Vyjadrenie Útvaru hodnoty za peniaze k článku denníka Pravda s názvom „Kiska sa nachytal na obchvate Prešova“

Vyjadrenie Útvaru hodnoty za peniaze k článku denníka Pravda s názvom 

„Kiska sa nachytal na obchvate Prešova“

„Nechceme si zvykať na hrubé nepresnosti a zavádzanie v médiách, ktoré sú ešte stále považované za mienkotvorné. Pravda obviňuje Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR z manipulácie údajov a nafúknutia úspor pri výstavbe prešovského obchvatu a vyzýva nás priznať si vinu. Pravdou ale je, že ÚHP sa nemá k čomu priznať – nič sme ani nezatajili, ani nezmanipulovali. Naopak, vždy sme pracovali s najspoľahlivejšími dostupnými číslami. Naše predbežné stanovisko sme po zverejnení nových dát aktualizovali. To však Pravda nespomína.
Analýza, ktorú MF SR poskytlo prezidentovi Kiskovi vo februári 2017 vychádzala z dát vtedy poslednej dostupnej štúdie realizovateľnosti NDS z marca 2015. Iné dáta k dispozícii neboli. Až následne začala NDS pracovať na aktualizácii prešovského dopravného modelu, ktorý aj vďaka iniciatíve ÚHP dosiahol oproti svojmu predchodcovi výrazný kvalitatívny posun. Nový dopravný model si ÚHP s NDS odsúhlasili až vlani v lete. Ak Pravda tvrdí, že údaje z nového modelu mohli byť zohľadnené vo februári 2017, buď dokáže cestovať v čase alebo dostala výsledky z NDS o mesiace skôr ako iné inštitúcie.
Pôvodné stanovisko MF SR zaslané prezidentovi odporúčalo posúdiť (nie stavať) obchvat Prešova v polprofile, pričom zdôrazňovalo, že prebieha aktualizácia dát. Na základe aktualizácie modelu, ÚHP v decembrovom stanovisku konštatuje, že plán NDS postaviť juhozápadný obchvat D1 a prvú etapu severného obchvatu R4 v plnom profile a druhú etapu v polovičnom profile je ekonomicky návratný. Obviňovať MF SR z pochybných analýz a nezohľadňovania faktov je tak prinajmenšom nepoctivé.
Keby v Pravde čítali s porozumením tak vedia, že ani blog Štefana Kišša nesľubuje úsporu 450 miliónov eur, ale okolo 320 miliónov eur. V ideálnom svete, o ktorom blog hovorí, by sa totiž zvážila južná aj východná alternatíva v polovičnom profile s potenciálom úspor 450 miliónov eur spolu s ďalšími riešeniami vo vnútri mesta za asi 130 miliónov eur. Ideálny svet však nebol uskutočniteľný, východné trasovanie diaľnice nebolo dostatočne rozpracované a ÚHP ho nikdy nepresadzovalo. Na druhej strane, bez odľahčenia dopravy vo vnútri mesta, s ktorou počítalo ideálne riešenie, nie je dôvod sa čudovať, že intenzita dopravy na D1 a R4 bude stúpať. Vodiči totiž nemajú inú možnosť, jazdiť môžu len po tých cestách, ktoré sú a nie po tých, ktoré mohli, respektíve mali byť.
Šetrenie je však aktuálne aj pri realizovanom projekte. Vďaka odporúčaniam ÚHP sa môže na obchvate R4 ušetriť pätina z plánovaného rozpočtu, teda 112 miliónov eur, predovšetkým na jednotkových cenách. Potenciál ďalšej úspory odhaduje decembrové stanovisko na 35 miliónov eur.

Tlačový odbor
Ministerstvo financií SR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Viac ako 1000 zamestnancov americkej spoločnosti Google podpísalo list, ktorý kritizuje plán tejto internetovej firmy na cenzurovanie verziu jej vyhľadávača určenú pre Čínu. Projekt, o ktorom sa zamestnanci dozvedeli z médií, podľa ich názoru vyvoláva naliehavé etické a morálne otázniky. Informuje o tom spravodajský server BBC. Firma, ktorá je súčasťou skupiny Alphabet, opustila čínsky trh pred ôsmimi rokmi práve na protest proti cenzúrnym zákonom a údajným vládnym zásahom.
Zamestnanci vedenia firmy v liste vyzývajú k väčšej transparentnosti. "V súčasnosti nemáme potrebné informácie, aby sme pri svojej práci mohli robiť eticky informované rozhodnutia," píšu. List kritizuje firmu Google aj za fakt, že sa väčšina pracovníkov o utajovanom projekte prezývanom Dragonfly (Vážka) dozvedela minulý mesiac z médií. Nevedomky tak mohli pracovať na technológii, ktorá Číne pomôže potlačiť slobodu prejavu.
Na čiernej listine výrazov, ktoré bude vyhľadávač blokovať, sa podľa médií nachádzajú slová, ktoré majú spojitosť s ľudskými právami, demokraciou, náboženstvom a mierovými protesty. Vyhľadávaciu aplikáciu už Google podľa serveru denníka The Intercept predstavil čínskej vláde. Konečná verzia by mohla byť uvedená do prevádzky v najbližších šiestich až deviatich mesiacoch, v závislosti na schválenie čínskymi úradmi, uviedol server.
Podobný počet zamestnancov Googlu podpísal v apríli aj list protestujúci proti vojenskej zákazke americkej vlády. Firma sa v júni rozhodla nepokračovať v projekte Maven, ktorý vyvíjal umelú inteligenciu pre bezpilotné lietadlá. K projektu Vážka sa nikdy verejne nevyjadrila.
Čína je najväčším internetovým trhom na svete. Americké internetové firmy ako Facebook, Google, Twitter a Instagram sú tam zakázané, Google v krajine ale stále prevádzkuje tri pobočky.

Copyright © ČTK 2018

Nepál zaviedol v piatok nový trestný zákonník, na základe ktorého bude zdieľanie tajných údajov postihnuteľné väzením. Toto opatrenie vyvolalo znepokojenie medzi novinármi, ktorí tvrdia, že nová legislatíva by mohla umlčať tlač, uvádza denník The Kathmandu Post.
Miestne médiá varovali, že vláda pod vedením komunistov, ktorá preukázala narastajúcu nevôľu tolerovať disent, by mohla tento nejasne formulovaný kódex zneužiť na umlčanie svojich kritikov.
Nové zákony stanovujú, že zverejňovanie súkromných informácií, nahrávanie zvukových záznamov či zhotovovanie fotografií bez súhlasu je trestateľné tromi rokmi za mrežami a pokutou. Publikovanie obsahu, ktorý priamo alebo prostredníctvom satiry poškodzuje reputáciu osoby, takisto spadá pod rovnakú sadzbu.
"Tieto všeobecné zákony môžu byť zneužité na umlčanie novinárov a odradenie od investigatívneho spravodajstva," vyhlásilo vedenie Federácie nepálskych novinárov (FNJ). Popredný nepálsky politický karikaturista Rádžéš KC upozornil, že nové zákony posúvajú krajinu smerom k autoritatívnemu režimu.
"Našou prácou je poukázať na chyby a zločiny tých, ktorí sú pri moci, ale daná legislatíva by mohla nastoliť autocenzúru. Poškodzuje to našu demokraciu," vyhlásil Rádžéš KC, ktorého karikatúry sa pravidelne objavujú v novinách.
Denník The Kathmandu Post v tejto súvislosti vyzval vládu, aby znovu uvážila zavedenie týchto zákonov, ktoré sú formulované spôsobom poskytujúcim "veľa priestoru pre rozličné interpretácie" a mohli by byť použité ako prostriedok na stíhanie novinárov, píše sa v editoriáli zmieneného periodika.
Nepálsky mediálny sektor prežíva rozkvet od zvrhnutia monarchie, ku ktorému došlo pred desaťročím po brutálnej občianskej vojne. V krajine odvtedy vznikli desiatky novín a spravodajských kanálov.
Nová ústava schválená v roku 2015 zakotvuje právo na slobodu tlače a zakazuje cenzúru správ, ktorá bola počas monarchie bežná. Tomuto himalájskemu štátu však napriek tomu podľa organizácie Novinári bez hraníc patrí na indexe slobody tlače spomedzi 180 krajín iba 106. miesto. Nepálski novinári čelia zastrašovaniu a zatýkaniu, predovšetkým vtedy, keď podávajú správy o problémoch, ktoré vláda považuje za ohrozenie národnej jednoty.

Dánskemu vynálezcovi Petrovi Madsenovi, odsúdenému na doživotie za brutálnu vraždu švédskej novinárky Kim Wallovej vo svojej ponorke, povolili presťahovanie do iného väzenia po tom, čo naňho zaútočil spoluväzeň. Pre dánsky denník B.T. to uviedla Madsenova obhajkyňa Betina Haldová-Engmarková, ktorú v piatok citovala agentúra DPA.
Madsenovi umožnia zmenu väzníc hneď, ako sa nájde voľné miesto vo väzenskom zariadení.
Engmarková podala žiadosť o presťahovanie Madsena (47) po tom, čo ho v stredu 8. augusta vo väznici Storström do tváre udrel mladší spoluväzeň. Madsena v nemocnici ošetrili a po krátkom čase aj prepustili.
Obhajkyňa požiadala o presťahovanie svojho klienta do väznice Herstedvester, kde si tresty odpykávajú páchatelia sexuálnych zločinov a obzvlášť nebezpeční kriminálnici. Je pokladaná za bezpečnejšiu pre tých väzňov, ktorí sa dostali do problémov so spoluväzňami práve pre druh svojho trestného činu.
Útok sa odohral takmer presne rok po tom, čo Madsen večer 10. augusta 2017 na palube vlastnoručne zostrojenej ponorky neďaleko kodanského prístavu zavraždil Wallovú, švédsku novinárku na voľnej nohe. Žurnalistku mučil a jej mŕtvolu potom rozštvrtil a hodil do mora.
V apríli tohto roka ho trojčlenná porota odsúdila na doživotie, keď sa priznal k rozštvrteniu tela a hodenia jeho častí do mora.
Madsen sa odvolal proti dĺžke trestu, pojednávania v rámci odvolacieho procesu sa majú konať 5., 12. a 14. septembra.

Copyright © TASR 2018

RTVS pri príležitosti 50. výročia okupácie Česko-Slovenska odvysiela špeciálny program

RTVS pri príležitosti 50. výročia okupácie 

Česko-Slovenska odvysiela špeciálny program

RTVS pri príležitosti 50. výročia okupácie odvysiela 21. augusta na Jednotke o 20:30 v televíznej premiére dokudrámu Dubček o významnej osobnosti našich novodobých dejín, ktorú sa tvorcovia snažili priblížiť hodnoverným, uveriteľným spôsobom.

V piatok 17. augusta o 20:10 Dvojka odvysiela prvú časť dvojdielneho dokumentárneho filmu Válek, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na dobové a historické súvislosti a okolnosti, ktoré formovali jeho kľúčové životné rozhodnutia. Druhý diel Dvojka odvysiela 23. augusta o 21:00.

Program Dvojky si 50. výročie vpádu spojeneckých vojsk pripomenie viacerými premiérami dokumentov, ale aj letným špeciálom diskusnej relácie o histórii SK DEJINY s moderátorom Ľubomírom Bajaníkom, ktorá sa bude venovať témam okupácie a našej spoločnosti. Nasledujúci diel Dvojka odvysiela 23. augusta o 20:10.

Bohatý program RTVS bude pokračovať premiérovou sériou dokumentov pod názvom Okupácia, ktorá ponúkne subjektívne postoje a názory vojakov rôznych národností a šarží, od obyčajných „vojakov“, ktorí len plnili rozkazy, až po tých najvyšších, ktorí plánovali stratégiu augustových udalostí. Úvodnú časť päťdielnej série Dvojka odvysiela 21. augusta o 20:10.

Celovečerný dokument Věra´68 zachytáva športovú kariéru a súkromný život najúspešnejšej československej športovkyne všetkých čias, ktorá sa po roku 1968 dostala vďaka svojmu zásadovému postoju do nepriazne vtedajšieho režimu. Diváci si ho môžu pozrieť v premiére na Dvojke 20. augusta o 20:35.

Najnovší dokumentárny film mladej režisérky Barbory Berezňákovej Spýtaj sa vašich: 68 je obrazovou výpoveďou „obyčajných ľudí“, ktorí majú na tento deň silné spomienky. Dvojka ho odvysiela v pondelok večer 20. augusta o 20:10. Táto snímka je dôležitou súčasťou širšieho projektu, on-line pamätníka venovaného tejto udalosti s názvom Spýtaj sa vašich. Autori projektu pripravili interaktívny verejný archív. Užívatelia po vzhliadnutí filmu môžu do neho pridávat? vlastné príbehy alebo pamäti svojich príbuzných v podobe textu, videa alebo fotografií.

Dramaturgia Dvojky zaradila do programu k 50. výročiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska premiérový dokument RTVS v česko-slovensko-lotyšskej koprodukcii Môj neznámy vojak. Film je príbehom ukrajinského vojaka, ktorý nedokázal uniesť vinu a po návrate domov spáchal samovraždu. Jeho osud by mohol byť príbehom ktoréhokoľvek z mladých vojakov, ktorí boli súčasťou augustových udalostí roku 1968. Snímku režisérky Anny Kryvenko si diváci môžu pozrieť na Dvojke 21. augusta o 20:35.

V televíznom programe sa objavia aj dva nové dokumenty z banskobystrického televízneho štúdia Vlny slobody (20. augusta, Dvojka o 18:00) a Sliač v bratskom zovretí (21. augusta, Dvojka o 18:00).

Téma 50. výročia vpádu spojeneckých vojsk bude rezonovať aj v rozhlasovom vysielaní.

Rádio Slovensko v špeciálnom vydaní programu Nočná pyramída odvysiela 20. augusta 2018 o 22:20 utajené augustové vysielanie, ktoré bolo veľkou skúškou pre rozhlasových pracovníkov. Okrem toho na druhý deň Rádio Slovensko uvedie o 8:45 v neupravenej podobe vzácny archívny záznam z udalostí, ktoré sa odohrali v čase vpádu vojsk pred budovou Slovenského rozhlasu na Zochovej ulici.

Od 21. do 27. augusta Rádio Slovensko odvysiela pásmo Okupácia deň po dni. Poslednú časť v utorok 28. augusta pod názvom Normalizácia.

Rádio Devín upriami svoju pozornosť od 20. do 24. augusta o 6:30 v programe Čítanie na pokračovanie na výber z diel autorov, ktorí vďaka svojim občianskym postojom a tvorbe nemohli po roku 1968 publikovať. Pôjde najmä o diela autorov (Hana Ponická - Poď domu, duša zlatá, Pavel Hrúz - Z dávnych čias, Ivan Kadlečík - Lístoky, Jaroslava Blažková – Happyendy, Albert Marenčin - Pyrenejský med).

Osobnosť nezabudnuteľného Karla Kryla si Rádio Devín pripomenie v pondelok 20. augusta v relácii Verše o 9:15. Na druhý deň Rádio Regina odvysiela o 10:05 spomienkové pásmo na osobnosť Zdenka Jedličku pod názvom Neumlčaný mikrofón, ktorý bol hlavným inžinierom Československého rozhlasu na Slovensku a koordinoval rozhlasové vysielanie a presun do viacerých provizórnych priestorov v čase okupácie v Bratislave.

Rádio Regina uvedie 21. augusta o 16:05 umelecko-publicistické pásmo Navzdory tankom, v ktorom si poslucháči vypočujú memoáre rozhlasových pracovníkov, ale aj ukážky z vtedajšej populárnej hudby i poézie motivovanej augustovými udalosťami.

Rádio Regina Západ v relácii Rádiobudík 21. augusta dá priestor poslucháčom na vyjadrenie svojich pocitov a spomienok v rubrike „Otázka na dnes“ - Čo ste robili 21. augusta 1968? Vy, ktorí ste sa narodili neskôr – čo vám o tomto dni hovorili rodičia? V popoludňajšom vysielaní Rádio Regina Západ o 16:05 si poslucháči môžu naladiť publicistické pásmo Polohlasné volanie na stupni ilegality plné spomienok vtedajších účastníkov a ich rodín. Vysielanie bude obohatené o archívne ukážky a dobové skladby, ktoré sprevádzali rozhlasové vysielanie pred 50. rokmi.

Vyhlásenie novinárov a vydavateľov: Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Vyhlásenie novinárov a vydavateľov: 

Nedovolíme, aby sa zabudlo na Jána a Martinu

Už je to pol roka, odkedy zabili nášho kolegu Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Stále nevieme, kto ich zabil a prečo to urobil. Stále máme pochybnosť, či je vyšetrovanie naozaj nezávislé. Ján písal aj o mafii, ktorá mala kontakty na ľudí v tesnej blízkosti bývalého premiéra Roberta Fica. Keďže po vražde sa zásadné zmeny na polícii či prokuratúre neudiali, veľkú dôveru v skutočné vyšetrovanie mať ani nemôžeme.

Vražda kolegu nami otriasla, ale nezastrašila nás. Neprestali sme sa pýtať, pátrať a kontrolovať politikov a ľudí vo verejných funkciách. Vládni politici sa po vražde nezmenili. Naopak. Ich slovník voči novinárom je ešte hrubší. Samotnú vraždu a následnú reakciu verejnosti dokonca spájajú s konšpiráciami.

Nezávislí novinári sú pre demokratickú krajinu nenahraditeľní. Nedovoľme, aby sa pol roka po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na to zabudlo.

K vyhláseniu novinárov sa pridali aj vydavatelia slovenských médií.

Beata Balogová, SME
Matúš Kostolný, Denník N
Peter Bárdy, Aktuality.sk
Ondrej Podstupka, SME
Marianna Onuferová, Denník N
Miro Kern, Denník N
Monika Tódová, Denník N
Veronika Folentová, Denník N
Martina Hestericová, Denník N
Laura Kellöová, Aktuality.sk
Jana Kubisová, Aktuality.sk
Katarína Kováčiková, Aktuality.sk
Marek Vagovič, Aktuality.sk
Martin Turček, Aktuality.sk
Mira Sojková, Aktuality.sk
Peter Sabo, Aktuality
Lucia Osvaldová, Denník N
Tomáš Prokopčák, SME
Alexandra Krajčírová, Noizz.sk
Dag Daniš, Aktuality.sk
Andrej Sarvaš, Denník N
Tomáš Kottra, Aktuality.sk
Jana Paulovská, Týždenníky MY
Ján Debnár, Aktuality.sk
Matej Dedinský, Aktuality.sk,
Jakub Filo, SME
Martin Kalinčák, Noizz.sk
Martina Beňová, Hospodárske noviny
Katarína Korytárová
Ela Rybárová, SME
Jana Čunderlíková, Aktuality.sk
Zuzana Bodnárová, SME
Dominika Krajčovičová, Hospodárske noviny
Kristína Garaiová, Noizz.sk
Gabriela Holková
Michaela Husárová
Matúš Török, Noizz.sk
Lukáš Onderčanin, SME
Marek Bažík, Denník N
Michal Badín, Aktuality.sk
Veronika Orviská, SME
Kristína Janščová, SME
Nora Slišková, Pravda
Otakar Horák, Denník N
Martina Raábová, SME
Ľubomír Jaško, Aktuality.sk
Marian Niton, Pravda
Jaroslav Repák, Aktuality.sk
Jakub Habas, SME
Andrej Barát, denník Pravda
Oliver Brunovský, TREND
Jozef Jakubčo, SME
Matúš Kvasnička, Pravda
Michal Čarnoky, Aktuality.sk
Zlatica Beňová, Pravda
Mirek Tóda, Denník N
Peter Kováč, Denník N
Daniela Balážová, Pravda
Ivan Drábek, Pravda
Jana Shemesh, Denník N
Filip Struhárik, Denník N
Miloslav Šebela, SME
Michaela Terenzani, The Slovak Spectator
Peter Kováč. SME
Adam Pálka, Pravda
Radka Minarechová, The Slovak Spectator
Jaroslav Vrábeľ, Korzár
Iris Kopcsayová, Pravda
Marek Balický, Šport.sk
Peter Jabrik, Korzár
Adam Valček, SME
Štefan Hríb, .týždeň
Andrej Matišák, Pravda
Michaela Žureková, SME
Roman Cuprik, SME
Veronika Prušová, Denník N
Ján Petrovič, Aktuality.sk
Martin Šútovec, Denník N
Katarína Kiššová, Denník N
Matej Dugovič, Denník N
Denisa Ballová, Denník N
Ria Gehrerová, Denník N
Vladimíra Gahérová, Pravda
Klaudia Jurkovičová, Korzár
Martin Belej, Korzár
Anita Ráczová, denník SME
Martin Odkladal
Ivana Mandáková Plus JEDEN DEŇ
Nina Sobotovičová, SME
Andrej Bán, Denník N
Karol Sudor, Denník N
Juraj Berzedi, SME
Matúš Demiger, Denník N
Katarína Gécziová, Korzár
Jana Németh, Denník N
Miloš Krekovič, Denník N
Jana Čevelová, Denník N
Marián Szucs, SME
Cs. Liszka Györgyi, Vasárnap
Eva Andrejčáková, SME
Andrej Kuzmány, SME
Tomáš Benedikovič, Denník N
Katarína Filová, Pravda
Matúš Krčmárik, SME
Robert Hüttner, Pravda
Michaela Barcíková, Denník N
Renáta Gešvantnerová, Bauer Media Sk
Jozef Ryník, Profit
Denisa Čimová, Denník N
Mário Šmýkal, SME
Juraj Javorský, Denník N
Zuzana Matkovská, SME
Daniel Vražda, Denník N
Michaela Štalmachová, SME
Marek Hudec, SME
Zora Handzová, Pravda
Vladimír Šnídl, Denník N
Rudolf Sivý, Aktuality.sk
Michal Čarnoky, Šport.sk
Stanislava Harkotová, Aktuality.sk
Tomáš Kyseľ, Aktuality.sk
Petra Výberová, Aktuality.sk
Pavol Štrba, Aktuality.sk
Miro Grman, Aktuality.sk
Juraj Hudák, Šport.sk
Martin Majerníček, Pravda
Oliver Rehák, Denník N
Martin Adam Pavlík, Pravda
Filip Obradovič, Denník N
Juraj Koník, Denník N
Alexej Fulmek, Petit Press., a.s.
Zolo Mikeš, Aktuality.sk
Patrik Fotta, Korzár
Lucia Vitteková, SITA
Marek Eliáš, SITA
Martin Benko, Agentúra SITA
Martin Dargaj, Energetike.sk
Ján Krempaský, SME
Martin Čeliga, Nový Čas
Nina Lednická, Nový Čas
Lýdia Tkáčová Nový Čas
Katarína Jančovičová, Nový Čas
Jozef Čavojec, Nový čas
Dušana Lukáčová, Nový Čas
Branislav Račko, Nový čas
Rastislav Sedláček, Nový Čas
János Lajos P., Új Szó
Peter Demecs, Új Szó
Jakub Sudek, SITA
Darina Nosáľová, SITA
Jana Vargová, Nový čas
Michael Kasarda, SME
Roman Wesserle, Nový Čas
Michaela Rovenská, Nový Čas
Marta Ostricová Nový Čas
Kristína Štúriková, Nový Čas
Lukáš Kvašňák, TREND
Ivan Haluza, TREND
Tomáš Nejedlý, TREND
Daniel Suchý, TREND
Konštantín Čikovský, Denník N
Ján Kováč, TREND
Mária Pietová, SITA
Braňo Závodský, Rádio Expres
Peter Palovič, Rádio Expres
Mariana Tokolyová, Rádio Expres
Mária Hunková, TREND
Dušan Karolyi, KOŠICE:DNES
Marián Leško, TREND
Ázsoth Réka, Vasárnap
Tomáš Vašuta, TREND
Mária Zerzanová
Lukáš Fila, Denník N
Jana Komadelová, časopis Záhradkár
Ľubomír Jurina, TREND
Lenka Dubašáková, Zdravie
Xénia Makarová, TREND
Václav Papež, SITA
Zdeno Simonides, Šport
Marcela Šimková, Hospodárske noviny
František Kvarda, Hospodárske noviny
Klára Urbánová, Vasárnap
Igor Gressner, Šport
Štefan Bugan, Šport
Pavol Kubiš, Šport
Stanislav Benčat, Šport
Iveta Grznárová, Hospodárske noviny
Tomáš Zemko, Hospodárske noviny
Lucia Rusnáková, Hospodárske noviny
Katarína Runnová, Hospodárske noviny
Zuzana Dzvoníková, Hospodárske noviny
Katarína Šebejová, Trend
Miro Klimo, NMH
Andrej Bančanský, SITA
Mojmír Staško, Šport
Tomáš Prokop, Šport
Júlia Kováčová, Nový Čas
Peter Brejčák, TREND.sk
Simona Gulisová, Hospodárske noviny
Miroslava Kernová, Omediach.com
Vladimír Benko jr / Plus jeden deň
Jozef Tinka, Slovenský syndikát novinárov a bloger sme.sk
Michal Havran, publicista
Arpád Soltész, TV JOJ
Ján Karásek Hospodárske noviny
Miriam Zsilleová, Ženy v meste
Martina Biroová, SITA
Tomáš Škarba, Rádio Expres
Michal Červený, Denník N
Daniela Krajanová, Denník N
Ivor Lehoťan, Šport
Henrich Krejča, TV Markiza
Martin Petro, TV Markíza
Kristína Garaiová, Noizz.sk
Patrícia Malecová Šepitková, TV Markíza
Zuzana Štelbaská, TV Markíza
Andrea Varagyová, TV Markíza
Lukáš Zuzelka, TV Markíza
Peter Javor, TV Markíza
Ivana Miklánková, TV Markíza
Zuzana Javorová, TV Markíza
Miroslava Ondrejčíková TV Markíza
Michal Lukačovič, tvnoviny.sk
Tamara Cho, TV Markíza
Andrej Gajdošík, TV Markíza
Tomáš Bakoš, Hospodárske noviny
Miroslava Almásy, TV Markíza
Marcel Marcišiak, TV Markíza
Kristina Kovesova TV Markiza
Tomáš Vasilko, Denník N
Lucia Kučáková, TV Markíza
Branislav Benčat, TREND
Ľuboš Znášik, TV Markíza
Tamara Paulinyová
Andrej Chovanec, TV Markíza
Peter Dzúrik, TV Markíza
Ján Pallo, vydavateľ – The Slovak Spectator
Stanislava Benická, TV Markíza
Tomáš Velecký, TV Markíza
Helena Likavcová
Miroslava Vlčková, TV Markiza
Marian Lechan, TV Markíza
Zuzana Glabazňová, TV Markíza
Patrik Herman, TV Markíza
Mario Kermiet, TV Markíza
Gabriela Kajtárová, TV Markíza
Lucia Lukušová , TV Markiza
Dominika Mičechová, TV Markíza
Anna Capuliaková, TV Markíza
Ivana Mocáková, KOŠICE:DNES
Marek Baláž TV Markíza
Michal Katuška, RTVS
Matúš Baňovič, .týždeň
Jana Poľová, KISS RADIO
Filip Minich, novinár
Alexandra Minich, novinárka
Soňa Weissová
Pavol Kalinský, bývalý redaktor RTVS
Peter Valovič, ex-RTVS
Matúš Jaco, RTVS
Peter Majer, RTVS
Katarína Kozinková, bývalá editorka RTVS
Martin Kalužák, RTVS
Dušan Mikušovič, Denník N
Jaroslav Zápala, TV Markíza
Silvia Majerova, RTVS
Soňa Gyarfašová, RTVS
Zoltán Rácz, RTVS
Peter Hanák, RTVS
Jana Drábeková, RTVS
Tomáš Mrva, bývalý editor, RTVS
Daniela Hajčáková, bývalá redaktorka RTVS
Alena Taranova, RTVS
Kristína Juričková, RTVS
Karolína Lacová, RTVS
Mária Škarohlídová, RTVS
Daniela Fullová, RTVS
Juraj Hajko, RTVS
Milan Dubec, vydavateľ Ringier Axel Springer SK
Elena Senková, RTVS
Martina Koník, Denník N
Roman Pataj, Denník N
Mária Benedikovičová, Denník N
Viktor Vincze, TV Markíza

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

„Maďarič nie je ten, ktorý by bol presvedčivejší politický kandidát ako Edo Chmelár.“
Ľuboš Blaha

Zomrel Drahoslav Makovička

Zomrel Drahoslav Makovička

Vo veku 90 rokov zomrel v pondelok scenárista a dramaturg Drahoslav Makovička, autor scenárov ku komédii Anjel s diablom v tele, niekoľkých dielov seriálu Četnické humoresky a mnohým ďalším. Drahoslav Makovička napísal desiatky scenárov k filmom a televíznym hrám, ale aj divadelné hry, štúdie, kritiky a ako docent brnianskej JAMU aj skriptá pre študentov.
Drahoslav Makovička obsiahol vo svojich dielach mnoho žánrov. Napísal napríklad scenáre k historickému životopisnému filmu o maliarovi Goyovi Burič Jej Veličenstva, detektívnym snímkam ako Svedectvo mŕtvych očí, sci-fi filmom Akce Bororo alebo Návšteva z vesmíru aj erotickej komédii Anjel s diablom v tele. Podľa Makovičkovho syna tesne pred smrťou dokončil svoje posledné dielo Prvá dáma. Podľa už skôr zverejnených informácií ide o scenár k filmu o manželke prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka Charlotte.
"Ide o filmový scenár k 100. výročiu republiky a námetom je bohatý život Charlotty Masarykovej a jej rodiny," povedal ČTK Makovičkův syn, ktorý je spoluautorom scenára. S otcom pracovali na scenári k Prvej dáme asi desať rokov. "Objavili sme historické udalosti neznáme dnešnému divákovi a spojili ich s autorskou fabuláciou, ktorá dotvára toto pozoruhodné dielo prelínajúce minulosť so súčasnosťou," doplnil Jan Makovička.

Copyright © ČTK 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Americký senát jednomyseľne schválil rezolúciu na podporu voľného tlače, v ktorej uviedla, že médiá nie sú nepriateľmi ľudu. Rezolúcia je považovaná za reakciu na opakované útoky prezidenta Donaldy Trumpa proti médiám. Postoj šéfa Bieleho domu dnes v koordinovanej akcii odmietol viac ako 300 amerických denníkov.
Nezáväznú rezolúciou senátora schválili aklamáciou, teda všeobecnou dohodou, nie nominálnym hlasovaním. Biely dom na rozhodnutie kongresovej komory nereagoval.
"Prisahali sme, že budeme podporovať a chrániť ústavu, vrátane jej prvého dodatku (o slobode slova a tlače)," vyhlásil demokratický senátor Brian Schatz, ktorý navrhol text rezolúcie. "Každý senátor dnes potvrdil svoj prísľub tým, že poslal správu o podpore prvého dodatku o podpore slobody tlače tvárou v tvár útokom," povedal Schatz.
Označenie médií ako "nepriateľov ľudstva" sa v poslednom čase stalo častou súčasťou Trumpovho slovníka. Prezident na "falošné médiá" opakovane útočí a obviňuje, že podkopávajú jeho autoritu, straní opozícii a spochybňujú jeho volebné víťazstvo. Včera na twitteri napísal, že "lživé média sú opozičnou stranou", čo je pre Ameriku zlé. "My ale víťazíme," dodal.
Trump svojím tweetom reagoval na komentáre a úvodníky, v ktorých sa včera približne 350 amerických listov postavilo proti prezidentským útokom. Zoznam Boston Globe vyzval už minulý týždeň denníky v USA, aby odsúdili prezidentovu "špinavú vojnu" proti médiám.
Za iniciatívou stoja noviny Boston Globe a k nej sa pripojili médiá zo Spojených štátov, ale aj z Európy.
Nie všetky americké médiá jednotný postup proti Trumpovi vítajú. Podľa komentára zverejneného na portáli Politico podobná akcia iba potvrdzuje výhrady prezidenta na mediálny komplot, ktorý koordinovane útočí proti jeho osobe.
"Naše najlepšie noviny denne preukazujú svoju nezávislosť tým, že odmietajú pochodové rozkazy korporácií, politikov a vlád." Americké úvodníky, nespojujte sa! "Zamyslite sa nad svojou vlastnou hlavou! uvádza Politico. Podobný názor vyslovili aj noviny Baltimore Sun, k akcii sa nepripojil ani Wall Street Journal.
San Francisco Chronicle v úvodníku napísal, že jednou z jeho najcennejších hodnôt je nezávislosť a účasť v dave sa mu protiví.
Redaktor novín Detroit News Nolan Finley napísal, že príliš veľa novinárov vkladá do spravodajstva svoje názory a komentáre a kamufluje to ako vysvetľujúci kontext. "Donald Trump nie je zodpovedný za nahlodanú dôveru v médiá, nie je dosť dôveryhodný, aby to dokázal. Škodu si spôsobujeme sami, "napísal Finley.

Copyright © ČTK 2018

Zomrela Aretha Franklinová

Zomrela Aretha Franklinová

Vo veku 76 rokov zomrela vo štvrtok americká soulová speváčka Aretha Franklinová. Príčinou smrti bola rakovina pankreasu v pokročilom štádiu, informovala agentúra AP.
Podľa vyhlásenia rodiny sprostredkovaného agentúre AP jej hovorkyňou Gwendolyn Quinnovou zomrela Franklinová vo svojom dome v Detroite ráno o 09.50 h miestneho času.
"V jednom z najtemnejších okamihov nášho života nemôžeme nájsť vhodné slová na to, aby sme vyjadrili bolesť v našom srdci. Stratili sme hlavu a oporu našej rodiny," uvádza sa vo vyhlásení rodiny zosnulej.
Franklinová, viacnásobná držiteľka ceny Grammy, ktorej kariéra trvala šesť desaťročí, bola v uplynulých dňoch obklopená svojimi najbližšími. Rodina speváčky, ktorá sa v poslednom čase zdržiavala už len vo svojom dome v Detroite, požiadala nedávno verejnosť o "modlitby a rešpektovanie súkromia".
Franklinovej, prezývanej "kráľovná soulu", diagnostikovali v roku 2010 rakovinu. Posledný raz vystupovala vlani v novembri pre Nadáciu Eltona Johna na podporu výskumu AIDS v New Yorku.
Franklinová počas svojej dlhej kariéry získala 18 cien Grammy vrátane tej za celoživotný prínos. V roku 1987 sa stala prvou ženou, ktorú uviedli do Rokenrolovej siene slávy. V roku 2005 jej udelili Prezidentskú medailu slobody - najvyššie civilné vyznamenanie v USA. V roku 2009 spievala na inaugurácii amerického prezidenta Baracka Obamu.
Medzi jej najväčšie hity patria Respect (1967), (You Make Me Feel Like) A Natural Woman (1968), I Say a Little Prayer (1968), Day Dreaming (1972), Jump to It (1982), Freeway of Love (1985), A Rose Is Still A Rose (1998) či I Knew You Were Waiting (For Me) - dueto so zosnulým britským popovým spevákom Georgeom Michaelom z roku 1987.

Copyright ©TASR 2018

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Takmer 350 denníkov v USA dnes vydalo úvodníky, v ktorých sa ohradzujú proti útokom amerického prezidenta Donalda Trumpa na médiá a v ktorých zároveň bráni slobodu tlače. Za iniciatívou stojí denník The Boston Globe a pripojili sa k nej médiá ako zo Spojených štátov, ako aj z Európy.
The Boston Globe vyzval už minulý týždeň denníky v USA, aby odsúdili prezidentovu "špinavú vojnu" proti médiám. Trump často útočí na články v médiách a nazýva je fake news, teda falošnými správami. Novinárov potom označuje za nepriateľov ľudu. Napríklad vlani vo februári prezident na twitteri napísal, že "Médiá oznamujúce falošné správy nie sú mojím nepriateľom, sú nepriateľom amerického ľudu!". Konkrétne pritom zmienil denník The New York Times a televízie NBC, ABC, CBS a CNN.
Pôvodne mali články vyjsť asi v stovke médií, ich počet ale postupne narastal. Podľa údajov zo stredajšieho rána sa akcie nakoniec malo zúčastniť 343 médií, z mimoeurópskych denníkov napríklad britský The Guardian.
"Donald Trump nie je prvým americkým prezidentom, ktorý útočí na tlač alebo ktorý má pocit, že s ním (tlač) jedná nečestne. Je ale prvým, ktorý vyzerá, že má premyslenú a konzistentnú politiku podkopávania, delegitimizácie a dokonca ohrozenia práce tlače," stojí v úvodníku denníka The Guardian. "Úlohou tlače nie je zachrániť Spojené štáty pred Trumpom. Úlohou tlače je písať správy, pátrať, analyzovať a podrobne skúmať čo najlepšie to ide, a to bez strachu," dodal denník.
List The Boston Globe vo svojom úvodníku nazvanom Novinári nie sú nepriatelia ľudu zdôrazňuje, že sloboda tlače je základným americkým princípom už viac ako 200 rokov. Podľa denníka The New York Times Trumpove útoky ohrozujú demokraciu. Miami Herald v toto súvislosti zase zmieňuje, že "za nepriateľov ľudu kedysi nacisti označovali Židov".
Americký prezident sa stal už v minulosti terčom kritiky za svoje vyjadrenia na adresu slobody tlače. Napríklad v januári republikánsky senátor Jeff Flake uviedol, že Trump si osvojil despotický jazyk bývalého sovietskeho diktátora Josifa Stalina.

Copyright © ČTK 2018

Malajzijský parlament zrušil vo štvrtok zákon zameraný proti tzv. falošným správam, ktorý tento rok presadila bývalá vláda premiéra Najiba Razaka. Informovala o tom agentúra Reuters.
Návrh "zákona proti falošným správam" z dielne Najibovho kabinetu schválil ešte v apríli parlament, v ktorom mala vtedajšia vláda väčšinu. Zákon stanovil za tvorbu alebo šírenie takýchto správ, známych aj anglickým termínom "fake news", pokuty do výšky 500.000 malajzijských ringgitov (108.628 eur) a tresty do šiestich rokov väzenia.
Kritici takúto legislatívnu úpravy odsúdili ako represívnu a obvinili Najiba zo snahy obmedziť slobodu prejavu pred májovými parlamentnými voľbami, pred ktorými sa jeho vláda bránila voči obvineniam z korupcie a zlého hospodárenia.
Vo voľbách zvíťazila opozičná koalícia pod vedením expremiéra Mahathira Mohamada, ktorý prisľúbil zrušenie tohto zákona. Parlament vo štvrtok po trojhodinovej diskusii prijal príslušný návrh na ukončenie jeho platnosti.
Tento krok privítali ľudskoprávne skupiny.
"Toto je zákon, ktorý bol jasne určený na umlčanie kritiky štátnych činiteľov a potlačenie verejnej diskusie," uviedol vo vyhlásení člen vedenia združenia Zákonodarcovia ASEAN-u za ľudské práva Teddy Baguilat.
Výraz "fake news", ktorý si osvojil prezident USA Donald Trump, sa stal štandardnou súčasťou slovníka lídrov v autoritárskych krajinách, označujúcou mediálne správy a organizácie, ktoré sú voči nim kritické, píše Reuters.
Malajzia patrila k prvým štátom sveta, ktoré prijali zákony proti falošným správam. Iné krajiny regiónu ako Singapur a Filipíny avizovali, že zvažujú, ako riešiť fenomén fake news.
V Nemecku vlani schválili plán pokutovania sociálnych sietí v prípade, ak neodstránia nenávistné odkazy.

Copyright © TASR 2018

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Nitrianska radnica od štvrtka až do konania komunálnych volieb môže prostredníctvom platenej inzercie v regionálnom týždenníku zverejňovať iba informácie a pozvánky, ktoré sa bezprostredne týkajú záležitostí mesta. Na svojom augustovom rokovaní o tom rozhodli mestskí poslanci, ktorí chcú takýmto uznesením obmedziť prezentáciu súčasného vedenia mesta.
S návrhom prišiel nezávislý mestský poslanec Štefan Štefek, ktorý je zároveň aj kandidátom na post nitrianskeho primátora. Ten súčasnému primátorovi Jozefovi Dvončovi vyčítal, že júlová inzercia mesta bola iba jeho reklamou. "Dočkali sa iba sebaprezentácie primátora Dvonča na ôsmich stranách. Všetko bolo, samozrejme, zaplatené z mestských daní. Nitrania teda za to, aby mohli čítať o Dvončovej sebaadorácii, zaplatili. Spolu s poslaneckými kolegami si nemyslíme, že je to fér. Predložili sme preto návrh, ktorý má za cieľ takémuto plytvaniu verejných financií zabrániť, a zároveň sme navrhli, aby si súčasný primátor inzerciu zaplatil z vlastného vrecka," skonštatoval Štefek.
Primátor Dvonč sa voči obvineniam ohradil, podľa jeho slov sú prijaté opatrenia na to, aby prezentácia poslancov i vedenia mesta bola spravodlivá. "Ja nemám dôvod sa uprednostniť alebo nejakým iným spôsobom riešiť tieto veci. Čo sa týka podujatí a hlavne zahraničných ciest, prijali sme opatrenie, aby bol každý jeden poslanec o všetkom informovaný. To, že sa prihlási jeden poslanec na zahraničnú cestu, za to nemôže ani sekretariát, ani protokol, ani oddelenie cestovného ruchu. Nakoniec o informovaní verejnosti predsa rozhoduje redakčná rada," skonštatoval.
Podľa poslankyne Lívie Šumichrastovej majú priestor v mestskej inzercii všetci aktívni členovia mestského zastupiteľstva. "Je to úplne normálne. Každý poslanec, ktorý sa zúčastňuje na akciách v oblasti kultúrnej, sociálnej alebo zdravotníckej, každý jeden sa zverejňuje, či už obrazovou, alebo písomnou formou, alebo je tam jeho meno," zdôraznila.
Poslanci napriek týmto argumentom Štefekov návrh na regulovanie mestskej inzercie schválili. Neodsúhlasili však uznesenie, podľa ktorého mal júlovú inzerciu mesta zaplatiť Dvonč z vlastných peňazí.

Copyright © TASR 2018

Keď sa idiot hrá na novinára

Keď sa idiot hrá na novinára

"K žiadnej manipulácii so spisom nedošlo, kompletný spis mal Špecializovaný trestný súd Banská Bystrica už pri rozhodovaní o väzbe k 22.6., potom Najvyšší súd k 28.6. a opäť Špecializovaný trestný súd k 1.8.2018. V spise sa tak nachádzal aj advokátmi spomínaný znalecký posudok Ústavú súdneho inžinierstva Žilina, ktorý poškodený predložili v civilnom konaní a potom ho predložil aj tunajšej prokuratúre. Preto bolo mojou povinnosťou založiť ho do väzobného spisu, aby bol tak spis predkladaný súdu kompletný."
Prokurátor Ján Šanta

Po augustovej invázii mali Východoslovenské noviny aj biele miesta

Po augustovej invázii mali Východoslovenské 

Jozef Hrubovčák

noviny aj biele miesta

Na jednu nočnú službu v tlačiarni vo Východoslovenských novinách si Jozef Hrubovčák spomína aj po 50 rokoch. Keď svojím podpisom v noci z 20. na 21. augusta 1968 odobril vydanie ďalšieho čísla novín, netušil, že ráno bude vyzerať inak.
„Išiel som peši z košických tlačiarní na košickú železničnú stanicu. Nasadol som do vlaku, bol som uťahaný ako kôň, tak som zaspal. Zobudil som sa v Hencovciach vo Vranovskom okrese. Pozerám sa čo sa to deje, cesta zaplnená, tanky, delá, poľné kuchyne, nákladiakov kopa, bolo to niečo strašné," povedal pre TASR bývalý novinár a spisovateľ Hrubovčák. Ako priblížil, vedľa stojaceho muža sa opýtal, čo sa deje, ten mu odpovedal, že prišli Rusi - vraj ochrániť Slovákov pred kapitalizmom. „Myslím si pánabeka, čo sa to mohlo udiať v republike, nič také som nedostal, aby sme to dali do novín," opísal Hrubovčák.
Ako povedal, keď vystúpil v Humennom, ľudia sa v meste zhlukovali a na námestí bolo plno tankov, boli aj na kalvárii. „Ľudia sa pýtali tých sovietskych vojakov 'Načo ste prišli? Čo tu robíte? Tu nemáte čo robiť, my sme vás nevolali!' Ticho boli, absolútne boli ticho," povedal s tým, že každý bol z neohláseného príchodu toľkých vojsk zdesený.
Ráno si v novinovom stánku všimol, že Východoslovenské noviny nevyzerajú tak, ako ich v noci odobril na tlač. Priblížil, že na prvej strane bolo Vyhlásenie predsedníctva ÚV KSČ k situácii v štáte, a preto volal šéfredaktorovi do Košíc. „Povedal mi 'Joj, Jožo, nič si z toho nerob, to prišlo po linke KSČ ako na krajský výbor strany a my sme to potom dávali na okres, je to v poriadku, nemaj obavy,'" povedal Hrubovčák.
Spresnil, že sa organizovali aj demonštrácie a správy o nich zverejňovali vo Východoslovenských novinách. „Ale do redakcie nám nasadili ruských cenzorov, ktorí nám toto všetko kontrolovali a mnohé články neodporúčali zverejňovať, lebo boli protiruské," uviedol s tým, že v jednom čísle zostali v novinách nevyplnené miesta. „Myslím, že to bolo 30. augusta, to bolo prvýkrát, že nepustili články a už ich bolo treba dávať do rotačky, nič sa nedalo robiť, vytlačili sa noviny s bielymi miestami," vysvetlil.
Hrubovčák pripomenul, že cenzori už chodili do redakcie častejšie a protestovali proti viacerým článkom, preto Východoslovenské noviny tlačili tajne v okresných mestách a distribuovali ich zadarmo.
„Slobodne sa mohlo písať, ale potom ľudia za to pykali," povedal s tým, že sám mal problém za zverejnený článok napísaný jeho nadriadeným, ktorého zaň vylúčili z KSS a preradili na nižšiu hospodársku hodnosť. „Vrátil sa z rekreácie z Juhoslávie a opísal pocity Juhoslovana, ako mu delá mierili na jeho byt. Vytýkali mi to, lebo ja som bol zodpovedný za to, čo pôjde do tlače, ale čo som mal robiť, bol to môj šéf," dodal.
Hrubovčák bol kritizovaný za zverejnenie negatívnych ohlasov na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa. Ako novinár bol neskôr rehabilitovaný.

Copyright © TASR 2018