MEDIA NEWS
Ruský najvyšší súd v stredu zamietol odvolanie ruského investigatívneho novinára Ivana Safronova voči 22-ročnému trestu odňatia slobody za vlastizradu. Uviedla to stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Safronova zatkla v júli 2020 ruská tajná služba FSB a obvinila ho, že zhromažďoval dôverné informácie o ruskej armáde, obrane a bezpečnosti a odovzdal ich spravodajskej službe členskej krajiny NATO. Podľa RFE/RL išlo o českú rozviedku.
Išlo údajne o tajné informácie o vojensko-technickej spolupráci Ruska v Afrike a o činnosti ruských ozbrojených síl na Blízkom východe. Konečným príjemcom týchto informácií boli podľa FSB Spojené štáty.
Safronov tieto obvinenia odmietal a pred vyšetrovateľmi sa bránil, že jeho články boli založené na analýze informácií z otvorených zdrojov a na rozhovoroch s oficiálnymi predstaviteľmi.
Svoje obvinenie pripísal snahe FSB o "výrobu" špiónov, keď tých skutočných nedokáže odhaliť a dolapiť.
Stredajšie pojednávanie v prípade jeho odvolania sa konalo za zatvorenými dverami. Novinári boli pozvaní len na vypočutie rozhodnutia súdu, ktorý ponechal trest nezmenený, informovali ruské tlačové agentúry.
Safronovovo uznanie za vinného z vlastizrady i vysoký trest odňatia slobody kritizovali skupiny na ochranu ľudských práv i jeho bývalí kolegovia, ktorí tvrdia, že bol terčom útoku za to, že písal o problémoch v ruskej armáde. Pracoval totiž ako osobitný spravodajca ruského denníka Kommersant, pričom sa zameriaval na kontrakty pre armádu a dodávky zbraní.
Po tom, ako sa dostal pod tlak zo strany vedenia redakcie, v roku 2019 z novín odišiel a pred svojím zatknutím v roku 2020 krátko pracoval ako poradca v štátnej vesmírnej agentúre Roskosmos.
O vojenských témach písal aj otec odsúdeného, Ivan Safronov starší, ktorý v roku 2007 zomrel pri páde z okna svojho moskovského bytu. V čase pred svojou smrťou pracoval na materiáli o tom, ako Rusko poslalo Iránu a Sýrii systémy protivzdušnej obrany a lietadlá.
Agentúra AFP pripomenula, že od rozpútania vojny na Ukrajine sa v Rusku zintenzívnili snahy o potlačenie nezávislej žurnalistiky. Desiatky novinárov preto z Ruska emigrovali. Informovanie o citlivých témach, ako je aj konflikt na Ukrajine a dianie v ruskej armáde, je čoraz ťažšie.
Čínsky úrad pre kybernetickú bezpečnosť (CAC) v stredu zverejnil nové pravidlá, ktoré budú obmedzovať prístup na internet a používanie mobilných telefónov pre deti a mladých ľudí. Chce tak bojovať proti závislosti od internetu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Podľa nových pravidiel, ktoré vstúpia do platnosti na začiatku septembra, nebudú mať obyvatelia Číny mladší ako 18 rokov prístup k internetu od 22.00 h do 06.00 h. Zavedie sa aj systém kontrolovania času, ktorý mladí strávia na svojich smartfónoch. Deti mladšie ako osem rokov budú môcť mobilný telefón využívať najviac 40 minút denne, pre mladých vo veku 16-17 rokov to budú dve hodiny.
CAC však dodal, že ak budú rodičia chcieť, budú môcť tieto pravidlá pre svoje deti uvoľniť.
Nové opatrenia podľa CAC "podporia pozitívnu rolu internetu, vytvoria prijateľné online prostredie, budú predchádzať vytvoreniu závislosti maloletých od internetu a zároveň ich povzbudia vo vytváraní si dobrých návykov". Okrem toho posilnia ochranu detí v online prostredí, "obohatia obsah primeraný veku a znížia vplyv nevhodných informácií".
Agentúra AFP pripomína, že Peking sa v uplynulých rokoch snaží o výraznú reguláciu vnútroštátneho technologického sektora, najmä z dôvodu rizík, ktoré môže digitálny svet predstavovať pre deti a mladých ľudí. Čína v roku 2021 obmedzila čas na hranie online hier pre deti a zastavila schvaľovania nových hier na deväť mesiacov.
Francúzska tlačová agentúra AFP v stredu na súde zažalovala americkú spoločnosť X (donedávna Twitter) za údajné porušovanie autorských práv, informuje TASR.
AFP chce prostredníctvom žaloby od sociálnej platformy X získať údaje, na základe ktorých by odhadla primeranú výšku odškodnenia za obsah zverejnený na tejto platforme.
Mediálne spoločnosti dlhodobo argumentujú, že sociálnym platformám pridávajú hodnotu svojimi článkami a obrázkami, a teda by mali byť za tento obsah platené.
Túto snahu podporila aj Európska únia v roku 2019 v podobe zákona, ktorý umožňuje vyplácanie poplatkov za zdieľanie obsahu. Spoločnosti Google a Facebook nakoniec súhlasili s vyplatením niektorých francúzskych médií.
AFP však obvinila spoločnosť X, ktorú vlastní miliardár Elon Musk, že sa odmietla podieľať na diskusiách vyplývajúcich z európskej legislatívy.
"Agentúra bude naďalej využívať vhodné právne prostriedky v spolupráci s každou príslušnou platformou, aby zabezpečila spravodlivé rozdelenie hodnoty vytvorenej zdieľaním spravodajského obsahu," uvádza sa vo vyhlásení AFP.
Spoločnosť X sa k žalobe bezprostredne nevyjadrila
Copyright © TASR 2023
Spoločnosť X Corp miliardára Elona Muska, ktorá vlastní sociálnu sieť X známu aj ako Twitter, žaluje organizáciu nezávislých výskumníkov, ktorých výskum zameraný na nenávistné prejavy kritizoval danú platformu. Firma obviňuje Centrum pre boj proti digitálnej nenávisti (CCDH), že nezákonne konala, aby „nenáležitým spôsobom získala prístup“ k jej údajom. Centrum reagovalo obvinením Muska, ktorý o sebe tvrdí, že je „absolutista slobody prejavu“, že sa snaží umlčať kritiku. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Správy o žalobe podanej v pondelok sa objavili krátko po ostrej výmene listov medzi X Corp a CCDH. Právnik sociálneho média Alex Spiro v ňom pohrozil právnymi krokmi, pričom poukazoval na údajne nezrovnalosti vo výskume CCDH, čo ona poprela. Žaloba, ktorú na súde pre Severný okres v Kalifornii podala iná právnická firma, obsahuje aj ďalšie nové obvinenia a požaduje nešpecifikované odškodné, pretože kritické správy centra podľa nej stáli X Corp „najmenej desiatky miliónov dolárov“ v strate príjmov z reklamy. Zároveň navrhuje úpravu žaloby, aby menovala aj podporovateľov CCDH, ktorí sú podľa nej zahraničné vlády s väzbami na mediálne spoločnosti, keď odhalia ich identitu.
Konkrétne žaloba kritizuje výskum a metodológiu centra a tvrdí, že úmyselne a nezákonne získavalo dáta z X, čím porušila jej pravidlá používania. CCDH vraj tiež získalo prostredníctvom tretej strany nepovolený prístup k dátam sociálnej siete prostredníctvom nástroja Brandwatch, ktorý pomáha zákazníkom monitorovať konverzácie o značkách na sociálnych médiách. Centrum podľa X Corpu malo za cieľ cenzurovať opačné názory, s ktorými nesúhlasilo, na témy ako vakcíny proti COVID-19, reprodukčná zdravotná starostlivosť a klimatické zmeny. V dôsledku správ CCDH „niekoľko spoločností, ktoré priebežne inzerovali na X, okamžite pozastavilo výdavky na reklamu na X“, tvrdí žaloba.
Šéf neziskovky Imran Ahmed vo vyhlásení uviedol, že najnovšia právna hrozba zo strany Muska je „priamo z autoritárskej príručky - ukazuje, že nič ho nezastaví, aby umlčal kohokoľvek, kto ho kritizuje“. Ahmed poukázal na to, že odkedy excentrický miliardár kúpil sociálnu sieť, nenávistné prejavy a dezinformácie sa na platforme „šíria ako lesný požiar“.
CCDH, ktoré má kancelárie v USA aj Spojenom kráľovstve, pravidelne publikuje správy o nenávistných prejavoch a škodlivom správaní na platformách sociálnych médií ako X, TikTok alebo Facebook. Dané správy sú pritom široko citované v médiách. V jednej správe, ktorú spomenutý Spiro ostro kritizoval, napríklad uviedlo, že Twitter „nereaguje na 99 %“ nenávistných správ z účtov s odbermi Twitter Blue.SITA a.s
a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie
obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
