MEDIA NEWS
Obmedzenie sledovania televízie na dve hodiny denne môže predísť zdravotným problémom alebo ich aspoň oddialiť, uvádza podľa spravodajského portálu BBC nová štúdia.
Vedci z univerzity v Glasgowe v rámci výskumu sledovali 500-tisíc účastníkov vo veku 37 - 73 rokov počas dvanásťročného obdobia medzi rokmi 2006 až 2018. Nebrali však do úvahy len klasickú televíziu, ale aj sledovanie videí na mobilnom telefóne.
Zistili pritom, že ak by všetci účastníci obmedzili sledovanie televízie na maximálne dve hodiny denne, potenciálne by sa dalo predísť alebo oddialiť 5,62 % všetkých úmrtí a 7,97 % úmrtí v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení. Zdravotné riziká spájané s časom stráveným pred televízorom, ako kardiovaskulárne ochorenia alebo rakovina, boli najnižšie, keď ľudia sledovali televíziu dve hodiny alebo menej. Vedci preto konštatujú, že dospelí by mali svoj televízny čas podľa možností čo najviac minimalizovať.
Podľa doktora Hamisha Fostera, ktorý viedol výskum, ich zistenia podporujú už v súčasnosti známe dôkazy, že nadmerné sledovanie televízie a celkovo sedavý spôsob života, môžu viesť k zdravotným problémom. S horším zdravotným stavom a časom stráveným pred televízorom pritom podľa neho súvisia aj nezdravé maškrtenie a nižší socio-ekonomický status. Pre lepšie pochopenie všetkých faktorov a vytvorenie odporúčaní do budúcnosti je však potrebný ďalší výskum.
Britský princ Harry a jeho manželka Meghan podali v Spojených štátoch žalobu za údajné fotografovanie ich syna dronmi. V nej uvádzajú, že v čase obmedzenia pohybu v dôsledku koronavírusu nemenovaná osoba fotografovala 14-mesačného Archieho, keď boli doma. Vojvoda a vojvodkyňa, ktorí po tom, ako na jar odstúpili od kráľovských povinností, žijú v Los Angeles, tvrdia, že snímky porušujú ich právo na súkromie. Žalobu podali vo štvrtok v Los Angeles, informuje spravodajský portál BBC.
"Každému človeku a členovi rodiny v Kalifornii zákon garantuje právo na súkromie v ich domovoch. Žiadne drony, helikoptéry a teleobjektívy im toto právo nemôžu odobrať. Vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu podávajú žalobu, aby ochránili právo ich malého syna na súkromie v ich dome, bez obťažovania fotografmi, a odhalili a zastavili tých, ktorí sa z týchto nelegálnych činov snažia profitovať," vyhlásil právnik dvojice Michael Kump.
Ako sa okrem iného v žalobe uvádza, Harryho a Meghan neprestajne obťažujú paparazzovia, ktorí ich dokonca v Los Angeles sledovali domov, lietali nad nimi helikoptérami a robili diery do ich bezpečnostného oplotenia.
Vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu už viackrát podnikli súdne kroky proti "invazívnym" bulvárnym médiám. Vo Veľkej Británii sa Meghan súdi s bulvárnymi novinami Mail on Sunday a ich vydavateľom Associated Newspapers za porušenie jej práva na súkromie a autorských práv.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Kurdsko-iránsky novinár a spisovateľ Behrúz Búčaní dostal vo štvrtok azyl na Novom Zélande po tom, čo musel niekoľko rokov stráviť v nútenej väzbe na odľahlom ostrove v Tichom oceáne. Informovala o tom agentúra DPA.
Ľudskoprávny aktivista sa o tejto správe dozvedel od novozélandskej vlády v deň svojich 37. narodenín. "Som veľmi šťastný, že mám konečne trochu istoty, čo sa týka mojej budúcnosti," povedal Búčaní pre piatkové vydanie britského denníka The Guardian.
Búčaní utiekol z Iránu do Indonézie pre politické prenasledovanie v roku 2013 po tom, čo iránska armáda vykonala razie v redakcii kurdského literárneho časopisu, kde pracoval a zadržala viacerých jeho kolegov. Dôvodom bolo publikovanie protivládnych článkov. Následne sa pokúsil z Indonézie dostať loďou do Austrálie. Čln, v ktorom sa plavil, však zadržala austrálska vojenská loď.
Búčaní potom strávil šesť rokov v imigračnej väzbe na ostrove Manus na severe Papuy Novej Guiney. Toto zadržiavacie stredisko bolo medzičasom oficiálne uzatvorené. Odtiaľ sa mu podarilo poslať fotografie a informácie o katastrofálnych tamojších podmienkach viacerým mediálnym domom. O svojom pobyte vo väzbe napísal aj viacnásobne ocenenú knihu, ktorú písal na mobilnom telefóne cez aplikáciu WhatsApp.
V roku 2019 dostal po šiestich rokoch povolenie vycestovať na Nový Zéland. Vlani v novembri tam požiadal o štatút utečenca.
Búčaní uviedol, že v boji za práva utečencov bude pokračovať zo svojej novej vlasti, kde plánuje požiadať o trvalý pobyt. Zároveň poukázal na to, že hoci sa teší, že získal azyl, trápi ho, že austrálska vláda naďalej nespravodlivo zadržiava ľudí v hlavnom meste Papuy Novej Guiney Port Moresby, na ostrove Nauru či v Austrálii, napísala agentúra AFP.
V súčasnosti pracuje Búčaní na Canterburskej univerzite v meste Christchurch na Novom Zélande.
Akvizícia mediálnej spoločnosti Central European Media Enterprises (CME), ktorá prevádzkuje 30 televíznych staníc, medzi nimi aj televíziu Markíza, spoločnosťou PPF Group, za ktorou stojí český podnikateľ Petr Kellner, naďalej prebieha. Jej dokončenie odhadujú pred 27. októbrom 2020. CME o tom informuje na svojom webe.
"Vo veci akvizície CME skupinou PPF stále beží prenotifikačná časť konania u Európskej komisie. Predĺženie tohto procesu spôsobili aj opatrenia súvisiace s pandémiou nového koronavírusu," povedala pre TASR hovorkyňa skupiny PPF Zuzana Migdalová s tým, že ďalšie informácie nemôžu poskytnúť.
CME informuje, že ukončenie akvizície podlieha niekoľkým podmienkam, a to získaniu súhlasu akcionárov spoločnosti, Európskej komisie a národných regulátorov v niektorých z krajín, kde CME pôsobí. Koncom februára 2020 bolo mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov CME, na ktorom väčšina z nich vyslovila súhlas s akvizíciou. Získané už boli aj regulačné schválenia v Rumunsku a Slovinsku. "Očakávame, že navrhovaná fúzia bude dokončená pred 27. októbrom 2020," píše CME. Spoločnosti by tak chceli akvizíciu dokončiť maximálne do výročia podpísania vzájomnej dohody, ku ktorej došlo 27. októbra 2019.
Transakcia je v hodnote približne 2,1 miliardy USD. "Nákupom spoločnosti CME, respektíve jej mediálnych aktivít v piatich európskych krajinách, sledujeme predovšetkým cieľ doplniť náš telekomunikačný biznis v strednej a východnej Európe," vyhlásil minulý rok v októbri Kellner. CME totiž pôsobí v strednej a východnej Európe a prevádzkuje 30 televíznych staníc, medzi nimi aj slovenskú televíziu Markíza či českú Novu.
Kellner tvrdí, že chcú využiť synergie medzi tvorbou mediálneho obsahu a jeho distribúciou. "Našim motívom je teda predovšetkým rozvíjanie telekomunikačného a mediálneho biznisu," deklaruje. CME považuje za dobre fungujúcu spoločnosť a po jej prevzatí neplánuje PPF žiadne "unáhlené zásahy" do jej fungovania. Výkonní riaditelia CME v októbri 2019 vyhlásili, že táto transakcia je pre ich akcionárov "tým správnym a uspokojujúcim vyústením" jedného z najúspešnejších obratov v podnikaní poprednej mediálnej spoločnosti v rámci nedávnej doby.
Obe spoločnosti očakávali, že akvizícia bude dokončená okolo polovice roku 2020, pod podmienkou schválenia regulačnými orgánmi a splnenia bežných podmienok uzatvárania.
Skupina PPF investuje do množstva odvetví, od finančných služieb cez telekomunikácie, biotechnológie, nehnuteľnosti až po strojárstvo. PPF pôsobí v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Skupina vlastní aktíva vo výške viac ako 45 miliárd eur.
CME pôsobí v oblasti médií a zábavného priemyslu. Patrí k popredným spoločnostiam v tomto odbore v piatich krajinách strednej a východnej Európy s celkovou populáciou 45 miliónov ľudí.
Maďarský úrad vlády pre server Politico.eu uviedol, že k záležitostiam týkajúcim sa mediálneho trhu nebude vyjadrovať.
Jourová podčiarkla, že nemožno dopustiť, aby ekonomický tlak vytváral politický nátlak.
Podpredsedníčka EK avizovala, že komisia preverí aj prípad maďarskej neziskovej Nadácie stredoeurópskej tlače a médií (KESMA), pod ktorú patrí 400 vláde blízkych médií.
Viacerí členovia redakcie servera Index.hu reagovali vo štvrtok podaním výpovede na prepustenie svojho šéfredaktora Szabolcsa Dullu.
Informáciu o tom, že Dull dostal výpoveď, zverejnil v stredu László Bodolai, predseda kuratória Nadácie pre maďarský rozvoj (MFA), ktorá vlastní spoločnosť Index.hu Zrt. Požiadavku pracovníkov redakcie na návrat Dullu vo štvrtok odmietol.
Bodolai v písomnom stanovisku konštatoval, že jeho nedôvera voči prepustenému šéfredaktorovi je tak veľká, že s ním nedokáže už v žiadnom prípade spolupracovať.
Dull v júni hovoril o vonkajších tlakoch, ktoré by mohli smerovať k ukončeniu činnosti ním vedenej redakcie.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) koncom vlaňajška zverejnila správu založenú na záveroch medzinárodnej misie na monitorovanie slobody tlače. Konštatovalo sa v nej, že úroveň kontroly médií v Maďarsku nemá obdobu v žiadnom členskom štáte EÚ. V správe sa píše, že v Maďarsku došlo k dramatickému úpadku slobody tlače. Na umlčanie kritiky médií vláda využila celý rad dobre pripravených metód vrátane nákupu médií, vynútenej likvidácie titulov, kontroly riadenia nezávislých médií a ohováračských kampaní proti kritickým reportérom.
_logo.svg/1200px-Index_(internet_news_portal)_logo.svg.png){kind=logo}
Vedenie redakcie najväčšieho maďarského spravodajského servera Index.hu v piatok oznámilo, že viacerí členovia vedenia a vyše 60 z 90 novinárov podalo výpoveď po tom, čo sa nepodarilo dosiahnuť dohodu s vedením vydavateľstva o osude prepusteného šéfrdaktora Szabolcsa Dullu. Informoval o tom spravodajský server media1.hu.
"Roky sme zdôrazňovali, že podmienkou nezávislosti servera je nezasahovanie do obsahu článkov a nezasahovanie do personálneho zloženia redakcie či jej konštrukcie zvonka. Prepustením Dullu bola porušená druhá podmienka. Je to jednoznačný zásah do zloženia redakcie, čo nemôžme vnímať inak ako pokus o otvorený nátlak," píše sa vo vyhlásení odchádzajúcich členov redakcie, medzi ktorými sú aj vedúci redaktor Attila Tóth-Szenesi a zástupcovia šéfredaktora Veronika Munková a János Haász.
Obavy z vývoja situácie okolo Index.hu, v ktorom už vo štvrtok podali viacerí novinári výpovede pre obavy zo straty nezávislosti tohto média, vyjadrila v piatok podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Maďarský úrad vlády pre server Politico.eu v tejto súvislosti uviedol, že k záležitostiam týkajúcim sa mediálneho trhu sa nebude vyjadrovať.
Viacerí členovia redakcie servera Index.hu reagovali ešte vo štvrtok podaním výpovede na prepustenie svojho šéfredaktora.
Informáciu o tom, že Dull dostal výpoveď, zverejnil v stredu László Bodolai, predseda kuratória Nadácie pre maďarský rozvoj (MFA), ktorá vlastní spoločnosť Index.hu Zrt. Požiadavku pracovníkov redakcie na návrat Dullu vo štvrtok odmietol.
Bodolai v písomnom stanovisku konštatoval, že jeho nedôvera voči prepustenému šéfredaktorovi je taká veľká, že s ním nedokáže už v žiadnom prípade spolupracovať.
Dull v júni hovoril o vonkajších tlakoch, ktoré by mohli smerovať k ukončeniu činnosti ním vedenej redakcie.
Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) koncom vlaňajška zverejnila správu založenú na záveroch medzinárodnej misie na monitorovanie slobody tlače. Konštatovalo sa v nej, že úroveň kontroly médií v Maďarsku nemá obdobu v žiadnom členskom štáte EÚ. V správe sa píše, že v Maďarsku došlo k dramatickému úpadku slobody tlače. Na umlčanie kritiky médií vláda využila celý rad dobre pripravených metód vrátane nákupu médií, vynútenej likvidácie titulov, kontroly riadenia nezávislých médií a ohováračských kampaní proti kritickým reportérom.
Do pochodu iniciovaného mimoparlamentným hnutím Momentum, ktorý smeruje od redakcie Indexu k sídlu úradu vlády v niekdajšom karmelitánskom kláštore na budínskom Hradnom vrchu, sa zapojili novinári Indexu, zástupcovia občianskych organizácií, ale aj politici viacerých opozičných subjektov.
Vedenie redakcie Indexu v piatok oznámilo, že viacerí členovia vedenia a vyše 60 z 90 novinárov podalo výpoveď po tom, čo sa nepodarilo dosiahnuť dohodu s vedením vydavateľstva o osude prepusteného šéfredaktora Szabolcsa Dullu.
"Roky sme zdôrazňovali, že podmienkou nezávislosti servera je nezasahovanie do obsahu článkov a nezasahovanie do personálneho zloženia redakcie či jej konštrukcie zvonka. Prepustením Dullu bola porušená druhá podmienka. Je to jednoznačný zásah do zloženia redakcie, čo nemôžme vnímať inak ako pokus o otvorený nátlak," píše sa vo vyhlásení odchádzajúcich členov redakcie, medzi ktorými sú aj vedúci redaktor Attila Tóth-Szenesi a zástupcovia šéfredaktora Veronika Munková a János Haász.
Obavy z vývoja situácie okolo Index.hu, v ktorom už vo štvrtok podali viacerí novinári výpovede pre obavy zo straty nezávislosti tohto média, vyjadrila v piatok podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. Maďarský úrad vlády pre server Politico.eu v tejto súvislosti uviedol, že k záležitostiam týkajúcim sa mediálneho trhu sa nebude vyjadrovať.
Takmer tri roky po brutálnej vražde investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej sú novinári na Malte stále v ohrození, uviedla v piatok riaditeľka Reportérov bez hraníc (RSF) pre Európsku úniu a Balkán Pauline Adesová-Mévelová.
"Maltskí novinári sú stále vystrašení," povedala Adesová-Mévelová pre agentúru AFP po tom, čo vypovedala pri verejnom vyšetrovaní vraždy.
"Hovoríme o krajine v EÚ. Nie je to normálne. Malta má nového premiéra, avšak očakávania sa nenaplnili, situácia sa nijako výrazne nezlepšila," uviedla Adesová-Mévelová.
Podľa nej "v krajine existuje silná protimediálna rétorika a vláda preto musí vyslať jasný signál, že novinárov treba chrániť a rešpektovať".
Caruanová Galiziová, ktorá písala protikorupčný blog a viedla vyšetrovanie škandálu Panama Papers na Malte, prišla o život v októbri 2017 pri výbuchu bomby nastraženej v jej automobile.
"Dôvod, prečo som tu, je ten, že nechceme, aby bol zabitý iný novinár," dodala pred súdom riaditeľka RSF.
Adesová-Mevelová sa k prípadu vyjadrila len tri dni po tom, čo sa sprostredkovateľ novinárkinej vraždy Melvin Theuma údajne pokúsil o samovraždu. Ľudskoprávne organizácie však tento záver spochybňujú, keďže sa incident odohral len niekoľko hodín predtým, než mal ísť Theuma svedčiť pred súd.
"Tých niekoľko novinárov, ktorí stále pokrývajú tie najrizikovejšie témy, je stále vystavených veľkému riziku," uviedla na Twitteri riaditeľka britskej RSF Rebecca Vincentová.
"A mnohí občania - vrátane novinárov a aktivistov - sa cítia ešte viac otrasení znepokojivým vývojom udalostí v súvislosti s tým, čo sa stalo Melvinovi Theumovi," dodala Vincentová.
Momentálne vo Vallete prebieha súdny proces s troma mužmi podozrivými z umiestnenia bomby do auta Caruanovej Galizivovej.
Copyright © TASR 2020
