Zomrel Antonín Bajaja

Zomrel Antonín Bajaja 

 

Vo veku 80 rokov zomrel v piatok český spisovateľ Antonín Bajaja. Bol autorom niekoľkých románov, napríklad "Na krásné modré Dřevnici" či "Zvlčení". Písal aj fejtóny a rozprávky. Za svoje knihy, ktoré boli preložené aj do cudzích jazykov, dostal niekoľko ocenení.
Bajaja sa narodil 30. mája 1942 v Zlíne v rodine lekára, absolvoval štúdium na Vysokej škole poľnohospodárskej v Brne. Po novembri 1989 začal vystupovať verejne, najmä ako novinár.
Stal sa redaktorom Česko-slovenského rozhlasu, od roku 1992 pôsobil v denníku Priestor, v časopise Týždeň a súbežne aj v redakcii spravodajskej stanice Slobodná Európa. Bol tiež členom Rady Českej televízie a vyučoval autorské písanie.
Podieľal sa na vzniku festivalu "Literárna jar Zlín" a bol spoluzakladateľom časopisu ZVUK, ktorého názov je skratkou miest Zlín, Vsetín, Uherské Hradiště a Kroměříž.
Jeho prvá kniha s názvom "Mluviti stříbro" vyšla v roku 1982. O šesť rokov neskôr to bol román "Duely", ktorý sa dočkal troch ďalších vydaní; celkovo má 30.000 výtlačkov. Za tento román získal aj výročnú cenu vydavateľstva Mladá fronta.
Bajaja v roku 2010 získal Štátnu cenu za literatúru za román "Na krásné modré Dřevnici", ktorý bol jeho posledným.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) odsúdila "svojvoľný spôsob" spravovania sociálnej siete Twitter, ktorý začal uplatňovať jej nový majiteľ Elon Musk. Svoje kritické stanovisko zverejnila po tom, ako Twitter zrušil účty viacerým novinárom.
"Rozhodnutie Twitteru zakázať účty viacerých novinárov dokazuje, že svojvoľný spôsob spravovania tejto platformy predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu," uvádza sa vo vyhlásení RSF, organizácie monitorujúcej slobodu tlače vo svete. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Podľa Reportérov bez hraníc sa niektorí z novinárov, ktorým boli zrušené twitterové účty, nedopustili ničoho zlého, len kritizovali konanie Elona Muska. On sám však tvrdí, že títo žurnalisti monitorovali jeho rodinu a tým ohrozovali jej bezpečnosť.
Len v priebehu piatka boli bez predchádzajúceho varovania z Twitteru odstránené účty niekoľkých novinárov z televízie CNN a denníkov The New York Times and The Washington Post. Títo novinári predtým zverejnili príspevky, v ktorých informovali o odstránení ďalšieho z účtov, ktorý monitoroval lety Muskovho súkromného lietadla.
Generálny tajomník RSF Christophe Deloire vyzval na okamžité obnovenie uvedených novinárskych účtov, ktorých zrušenie označil za "kafkovskú nočnú moru". Zdôraznil, že internetové sociálne siete treba dostať pod kontrolu prostredníctvom demokratických mechanizmov skôr, než sa demokracia stane obeťou ich "rozmarov".
Spôsob, akým Elon Musk pristupuje k spravovaniu Twitteru, označil RSF za "katastrofu" pre uplatňovanie práva na informácie. "Cenzúra novinárov a vytvorenie nových pravidiel, ktoré vychádzajú v ústrety rozmarom šéfa, nie sú prejavmi zdravého internetového informačného prostredia," píše sa vo vyhlásení Reportérov bez hraníc.

Copyright  © TASR 2022

Twitter vo štvrtok pozastavil účty novinárov, ktorí sa venovali dianiu v sociálnej a mikroblogovacej sieti a jej novému majiteľovi Elonovi Muskovi. Sú medzi nimi reportéri pracujúci pre The New York Times, Washington Post, CNN, Voice of America a ďalšie médiá.
Spoločnosť novinárom nevysvetlila, prečo ich účty zablokovala a ich profily a staršie tweety zmizli. Samotný Musk však vo štvrtok v noci novinárov na Twitteri obvinil, že zverejňujú súkromné informácie o jeho pohybe, čo opísal ako „v podstate súradnice pre atentát“. Pre toto tvrdenie neposkytol žiadne dôkazy.
Náhle pozastavenie účtov novinárov nasleduje po Muskovom rozhodnutí zo stredy permanentne zrušiť účet, ktorý automaticky sledoval lety jeho súkromného lietadla s použitím verejne dostupných dát. Na základe toho tiež Twitter zmenil pravidlá pre všetkých používateľov a zakázal zdieľanie aktuálnej polohy inej osoby bez jej súhlasu.
Niektorí z novinárov, ktorých účty vo štvrtok suspendovali, písali o nových pravidlách a Muskovom zdôvodnení ich zavedenia. To zahŕňa aj údajný incident so stalkerom, ktorý vraj v utorok v Los Angeles zasiahol jeho a jeho rodinu.
Musk zdôrazňuje, že pravidlá o zákaze zverejňovania polohy ostatných sa týkajú aj novinárov, pričom tvrdí, že mu nerobí problém, ak ho kritizujú. Viacerí z dotknutých reportérov však tvrdia, že Muskovu polohu nezverejnili a žiadne pravidlá neporušili. Ich účty pritom zrušili bez varovania alebo vysvetlenia.
CNN v oficiálnom vyhlásení uviedlo, že „impulzívne a neopodstatnené pozastavenie účtov viacerých reportérov, vrátane Donieho O'Sullivana zo CNN, je znepokojujúce, no nie prekvapivé“.
Matt Binder z technologického portálu Mashable opísal, že jeho účet vo štvrtok zablokovali po tom, ako zdieľal screenshot, ktorý pred svojím suspendovaním zverejnil aj O'Sullivan. Ten pochádzal zo stanoviska losangeleskej polície, ktoré vo štvrtok dostali viaceré médiá, vrátane agentúry The Associated Press, o tom, že je v kontakte s Muskovými zástupcami v súvislosti s údajným incidentom so stalkerom, no zatiaľ nebolo podané trestné oznámenie. „Nezverejnil som žiadne dáta o polohe, ako uvádzajú nové podmienky Twitteru. Ani som nezdieľal žiadne odkazy na ElonJet alebo ďalšie účty sledujúce polohu,“ vyjadril sa Binder v e-maili s tým, že kritizoval Muska, ale nikdy neporušil žiadne platné pravidlá Twitteru.

 

Copyright  © SITA 2022

 

Európska únia pohrozila spoločnosti Twitter sankciami kvôli tomu, že zablokovala niekoľkým novinárom účty na svojej sociálnej sieti. Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová označila krok firmy Elona Muska za znepokojujúci. Tvrdo ho kritizuje aj Nemecko, podľa ktorého nie je možné slobodu tlače ľubovoľne zapínať a vypínať. Jourová na twitteri správy o "svojvoľnom pozastavení" účtov novinárov označila za znepokojujúce. Pripomenula, že dodržiavanie slobody médií vyžadujú zákony dvadsaťsedmičky, čoho by si mal byť Musk vedomý. "Existujú červené línie. A čoskoro sankcie," napísala tiež. "Máme s tým problém," odkázalo spoločnosti Twitter nemecké ministerstvo zahraničia a pridalo náhľady zablokovaných profilov niektorých novinárov. "Nižšie uvedení novinári nás oddnes tiež nemôžu sledovať, komentovať a kritizovať," doplnila nemecká diplomacia. Twitter zablokovanie účtov novinárov, ktorí sú okrem iného redaktormi denníkov The New York Times, The Washington Post alebo stanica CNN, zdôvodnil tým, že sa dopúšťajú takzvaného doxingu, teda verejného zdieľania súkromných informácií. Majú byť potrestaní zablokovaním na sedem dní. Musk, ktorý firmu Twitter kúpil na konci októbra za 44 miliárd dolárov, sa pritom označuje za absolútneho zástancu slobody slova. Aj o twitteri tvrdil, že musí byť slobodnejší ako doteraz a ako jeden zo svojich prvých krokov rozhodol o tom, že sa na platformu môže vrátiť bývalý americký prezident Donald Trump aj ďalší kontroverzní politici. Z obáv, že by sa na twitteri teraz mohlo objavovať viac závadných príspevkov od užívateľov, pretože ich Musk nechce toľko regulovať, inzerciu na tejto sieti pozastavili koncern Volkswagen, automobilka General Motors alebo výrobca liekov Pfizer. Výrazne jej objem znížila aj spoločnosť Apple. Twitter zablokoval účty prominentným novinárom, ktorí informovali o Muskovi Twitter zablokoval účty niekoľkým renomovaným novinárom, ktorí sa zaoberali majiteľom spoločnosti Elonom Muskom, upozornila stanica BBC. Medzi zablokovanými žurnalistmi sú okrem iného redaktori denníkov The New York Times, The Washington Post alebo stanica CNN. Hovorkyňa Twitteru webu The Verge oznámila, že pozastavenie účtov novinárov súvisí so zdieľaním lokačných dát. Správa o zablokovaní žurnalistov prichádza po tom, čo Musk uviedol, že podnikne právne kroky proti 20-ročnému vysokoškolákovi Jackovi Sweeneymu, vlastníkovi twitterového účtu, ktorý sledoval pohyb miliardárovho súkromného lietadla. Teraz už zablokovaný účet používal verejne dostupné letové údaje a informoval o každom vzlete a pristátí Muskovho súkromného lietadla. Musk tvrdí, že zdieľaním lokačných dát bola ohrozená bezpečnosť jeho syna. "Je úplne v poriadku ma kritizovať od rána do večera, ale zdieľať moju polohu v reálnom čase a ohrozovať moju rodinu nie," napísal dnes na twitteri Musk. Dodal, že účty, ktoré sa dopúšťajú takzvaného doxingu, teda verejného zdieľania súkromných informácií, budú potrestané zablokovaním na sedem dní. Medzi zablokovanými žurnalistami je aj reportér denníka The Washington Post Drew Harwell. Šéfeditorka denníka Sally Buzbeeová na twitteri vyzvala na obnovu jeho účtu aj účtov ďalších novinárov. "Pozastavenie twitterového účtu Drewa Harwella odporuje tvrdeniu Elona Muska, že zamýšľa viesť Twitter ako platformu oddanú princípu slobody slova," podotkla Buzbeeová. "Twitter na Harwella uvalil zákaz bez varovania, procedúry alebo vysvetlenia po tom, čo Harwell zverejňoval svoje precízne správy o Muskovi," dodala.

Copyright  © ČTK 2022

 

Zomrel Ivo Kubečka

Zomrel Ivo Kubečka

Vo veku 77 rokov zomrel vo štvrtok český herec a dlhoročný člen súboru pražského Divadla pod Palmovkou Ivo Kubečka.
Stvárnil tu vyše 150 divadelných rolí, naposledy hral v Divadle pod Palmovkou na začiatku novembra rolu Raymonda Assa v inscenácii "Edith a Marlene".
Zmienené divadlo o tom v piatok informovalo na svojej webovej stránke, uvádza spravodajský portál iDNES.cz.
Kubečka sa narodil v meste Petřvald v okrese Karviná, absolvoval štúdium na gymnáziu v Orlovej a v roku 1967 herectvo na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne.
"Jeho doménou boli najmä roly s komickým a tragikomickým potenciálom, v ktorých mohol naplno rozvinúť svoj talent, postihnúť absurditu, komiku, radosť aj smútok moderného ľudského života," uviedlo Divadlo pod Palmovkou.
Prvý angažmán získal v ostravskom Divadle Petra Bezruča, potom pôsobil v divadlách v Zlíne, Šumperku, Jihlave, Olomouci, Brne a Prahe. V roku 1992 nastúpil do Divadla pod Palmovkou.
Účinkoval tiež vo filmoch Láska (1973), Sokolovo (1974), Pavlínka (1974), Díky za každé nové ráno (1994), Zapomenuté světlo (1996), Pramen života (2000), Mazaný Filip (2003), Hořící keř (2013), Jan Hus (2015) či Rašín (2018).
Zahral si aj v televíznych seriáloch ako Kamenný řád (1975), Zdivočelá země (2001), Četnické humoresky (2003) či Případ pro exorcistu (2015).

Zdroj: TASR

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie 4. abonentný koncert s vianočným motívom

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie 

 

 

4. abonentný koncert s vianočným motívom

V piatok 16. decembra uvedie Symfonický orchester Slovenského rozhlasu 4. abonentný koncert. Ide o posledný koncert sezóny 2022/2023, jeho základným motívom bude slávnostná vianočná téma. RTVS koncert odvysiela naživo aj v Rádiu Devín o 19.00 h.


Štvrtý abonentný koncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu prinesie poslucháčom nádherný zážitok, ktorý prispeje k naladeniu sa na blížiace sa Vianoce. Adventný čas si doslova pýta vianočný motív koncertu, program preto bude zostavený z Magnificata Johna Ruttera a výberu vianočnej hudby. Orchester bude hrať pod vedením dirigenta Adriána Kokoša. Spoluúčinkovať budú sopranistka Adriana Banásová, Spevácky zbor Lúčnica a Detský a dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu.

Ťažiskom koncertu bude zhudobnenie Magnificatu anglickým skladateľom Johnom Rutterom. Svoj inšpiračný zdroj našiel v chválospeve Panny Márie, ktorý je poetickým výlevom chvály, radosti a dôvery v Boha. Dielo obsahuje 7 rozmanitých častí, je plné energických synkopických rytmov a silných melódií, ktoré sú popretkávané pestrofarebnou brilantnou orchestráciou. Rutter napísal dielo, „v ktorom bude slnko svietiť od začiatku až do konca“.

Druhú časť koncertu otvorí premiéra Vianočnej ouvertúry slovenského skladateľa Ľuboša Bernátha. Zaznejú tiež klasické diela spojené s najkrajšími sviatkami roka: Mille cherubini in coro Franza Schuberta, Jazda na saniach Leroya Andersona, či pieseň Mister Santa v úprave Jaroslava Hrušku. Zastúpené budú tiež slovenské koledy v úpravách pre zbor a orchester z pera Stanislava Tichého, Zdeňka Macháčka a Ľubice Čekovskej. Vianočný hudobný tok uzavrie Tichá noc. Koncert je vypredaný, záujemcovia, ktorým sa nepodarilo kúpiť si lístky alebo nemajú možnosť prísť osobne, si ho môžu vypočuť v priamom prenose na Rádiu Devín v piatok 16. decembra o 19.00 h

VÝROKY TÝŽDŇA

 VÝROKY TÝŽDŇA

 

 

 

„Nič ani rozpočet, potom pôjde rozpočet. Keď padne vláda, načo pôjde rozpočet?“
Boris Kollár

TV Markíza vyhrala zmenkový spor, nemusí zaplatiť vyše 26 miliónov eur

TV Markíza vyhrala zmenkový spor, 

 

 nemusí zaplatiť vyše 26 miliónov eur        

 

Televízia Markíza vyhrala spor v kauze jednej zo zmeniek. Okresný súd Bratislava V vo štvrtok zamietol žalobu, ktorou Marian Kočner prostredníctvom svojej spoločnosti vymáhal od televízie vyše 26 miliónov eur. TASR o tom informovala TV Markíza.
        Žalobca, jeho právny zástupca a ani žalovaný Pavol Rusko, ktorý sa písomne ospravedlnil, na pojednávanie neprišli. "Bolo jasne preukázané, že nikdy nebolo úmyslom Pavla Ruska byť viazaný akýmkoľvek svojim zmenkovým prejavom a predmetná zmenka bola evidentne len nástrojom, ktorým sa chcel spolu s Marianom Kočnerom obohatiť na úkor Markíza-Slovakia," uviedol právny zástupca televízie Tomáš Kamenec. Zároveň dodal, že Rusko podpísal zmenkové ručenie v čase, keď nebol oprávnený konať za spoločnosť Markíza-Slovakia.
        Ako ďalej uviedol, súd nepriznal Ruskovi nárok na náhradu trov konania voči Kočnerovej spoločnosti i napriek tomu, že bol v konaní v konečnom dôsledku úspešný. Zdôvodnil to osobitnými okolnosťami prípadu a skutočnosťou, že práve Rusko mal záujem na úspechu žalobcu i napriek tomu, že vystupoval ako žalovaný.
        Súd bol svojim rozhodnutím viazaný rozsudkom Špecializovaného trestného súdu a uznesením Najvyššieho súdu SR, ktorými boli Marian Kočner a Pavol Rusko uznaní za vinných za obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a zločin marenia spravodlivosti.
        Generálny riaditeľ televízie Matthias Settele verdikt okresného súdu privítal. "Verili sme, že spravodlivosť zvíťazí a je pre nás satisfakciou, že slovenské súdy okrem potrestania podvodníkov postupne opäť nastoľujú spravodlivosť aj v tejto civilnej časti sporu," zdôraznil.

Zdroj: TASR

 

HOAX: Video brazílskej youtuberky nie je ukážkou technológie klonovania ľudí

 

HOAX: 

Video brazílskej youtuberky nie je ukážkou technológie klonovania ľudí      

 

Na sociálnych sieťach sa šírilo zmanipulované video od brazílskej youtuberky. Vidno ju s modelom ľudského plodu vo vaku s tekutinou, s tvrdením, že zobrazuje technológiu klonovania ľudí. Brazílska youtuberka však pre agentúru AFP uviedla, že vo videu použila silikónovú bábiku pre simuláciu pôrodu a nešlo o ľudský klon. V súčasnosti neexistujú žiadne dôveryhodné vedecké dôkazy o tom, že by boli ľudia úspešne klonovaní. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Vo videu vidieť ženu, ktorá rukami hladí priehľadný vak s modelom ľudského plodu. V pozadí počuť mužský hlas, ktorý hovorí: "Pozrite si tento nový koncept počatia detí. Teraz už matka nebude musieť dieťa nosiť deväť mesiacov. Teraz je možné dieťa donosiť aj vo vaku, aké pohodlné." Hlas vo videu tvrdí, že táto metóda sa používa už dlho, ale až teraz prichádza k spotrebiteľom. Komentáre pod príspevkom naznačujú, že niektorí používatelia sociálnych médií uverili, že video zachytáva skutočný ľudský plod.
Pomocou reverzného vyhľadávania v kombinácii s kľúčovými slovami z príspevkov sa AFP podarilo nájsť pôvodné video uverejnené 26. apríla 2022 na kanáli brazílskej youtuberky a tiktokerky Sweet Carol. Jej skutočné meno je Mariane Carolina Rossiová. V pôvodnom video počuť hlas Rossiovej a nie mužský hlas, ktorý rozpráva o klonovaní ľudí. Vo svojom videu použila youtuberka silikónovú bábiku Reborn baby, ktorá vyzerá ako živé bábätko.
AFP oslovila aj samotnú youtuberku, ktorá pre agentúru uviedla, že video vzniklo ako ASMR (Autonomous Sensory Meridian Response) simulácia pôrodu. Nejde o ľudský klon, ale o realistickú bábiku, ktorú kúpila v obchode pre mamičky.


Zdroj: TASR

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Podnikateľ a miliardár Elon Musk oznámil, že podniká právne kroky proti používateľovi sociálnej siete Twitter, ktorý sleduje Muskovo súkromné lietadlo. Takéto konanie podľa Muska ohrozuje jeho syna. TASR správu prevzala z webovej stránky stanice BBC.
Musk v noci na štvrtok na Twitteri napísal, že fanatik noc predtým sledoval v Los Angeles auto, v ktorom sa viezol Muskov syn Lil X. Prenasledovateľ autu "zabránil v pohybe a vyliezol na kapotu".
V stredu bol pozastavený používateľský účet @ElonJet, ktorý má viac než pol milióna odberateľov. Jeho majiteľ, 20-ročný Jack Sweeney, využíval verejne dostupné informácie o sledovaní letov a tweetoval zakaždým, keď Muskovo lietadlo vzlietlo alebo pristálo.
"Voči Sweeneymu a organizáciám, ktoré podporujú poškodzovanie mojej rodiny, sa uskutočňujú právne kroky," dodal Musk.
Sweeney pre BBC poprel, že incident má spojenie s jeho používateľským účtom.
Sweeney je študent z amerického štátu Florida a prevádzkuje aj desiatky ďalších účtov, ktoré sledujú súkromné lety bohatých Američanov – vrátane spoluzakladateľa spoločnosti Microsoft Billa Gatesa, zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa či šéfa spoločnosti Meta Marka Zuckerberga, píše BBC. Tento študent oznámil, že Twitter sa po "dôkladnom prehodnotení" rozhodol natrvalo zrušiť jeho účet z dôvodu porušenia pravidiel tejto sociálnej siete.
Musk podľa BBC záležitosť s účtom @ElonJet rieši už dlhodobo a raz údajne Sweeneymu ponúkol 5000 dolárov, ak účet zruší.
Miliardár a podnikateľ Musk prevzal Twitter ako vlastník v októbri a odvtedy zaviedol viacero zmien i v oblasti kontroly príspevkov.



Britský princ Harry a jeho manželka Meghan obvinili pobočníkov z kráľovského paláca z toho, že boli súčasťou útokov médií, ktorým v Británii čelili. Spravili tak v nových častiach svojho dokumentárneho seriálu, ktoré vyšli vo štvrtok na streamovacej platformy Netflix. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
V prvých častiach seriálu, zverejnených minulý týždeň, spustili Harry a jeho manželka útok na médiá za ich správanie voči nim. V posledných troch častiach seriálu však už začali viac kritizovať aj princových príbuzných a pobočníkov. Tých obvinili z toho, že sa nesnažili zabrániť negatívnemu vyobrazeniu Harryho a Meghan v médiách ho, naopak, dokonca podporovali.
"Médiám bolo už jasné, že palác ju (Meghan) brániť nebude," uviedol Harry.
Pár z kráľovskej rodiny okrem toho hovoril aj o Jasonovi Knaufovi, bývalom vysokopostavenom pobočníkovi Harryho staršieho brata princa Williama, dediča trónu. Knauf totiž poskytol dôkazy počas súdneho sporu Meghan s britským týždenníkom The Mail on Sunday, ktorý zverejnil Meghanin list adresovaný jej otcovi. Dôkazný materiál, ktorý Knauf poskytol, naznačoval, že Meghan vedela, že obsah listu môže médiám uniknúť.
"Preto teraz žijem v inej krajine. Všetky komunikačné tímy sa tam snažili navzájom prekonávať," uviedol Harry.
V seriáli sa objavilo aj vyhlásenie Knaufových právnych zástupcov, v ktorom sa uvádza, že tvrdenia páru nie sú pravdivé.
Najnovšie časti dokumentárneho seriálu Harryho a Meghan vyšli krátko predtým, ako sa britský kráľ Karol III. spolu s manželkou Kamilou a princom Williamom a jeho manželkou Kate po boku ostatných členov kráľovskej rodiny zúčastnia na vianočnej bohoslužbe vo Westminsterskom opátstve, všíma si Reuters.

 

Copyright  © TASR 2022

 

RTVS: Nová rámcová zmluva so štátom garantuje minimálne 23 miliónov eur ročne

RTVS: Nová rámcová zmluva so štátom garantuje

 

 

 minimálne 23 miliónov eur ročne

Nová rámcová zmluva so štátom na roky 2023 - 2027 prinesie RTVS minimálne 23-miliónovú alokáciu ročne. Znenie zmluvy vo štvrtok prerokovala a zobrala na vedomie Rada RTVS.
Štátny príspevok, jeden zo zdrojov príjmov RTVS, je určený na podporu pre rozhlasovú a televíznu tvorbu, účelové investičné projekty i zabezpečenie vysielania do zahraničia. "Rozdiel oproti predchádzajúcej zmluve je, že výška minimálneho príspevku je 23 miliónov eur oproti 15 miliónom v predchádzajúcich zmluvách," uviedli zástupcovia manažmentu RTVS.
Vysvetlili, že nová rámcová zmluva takisto zavádza nový pôvodný program vo verejnom záujme v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, príspevok môže byť použitý aj na športový program, no výlučne na národný šport a mládežnícky šport.
Zmluva tiež zavádza povinnosť v súvislosti s multimodálnym prístupom a národnostným vysielaním. Kontrakt takisto RTVS zaväzuje použiť z celkového programového príspevku desať percent na televíznu a 20 percent na rozhlasovú výrobu regionálnych programov.



Zdroj: TASR

V Machajových programových cieľoch ostávajú štyri televízne okruhy

V Machajových programových cieľoch

 ostávajú štyri televízne okruhy

RTVS by si mala v nasledujúcich rokoch zachovať štyri televízne okruhy a deväť rozhlasových programových služieb (vrátane digitálnych rádií). Rozvoj ich programu však výrazne závisí od dostatočných zdrojov a nevyhnutnej zmeny v nastavení financovania telerozhlasu. Vyplýva to z Koncepcie riadenia a rozvoja RTVS a programovej služby, ktorú s členmi svojho manažmentu predostrel generálny riaditeľ verejnoprávneho média Ľuboš Machaj. Materiál vo štvrtok prerokovala a s pripomienkami zobrala na vedomie Rada RTVS.
Vo vysielaní televíznej Jednotky avizuje dokument prípravu a začiatok vysielania 2,5-hodinového ranného bloku Dobré ráno, posilniť by sa mala tiež dramatická tvorba. "Dvojka by mala prinášať viac dokumentov i tvorby pre deti, rovnako sa posilní národnostné vysielanie či vysielanie pre zdravotne znevýhodnených, po skončení Trojky plánujeme rozšíriť vysielanie pre seniorov," dodal na rokovaní rady riaditeľ sekcie programových služieb STV Vincent Štofaník. V prípade spravodajskej televízie :24 sa programové ciele zameriavajú na posilnenie regionálneho spravodajstva i rozšírenie personálnych kapacít, služba ŠPORT ráta s nevyhnutnosťou nových spôsobov vysielania i "opätovným zabojovaním o licencie na vrcholné hokejové a futbalové podujatia".
V prípade rozhlasových programov sa má posilniť informačný charakter Rádia Slovensko. Riaditeľ sekcie programových služieb Ľuboš Černák deklaroval cieľ zvrátiť pokles počúvanosti hlavného rozhlasového programu v poslednej dekáde. "Najproblémovejšia je určite strata takmer 35 percent poslucháčov vo veku 45 - 54 rokov," upozornil Černák. Práve na túto cieľovú skupinu poslucháčov by sa mal program zamerať.
Trojicu digitálnych rádií Pyramída, Litera a Junior by mal do roku 2026, keď rozhlas oslavuje storočnicu, rozšíriť spravodajsko-publicistický kanál s pracovným názvom Rádio 24.
Dokument sa venuje aj posilneniu národnostného vysielania, okrem zvýšenia televíznej ponuky postupne na 480 hodín ročne sa majú pripraviť podmienky na rozšírenie vysielacieho času Rádia Patria. "Najprv na 18 hodín denne a na záver strednodobého výhľadu na 24-hodinové vysielanie," avizuje dokument. V plánoch je tiež vytvoriť plnohodnotný spravodajský web v maďarskom jazyku a vytvoriť dynamickú webovú platformu v rómskom a rusínskom jazyku.
Generálny riaditeľ RTVS v koncepcii riadenia formuluje aj svoje vízie v oblasti manažmentu, technicko-informačnej infraštruktúry, ľudských zdrojov, komunikácie i správy majetku RTVS. Efektívnejšie riadenie má priniesť zmena organizačnej štruktúry zameraná na odstránenie duplicity i nadbytočných prvkov a podporu užšej spolupráce medzi jednotlivými sekciami telerozhlasu.
Za mimoriadne dôležitú agendu považuje Machaj oblasti ľudských zdrojov a starostlivosti o zamestnancov, pričom priznáva, že v súčasnosti sú "stagnujúce, personálne nedostatočne pokryté a nie celkom docenené". Avizuje hĺbkový audit, ktorý má vyvrátiť, alebo potvrdiť informácie o výrazných rozdieloch v odmeňovaní zamestnancov na rovnakých pracovných pozíciách v rôznych organizačných zložkách.
Členovia rady v hodnotení koncepcie prízvukovali riziko programových redukcií pri nezmenenom financovaní, vyzvali preto manažment na pokračovanie intenzívnych apelov na vládu a zákonodarcov. V koncepcii im chýbalo zadefinovanie celkového cieľa, ku ktorému sa má RTVS ako inštitúcia priblížiť v horizonte najbližších piatich rokov, rovnako požiadali o spresnenie niektorých čiastkových cieľov. Väčšia pozornosť v materiáli sa podľa nich mala venovať možnostiam Kreatívnych centier RTVS. Manažment rada požiadala o doplnenie materiálu.



Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Spoločnosť Twitter amerického podnikateľa Elona Muska rozpustila v pondelok svoju Radu pre budovanie dôvery a bezpečnosti, teda poradnú skupinu takmer 100 nezávislých občianskych, ľudskoprávnych a ďalších organizácií, ktorú Twitter vytvoril v roku 2016. Jej cieľom bolo riešiť nenávistné prejavy na sociálnej sieti a rôzne ďalšie problémy ako zneužívanie detí, samovraždy či sebapoškodzovanie. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.
Rada mala naplánované stretnutie so zástupcami spoločnosti Twitter v pondelok neskoro večer. Twitter však radu v e-maile krátko pred stretnutím informoval, že ju rozpúšťa. Potvrdili to mnohí jej členovia, ktorí si pre obavy z odplaty želali zostať v anonymite. Agentúre AP poskytli aj snímky e-mailu od Twitteru.
V e-maile sa uvádzalo, že Twitter "prehodnocuje možnosti, ako čo najlepšie zapracovať názory zvonku" a rada "nie je na túto prácu tým najlepším orgánom".
"Naša práca robiť z Twitteru bezpečné, informujúce, poučné miesto bude rýchlejšia a agresívnejšia než kedykoľvek v minulosti, ale my budeme stále vítať vaše nápady, ako tento cieľ dosiahnuť," stálo ešte v e-maile s podpisom "Twitter".




Ukrajinský parlament v utorok prijal zákon o národnostných menšinách, ktorý je kľúčovou podmienkou pre vstupu tejto krajiny do EÚ, informoval na svojom webe britský denník Guardian.
Za zrušenie starého zákona a prijatie nového hlasovalo 324 poslancov, uviedol poslanec Jaroslav Železňak v statuse na platforme Telegram.
Poslanec parlamentu a člen výboru pre ľudské práva, deokupáciu a reintegráciu dočasne okupovaných území, národnostných menšín a medzinárodných vzťahov Taras Tarasenko podľa vyhlásenia zverejneného na webe zákonodarného zboru pripomenul, že jeho výbor na tomto návrhu zákona pracoval viac ako dva roky.
Objasnil, že dokument špecifikuje práva národnostných spoločenstiev na Ukrajine a poskytuje záruky ich etnického a kultúrneho rozvoja.
Podľa jeho prísľubu sa "na nikoho nezabudne a nebude existovať žiadna diskriminácia". Dosiahne sa ním, že "každý občan Ukrajiny bez ohľadu na etnický pôvod bude mať možnosť poznať ukrajinský jazyk aj svoj rodný jazyk, študovať v tomto jazyku, poznať svoju kultúru".
Cieľom návrhu zákona je "zlepšiť ochranu práv národnostných menšín" vrátane práva na sebaidentifikáciu, používanie jazykov národnostných menšín, vzdelávanie, účasť na politickom, hospodárskom, sociálnom a kultúrnom živote a podobne, spresnili ukrajinské médiá.
Poslanec Železňak ďalej informoval, že ukrajinský parlament v utorok prijal aj mediálny zákon. Vzhľadom na to, že rade pre vysielanie a retransmisiu udeľuje veľké právomoci, novinárska obec ho kritizovala.
Rada totiž môže nielen ukladať médiám pokuty, ale za opakované porušenie pravidiel môže on-line médiá zablokovať na 30 dní, a to aj bez súdneho rozhodnutia.
Trvalé zákazy vysielať alebo odobratie licencie budú aj naďalej možné len prostredníctvom súdu.
Ukrajinský parlament okrem toho v utorok prijal aj zákon o voľbe sudcov Ústavného súdu.
Nutnosť prijať takéto zákony označila Európska komisia za súčasť kritérií pre hodnotenie pripravenosti Ukrajiny na vstup do EÚ.
Ukrajina získala štatút kandidátskej krajiny v júni tohto roku. Prechod krajiny od žiadateľa ku kandidátovi zvyčajne trvá roky, ale EÚ tento proces v súvislosti s agresiou Ruska voči Ukrajine značne urýchlila.

Copyright  © TASR 2022

 

Reportéri bez hraníc: Vo svete je väznených rekordných 533 novinárov

Reportéri bez hraníc:

 

Vo svete je väznených rekordných 533 novinárov

V súčasnosti je vo svete väznených rekordných 533 novinárov a celkovo 57 reportérov bolo počas roku 2022 zabitých. Vyplýva zo stredajšej výročnej správy medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF). TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Tohtoročná správa RSF poukazuje na nárast zadržiavaných novinárov vo svete oproti vlaňajšku, keď ich bolo väznených celkovo 488.
Viac než polovica z 533 zadržiavaných novinárov je väznených iba v piatich krajinách – v Číne, ktorá naďalej zadržiava najviac novinárov na svete (110), Mjanmarsku (62), Iráne (47), vo Vietname (39) a v Bielorusku (31).
Reportéri bez hraníc poukázali, že Irán je jedinou krajinou, ktorá vlani na tomto zozname nefigurovala. Vo svojej výročnej správe RSF uviedli, že Teherán zatkol "bezprecedentných" 34 novinárov od vypuknutia protestov vyvolaných smrťou 22-ročnej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra krátko po tom, ako ju zatkla mravnostná polícia za údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania žien v Islamskej republike.
"Diktátorské a autoritárske režimy zapĺňajú svoje väznice zadržiavanými novinármi rýchlejšie než kedykoľvek predtým," uviedol generálny tajomník RSF Christophe Deloire. Dodal, že rekordný počet väznených novinárov vo svete potvrdzuje naliehavú potrebu "vzdorovať týmto bezohľadným vládam a rozšíriť našu aktívnu solidaritu so všetkými, ktorí stelesňujú ideál novinárskej slobody, nezávislosti a pluralizmu".
Podľa RSF je v súčasnosti vo svete väznených aj rekordný počet novinárok (78), čo z veľkej časti spôsobila skutočnosť, že sa novinárskej práci začalo venovať viac žien.
Oproti minulým dvom rokom sa zvýšil aj počet zabitých novinárov vo svete, a to na 57; čiastočne je tomu tak aj pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. Od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu dosiaľ zahynulo osem novinárov, pričom päť z nich bolo z krajín, ktoré do tohto konfliktu nie sú zapojené.
RSF uviedli, že takmer 80 percent novinárov zabitých v roku 2022 bolo zavraždených "zámerne v spojitosti s ich prácou".

Zdroj: TASR

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Spoločnosť Twitter amerického podnikateľa Elona Muska rozpustila v pondelok svoju Radu pre budovanie dôvery a bezpečnosti, teda poradnú skupinu takmer 100 nezávislých občianskych, ľudskoprávnych a ďalších organizácií, ktorú Twitter vytvoril v roku 2016. Jej cieľom bolo riešiť nenávistné prejavy na sociálnej sieti a rôzne ďalšie problémy ako zneužívanie detí, samovraždy či sebapoškodzovanie. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.
Rada mala naplánované stretnutie so zástupcami spoločnosti Twitter v pondelok neskoro večer. Twitter však radu v e-maile krátko pred stretnutím informoval, že ju rozpúšťa. Potvrdili to mnohí jej členovia, ktorí si pre obavy z odplaty želali zostať v anonymite. Agentúre AP poskytli aj snímky e-mailu od Twitteru.
V e-maile sa uvádzalo, že Twitter "prehodnocuje možnosti, ako čo najlepšie zapracovať názory zvonku" a rada "nie je na túto prácu tým najlepším orgánom".
"Naša práca robiť z Twitteru bezpečné, informujúce, poučné miesto bude rýchlejšia a agresívnejšia než kedykoľvek v minulosti, ale my budeme stále vítať vaše nápady, ako tento cieľ dosiahnuť," stálo ešte v e-maile s podpisom "Twitter".

Ukrajinskí fotoreportéri Mstyslav Černov a Jevhen Maloletka, pracujúci pre americkú tlačovú agentúru AP, získali od organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) ocenenie za sériu reportážnych snímok z vojnou zasiahnutého ukrajinského mesta Mariupol. Informovala o tom v utorok britská stanica BBC.
Ako poznamenali RSF, Černov a Maloletka boli "jedinými reportérmi (zo zahraničného média), ktorí tri týždne informovali o bombardovaní ukrajinského mesta Mariupol".
Sú aj autormi fotografie, ktorá sa stala symbolom utrpenia Mariupolčanov vystavených sústredenému ostreľovaniu ruskou armádou. Snímka zachytáva mladú ženu vo vysokom štádiu tehotenstva, ktorú záchranári na nosidlách vynášajú zo zbombardovanej nemocnice. Žena i jej nenarodené dieťa neskôr zomreli.
Černov a Maloletka dorazili do Mariupola 24. februára, v deň začiatku invázie ruskej armády na Ukrajinu. Na svojich snímkach zachytávali, ako žije mesto v obkľúčení ruských jednotiek, fotografovali skazu spôsobenú ostreľovaním, prácu lekárov v miestnych nemocniciach, zaznamenali aj početné obete z radov civilného obyvateľstva i ich pochovávanie do narýchlo vykopaných hrobov.
Mariupol opustili 15. marca v kolóne vozidiel, ktorá z mesta odišla po otvorení humanitárneho koridoru.
V každoročnej súťaži Za slobodu tlače organizovanej RSF ukrajinskí fotoreportéri vyhrali v kategórii Vplyv.
Slávnostné odovzdanie cien sa uskutočnilo v pondelok v Paríži. Vystúpil na ňom aj laureát vlaňajšej Nobelovej ceny za mier, ruský novinár a šéfredaktor denníka Novaja gazeta Dmitrij Muratov, doplnila stanica Deutsche Welle.
Prístavné mesto Mariupol bolo na jar dva mesiace terčom intenzívneho ostreľovania a bombardovania ruskou armádou, ktorá sa ho napokon zmocnila v máji. Doteraz nie je jasné, koľko obetí si obliehanie mesta vyžiadalo, no vláda v Kyjeve odhaduje, že môže ísť o najmenej 25.000 obetí.
V Mariupole, kde sídlilo veľa tovární a významných firiem, žilo pred vojnou asi 430.000 ľudí, z ktorých tam zostalo asi 100.000.

 

Copyright  © TASR 2022