MEDIA NEWS
Redaktori francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorého redakcia sa stala pred rokom terčom krvavého útoku islamských fanatikov, v najnovšom špeciálnom vydaní pripomínajú, že ich časopis stále existuje, ale že "vrah je stále na úteku". Oznámila to dnes agentúra AP.
Predmetné 32-stranové vydanie vychádza pri príležitosti prvého výročia útoku, ktorý si 7. januára 2015 vyžiadal celkovo 12 mŕtvych. Redakcia obviňuje islamských fundamentalistov, organizované náboženstvá, nerozhodnú vládu a zlyhanie tajných služieb za násilie moslimských extrémistov, ktoré vlani zasiahlo Francúzsko.
Pri vlaňajšej sérii útokov islamistov zahynulo vo Francúzsku najmenej 147 ľudí a stovky utrpeli zranenia. Karikatúra na obálke aktuálneho čísla Charlie Hebdo so zakrvaveným bohom opásaným útočnou puškou podľa agentúry AP naznačuje ďalšie pokračovanie tohto temného scenára.
Autorom kresby je Laurent Sourisseau, šéfredaktor magazínu, ktorý publikuje pod prezývkou Riss. Útok na redakciu zo 7. januára 2015 prežil so strelnými zraneniami. V editoriáli rozhorčene obhajuje sekularizmus, odsudzujúc "fanatikov, z ktorých Korán spravil zvery". Kritikou nešetrí ani iné vierovyznania, ktoré magazínu priali zánik kvôli jeho "odvahe smiať sa z náboženstiev".
V špeciálnom čísle, ktoré sa do stánkov dostane v stredu, budú zahrnuté aj karikatúry z dielne karikaturistov zavraždených pri útoku, ako aj od externých prispievateľov. Číslo vyjde v náklade jedného milióna kusov, pričom do zámoria poputuje ďalších niekoľko desaťtisícov výtlačkov, dopĺňa denník The Guardian.
Európska komisia dosiaľ nedostala od poľskej vlády odpoveď na svoje žiadosti o informácie o kontroverzných novelizáciách zákonov o ústavnom súde a verejnoprávnych médiách. Uviedol to dnes hovorca EK s tým, že komisia bude na zasadnutí 13. januára hovoriť o situácii v oblasti právneho štátu v Poľsku, aj keď by ani dovtedy neprišla z Varšavy odpoveď.
Pôjde však o "orientačnú diskusiu", nie prvý krok konania skúmajúceho možné ohrozenie právneho štátu v Poľsku. "Táto orientačná debata je diskusiou pred prvým krokom," citovala hovorcu tlačová agentúra APA.
"Dnes k tomu nemožno povedať oveľa viac. Komisia prerokuje situáciu na politickej úrovni," dodal hovorca s tým, že exekutíva únie má na základe zmlúv EÚ povinnosť ochraňovať právny štát vo všetkých 28 členských krajinách.
Konanie na ochranu právneho štátu, zavedené v roku 2014 a dosiaľ nepoužité, predpokladá zintenzívnený dialóg Európskej komisie s členským štátom, ak sa EK obáva porušovania právnych princípov.
Konanie má viacero stupňov. Najskôr EK posudzuje, či existujú "jasné známky systémového ohrozenia zásad právneho štátu" v členskej krajine. Ak to potvrdí, zašle krajine písomne varovanie. Neskôr jej môže stanoviť lehotu na vyriešenie zistených problémov a ak krajina nereaguje, komisia môže začať tzv. postup podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, pri ktorom v závažných prípadoch hrozí pozastavenie hlasovacích práv členského štátu vzhľadom na porušovanie základných hodnôt EÚ.
Copyright © TASR 2016
Spoločnosť Yahoo bude čeliť hromadnej žalobe za to, že posielala nevyžiadané textové správy užívateľom telekomunikačných služieb od spoločnosti Sprint Corp. Nariadil to súd v Chicagu. Sudca Manish Shah uviedol, že žaloba môže byť hromadná, pretože žaloby súvisiace so správami z marca 2013 majú veľa spoločného. Súčasťou sporu môže byť viac ako 500 tis. užívateľov telekomunikačných služieb.
Žalobcovia tvrdia, že spoločnosť Yahoo posiala užívateľom automatizované "uvítacie" správy. Tvrdia, že takéto správy vytvárajú neoprávnený reklamný priestor pre služby spoločnosti Yahoo. Ak sa ukáže, že konanie spoločnosti Yahoo bolo úmyselné, firma má byť zodpovedná za škody až do výšky 1 500 USD na každú takúto správu. Spoločnosť Yahoo situáciu nekomentovala.
Dánska politička, ktorá sa pokúsila zverejniť na sociálnej sieti Facebook fotografiu Malej morskej víly nachádzajúcej sa v kodanskom prístave, dostala od správcov siete odpoveď, že to nie je možné vzhľadom na zákaz publikovania nahoty. Informovala o tom dnes stanica BBC.
V upozornení, ktoré sociálna demokratka a členka parlamentu Mette Gjersková dostala od Facebooku, sa uvádza, že záber slávnej bronzovej sochy obsahuje "príliš veľa obnaženého tela a sexuálny podtext". Podľa Facebooku toto pravidlo platí aj vtedy, ak by mal obrázok "umelecké alebo náučné účely".
Gjersková označila dané rozhodnutie za "úplne absurdné", hoci neskôr dodala, že sociálna sieť následne ustúpila a povolila publikovanie inkriminovanej fotografie. Facebook pritom spresnil svoje pravidlá ohľadom nahoty už minulý rok v marci s konštatovaním, že sa netýkajú umeleckých diel.
Vlani v septembri sa s rovnakým problémom na Facebooku stretla istá dánska cestovná kancelária, keď chcela na sieti zdieľať obrázok maľby od Christoffera Wilhelma Eckersberga s názvom Žena stojaca pred zrkadlom. Správcovia siete neskôr pripustili, že zablokovanie tohto diela bolo "chybou".
©2016, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
