárov východoslovenského regiónu za rok 2017 si v stredu prevzali jej víťazi. Do súťaže sa prihlásilo 38 autorov s 98 príspevkami a štyria fotografi s 20 fotografiami. Medzi ocenenými sú aj dvaja redaktori Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).
Podľa odbornej poroty, ktorú tvorili Karol Horák, Viera Horniaková a Beáta Penxová-Mačingová, počet prihlásených autorov každoročne klesá. "Na druhej strane to boli veľmi kvalitné príspevky a určite znesú aj nadregionálne porovnanie. Porotu mierne sklamal nižší záujem študentov denného štúdia masmediálnych katedier v Prešove a v Košiciach," povedala pre TASR Penxová-Mačingová, členka poroty a zároveň predsedníčka Regionálnej organizácie Slovenského syndikátu novinárov (RO SSN) Košice.
V kategórii spravodajstvo, podkategória tlač, tlačové agentúry, internetové noviny, získala prvé miesto Katarína Gécziová (Korzár; Košický večer), druhú priečku obsadili Jozef Hrubovčák (Pravda; Podvihorlatské noviny), tretiu Jaroslav Vrábeľ (Korzár, Košický Večer), štvrté miesto patrí Jane Vargovej (Košice:dnes) a Marián Holubčík z TASR, u ktorého porota vyzdvihla kvalitu, objavnosť tém a dôslednosť, obsadil piate miesto.
"Moje prihlásené príspevky sa venovali téme Dómu sv. Alžbety, česko-slovenským legionárom a práci s médiami na Základnej škole Maurerova v Košiciach. Samozrejme, ocenenie ma potešilo a vnímam to aj ako povzbudenie pri snahe o výber a spracovanie zaujímavých tém do budúcna," povedal po ocenení Holubčík. V podkategórii elektronické médiá - rozhlas a televízia porota neudelila žiadnu cenu.
V kategórii analytické žánre, podkategória tlač, tlačové agentúry, internetové noviny, prvé miesto získal Svjatoslav Dohovič (Košický večer), druhé Marián Kizek (Korzár), tretie miesto porota neudelila a štvrté miesto patrí Eve Barnišinovej (Zajtrajšie noviny). Autorkou najlepšieho príspevku v podkategórii elektronické médiá - rozhlas a televízia bola Michaela Slivková Kirňaková (RTVS – Rádio Regina). Druhé miesto obsadil Lukáš Mano (RTVS - Rádio Slovensko) a tretie Ivana Gáll Bajerová (Rádio Košice/TV Košice).
Prvú cenu v kategórii beletristické žánre, podkategória tlač, tlačové agentúry, internetové noviny si prevzala Lucia Radzová (Zajtrajšie noviny), druhé miesto obsadil Vladimír Mezencev (Slovenský rozhľad). Tretie miesto patrí Marošovi Černému (TASR), ktorý porotu zaujal aj komplexnosťou rozhovorov so zaujímavými osobnosťami z východu Slovenska. Porota tiež vyzdvihla príspevok s názvom Na smrť sa nedá pripraviť, ani si na ňu zvyknúť, v ktorej podľa nej siahol aj po stále tabuizovanej téme v slovenskej spoločnosti.
"Získané ocenenie si vážim a je pre mňa motiváciou do ďalšej práce. Som rád, že vďaka nej môžem spoznávať množstvo inšpiratívnych ľudí. Rovnako to bolo i v prípade respondentov, s ktorými som robil rozhovory," uviedol ocenený Černý. Štvrté miesto si prevzala Gabriela Krestián Kuchárová (Zajtrajšie noviny).
Prvá priečka v podkategórii elektronické médiá - rozhlas a televízia patrí Ľube Koľovej (RTVS – TV Košice), druhé miesto Silvii Košťovej (RTVS – TV Košice), tretie získala Tatiana Snitková (RTVS – Dvojka), štvrté miesto patrí Milanovi Kolcunovi (voľný novinár pre TVkosice.sk) a Kristína Bertičová (RTVS – Rádio Regina) obsadila piatu pozíciu.
Kategóriu novinárska fotografia hodnotil Ján Polák. Prvé miesto udelil Veronike Januškovej (Košice:dnes) a druhé Martinovi Krestiánovi (Zajtrajšie noviny). Tretiu priečku obsadil René Fabini (Blog SME.National Geographic, World Press Photo).
V kategórii študentský príspevok porota cenu neudelila, keďže sa neprihlásil žiaden autor.
Porota sa však rozhodla udeliť prémiu autorke Lei Heilovej (Košice online) a Čestné uznanie Veronike Slaninkovej (RTVS – Rádio Regina).
Súťaž organizovali RO SSN v Košiciach a Literárny fond - sekcia pre žurnalistiku a novinársku fotografiu v Bratislave.

Copyright ©TASR 2018

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ

POKUTY NAŠE KAŽDODENNÉ


Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) uložila na stredajšom zasadnutí vysielateľovi TV Markíza pokutu vo výške 17.000 eur. "Ide o sankciu za porušenie ustanovenia zákona o zákaze skrytej reklamy, ktorého sa vysielateľ dopustil v programe Televízne noviny 11. januára, odvysielaním informácií o programe #tbt s Matúšom Krnčokom," uviedla o rozhodnutí hovorkyňa RVR Lucia Michelčíková.
Pokutu vo výške 3319 eur dostal od Rady aj vysielateľ TV JOJ, v tomto prípade je postihom za porušenie zákona o ochrane maloletých a zle označenú vekovú hranicu vhodnosti programov. "K porušeniu zákona došlo tým, že dňa 28. januára o približne 11.40 hod. odvysielal pred programom Zúbková víla 2, označenom ako nevhodný pre maloletých divákov do sedem rokov, oznam o vlastnom programe Život je boj, označenom ako nevhodný pre maloletých do 15 rokov," ozrejmila Michelčíková.
Finančnú sankciu uložila RVR aj Západoslovenskej televízii, čiastkou 165 eur pokutovala nedodanie súvislého záznamu vysielania z 19. februára 2018. Sankciu vo forme upozornenia na porušenie zákona uložila RVR Rádiu One za to, že 29.1. a 12.4.2018 nevyužívalo frekvenciu 93,5 MHz Lučenec na účely, na ktoré mu bola pridelená. Rada napomenula aj spoločnosť Media Company za to, že 5., 9., 13.10.2017 a 27.3.2018 vysielala programovú službu Považie bez udelenej licencie. - RVR takisto na stredajšom zasadnutí udelila licenciu na celoplošné digitálne vysielanie televíznych programových služieb Televízia CENTRAL a Orange Infokanál.

Copyright ©TASR 2018




Zomrela Marta Davouze

Zomrela Marta Davouze

Vo veku 73 rokov dnes vo Francúzsku zomrela po dlhom boji s ťažkou chorobou vydavateľka, publicistka a spisovateľka Marta Davouze. Bývalá manželka niekdajšieho riaditeľa televízie Nova Vladimíra Železného a matka moderátora Českej televízie Jakuba Železného ešte v januári tohto roka navštívila svojich priaznivcov v Prahe. Medzi úspešnej knihy Davouze patrí napríklad Dom v Bretónsku, v ktorej s nadhľadom opísala svoje zážitky po príchode na francúzsky vidiek, kde sa znovu vydala. Stala sa bestsellerom, ktorého sa predalo cez 30.000 kusov. Medzi jej ďalšie tituly patrí Zrkadlenie, Vypadni z môjho života alebo Celý Franz

Copyright © ČTK 2018

Havrana podporujú teológovia, publicisti či politik

Havrana podporujú teológovia, 
publicisti či politik


Konanie advokátskej kancelárie Čarnogurský ULC s.r.o., považuje viac ako dvadsať signatárov, medzi ktorými sú aj teológovia, publicisti či politik, za útok na slobodu prejavu, zastrašovanie a zneužívanie právnej ochrany náboženského vyznania. Advokátska kancelária Jána Čarnogurského ml. podala v utorok trestné oznámenie na Michala Havrana za jeho článok „Pošlite Kuffu do cirkusu“. Podľa advokátskej kancelárie Havran obsahom článku verejne hanobil katolícke náboženstvo, vieru a jej predstaviteľov. V stanovisku, ktoré agentúre SITA poslal evanjelický teológ Ondrej Prostredník, signatári konštatujú, že náboženské inštitúcie a skupiny veriacich sa nemôžu odvolávať na ochranu náboženského vyznania, ak sú terčom spoločenskej kritiky. "Vyzývame predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi aj jej angažovaných veriacich, aby sa dištancovali od krokov, ktoré smerujú k neprimeranému obmedzovaniu a sankcionovaniu iných názorov. Naša spoločnosť potrebuje cirkvi, ktoré dôveryhodne obhajujú práva zraniteľných jednotlivcov a skupín, a ktoré namiesto strachu z nového kultivujú schopnosť orientovať svojich veriacich v rýchle sa meniacom prostredí. Z týchto dôvodov považujeme krok advokátskej kancelárie Čarnogurský ULC s.r.o. za škodlivý pre spoločnosť, pre cirkvi a pre dôveryhodnosť veriacich vôbec," uvádza sa v stanovisku dvadsiatky osobností.

Slovenská spoločnosť podľa signatárov po rokoch konečne začína slobodne diskutovať o vážnych hodnotových otázkach. "Učíme sa otvorene a s rešpektom hovoriť o budúcom smerovaní našej krajiny a ako veriaci i ľudia bez otvorenej náboženskej príslušnosti sa chceme zodpovedne zúčastňovať spoločenského dialógu na bioetické a spoločensko-etické témy, a tam je priestor aj pre expresívne vyjadrenia. Expresívna forma vyjadrovania Mariána Kuffu (rímskokatolícky kňaz, pozn. SITA) je všetkým zrejmá. Odmietame kroky, ktoré siahajú po trestných oznámeniach s cieľom zastrašiť tých, čo sa do tejto diskusie púšťajú a znemožniť tak potrebnú verejnú diskusiu. Ak inštitúcie cirkví len s rozpakmi a rozporuplne reagujú na zneužívanie zložitých etických tém extrémistami, nemôžu sa čudovať, že ich nebezpečný alibizmus niekto pomenuje označeniami, ktoré sa ich dotknú," konštatujú signatári.

Pod stanovisko k podaniu trestného oznámenia na Havrana sa podpísali evanjelickí teológovia Ondrej Prostredník, František Ábel, teológovia Miroslav Kocúr a Samuel Jezný, evanjelickí farári Jakub Pavlús a Anna Polcková, starokatolícky kňaz Martin Kováč, kazateľ a spisovateľ Daniel Pastirčák, ale aj filozof Egon Gál, politik Ivan Štefunko či historik Miloslav Szabo a ďalší. V stanovisku uviedli, že Michal Havran je teológ, ktorý sa venuje typológii apokalyptického a mileniaristického myslenia. "Vo svojom texte odhaľuje spoločensky škodlivé a nebezpečné prvky tohto myšlienkového smeru vo vystupovaní Mariána Kuffu. Zároveň s publicistickým nadsadením nastavuje zrkadlo malej ochote oficiálnych predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi primerane interpretovať symbolické slová a vystupovanie Mariána Kuffu v sprievode poslanca fašistickej strany ĽSNS Milana Mazureka. Marián Kuffa vo svojich vystúpeniach rád hovorí o perzekúcii, ktorá mu hrozí za jeho názory. Zatiaľ nie je známe, že by na neho niekto podal trestné oznámenie s cieľom obmedziť jeho slobodu prejavu. Teraz je však známe, že za otvorenú kritiku jeho názorov už trestné oznámenia padajú," píše sa v stanovisku osobností.

Advokátska kancelária Čarnogurský ULC s.r.o. podala v utorok trestné oznámenie v súvislosti s hanobením katolíckeho náboženstva, viery a jej predstaviteľov. Ako ďalej agentúru SITA informovala zástupkyňa kancelárie Miriam Štímelová, oznámenie bolo podané na autora článku na portáli denníka SME s názvom „Pošlite Kuffu do cirkusu“ s podtitulom „Prelátom vyhovujú čo najdebilnejší veriaci“ a podnadpisom „Z Márie Barbie“. "Autor vystupujúci pod menom Michal Havran hanobí v článku kresťanstvo a kresťanov. Z článku sála pýcha a nadraďovanie extrémistických názorov autora nad názory všetkých veriacich kresťanov. Autor sa postavil proti Bohu kresťanov a proti Ježišovi Kristovi. Článok autora je nielen nemorálny, ale aj protiprávny. Jeho zverejnením bol spáchaný trestný čin," uviedol Ján Čarnogurský ml.

"Je možné očakávať, že v ďalších článkoch autor bude svoje nenávistné postoje iba stupňovať a pokiaľ ho štátna moc nezastaví, vyzve na vraždenie kresťanov a na ďalšie podobné perzekúcie všetkých, ktorí nezdieľajú autorove choré názory. Všetko miernejšie namierené protikresťansky už autor skúsil. Žiadame, aby štátna moc zamedzila ďalším podobným štvavým a extrémistickým vyjadreniam, hanobiacim kresťanstvo, kresťanov a kresťanské symboly," povedal Čarnogurský.

"Kuffa skončil už predtým, svojimi apokalyptickými blábolmi o Turkoch na poníkoch v Istanbulskom dohovore a ešte predtým, hlúposťami o gendrovej diktatúre a potom, keď prišiel v sukni s bábikou z Dráčika preoblečenou za nejaký pohanský totem a v parlamente to držal fašistom ako miništrant," napísal Havran v spomínanom článku o kňazovi Kuffovi. Ten podľa spisovateľa "používa jazyk náboženského teroru, vyjadruje sa ako al-Bagdádí (vodca organizácie ISIS, pozn. SITA) a má zjavné modloslužobné praktiky.


©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.