MEDIA NEWS
Poľsko čoskoro zavedie obmedzenia pre zahraničné médiá pôsobiace v krajine. Pre poľský verejnoprávny rozhlas to v nedeľu uviedol šéf poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski. Informovala o tom agentúra Reuters.
PiS už dlhodobo obviňuje zahraničné médiá zo zasahovania do vnútorných záležitostí Poľska, a tvrdí, že v krajine by mali mať silnejšiu pozíciu domáce médiá. Podobnú rétoriku voči zahraničnej tlači zvolil počas kampane pred júlovými prezidentskými voľbami aj opätovne zvolený prezident Andrzej Duda. Zahraničné médiá totiž podľa neho verejnosť v predvolebnom období zavádzali klamlivými informáciami.
Na otázku, či PiS zavedie reformy v spomínanej oblasti ešte pred koncom funkčného obdobia súčasnej vlády, Kaczynski vyjadril presvedčenie, že sa tak stane už čoskoro.
"Podarí sa nám to oveľa skôr (než pred koncom nášho volebného obdobia), prinajmenšom na legislatívnej úrovni, avšak úspech tohto procesu súvisí s mnohými zmenami, ktoré musíme spraviť v našej krajine, ako aj s medzinárodnými vzťahmi," uviedol.
Nové pravidlá, ktoré by sa mohli v krajine zaviesť, sú ešte stále predmetom analýz a diskutuje sa o nich, dodal šéf PiS. Zvažujú sa pritom viaceré možnosti - jednou z nich je odkúpenie regionálnych novín, viaceré z ktorých vlastnia nemecké mediálne spoločnosti, napísal minulý týždeň poľský denník Gazeta Wyborcza s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa PiS.
Akýkoľvek nový zákon musí podľa PiS dodržiavať pravidlá EÚ - to by však mohlo strane znemožniť jej úsilie o výrazné oslabenie vplyvu zahraničných médií, ako napríklad stanice TVN, poznamenala Reuters.
Výsledky prezidentských volieb, v ktorých Duda v druhom kole so ziskom 51,03 percenta hlasov tesne porazil svojho súpera, varšavského primátora Rafala Trzaskowského, a po druhý krát sa tak stal prezidentom krajiny, však PiS v kritike zahraničných médií ešte viac posmelili.
Ďalšie parlamentné voľby by sa mali v Poľsku konať v roku 2023.
Umelec svoj projekt nazval "#shutupfor30days", pričom použil napríklad lepiacu pásku s nápisom "404", čo je znak pre chybu, ktorá nastane, ak sa hľadaná webová stránka nezobrazí. Išlo o narážku na blokovanie online obsahu s citlivými témami, ktoré je v Číne bežné.
"Ak sa ma spýtate, ako by mal umelec spracovať nespravodlivé zaobchádzanie, ako násilie či cenzúru, moja prvá reakcia je: pokračujte v boji - a to umením," povedal 39-ročný tvorca.
"Niekedy mám pocit, že moje zamestnanie sa podobá práci neziskovej organizácie či novinárskej práci - (ide pri nich o) zvyšovanie povedomia o spoločenských otázkach a krokom, ako im čeliť," poznamenal.
Čína čelila rozsiahlej kritike za to, ako zareagovala na vypuknutie pandémie COVID-19, ktorá sa po prvý raz objavila v stredočínskom meste Wu-Chan v decembri 2019.
Hnev verejnosti vyvolal najmä prípad 34-ročného lekára Li Wen-lianga, ktorý koncom decembra varoval svojich kolegov pred záhadným vírusom spôsobujúcim zápal pľúc. Keď sa jeho správa dostala do povedomia ľudí, úrady ho obvinili zo šírenia lživých informácií. On sám sa nakoniec koronavírusom nakazil a 6. februára vydali čínske štátne médiá správu o jeho úmrtí.
Na hlavného vyšetrovateľa najtragickejšieho lesného požiaru v Grécku za posledné desaťročia bol podľa miestnych médií vyvíjaný tlak, aby manipuloval s dôkazmi. Pri požiari z júla 2018 zahynulo východne od Atén vyše 100 ľudí, informovala v pondelok agentúra AP.
Tlak na vyšetrovateľa Dimitrisa Liotsiosa mal údajne vyvíjať bývalý šéf gréckych hasičov Vassilis Mattheopulos. Podľa denníka Kathimerini ho žiadal o to, aby odstránil a sfalšoval niektoré dokumenty týkajúce a požiaru.
Liotsios si však stretnutie so šéfom hasičov nahral na mobilný telefón, ktorý následne odovzdal príslušným orgánom.
Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis označil toto odhalenie za "desivé". "Je jasné, že došlo k pokusu o úmyselné zatajenie pravdy," uviedol v nedeľu premiér.
Požiar, ktorý v júli 2018 zasiahol prímorské stredisko Mati východne od Atén, si vyžiadal 102 obetí. Vtedajšia ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa v súvislosti s príčinami tragédie zdôrazňovala najmä silný vietor a ťažkosti pri organizovaní evakuácie.
Po katastrofe však policajné a hasičské zložky poskytovali protichodné správy o tom, kde v skutočnosti nastali komplikácie.
Tsiprasova vláda sa dostala pod paľbu intenzívnej kritiky za svoju odozvu na smrtiaci požiar, keď poprela, že by akýmkoľvek spôsobom pochybila. Minister verejného poriadku Nikos Toskas vtedy podľahol nátlaku zo strany opozície a po niekoľkých týždňoch odstúpil z funkcie. Kritici obviňovali políciu, že včas nezabezpečila oblasť a ani neupozornila hasičov na rozsah požiaru.
Bývalý šéf hasičov Mattheopoulos obvinenia odmietol a považuje ich za klamstvá. Tvrdí tiež, že sa s vyšetrovateľom Liotsiosom nestretol. Správy denníka Kathimerini považuje za nepravdivé aj Olga Gerovasiliová, ktorá bola na začiatku vyšetrovania ministerkou verejného poriadku.
Copyright © TASR 2020
