25. 7. 2020

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS



Obmedzenie sledovania televízie na dve hodiny denne môže predísť zdravotným problémom alebo ich aspoň oddialiť, uvádza podľa spravodajského portálu BBC nová štúdia.
Vedci z univerzity v Glasgowe v rámci výskumu sledovali 500-tisíc účastníkov vo veku 37 - 73 rokov počas dvanásťročného obdobia medzi rokmi 2006 až 2018. Nebrali však do úvahy len klasickú televíziu, ale aj sledovanie videí na mobilnom telefóne.
Zistili pritom, že ak by všetci účastníci obmedzili sledovanie televízie na maximálne dve hodiny denne, potenciálne by sa dalo predísť alebo oddialiť 5,62 % všetkých úmrtí a 7,97 % úmrtí v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení. Zdravotné riziká spájané s časom stráveným pred televízorom, ako kardiovaskulárne ochorenia alebo rakovina, boli najnižšie, keď ľudia sledovali televíziu dve hodiny alebo menej. Vedci preto konštatujú, že dospelí by mali svoj televízny čas podľa možností čo najviac minimalizovať.
Podľa doktora Hamisha Fostera, ktorý viedol výskum, ich zistenia podporujú už v súčasnosti známe dôkazy, že nadmerné sledovanie televízie a celkovo sedavý spôsob života, môžu viesť k zdravotným problémom. S horším zdravotným stavom a časom stráveným pred televízorom pritom podľa neho súvisia aj nezdravé maškrtenie a nižší socio-ekonomický status. Pre lepšie pochopenie všetkých faktorov a vytvorenie odporúčaní do budúcnosti je však potrebný ďalší výskum.




Britský princ Harry a jeho manželka Meghan podali v Spojených štátoch žalobu za údajné fotografovanie ich syna dronmi. V nej uvádzajú, že v čase obmedzenia pohybu v dôsledku koronavírusu nemenovaná osoba fotografovala 14-mesačného Archieho, keď boli doma. Vojvoda a vojvodkyňa, ktorí po tom, ako na jar odstúpili od kráľovských povinností, žijú v Los Angeles, tvrdia, že snímky porušujú ich právo na súkromie. Žalobu podali vo štvrtok v Los Angeles, informuje spravodajský portál BBC.
"Každému človeku a členovi rodiny v Kalifornii zákon garantuje právo na súkromie v ich domovoch. Žiadne drony, helikoptéry a teleobjektívy im toto právo nemôžu odobrať. Vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu podávajú žalobu, aby ochránili právo ich malého syna na súkromie v ich dome, bez obťažovania fotografmi, a odhalili a zastavili tých, ktorí sa z týchto nelegálnych činov snažia profitovať," vyhlásil právnik dvojice Michael Kump.
Ako sa okrem iného v žalobe uvádza, Harryho a Meghan neprestajne obťažujú paparazzovia, ktorí ich dokonca v Los Angeles sledovali domov, lietali nad nimi helikoptérami a robili diery do ich bezpečnostného oplotenia.
Vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu už viackrát podnikli súdne kroky proti "invazívnym" bulvárnym médiám. Vo Veľkej Británii sa Meghan súdi s bulvárnymi novinami Mail on Sunday a ich vydavateľom Associated Newspapers za porušenie jej práva na súkromie a autorských práv.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.






Kurdsko-iránsky novinár a spisovateľ Behrúz Búčaní dostal vo štvrtok azyl na Novom Zélande po tom, čo musel niekoľko rokov stráviť v nútenej väzbe na odľahlom ostrove v Tichom oceáne. Informovala o tom agentúra DPA.
Ľudskoprávny aktivista sa o tejto správe dozvedel od novozélandskej vlády v deň svojich 37. narodenín. "Som veľmi šťastný, že mám konečne trochu istoty, čo sa týka mojej budúcnosti," povedal Búčaní pre piatkové vydanie britského denníka The Guardian.
Búčaní utiekol z Iránu do Indonézie pre politické prenasledovanie v roku 2013 po tom, čo iránska armáda vykonala razie v redakcii kurdského literárneho časopisu, kde pracoval a zadržala viacerých jeho kolegov. Dôvodom bolo publikovanie protivládnych článkov. Následne sa pokúsil z Indonézie dostať loďou do Austrálie. Čln, v ktorom sa plavil, však zadržala austrálska vojenská loď.
Búčaní potom strávil šesť rokov v imigračnej väzbe na ostrove Manus na severe Papuy Novej Guiney. Toto zadržiavacie stredisko bolo medzičasom oficiálne uzatvorené. Odtiaľ sa mu podarilo poslať fotografie a informácie o katastrofálnych tamojších podmienkach viacerým mediálnym domom. O svojom pobyte vo väzbe napísal aj viacnásobne ocenenú knihu, ktorú písal na mobilnom telefóne cez aplikáciu WhatsApp.
V roku 2019 dostal po šiestich rokoch povolenie vycestovať na Nový Zéland. Vlani v novembri tam požiadal o štatút utečenca.
Búčaní uviedol, že v boji za práva utečencov bude pokračovať zo svojej novej vlasti, kde plánuje požiadať o trvalý pobyt. Zároveň poukázal na to, že hoci sa teší, že získal azyl, trápi ho, že austrálska vláda naďalej nespravodlivo zadržiava ľudí v hlavnom meste Papuy Novej Guiney Port Moresby, na ostrove Nauru či v Austrálii, napísala agentúra AFP.
V súčasnosti pracuje Búčaní na Canterburskej univerzite v meste Christchurch na Novom Zélande.

Akvizícia mediálnej spoločnosti Central European Media Enterprises (CME), ktorá prevádzkuje 30 televíznych staníc, medzi nimi aj televíziu Markíza, spoločnosťou PPF Group, za ktorou stojí český podnikateľ Petr Kellner, naďalej prebieha. Jej dokončenie odhadujú pred 27. októbrom 2020. CME o tom informuje na svojom webe.
"Vo veci akvizície CME skupinou PPF stále beží prenotifikačná časť konania u Európskej komisie. Predĺženie tohto procesu spôsobili aj opatrenia súvisiace s pandémiou nového koronavírusu," povedala pre TASR hovorkyňa skupiny PPF Zuzana Migdalová s tým, že ďalšie informácie nemôžu poskytnúť.
CME informuje, že ukončenie akvizície podlieha niekoľkým podmienkam, a to získaniu súhlasu akcionárov spoločnosti, Európskej komisie a národných regulátorov v niektorých z krajín, kde CME pôsobí. Koncom februára 2020 bolo mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov CME, na ktorom väčšina z nich vyslovila súhlas s akvizíciou. Získané už boli aj regulačné schválenia v Rumunsku a Slovinsku. "Očakávame, že navrhovaná fúzia bude dokončená pred 27. októbrom 2020," píše CME. Spoločnosti by tak chceli akvizíciu dokončiť maximálne do výročia podpísania vzájomnej dohody, ku ktorej došlo 27. októbra 2019.
Transakcia je v hodnote približne 2,1 miliardy USD. "Nákupom spoločnosti CME, respektíve jej mediálnych aktivít v piatich európskych krajinách, sledujeme predovšetkým cieľ doplniť náš telekomunikačný biznis v strednej a východnej Európe," vyhlásil minulý rok v októbri Kellner. CME totiž pôsobí v strednej a východnej Európe a prevádzkuje 30 televíznych staníc, medzi nimi aj slovenskú televíziu Markíza či českú Novu.
Kellner tvrdí, že chcú využiť synergie medzi tvorbou mediálneho obsahu a jeho distribúciou. "Našim motívom je teda predovšetkým rozvíjanie telekomunikačného a mediálneho biznisu," deklaruje. CME považuje za dobre fungujúcu spoločnosť a po jej prevzatí neplánuje PPF žiadne "unáhlené zásahy" do jej fungovania. Výkonní riaditelia CME v októbri 2019 vyhlásili, že táto transakcia je pre ich akcionárov "tým správnym a uspokojujúcim vyústením" jedného z najúspešnejších obratov v podnikaní poprednej mediálnej spoločnosti v rámci nedávnej doby.
Obe spoločnosti očakávali, že akvizícia bude dokončená okolo polovice roku 2020, pod podmienkou schválenia regulačnými orgánmi a splnenia bežných podmienok uzatvárania.
Skupina PPF investuje do množstva odvetví, od finančných služieb cez telekomunikácie, biotechnológie, nehnuteľnosti až po strojárstvo. PPF pôsobí v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Skupina vlastní aktíva vo výške viac ako 45 miliárd eur.
CME pôsobí v oblasti médií a zábavného priemyslu. Patrí k popredným spoločnostiam v tomto odbore v piatich krajinách strednej a východnej Európy s celkovou populáciou 45 miliónov ľudí.

Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová vyjadrila obavy z vývoja situácie okolo maďarského spravodajského servera Index.hu, v ktorom vo štvrtok podali viacerí novinári výpovede pre obavy zo straty nezávislosti tohto média. V piatok to uviedla internetová stránka komerčnej televízie ATV.
Maďarský úrad vlády pre server Politico.eu uviedol, že k záležitostiam týkajúcim sa mediálneho trhu nebude vyjadrovať.
Jourová podčiarkla, že nemožno dopustiť, aby ekonomický tlak vytváral politický nátlak.
Podpredsedníčka EK avizovala, že komisia preverí aj prípad maďarskej neziskovej Nadácie stredoeurópskej tlače a médií (KESMA), pod ktorú patrí 400 vláde blízkych médií.
Viacerí členovia redakcie servera Index.hu reagovali vo štvrtok podaním výpovede na prepustenie svojho šéfredaktora Szabolcsa Dullu.
Informáciu o tom, že Dull dostal výpoveď, zverejnil v stredu László Bodolai, predseda kuratória Nadácie pre maďarský rozvoj (MFA), ktorá vlastní spoločnosť Index.hu Zrt. Požiadavku pracovníkov redakcie na návrat Dullu vo štvrtok odmietol.
Bodolai v písomnom stanovisku konštatoval, že jeho nedôvera voči prepustenému šéfredaktorovi je tak veľká, že s ním nedokáže už v žiadnom prípade spolupracovať.
Dull v júni hovoril o vonkajších tlakoch, ktoré by mohli smerovať k ukončeniu činnosti ním vedenej redakcie.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) koncom vlaňajška zverejnila správu založenú na záveroch medzinárodnej misie na monitorovanie slobody tlače. Konštatovalo sa v nej, že úroveň kontroly médií v Maďarsku nemá obdobu v žiadnom členskom štáte EÚ. V správe sa píše, že v Maďarsku došlo k dramatickému úpadku slobody tlače. Na umlčanie kritiky médií vláda využila celý rad dobre pripravených metód vrátane nákupu médií, vynútenej likvidácie titulov, kontroly riadenia nezávislých médií a ohováračských kampaní proti kritickým reportérom. 






Vedenie redakcie najväčšieho maďarského spravodajského servera Index.hu v piatok oznámilo, že viacerí členovia vedenia a vyše 60 z 90 novinárov podalo výpoveď po tom, čo sa nepodarilo dosiahnuť dohodu s vedením vydavateľstva o osude prepusteného šéfrdaktora Szabolcsa Dullu. Informoval o tom spravodajský server media1.hu.
"Roky sme zdôrazňovali, že podmienkou nezávislosti servera je nezasahovanie do obsahu článkov a nezasahovanie do personálneho zloženia redakcie či jej konštrukcie zvonka. Prepustením Dullu bola porušená druhá podmienka. Je to jednoznačný zásah do zloženia redakcie, čo nemôžme vnímať inak ako pokus o otvorený nátlak," píše sa vo vyhlásení odchádzajúcich členov redakcie, medzi ktorými sú aj vedúci redaktor Attila Tóth-Szenesi a zástupcovia šéfredaktora Veronika Munková a János Haász.
Obavy z vývoja situácie okolo Index.hu, v ktorom už vo štvrtok podali viacerí novinári výpovede pre obavy zo straty nezávislosti tohto média, vyjadrila v piatok podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Maďarský úrad vlády pre server Politico.eu v tejto súvislosti uviedol, že k záležitostiam týkajúcim sa mediálneho trhu sa nebude vyjadrovať.
Viacerí členovia redakcie servera Index.hu reagovali ešte vo štvrtok podaním výpovede na prepustenie svojho šéfredaktora.
Informáciu o tom, že Dull dostal výpoveď, zverejnil v stredu László Bodolai, predseda kuratória Nadácie pre maďarský rozvoj (MFA), ktorá vlastní spoločnosť Index.hu Zrt. Požiadavku pracovníkov redakcie na návrat Dullu vo štvrtok odmietol.
Bodolai v písomnom stanovisku konštatoval, že jeho nedôvera voči prepustenému šéfredaktorovi je taká veľká, že s ním nedokáže už v žiadnom prípade spolupracovať.
Dull v júni hovoril o vonkajších tlakoch, ktoré by mohli smerovať k ukončeniu činnosti ním vedenej redakcie.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) koncom vlaňajška zverejnila správu založenú na záveroch medzinárodnej misie na monitorovanie slobody tlače. Konštatovalo sa v nej, že úroveň kontroly médií v Maďarsku nemá obdobu v žiadnom členskom štáte EÚ. V správe sa píše, že v Maďarsku došlo k dramatickému úpadku slobody tlače. Na umlčanie kritiky médií vláda využila celý rad dobre pripravených metód vrátane nákupu médií, vynútenej likvidácie titulov, kontroly riadenia nezávislých médií a ohováračských kampaní proti kritickým reportérom.


Niekoľko tisíc ľudí sa v piatok večer zhromaždilo v Budapešti na pochode za slobodu tlače, ktorým protestujú proti krokom voči najväčšiemu maďarskému spravodajskému serveru Index.hu. Informoval o tom spravodajský server 24.hu.
Do pochodu iniciovaného mimoparlamentným hnutím Momentum, ktorý smeruje od redakcie Indexu k sídlu úradu vlády v niekdajšom karmelitánskom kláštore na budínskom Hradnom vrchu, sa zapojili novinári Indexu, zástupcovia občianskych organizácií, ale aj politici viacerých opozičných subjektov.
Vedenie redakcie Indexu v piatok oznámilo, že viacerí členovia vedenia a vyše 60 z 90 novinárov podalo výpoveď po tom, čo sa nepodarilo dosiahnuť dohodu s vedením vydavateľstva o osude prepusteného šéfredaktora Szabolcsa Dullu.
"Roky sme zdôrazňovali, že podmienkou nezávislosti servera je nezasahovanie do obsahu článkov a nezasahovanie do personálneho zloženia redakcie či jej konštrukcie zvonka. Prepustením Dullu bola porušená druhá podmienka. Je to jednoznačný zásah do zloženia redakcie, čo nemôžme vnímať inak ako pokus o otvorený nátlak," píše sa vo vyhlásení odchádzajúcich členov redakcie, medzi ktorými sú aj vedúci redaktor Attila Tóth-Szenesi a zástupcovia šéfredaktora Veronika Munková a János Haász.
Obavy z vývoja situácie okolo Index.hu, v ktorom už vo štvrtok podali viacerí novinári výpovede pre obavy zo straty nezávislosti tohto média, vyjadrila v piatok podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Maďarský úrad vlády pre server Politico.eu v tejto súvislosti uviedol, že k záležitostiam týkajúcim sa mediálneho trhu sa nebude vyjadrovať.




Takmer tri roky po brutálnej vražde investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej sú novinári na Malte stále v ohrození, uviedla v piatok riaditeľka Reportérov bez hraníc (RSF) pre Európsku úniu a Balkán Pauline Adesová-Mévelová.
"Maltskí novinári sú stále vystrašení," povedala Adesová-Mévelová pre agentúru AFP po tom, čo vypovedala pri verejnom vyšetrovaní vraždy.
"Hovoríme o krajine v EÚ. Nie je to normálne. Malta má nového premiéra, avšak očakávania sa nenaplnili, situácia sa nijako výrazne nezlepšila," uviedla Adesová-Mévelová.
Podľa nej "v krajine existuje silná protimediálna rétorika a vláda preto musí vyslať jasný signál, že novinárov treba chrániť a rešpektovať".
Caruanová Galiziová, ktorá písala protikorupčný blog a viedla vyšetrovanie škandálu Panama Papers na Malte, prišla o život v októbri 2017 pri výbuchu bomby nastraženej v jej automobile.
"Dôvod, prečo som tu, je ten, že nechceme, aby bol zabitý iný novinár," dodala pred súdom riaditeľka RSF.
Adesová-Mevelová sa k prípadu vyjadrila len tri dni po tom, čo sa sprostredkovateľ novinárkinej vraždy Melvin Theuma údajne pokúsil o samovraždu. Ľudskoprávne organizácie však tento záver spochybňujú, keďže sa incident odohral len niekoľko hodín predtým, než mal ísť Theuma svedčiť pred súd.
"Tých niekoľko novinárov, ktorí stále pokrývajú tie najrizikovejšie témy, je stále vystavených veľkému riziku," uviedla na Twitteri riaditeľka britskej RSF Rebecca Vincentová.
"A mnohí občania - vrátane novinárov a aktivistov - sa cítia ešte viac otrasení znepokojivým vývojom udalostí v súvislosti s tým, čo sa stalo Melvinovi Theumovi," dodala Vincentová.
Momentálne vo Vallete prebieha súdny proces s troma mužmi podozrivými z umiestnenia bomby do auta Caruanovej Galizivovej.




Copyright © TASR 2020

Zomrel Vladimír Dolinay

Zomrel Vladimír Dolinay

Pri tragickej dopravnej nehode zahynul v sobotu popoludní štátny tajomník Ministerstva kultúry (MK) SR Vladimír Dolinay. Na sociálnej sieti o tom informuje rezort kultúry.
"Ministerstvo kultúry SR dnes zasiahla mimoriadne smutná správa. Pri tragickej dopravnej nehode v poobedňajších hodinách zahynul štátny tajomník rezortu kultúry Vladimír Dolinay," uvádza ministerstvo, ktoré rodine a pozostalým vyjadruje úprimnú sústrasť.
Dolinaya vymenovala vláda do funkcie 1. júla. Štátny tajomník bol známy z pôsobenia v komunálnej politike, bol poslancom mestskej časti Bratislava-Petržalka, hlavného mesta SR Bratislavy i Bratislavského samosprávneho kraja (BSK).



Copyright © TASR 2020


Zomrel Azimžan Askarov

Zomrel Azimžan Askarov


V kirgizskom väzení zomrel na doživotie odsúdený ľudskoprávny aktivista a novinár, ktorého kauza sa stala jablkom sváru aj medzi Kirgizskom a USA. O smrti Azimžana Askarova informoval v sobotu jeho právnik, uviedla agentúra Interfax.
Právnik Valerijan Vachitov spresnil, že Askarova deň pred smrťou previezli na lekárske vyšetrenie. Zomrel v noci vo väzenskej nemocnici. Príčina jeho smrti nie je zatiaľ známa.
"Dlho bol vážne chorý. Mal všetky príznaky neliečeného zápalu pľúc. Keď som ho naposledy videl, kašľal a lapal po dychu," uviedol Vachitov, ktorý dodal, že jeho mandant nevládal chodiť. "Zabil ho systém," vyhlásil právnik, pričom v rozhovore pre AFP spomenul aj to, že na poslednom osobnom stretnutí Askarov "plakal. Vedel, že zomiera a že preňho nehnú ani prstom".
Agentúra Interfax dodala, že doživotný trest pre Askarova potvrdilo 13. mája svojím verdiktom kolégium najvyššieho súdu Kirgizska.
Askarov bol na doživotie odsúdený ešte v septembri roku 2010, keď ho súd uznal vinným za podnecovanie etnickej nenávisti a spoluúčasť na vražde policajných dôstojníkov počas etnických nepokojov na juhu krajiny. Askarov tieto obvinenia pred súdom poprel.
V apríli roku 2016 Výbor OSN pre ľudské práva začal naliehať na Kirgizsko, aby Askarova prepustilo. Svoju žiadosť výbor OSN zdôvodnil svojimi zisteniami, že bol svojvoľne zadržiavaný, mučený a bolo mu odmietnuté právo na spravodlivý proces.
V júni roku 2016 kirgizský najvyšší súd vyhovel novinárovej žiadosti o nový proces. V januári roku 2017 však nasledovalo potvrdenie doživotného trestu.
Viaceré organizácie venujúce sa obrane ľudských práv označili Askarova za politického väzňa.
Ministerstvo zahraničných vecí USA Askarovovi v roku 2015 udelilo svoju cenu pre ochrancov ľudských práv, čo malo za následok, že Kirgizsko - lojálny spojenec Ruska - vypovedalo dlhodobú dohodu o spolupráci so Spojenými štátmi.
V roku 2011 mu česká mimovládna humanitárna organizácia Človek v ohrození udelila cenu Homo Homini.
Askarova vyznamenal aj americký Výbor na ochranu novinárov (VON).
Askarov pochádzal z uzbeckej menšiny. Ako novinár a aktivista vo svojej rodnej provincii Bazar-Korgon na juhozápade Kirgizska upozorňoval na prípady priznania mučením, nespravodlivé obvinenia, náhle úmrtia zadržovaných vo väzbe a pohlavné zneužívanie.
V mnohých prípadoch sa mu podarilo iniciovať nové vyšetrovanie, ktoré viedlo k potrestaniu alebo odvolaniu policajných dôstojníkov a vyšetrovateľov.
Tieto jeho aktivity však kirgizský režim potrestal tak, že ho zatkol a odsúdil na doživotie - a to bezprostredne po nepokojoch, ktorými v júni 2010 vyvrcholil dlhoročný národnostný konflikt medzi Kirgizmi a Uzbekmi.
Tieto strety medzi Kirgizmi a Uzbekmi na juhu chudobnej krajiny si vyžiadali stovky mŕtvych, najmä Uzbekov. Desiatky tisíc ľudí pred etnicky motivovanými násilnosťami ušli zo svojich domovov.

Copyright © TASR 2020

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...


24. 7. 2020

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS 


Podaním výpovede reagovali vo štvrtok viacerí členovia redakcie maďarského spravodajského servera Index.hu na prepustenie šéfredaktora Szabolcsa Dullu. Podľa spravodajského servera 444.hu novinári napísali na mimoriadnej schôdzke žiadosť, aby prepusteného šéfredaktora vzalo vedenie spoločnosti späť.
Informáciu o tom, že Dull dostal výpoveď, zverejnil v stredu László Bodolai, predseda kuratória Nadácie pre maďarský rozvoj (MFA), ktorá vlastní spoločnosť Index.hu Zrt. Požiadavku pracovníkov redakcie na návrat Dullu vo štvrtok odmietol.
Bodolai v písomnom stanovisku konštatoval, že jeho nedôvera voči prepustenému šéfredaktorovi je tak veľká, že s ním nedokáže v žiadnom prípade spolupracovať.
Dull v júni hovoril o vonkajších tlakoch, ktoré by mohli smerovať k ukončeniu činnosti ním vedenej redakcie.
Novovymenovaný generálny riaditeľ Indexu Pál Szombathy vo štvrtok pre komerčnú televíziu ATV povedal, že nešťastná komunikácia medzi Bodolaim a Dullom viedla ku kríze vzájomnej dôvery. Podľa Szombathyho slov nie je zrejmé, prečo si novinári Indexu myslia, že je ohrozená nezávislosť ich redakcie.
Pripomenul, že v júni boli medializované informácie o plánovanej reorganizácii redakcie ako súčasti opatrení, reagujúcich na výpadok príjmov z reklamy vplyvom koronavírusovej pandémie. Tieto plány sa však podľa neho nezrealizovali.
Server 24.hu v júni uviedol, že plán reorganizácie ráta s využitím externých zdrojov správ v niektorých oblastiach, čo by znemožnilo zachovať súčasné fungovanie redakcie.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) koncom vlaňajška zverejnila správu založenú na záveroch medzinárodnej misie na monitorovanie slobody tlače. Konštatovalo sa v nej, že úroveň kontroly médií v Maďarsku nemá obdobu v žiadnom členskom štáte EÚ. V správe sa píše, že v Maďarsku došlo k dramatickému úpadku slobody tlače. Na umlčanie kritiky médií vláda využila celý rad dobre pripravených metód vrátane nákupu médií, vynútenej likvidácie titulov, kontroly riadenia nezávislých médií a ohováračských kampaní proti kritickým reportérom.



Spoločnosť Spotify (NYSE: SPOT), najobľúbenejšia svetová streamingové služba na počúvanie audia, a spoločnosť Universal Music Group (ďalej len UMG), svetová jednotka v oblasti hudobnej zábavy, dnes oznámili uzatvorenie novej viacročnej globálnej licenčnej zmluvy. Táto zmluva ešte viac posilní spoluprácu oboch firiem pri zavádzaní prevratných nových funkcií, ktoré budú prínosom pre umelcov a hudobným fanúšikom ponúknu skvelé zážitky.
Táto nová zmluva firmám umožní prehĺbiť partnerstvo, ktoré odráža spoločné úsilie o neustály rozvoj hudby, intenzívnejšie zážitky pri jej objavovaní a spoluprácu na najmodernejších marketingových kampaniach prostredníctvom platformy Spotify. Okrem toho spoločnosť UMG, ako jedna z najmodernejších firiem a jeden z prvých podporovateľov spoločnosti Spotify, posilní svoju poprednú pozíciu v oblasti včasného skúšania budúcich produktov a poskytne vývojárskemu tímu Spotify cennú odozvu.
Daniel Ek, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Spotify, povedal: "Od prvých experimentov s nástrojom Marquee, po testovaní nových skúseností, ako napríklad s aplikáciou Canvas, je pre nás spoločnosť Universal Music Group dôležitým partnerom a pomáha nám pri vývoji našich marketingových nástrojov. Na základe nášho dnešného oznámenia dochádza k rozšíreniu našej spolupráce a ďalšie posilnenie spoločnej vízie - pomáhať umelcom vo všetkých fázach ich kariéry. Ako hovoríme celú dobu, cieľom našej marketingovej stratégie je rozširovať schopnosť spoločnosti Spotify spájať umelcov s fanúšikmi v mierke, ktorá nikdy predtým neexistovala a priniesť nové možnosti do tohto priemyslu. Spoločne sa tešíme na nové investície a vytváranie nových nástrojov a ponúk pre umelcov z celého sveta."
Sir Lucian Grainge, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Universal Music Group, povedal: "Na základe tejto zmluvy budú spoločnosti UMG a Spotify prepojené viac ako kedykoľvek predtým a budeme sa spoločne usilovať o to, aby celý hudobný ekosystém prosperoval a oslovil nové publikum na celom svete . Zapojením inovácií, prijímaním hudobných technológií hneď po ich vzniku a vďaka poprednej pozícii spoločnosti Spotify vo vývoji nadčasových nástrojov, prinesie táto nová spolupráca našim umelcom nové a efektívne možnosti na to, aby sa spojili s fanúšikmi prostredníctvom neustále sa rozvíjajúcej platformy Spotify. Tým, že budeme pracovať spoločne, budú naše tímy schopné urýchliť svoje úsilie pri vývoji iniciatív zameraných na umelcov vrátane strategických marketingových kampaní a nových ponúk, ktoré fanúšikom na celom svete ponúknu vzrušujúce, nové zážitky."


Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vo štvrtok pohrozil, že západné médiá môžu byť z krajiny vylúčené z dôvodu "tendenčného" pokrývania nadchádzajúcich prezidentských volieb, ktoré sa uskutočnia budúci mesiac. Informovala o tom agentúra AP.
Prezidentove varovania sa týkali najmä dvoch médií. Podľa neho "tendenčné" reportáže britskej stanice BBC a stanice Rádio Slobodná Európa (RFE/RL), ktorú financujú USA, podnecujú nepokoje v krajine.
Túto záležitosť vyčítal aj vládnym predstaviteľom. "Prečo ich tolerujete? Boli ste to vy, kto im poskytol akreditáciu," uviedol Lukašenko na spoločnom stretnutí.
Ľudskoprávna skupina Viasna uviedla, že od začiatku kampane pred prezidentskými voľbami v Bielorusku tamojšie úrady dočasne zadržali 43 novinárov, ktorí pokrývali zhromaždenia opozície. Pri zadržaní polícia zlomila nos miestnemu reportérovi pre RFE/RL.
V stredu vydalo vyše 200 bieloruských novinárov vyhlásenie, v ktorom naliehali na úrady, aby prestali zadržiavať novinárov.
Okrem novinárov od mája policajti svojvoľne zadržali najmenej 1140 ľudí, najmä počas 14. a 15. júla, keď ústredná volebná komisia odmietla zaregistrovať kandidatúru Viktara Babaryku a Valeryja Capkalu. Na protestoch, ktoré nasledovali, polícia zadržala najmenej 420 ľudí vrátane 329 osôb v Minsku.
Prezident Lukašenko sa stal pred 26 rokmi prvým prezidentom Bieloruska a odvtedy vo svojej funkcii zotrval. V Bielorusku sa 9. augusta uskutočnia prezidentské voľby, v ktorých sa Lukašenko bude usilovať už o svoj šiesty mandát. Okrem neho sú zaregistrovaní štyria kandidáti. Sú nimi:
— predseda Bieloruskej sociálnodemokratickej strany (BSDH) Siarhej Čeračeň;
— bývalá poslankyňa bieloruského parlamentu Hanna Kanapacká;
— spolupredseda hnutia Hovor pravdu Andrej Dzmitryjev;
— Sviatlana Cichanovská, manželka známeho blogera a aktivistu Siarheja Cichanovského, ktorému kandidatúru zamietli.


Copyright © TASR 2020

HOAX: Za zmanipulovanou fotografiou stála v skutočnosti filipínska FB stránka

HOAX: 

Za zmanipulovanou fotografiou stála v skutočnosti filipínska FB stránka

V období protestov proti rasizmu a policajnému násiliu voči Afroameričanom sa na internete objavil obrázok americkej celebrity Kendall Jennerovej zdanlivo držiacej transparent s heslom Black Lives Matter, ktorý je očividne zmanipulovaný. Zdroj zmanipulovaného obrázku možno dosledovať až k facebookovej stránke prevádzkovanej z Filipín. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
"Chcete veriť médiám? Pozrite si tento obrázok, ktorý bol na CNN! Dostal som od kamaráta, lebo to nepozerám," znie popis obrázku na slovenskom Facebooku, ktorý zdieľal súkromný užívateľ 14. júla 2020 a prezdieľalo ho najmenej 3800 používateľov Facebooku.
Na obrázku je americká modelka Jennerová v čiernom rúšku a zdanlivo držiaca transparent s nápisom "Black Lives Matter" (Na čiernych životoch záleží) a v pozadí je zakrúžkovaný jej tieň, ktorý má dokazovať, že žiaden transparent v skutočnosti nedržala.
Obrázok sa vo veľkej miere zdieľal aj inde na internete v angličtine. Niektoré príspevky sa vysmievali z toho, že Jennerová sama uverejnila zmanipulovanú fotografiu. Fotomontáž však neuverejnila Jennerová, ani ju nezdieľala televízia CNN či iné svetové médiá.
Pôvodnú fotografiu modelky uverejnil 4. novembra 2019 instagramový fanúšikovský profil @kendalljennlover. Na tejto fotografii nemá modelka ani čierne rúško na tvári, ani v rukách nedrží transparent.
Jennerová na Twitteri 6. júna napísala, že nie je za upravenú fotografiu zodpovedná. "Toto spravil niekto vo Photoshope. Ja som to NEUVEREJNILA," uviedla americká modelka.
Agentúra AFP pri spätnom dohľadávaní nenašla ani žiadny dôkaz o tom, že by fotografiu zdieľala americká televízia CNN.
Upravená fotografia bola pôvodne zdieľaná na dnes už neexistujúcej facebookovej stránke 20K, ktorá sa podľa thumbnailu vo vyhľadávači Google pre heslo "20k.endall" (URL stránky), venovala každodennému zdieľaniu obrázkov Kendall Jennerovej.
Používateľ Twitteru s menom @z3dster uverejnil screenshoty pôvodného príspevku stránky 20K ako aj dodatočné informácie o stránke. Cez funkciu Transparentnosť stránky je možné zistiť, koľko má stránka administrátorov a v akej krajine pôsobia. Na základe snímok, ktoré zverejnil @z3dster, stránku 20K spravovali traja ľudia z Filipín.
Používateľa s menom @z3dster kontaktovala AFP prostredníctvom Twitteru. Potvrdil, že screenshoty vyhotovil 5. júna, keď bola stránka 20K ešte funkčná.



Zdroj: TASR

Odvolávanie premiéra v priamom prenose na TA3 s mimoriadne vysokým záujmom divákov

Odvolávanie premiéra v priamom prenose na TA3 
s mimoriadne vysokým záujmom divákov

A3 dosiahla, vo štvrtok 23.7.2020, mimoriadne vysoký celodenný trhový podiel až 7,4 % divákov a počas živého prenosu z NR SR v čase od 14.02 do 16:50 dosiahla TA3 rtg 156 tis. a reach až 367 tis. Trhový podiel v cieľovej skupine (12+) bol až 22,7 %.
TA3 bola zároveň v tomto čase jednotkou na 1. na trhu.

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA



"Bolo to zaujímavé. Tancovala som s Erikom Ňarjašom. Boli tam kruhové stoly, Pročko vzal mikrofón a robil opičky ako na stužkovej. Zrazu hovorí, že Erik Ňarjaš a Cigániková by mali zatancovať. Tak sme zatancovali. Pozerali sa na nás koaliční kolegovia. Bolo to divné, ale vtipné. Potom zavolal Braňa Gröhlinga, aby kolegom, ktorí boli strapatí, navrhol účes. Chcela som ho aj vyfackať, ale smiala som sa. Prosto Pročko. Nakoniec všetkých rozosmial a urobil dobrú náladu."
Jana Cigániková

„Ja som sa stal jedným z podpredsedov strany – keby ste videli, ako sa tvárili naši drahí liberálni novinári. Je to pre mňa obrovská česť a ďakujem za to! Gratulujem aj mladému socialistovi Erikovi Kaliňákovi, s ktorým dlho spolupracujem a viem, že je to správny chalan a úprimný ľavičiar.“
Ľuboš Blaha

„Ostáva nám len dúfať, že dnešný prípad z Nantes nie je rozšírením prenasledovania kresťanov aj do Európy.
Milan Krajniak

„Za ostatné dni sme sa dozvedeli, aký má výhľad z okna, s kým sa stretol, čo večerali s Pollákom, v akom hrnci im to priniesli, akú kávu pil, čo mal na raňajky dnes ráno a podobne. No čo bolo podstatou rokovaní, aké sú jednoznačné postoje Slovenska, aké riziká nám prinesie zadlžovanie atď., to sme sa z jeho statusov malého decka na výlete nemali šancu dozvedieť.“
Anna Belousovová

„Keď sa ľudia pýšia vlajkou Konfederácie, nehovoria o rasizme. Svoje vlajky milujú, predstavujú Juh. Oni majú Juh radi… povedal by som, že je to sloboda mnohých vecí, ale je to sloboda prejavu.“
Donald Trump

"Musel by som o tom popremýšľať. Pozrite sa... Musím si to premyslieť. Nie, nepoviem len tak, že to urobím. Nepoviem ani, že tak neurobím - to som nespravil ani minule. O týchto voľbách rozhodne americký ľud. Vláda Spojených štátov je skvelo uspôsobená na eskortovanie tých, ktorí neoprávnene vstupujú do Bieleho domu. Nezaujíma ma, čo hovorí armáda.Fauci je tak trochu panikár. Koronavírus postupne zmizne.“
Donald Trump

Mne to je šumafuk, či som citoval, alebo nie. Pre mňa je dôležité, čo som si o tom myslel.“
Igor Matovič 

„ Za týmito odhaleniami diplomovky sú bašternákovci, kičurovci, kočnerovci alebo bödörovci. Čo myslíte, prečo toto robia? Viete, čo budú ešte robiť? Termollini a ožran Fico? Čoho sa mám ja báť? Že nebudem v politike? No chvalabohu. Viete, aké sú to prašivé svine? Viete aké prašivé svinstvá odporné sa odhaľujú na tých úradoch? Viete, čo sa tam dialo a deje? Čo je takáto jedna diplomovka oproti tomu, čo tam kradli a čo tam robili, zmrdi. Viete, aký je rozdiel medzi Dankom a Matovičom? Veď Danko, ten kradol všade, to je taký zlodej, smradľavý, odporný, a to mu poviem do papule rovno, že je odporný, smradľavý zlodej.“
Jozef Pročko

Reportéri bez hraníc kritizujú Matoviča za útoky na novinárov

Reportéri bez hraníc kritizujú 

Matoviča za útoky na novinárov

23. 7. 2020

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka


V kauze vraždy Jána Kuciaka sú splnené podmienky na doživotný trest. Myslí si to splnomocnenec poškodených Daniel Lipšic, ktorý prednášal na Špecializovanom trestnom súde svoju záverečnú reč. V jej závere uviedol, že dúfa v spravodlivý trest, samotnú výšku v trestnom konaní navrhuje iba prokurátor. Ten navrhol obžalovaným 25-ročné väzenie.
Vo svojej argumentácii sa Lipšic opieral o usvedčujúce výpovede Zoltána Andruskóa, sledovanie novinárov komandom Petra Tótha a motív. Aj keď spolupracujúci obvinení nemajú „čistú minulosť a krištáľovočistý charakter“, Lipšic pripomenul, že Andruskóove výpovede sedia s viacerými dôkazmi vrátane komunikácie Mariana K. cez aplikáciu Threema. Má ísť o dôkazy, o ktorých existencii v čase výpovede nemohol vedieť Andruskó ani polícia.
Lipšic nepovažuje za náhodu, že sa sledovanie novinárov začalo v roku 2017. Upriamil pozornosť na vtedy aktuálnu kauzu Čistý deň, v ktorej sa angažoval aj Marian K. „Môj dom aj moja rodina bola sledovaná už v prvej polovici júna 2017,“ doplnil Lipšic. Predstava, že by si exnovinár a niekdajší SIS-kár Peter Tóth organizoval sledovanie z vlastných zdrojov, je podľa advokáta na úrovni absurdity. Organizovanie zo strany Mariana K. potvrdzuje podľa Lipšica nielen výpoveď Tótha a nájdené USB kľúče, ale aj jasná komunikácia cez Threemu.
Na margo spochybňovania Threemy obhajobou sa Lipšic pýtal, prečo by v nej neboli doplnené priame zmienky o vražde, ale iba náznaky, šifry a metafory. To, že sa Marian K. mal s Alenou Zs. rozprávať o vražde iba v šifrách, má podľa Lipšica potvrdzovať jej autenticitu.
V súvislosti s motívom Lipšic poukázal aj na kauzy, ktoré Ján Kuciak odhalil. Podľa obžalobnej verzie prišla objednávka vraždy novinára na prelome rokov 2017 a 2018. V decembri 2017 publikoval článok o kauze Unipharma, v ktorej mohol Marian K. podľa Lipšica získať 45 miliónov eur. Rovnako v ďalších kauzách ako Technopol, Donovaly a Glance House malo ísť o desiatky miliónov eur. Lipšic sa vrátil aj k výpovedi Zoltána Andruskóa o pripravovaných vraždách prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho aj jeho samotného. Tvrdí, že motív na tieto tri vraždy mohla mať na Slovensku iba jedna osoba, a to Marian K.
Lipšic je presvedčený, že bol vylúčený iný priebeh skutkového deja, než aký stanovuje obžaloba. Okrem toho má za to, že boli splnené podmienky na doživotný trest, a dúfa, že senát udelí obžalovaným spravodlivý trest. „Úkladná vražda Jána a Martiny šokovala Slovensko, Európu a svet,“ uviedol v závere advokát s tým, že Kuciak žil pre svoju prácu, lepšie Slovensko, a preto aj zomrel.


Obhajca obžalovaného Mariana K. Marek Para bude vo svojej záverečnej reči trvať na nevine svojho klienta. Uviedol to na brífingu po prednesení záverečných rečí prokurátora a splnomocnencov poškodených v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Pojednávanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) bude pokračovať 31. júla.
„Splnomocnenci jednoznačne prekročili povolený rozsah záverečnej reči. Je absolútne zakázané, aby sa vyjadrili k výške trestu,“ tvrdí Para. Myslí si, že Daniel Lipšic a Roman Kvasnica vzbudili diskusiu nie o tom, či je niekto vinný, ale o tom, aký má dostať trest, či doživotie alebo 25 rokov. „Je to zásadné porušenie spravodlivého procesu,“ doplnil obhajca.
Tvrdenia prokuratúry považuje Para v tomto konaní za spochybnené až vyvrátené, a tým aj hodlá argumentovať.
Senát ŠTS ukončil vo štvrtok dokazovanie v kauze vraždy novinára. Nasledovali tak záverečné reči, ktoré niekoľko hodín prednášali prokurátor Vladimír Turan a následne advokáti Lipšic a Kvasnica. Prokurátor navrhuje všetkým obžalovaným 25-ročný trest odňatia slobody.
Z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní neprávoplatne odsúdený Miroslav M., Tomáš Sz., Alena Zs. a Marian K. Ten si mal podľa obžaloby objednať vraždu ako pomstu za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti.






Neexistujú pochybnosti, že si Marian K. objednal prostredníctvom Aleny Zs. vraždu Jána Kuciaka. Vo svojej záverečnej reči v kauze vraždy novinára to pred Špecializovaným trestným súdom uviedol splnomocnenec Zlatice Kušnírovej Roman Kvasnica. K tomuto záveru dospel po hodnotení dôkazov. Senát po jeho reči odročil pojednávanie na 31. júla a 5. augusta.
Kvasnica sa pozastavoval najmä nad komunikáciou medzi obžalovanými cez šifrovanú aplikáciu Threema. Kvasnica v nej nachádzal rovnako ako splnomocnenec Kuciakovcov Daniel Lipšic a prokurátor Vladimír Turan viaceré šifry. Prevažne išlo o odkazy na sneh, svrab, zuby alebo stavebné práce. „Často predstierajú, že komunikujú na úplne inú tému,“ uviedol Kvasnica. Podľa neho je jasné, že mali k aplikácii Threema a jej zabezpečeniu dôveru, avšak komunikovali bezpečne s náznakmi obavy z budúcich trestnoprávnych postihov.
Kvasnica poukázal aj na majetkové pomery obžalovanej Aleny Zs., ktoré sa podľa neho po vražde zmenili. Dovolenka v Dubaji, nové auto od Mariana K., ako aj zmenu jej nálady považuje za argumenty v prospech jej viny.
V súvislosti s motívom Mariana K. upozornil Kvasnica aj na svedectvo exnovinára a niekdajšieho SISkára Petra Tótha. „Povedal mu, že v procese zakladania strany Cieľ bude pre neho trestné stíhanie v kauze Donovaly veľký problém a že by nerád vstupoval do volebnej kampane na krku s týmto trestným konaním," povedal. Kauzu Donovaly otvoril v médiách Ján Kuciak a následne bol Marian K. znovu obvinený prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Marošom Žilinkom. Jeho vraždu si mal podľa Zoltána Andruskóa tiež Marian K. objednať.
Kvasnica upozornil aj na telefonát Mariana K. s Tóthom, keď bol čerstvo vo väzbe za falšovanie televíznych zmeniek. Marian K. mal v minulosti spomínať Tóthovi, že so zberom podpisov na založenie politickej strany mu pomáhala tlmočníčka z Komárna. Tú však v telefonáte Tóthovi poprel. "Toto je podľa mňa dôkaz, že mal obžalovaný Marian K. strach z toho, že sa Peter Tóth zľakol,“ doplnil Kvasnica. Tóth si mal podľa neho uvedomiť, že ho prostredníctvom sledovania novinárov Marian K. v skutočnosti zneužil na prípravu vraždy Jána Kuciaka.
Na záver sa Kvasnica vyjadroval aj k nároku na náhradu škody, ktorý si uplatňuje jeho mandantka Kušnírová, ako aj manželia Kuciakovci. „Prišla o to najcennejšie, čo mala," skonštatoval. „Sme presvedčení, že pred súdom stoja skutoční páchatelia,“ uzavrel.
Z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sú obžalovaní neprávoplatne odsúdený Miroslav M., Tomáš Sz., Alena Zs. a Marian K. Ten si mal podľa obžaloby objednať vraždu ako pomstu za Kuciakove články o jeho ekonomickej trestnej činnosti. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Turan navrhol vo svojej záverečnej reči obžalovaným Marianovi K., Alene Zs. a Tomášovi Sz. 25-ročné tresty odňatia slobody.




Senát Špecializovaného trestného súdu odročil pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej na 31. júla a 5. augusta.



Copyright © TASR 2020