3. 1. 2016

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Skupina počítačových hackerov tvrdiaca, že chce svoje aktivity zamerať proti extrémistickej skupine Islamský štát (IS), sa dnes prihlásila ku kybernetickému útoku na britskú televíznu a rozhlasovú spoločnosť BBC. Údajne takto len testovala svoje schopnosti, informuje agentúra Reuters.
"Bol to len test, neplánovali sme ich (služby BBC) vyradiť na niekoľko hodín," uviedla skupina New World Hackers v správe zaslanej technologickému redaktorovi BBC Rorymu Cellanovi-Jonesovi.
"Uvedomujeme si, že to, čo robíme, nie je vždy správnou voľbou, ale bez kyberhackerov... kto by odrážal online teroristov?" píše sa v odkaze skupiny, ktorý dnes Cellan-Jones zverejnil na Twitteri.
Pri rozsiahlom počítačovom útoku boli vo štvrtok dopoludnia na niekoľko hodín neprístupné viaceré internetové služby BBC vrátane jej spravodajskej webovej stránky. Podľa zdrojov z BBC výpadok spôsobil takzvaný DDoS útok, čo je cielené zahltenie serverov nadmerným počtom požiadaviek, ktoré ich môže spomaliť alebo úplne vyradiť z činnosti.
Hovorkyňa BBC uviedla, že spoločnosť sa nebude vyjadrovať k prihláseniu sa uvedenej skupiny k zodpovednosti.

George R. R. Martin, autor knižnej predlohy seriálu Hra o tróny (2011), nedokončil šiesty diel knihy s názvom The Winds of Winter. Informoval o tom prostredníctvom blogu, ktorý uverejnil v piatok v noci. Šiesta sezóna seriálového spracovania teda bude dostupná skôr, ako šiesta kniha, keďže televízia HBO ju plánuje odvysielať už v apríli tohto roka. Seriál sa však vlastnou cestou uberá už od piatej sezóny.
„The Winds of Winter nie je dokončená. Verte mi, neteší ma písať tieto slová. Ste sklamaní a nie ste sami. Moji editori a vydavatelia sú sklamaní, HBO je sklamané, moji agenti a zahraniční vydavatelia a prekladatelia sú sklamaní,... ale nikto nemôže byť sklamaný viac, než ja,“ napísal 67-ročný autor, ktorý ďalej priznal, že dielo nielenže nedokončil, ale napísané strany stále opravuje a prepisuje.
„Môžete to dávať za vinu môjmu veku...Ale pravdu povediac, niekedy ide písanie dobre a niekedy nie, a to pre mňa platilo aj v mojej dvadsiatke,“ uviedol rodák z New Jersey, ktorý sám o sebe napísal, že má problém s dodržiavaním termínov. „Nemôžem vám povedať, kedy to bude hotové alebo publikované. Nestanovím si pre seba ďalší termín na zakopnutie. Termíny ma len stresujú,“ priznal Martin.
Na otázky fanúšikov knižného a televízneho vydania, ktorí neustále reagovali na spojitosť a možné prezradenie deja nepublikovanej knihy reagoval slovami, že seriál prebieha rýchlejšie, ako sám očakával. „A ja postupujem pomalšie. Ak vezmeme do úvahy, kde sme, v šiestej sérii Hier o tróny budú určité dejové zápletky a odhalenia, ktoré sa ešte neudiali v knihách. Po celé roky boli moji čitatelia pred divákmi. Tento rok to bude naopak. Bude to hotové, keď to bude hotové,“ odkázal priaznivcom a dodal, že to bude také dobré, ako len dokáže.
Príbeh Hry o tróny sa odohráva vo fiktívnom svete Siedmich kráľovstiev na kontinentoch Západozem a Essos, kde v období podobnom stredoveku bojuje o Železný trón niekoľko urodzených rodín. Blíži sa však zima, ktorá môže trvať dlhé roky. Dej sa začína v čase, keď sa za slabo stráženou severnou Stenou aktivizuje armáda nekorunovaného kráľa Mancea Raydera a tiež desiví Bieli chodci. Za morom zas krásna Daenerys Targaryen túži po tróne, ktorý jej rodine patril dlhé roky, a na dosiahnutie svojho cieľa má nebezpečnú zbraň - tri draky. Hra o tróny je tretí rok po sebe nelegálne najsťahovanejším seriálom roka. Hoci jej predlohou je knižná séria Pieseň ľadu a ohňa Georgea R. R. Martina, od piatej sezóny, ktorú televízia HBO vysielala od apríla do júna, sa seriál uberá vlastnou cestou. Tvorcovia už totiž použili všetok materiál z doteraz vydaných kníh.

©2015, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Paríž si na budúci týždeň pripomenie 17 obetí útokov na redakciu satirického časopisu Charlie Hebdo a kóšer potraviny v dňoch 7.-9. januára 2015. Pamätné dosky vzdávajúce poctu obetiam odhalia v utorok (5. januára) na miestach útokov za účasti ich rodinných príslušníkov a členov vlády, informovala dnes tlačová agentúra AP.
Iná slávnosť sa uskutoční 10. januára na parížskom Námestí republiky, ktoré sa po útokoch vo francúzskej metropole v januári a novembri 2015 zmenilo na neformálny pamätník. Parížska radnica oznámila, že tam symbolicky zasadia "spomienkový strom".
V piatok dostali obete januárových útokov posmrtne, vládnym dekrétom, najvyššie francúzske štátne vyznamenanie - Rad čestnej légie.



V súvislosti s kontroverznou novelizáciou poľského zákona o verejnoprávnych médiách chce Európska komisia začať 13. januára konanie s cieľom skúmať možné ohrozenie právneho štátu v Poľsku. V prvej fáze by mala byť zhodnotená situácia, uviedla dnes hovorkyňa EK v Bruseli pre tlačovú agentúru DPA.
      Podľa jej slov je však priskoro špekulovať o možných ďalších krokoch na základe tzv. mechanizmu právneho štátu. "Vedieme v tejto veci intenzívny dialóg s našimi poľskými partnermi," uviedla hovorkyňa.
      Reagovala na vyjadrenia komisára EÚ pre digitálnu ekonomiku a spoločnosť Günthera Oettingera. Nemecký politik v rozhovore pre dnešné vydanie nedeľníka Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung (FAS) vyjadril obavy o nezávislosť médií v Poľsku a žiadal tvrdší prístup k novej konzervatívnej poľskej vláde. Tá vyvolala rozruch aj reformou ústavného súdu, ktorá podľa kritikov narušuje systém deľby štátnej moci.
      "Sú dôvody, aby sme teraz aktivovali mechanizmus právneho štátu a Varšavu dali pod dohľad," vyhlásil Oettinger. V súvislosti s tým, že nový poľský zákon ustanovuje zánik mandátov členov doterajšieho vedenia a dozorných rád TVP a Poľského rozhlasu a vymenovanie nových dáva do rúk vláde, dodal, že riadiacich pracovníkov verejnoprávnych médií nemožno prepustiť bez uvedenia dôvodu. "To by bola svojvôľa," zdôraznil.
      Konanie na ochranu právneho štátu, zavedené v roku 2014 a dosiaľ nepoužité, má viacero stupňov. Najskôr EK posudzuje, či existujú "jasné známky systémového ohrozenia zásad právneho štátu" v členskej krajine. Ak to potvrdí, zašle krajine písomne varovanie. Neskôr môže vydať odporúčanie a stanoviť krajine lehotu na vyriešenie zistených problémov. Ak by krajina nereagovala, komisia môže začať tzv. postup podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, ktorý by v konečnom dôsledku mohol viesť k pozastaveniu hlasovacích práv tejto krajiny vzhľadom na porušovanie hodnôt EÚ.
      Diplomati EÚ už koncom decembra potvrdili, že Európska komisia bude na svojom zasadnutí 13. januára rokovať o situácii v Poľsku. Podľa FAS už predseda EK Jean-Claude Juncker zaradil túto otázku na program zasadnutia a chce využiť uvedený právny nástroj.
      Hovorca poľského prezidenta Andrzeja Dudu, Marek Magierowski, vyjadril dnes prekvapenie nad negatívnymi reakciami v EÚ a zmeny v mediálnom zákone označil za potrebné. Podľa jeho slov boli za predošlej vlády štátne vysielacie spoločnosti roky "médiami jednej strany" bez pluralizmu, čo EÚ prehliadala, informovala agentúra AP.
      Poľský minister zahraničných vecí Witold Waszczykowski dnes pre nemecký denník Bild povedal, že jeho vláda chce "vyliečiť niektoré choroby" krajiny po ľavicovej agende predchádzajúcej vlády, ktorá nemala "nič spoločné s tradičnými, poľskými hodnotami".
      Európska komisia sa do sporu okolo mediálnej reformy v Poľsku zapojila už predtým. Prvý podpredseda EK Frans Timmermans žiadal od poľskej vlády informácie o zlučiteľnosti zmeny zákona s právom EÚ. Už pred Vianocami tento holandský sociálny demokrat Varšavu varoval pred obmedzovaním nezávislosti ústavného súdu.
      Poľská euroskeptická strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá v októbrových voľbách získala nadpolovičnú väčšinu kresiel v dolnej komore parlamentu, odmietla kritiku, že svojou politikou oslabuje demokraciu. Tvrdí, že má mandát na presadzovanie väčšej nezávislosti od Bruselu, dodáva agentúra Reuters.


Copyright © TASR 2015