25. 5. 2019

Cannes Film Festival

Cannes Film Festival

Hlavnú cenu na tohtoročnom medzinárodnom filmovom festivale vo francúzskom Cannes získala v sobotu juhokórejská snímka Kisaengčchung (Parazit). Informovali o tom tlačové agentúry AFP a AP.
Spoločensko-satirický film, ktorého tvorcom je Juhokórejčan Pong Čun-ho, sa zaoberá témou rozširujúcej sa priepasti medzi bohatými a chudobnými vrstvami obyvateľstva v Južnej Kórei. Pong (49) získal prestížnu Zlatú palmu ako vôbec prvý režisér z tejto ázijskej krajiny.
Pri preberaní ceny si zavolal na pódium herca Song Kchang-hoa, ktorého dlhodobo obsadzuje do hlavných úloh, pričom ho označil za svoje "alter ego".
Na druhom mieste sa tentoraz umiestnil film Atlantique od francúzsko-senegalskej režisérky Mati Diopovej, ktorá súťažila v Cannes ako vôbec prvá režisérka čiernej pleti. Z festivalu si odnáša Veľkú cenu poroty.
Ako najlepšia herečka bola tento rok ocenená Britka Emily Beechamová, a to za úlohu vedkyne v psychologickej dráme Little Joe. Najlepším hercom sa stal Antonio Banderas, ktorý stvárnil svojho priateľa, režiséra Pedra Almodóvara v jeho novej snímke Bolesť a sláva (Dolor y Gloria).
Cenu za najlepšiu réžiu získali belgickí bratia Jean-Pierre a Luc Dardennovci za príbeh zradikalizovaného moslimského mladíka pod názvom Le jeune Ahmed (Mladý Ahmed).
Sobotňajšie slávnostné udeľovanie cien je vyvrcholením 72. ročníka filmového festivalu v Cannes, ktorý prebiehal v tomto meste na Azúrovom pobreží od 14. mája. Porote tentoraz predsedal mexický filmový tvorca Alejandro González Iňárritu.

Copyright © TASR 2019

Vyjadrenie SNG k relácii Téma dňa: Štát, umelci a peniaze

Vyjadrenie SNG k relácii Téma

dňa: Štát, umelci a peniaze

Veľmi nás mrzí, že sme v súčasnej vyhrotenej situácii hroziacej vojny na „kultúrnom fronte" manévrovaní do pozície kontroverzie a neradi by sme prispievali k rozdeľovaniu spoločnosti. Polopravdy a zavádzajúce informácie, medializované v posledných dňoch, nám však nedávajú na výber. Ak sa teda - v súvislosti so SNG - operuje číslami, radi by sme uviedli doplňujúce fakty k informáciám, ktoré odzneli v rozhovore dňa 23.5. na TA3 v Téme dňa s ministerkou kultúry. (link na rozhovor https://www.ta3.com/clanok/1155733/povodnove-rizika-stat-umelci-a-peniaze.html)
1. Odznelo: Kunsthalle momentálne patrí pod Slovenskú národnú galériu, tá ju zastrešuje, a z rozpočtu Slovenskej národnej galérie sa vyčleňuje okolo stošesťdesiattisíc eur na čistú umeleckú tvorbu Kunsthalle.
Vyjadrenie SNG:
Súčasťou bežného rozpočtu SNG je aj príspevok na činnosť Kunsthalle, ktorý je v roku 2019 vo výške 314 079 EUR, z toho mzdy a odvody 167 322 EUR, na prevádzku a činnosť ostáva 146 757 EUR z toho len základné prevádzkové náklady (nájom, bežná prevádzka, strážna služba, a pod.) predstavujú 97 641 EUR. Podrobnejšie informácie sú vo vyjadrení Kunsthalle.
2. OdzneloVlani dostala Slovenská národná galéria v rámci rozpočtu štyri milióny tristodesaťtisíc eur, pričom rozpočet sa navyšoval o šesťdesiattisíc na dofinancovanie alokovaných pracovísk, tohtoročný rozpočet je podstatne vyšší, štyri a pol milióna eur, už teraz vieme, že je zvýšený o dvestotisíc, hej. Toto je rozpočet, s ktorým sa pracuje.
Ja by som ešte raz upriamila pozornosť na rozpočet, ktorým Slovenská národná galéria disponuje, a ešte raz by som upozornila, že tento rok je o dvestotisíc eur vyšší, to znamená, že je to viac ako štyri a pol milióna eur. Takže v tejto situácii dávať do médií informácie, že vlastne za tie peniaze môžu iba kúriť a svietiť, sa mi zdá naozaj veľmi nekorektné.
Vyjadrenie SNG:
Príspevok zo štátneho rozpočtu pre SNG bol na rok 2019 schválený v kontrakte, uzavretom medzi MK SR a SNG v decembri 2018 v sume 4 137 383 EUR
V roku 2019 bol príspevok navýšený o 209 585 EUR, ktoré sú alokované výhradne na zvýšenie platov vrátane odvodov zamestnancov v súlade s uznesením vlády č. 571/2018 a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa pre zamestnávateľov ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z.z. Navýšenie teda iba saturuje sociálny balíček vlády na zvýšenie tarifných platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme - inými slovami všetky verejné inštitúcie dostali financie na zákonné navýšenie miezd
Po uvedenom navýšení teda príspevok na rok 2019 predstavuje 4 346 968 EUR
SNG zamestnáva 200 zamestnancov - v roku 2019 na mzdy a odvody potrebuje 2 838 716 EUR
Na udržateľnosť projektu Digitálna galéria sme zaviazaní vynaložiť 553 154 EUR
Na zabezpečenie správy 7 objektov, ktoré SNG prevádzkuje na celom území SR a temer všetky sú kultúrnymi pamiatkami (Hurbanove kasárne, Esterházyho palác, Kunsthalle, Zvolenský zámok, Kaštieľ Strážky, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Schaubmarov mlyn v Pezinku) ostáva 955 098 EUR
3. Odznelo: Takže opäť čísla, na prioritné projekty v roku 2017 žiadali tristodesaťtisíc eur, tristodesaťtisíc eur dostali. V roku 2018 žiadali tristodesaťtisíc eur, tristodesaťtisíc eur dostali. V tomto roku sa objavila v kapitole požiadaviek Slovenskej národnej galérie na prioritné projekty suma päťsto, päťstodesať, päťstodvadsať, päťstotridsaťtisíc eur, ale tak isto bez zdôvodnenia. Je ale treba povedať, že už momentálne vedia, že stošesťdesiatpäťtisíc na prioritné projekty dostali, hoci ešte nie je ani koniec roka a do konca roka teda by sme im mali dať viac ako tristotisíc. Vrátim sa k sume navýšenej päťstotisíc eur, ktorú žiadajú na prioritné projekty, ale my tak isto potrebujeme vedieť, prichádzajú s unikátnou svetovou výstavou, prichádzajú s veľkolepým dielom, a preto chcú o dvestotisíc na prioritné projekty viac. Toto sa, bohužiaľ, nestalo. Z vlastnej iniciatívy sme teda aj Slovenskej národnej galérii dali ešte navyše päťdesiattisíc eur, ktoré budú venované špeciálnym výstavám k tridsiatemu výročiu Nežnej revolúcie.
Vyjadrenie SNG:
Prioritné projekty na rok 2019 boli predložené v novembri 2018, každá žiadosť - tak ako je obvyklé - obsahovala cieľ projektu, jeho charakteristiku a požadovanú výšku financovania. Všetky prioritné projekty boli prerokované s vecnou sekciou, v našom prípade so Sekciou kultúrneho dedičstva.
Prioritné projekty zamerané len na odbornú činnosť (výstavy, programy, výskumná a publikačná činnosť, edukačná činnosť a pod.) pre všetkých 7 objektov:
rok
pre Kunsthalle
pre SNG
     na akvizície (nákup diel)
2018 žiadané 
170 000 €
226 000 € 
     110 000 €
poskytnuté
95 000 €
175 000 €
     90 000 €
2019 žiadané
180 000 €
367 000 €
    110 000 €
poskytnuté
15 000 €
114 000 €
    36 000 €
Vyjadrenie SNG:4. Odznelo: Keď som nastupovala do funkcie, tak som si stanovila niekoľko priorít a jednou z nich bola aj rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Už napríklad sa nám veľmi krásne podarilo naštartovať Krásnu Hôrku. Toto bude trošku väčší problém, pretože Slovenská národná galéria pôvodne mala na svoju rekonštrukciu objem dvadsaťsedem miliónov, my už dnes vieme, že to bude násobne vyššia suma. Ja si pomáham tými číslami a pomáham si profesionálmi, odborníkmi, takže pred niekoľkými mesiacmi som požiadala audit, aby preskúmal vlastne hlavne hospodárenie Slovenskej národnej galérie, aby sme podľa toho, koľko majú a koľko budú potrebovať, aj v súvislosti s rekonštrukciou vedeli nastaviť podmienky. Dnes vám viem povedať iba toľko, že to bude určite viac ako pôvodne plánovaná suma dvadsaťsedem miliónov.
Uznesením vlády 710/2015 vláda schválila objem finančných prostriedkov na rekonštrukciu areálu SNG vo výške 48 718 937 EUR vrátane DPH. Čo sa týka primeranosti, na porovnanie - na rekonštrukciu len objektu Veletržního paláca Národnej galérie v Prahe bolo alokovaných viac ako 116 mil. EUR.
5. Odznelo: Ak dovolíte, ešte by som sa vrátila k jednej téme... nedávno sa v médiách objavili správy, že galéria stráca desiatky tisíc eur ročne na nevýhodnom, až podozrivo nevýhodnom prenájme svojich priestorov, ktoré ponúka istej kaviarni, ako som spomínala, za veľmi zvláštnych a nevýhodných podmienok, ak si uvedomíme, že toto sú priestory v absolútne lukratívnej časti hlavného mesta. Takže buď teda sa snažím nejaké peniaze získať, napríklad aj serióznym prenájmom, alebo potom musím uvažovať, či všetky informácie, ktoré dávam von, sú korektné a pravdivé.
Vyjadrenie SNG:
Priestor kaviarne Berlinka neprenajímame, priestor využívame na aktivity a sprievodné programy SNG, je to náš jediný spoločenský priestor, ktorý zároveň poskytujeme na krátkodobé prenájmy s finančným efektom pre SNG. Link na viac informácií: https://www.sng.sk/sk/o-galerii/aktuality-a-oznamy/1694_reakcia-na-clanok-v-hospodarskych-novinach
Všetky uvedené informácie vychádzajú z oficiálnych a verejne prístupných zdrojov.

RTVS prinesie v nedeľu výsledky volieb do EP

RTVS prinesie v nedeľu 
 výsledky volieb do EP

O priebehu volieb nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách Európskej únie, v ktorých sa hlasovanie koná v sobotu, prípadne skôr, budú informovať mimoriadne Správy RTVS 25. mája o 12:00 na Jednotke. Po uzatvorení volebných miestností vo všetkých členských štátoch EÚ pripravila RTVS Volebné štúdio, ktoré sa začne na Jednotke v nedeľu 26. mája o 23:00. Moderátori Tamara Lištiaková a Miroslav Frindt priblížia definitívne výsledky za Slovenskú republiku a priebežné výsledky aj za ostatné krajiny. Podrobnejšie ich rozoberú s analytikom Radovanom Geistom a politológom Jozefom Bátorom. O hlasovaní v niektorých krajinách a reakciách zo zahraničia budú informovať zahraniční spravodajcovia RTVS. Moderátorka Ranných správ RTVS Martina Jančeková sprostredkuje v pondelok 27. mája od 7:30 výsledky volieb v SR. Spolu s hosťami tiež oboznámi divákov Jednotky s novým rozložením síl jednotlivých politických skupín v 751-člennom Európskom parlamente.

Redaktori Rádia Slovensko budú pripravovať aktuálne informácie o eurovoľbách do všetkých Rádiožurnálov, rovnako do spravodajských vstupov. Naživo sa prihlásia zo Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, Štatistického úradu SR, ako i z volebných miestností po celom Slovensku. Okrem toho sa poslucháči dozvedia zaujímavosti o histórii volieb do EP a redaktori prinesú reakcie politikov na najnovšie výsledky. V pondelok 27. mája sa v Rádiu Slovensko bude výsledkom hlasovania venovať aktuálna publicistika v reláciách Z prvej ruky a K veci.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

24. 5. 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Americká spoločnosť Facebook, ktorá prevádzkuje rovnomennú sociálnu sieť, finalizuje plány na vytvorenie vlastnej kryptomeny v budúcom roku. Facebook plánuje zriadiť digitálny platobný systém v zhruba desiatke krajín v prvom kvartáli 2020. Svoju kryptomenu, ktorú interne nazýva GlobalCoin, chce internetový gigant začať testovať pred koncom tohto roka. Informuje o tom portál bbc.com.
Očakáva sa, že podrobnejšie plány Facebook načrtne v lete a už o tom diskutoval s guvernérom Bank of England Markom Carneyom. Zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg sa s Carneyom stretol minulý mesiac, hovorili o príležitostiach a rizikách spojených s uvedením kryptomeny. Facebook zároveň žiadal rady v oblasti prevádzkových a regulačných otázok od predstaviteľov amerického ministerstva financií. Firma okrem toho rokuje so spoločnosťami podnikajúcimi v transfere peňazí, vrátane firmy Western Union, keďže hľadá lacnejšie a rýchlejšie spôsoby posielania a prijímania peňazí pre ľudí bez bankového účtu.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. 


Český štát sa musí ospravedlniť za výrok prezidenta Miloša Zemana o jeho bývalom poradcovi Zdeňkovi Šarapatkovi, rozhodol dnes Obvodný súd pre Prahu 1. Zeman v televízii Barrandov povedal, že Šarapatku vyhodil pre neschopnosť.

Šarapatka ale z úradu vlády v čase, keď ju Zeman viedol, odišiel po dohode. Za prezidentovho slová sa má ospravedlniť ministerstvo financií, hlavu štátu totiž žalovať nemožno. Napísal to server iDNES.cz. Prezidentov hovorca Jiří Ovčáček predpokladá, že sa ministerstvo financií odvolá. ČTK povedal, že prezidenta sa spor netýka.

Ministerstvo financií má podľa rozhodnutia súdu zaslať Šarapatkovi doporučený list s ospravedlnením za Zemanov dehonestujúci výrok do siedmich dní od právoplatnosti rozsudku, píše server. Právna zástupkyňa ministerstva serveru povedala, že o odvolaní sa najskôr poradí s prezidentovým advokátom. Hovorca ministerstva Jakub Vintrlík potvrdil ČTK, že ministerstvu bola dnešným rozsudkom uložená povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi za Zemanov výrok. "Samotné rozhodnutie súdu však bude môcť MF podrobnejšie komentovať až potom, čo mu bude doručené písomné vyhotovenie rozsudku," doplnil.

"Pána prezidenta sa spor netýka, nebol účastníkom sporu a nejedná sa o jeho ospravedlnenie. Rozsudok nie je právoplatný, predpokladáme, že sa ministerstvo financií odvolá," povedal Ovčáček ČTK v textovej správe.

Zeman o Šarapatkovi hovoril v televízii Barrandov v novembri 2017. "Zdeněk Šarapatka je človek, ktorý kedysi pracoval, teraz neviem, či v Ľudovom dome než (na) úradu vlády, už je to hrozne dávno, ale viem, že som ho vyhodil pre neschopnosť , "povedal vtedy. Šarapatka ale podľa žaloby v októbri 2010 poslal vedúcemu úradu vlády výpoveď a neskôr s úradom uzavrel dohodu o skončení pracovného pomeru. Príslušné dokumenty predložil jeho právnik súdu ako dôkaz.

"Nie je to prvýkrát, čo pán prezident klamal. Klame tradične, je otázka, či to je s ohľadom na jeho zdravotný stav, alebo je to lož vedomá. Tento výrok potom žil svojím životom, objavil sa v ďalších médiách," povedal serveru Šarapatka. Doplnil, že žalobou sa domáha ospravedlnenia, finančné odškodnenie nechce.

Šarapatka bol poradcom vtedajšieho premiéra Zemana v čase takzvanej kauzy Olovo, kedy v okruhu Zemanových poradcov vznikol dokument s plánom diskreditačnej kampane proti vtedajšej podpredsedníčke Snemovne Petre Buzkovej (ČSSD). Výpoveď podľa žaloby Šarapatka zdôvodnil stratou dôvery v čestnosť, statočnosť, pravdovravnosť a otvorený postoj vtedajšieho premiéra vo vzťahu ku kauze Olovo.

Copyright © ČTK 2019

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Sieť regionálnych novín MY bude mať od pondelka (27. 5.) nový modernejší vzhľad, viac sa tiež zameria na lokálny obsah a hlbšie spracovanie tém. Informoval o tom Peter Ciglan z PR oddelenia vydavateľstva Petit Pres, ktoré týždenníky vydáva.
"Chceme byť užitoční a dôveryhodní pre bežných ľudí v ich malom svete (dedine, meste alebo regióne) a robiť pre nich noviny z miest, kde sami žijú a bývajú. V tom je naša skutočná pridaná hodnota," vysvetlil posilnenie lokálneho a komunitného obsahu riaditeľ obsahu týždenníkov MY a časopisov ECHO Peter Vavro.
Ďalším krokom má byť podľa neho komplexné spracovanie ťažiskových článkov z konkrétneho regiónu prostredníctvom jasne štruktúrovaných hlavných tém. Tie budú zahŕňať hlavný článok a potom napríklad rozhovory, ankety alebo infografiku. "Chceme robiť kľúčové a ťažiskové udalosti v obciach a mestách komplexne a z viacerých uhlov pohľadu. Nie robiť všetko priemerne, ale iba niečo a nadpriemerne," priblížil Vavro.
Grafickými úpravami prešla podľa Ciglana celá štruktúra novín. Výrazné zmeny v dizajne sa dotkli titulnej strany, v ktorej sa zdôraznil pôvodný názov konkrétneho titulu. Kľúčové informácie pre čitateľa sa zas po novom nachádzajú v avízach pri hlavičke, v titulku a vo fotografii k hlavnému článku.

Copyright © TASR 2019

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS


Po prvých odsudzujúcich reakciách politikov z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) na video youtubera Reza (26), ktorý v ňom túto stranu výrazne kritizoval, vyzval jej generálny tajomník Paul Ziemiak tohto mladého muža na vzájomný rozhovor. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA.
"Porozprávajme sa o tvojej kritike voči CDU, avšak, prosím ťa, počúvaj aj to, čo hovoríme my, ako vidíme veci my," napísal Ziemiak vo štvrtok na Twitteri.
Päťdesiatpäťminútové video s názvom "Zničenie CDU" zverejnila hviezda youtuberov Rezo 18. mája. Doposiaľ ho videlo už takmer päť miliónov ľudí. Rezo v ňom tvrdí, že CDU "ničí naše životy a našu budúcnosť". Konzervatívnu CDU okrem iného kritizuje za to, že je nečinná v otázke klimatickej zmeny, robí politiku pre bohatých, a absolútne nekompetentná, čo sa týka témy autorského práva a politiky boja proti drogám.
"Nerobíme všetko správne. Vymenoval si kritické body, ktoré sú opodstatnené. Pri ochrane klímy môžeme pomocou lepších technológií a dobrých nápadov spraviť ešte viac," odpovedal na video Ziemiak.

Ruský denník Moskovskij komsomolec (MK) zverejnil vo štvrtok na svojom webe 30-sekundovú audionahrávku hlasu, o ktorom redakcia tvrdí, že patrí bývalému agentovi ruskej vojenskej rozviedky Sergejovi Skripaľovi.
Skripaľ sa vlani v marci v Británii spolu so svojou dcérou Julijou stali terčom útoku chemickou látkou, o ktorej britskí experti predpokladajú, že mohla byť nervovoparalytickým jedom.
Britské úrady tvrdia, že Skripaľ sa z útoku zotavil a zdržiava sa na utajenom mieste pod ochranou britského štátu.
MK vo štvrtok na svojom webe zverejnil nahrávku, ktorá údajne zachytáva hlas bývalého dvojitého agenta. Ak je táto nahrávka autentická, ide vôbec o prvý zvukový záznam hlasu bývalého agenta od vlaňajšieho pokusu o jeho otrávenie, ktorý sa odohral v anglickom meste Salisbury a vyvolal závažnú diplomatickú krízu medzi Ruskom a Britániou.
Nahrávka pochádza z hlasovej schránky telefónu Skripaľovej netere Viktorije.
Kým Julija Skripaľová sa vlani v máji prostredníctvom videovyhlásenia obrátila na verejnosť s prosbou, aby bolo rešpektované súkromie jej rodiny, jej otec médiá doteraz nekontaktoval. Na rozdiel od nich Skripaľova neter Viktorija poskytuje ruským médiám rozhovory pomerne často.
Ruský denník tvrdí, že údajný telefonát sa odohral 9. mája, keď sa v Rusku oslavuje výročie víťazstva v druhej svetovej vojne. Podľa MK Skripaľ v tento deň nechal neteri odkaz v hlasovej schránke jej telefónu.
Mužský hlas v odkaze hovorí, že je "v poriadku. A Julinka tiež. Chcel som vedieť, ako sa máš ty". Na záver údajný Skripaľ žiada, aby Viktorija pozdravila aj jeho matku.
MK napísal, že Skripaľ svojich príbuzných, ktorí žijú v meste Jaroslavľ severovýchodne od Moskvy, už raz kontaktoval.
Prvý telefonát sa uskutočnil krátko po tom, ako Viktoriju i jej muža Arsenija na ulici zbili - údajne za to, že sú "príbuznými prebehlíka". K útoku došlo 1. apríla.
So Skripaľom vtedy hovorila Viktorija, ktorá podľa vlastných slov nepochybovala o tom, že hovorí so svojím strýkom. Ten jej okrem iného vyčítal, že sa pričasto objavuje v médiách.
MK na záver svojho článku konštatuje, že nie je jasné, kde sa Skripaľovci momentálne nachádzajú.
Podľa zdrojov MK môžu byť v niektorom z uzavretých vojenských zariadení v Británii, kde sú zrejme pod neustálym dohľadom miestnych tajných služieb. MK pripustil, že možno žijú na ostrovoch v Tichom alebo v Atlantickom oceáne, či na Novom Zélande alebo v Austrálii, kde sú "špeciálne objekty" používané britskými bezpečnostnými zložkami.
Británia aj naďalej tvrdí, že pokus o otravu Skripaľa a jeho dcéry spáchali ruské tajné služby, pričom pri tom zrejme použili látku známu ako novičok. Moskva tieto obvinenia odmieta a žiada od Británie, aby predložila dôkazy pre svoje podozrenia.



Americká spoločnosť SpaceX vypustila vo štvrtok raketu Falcon 9 s prvými 60 družicami pre vlastnú satelitnú sieť Starlink, ktorá by mala poskytovať užívateľom na Zemi vysokorýchlostné pripojenie k internetu. Sieť by mala jedného dňa zahŕňať 12.000 družíc, informovala agentúra AFP.
Raketa mala vyštartovať už minulý týždeň, ale v dôsledku silného vetra i potreby aktualizácie softvéru došlo k odkladu.
Každý zo satelitov váži 227 kilogramov. Mali by obiehať na relatívne nízkej obežnej dráhe vo výške 550 kilometrov. Ich rozmiestnenie bolo úspešne dokončené približne po hodine letu, uviedla spoločnosť SpaceX podľa spravodajskej stanice BBC.
Sieť Starlink bude funkčná už pri aktivácii 800 satelitov, čo si bude vyžadovať viac ako desať ďalších štartov rakety s družicami. 



Za "neslýchané" považuje právny zástupca zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea množstvo nových obvinení, ktoré voči jeho klientovi vo štvrtok vznieslo ministerstvo spravodlivosti USA. Barry Pollack, Assangeov advokát v USA, obvinenia podľa agentúry AP označil za hrozbu pre všetkých novinárov, ktorí chcú verejnosť informovať o činoch americkej vlády.
USA už v apríli obvinili Assangea z konšpirácie so zámerom preniknúť do počítačového systému Pentagónu. Vo štvrtok zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti ďalších 17 obvinení voči jeho osobe súvisiacich so získavaním a zverejnením utajovaných informácií aj s porušením zákona o špionáži. Prokurátori rezortu spravodlivosti 47-ročného Assangea vinia z toho, že sa spriahol s niekdajším analytikom americkej rozviedky Bradleym Manningom a spôsobil tak jeden z najväčších únikov utajovaných informácií v dejinách USA.
Americkí žalobcovia tvrdia, že publikovaním tisícov vojenských a diplomatických dokumentov vážne ohrozil bezpečnosť USA, napríklad keď zverejnil aj mená utajených informátorov americkej armády v Iraku či Afganistane. Podľa nich tým vystavil Spojené štáty "riziku vážnej ujmy". Porušil podľa nich tiež ustanovenia zákona o špionáži a dopustil sa trestných činov, na ktoré sa nevzťahuje prvý dodatok k ústave USA zaručujúci slobodu prejavu a tlače.
Assangeov americký právny zástupca Pollack tvrdí, že USA vlastne jeho klienta obžalovali z toho, že "svoje zdroje povzbudzoval, aby mu poskytli pravdivé informácie" a tiež z toho, že "tieto informácie zverejnil". Celá kauza podľa jeho slov predstavuje hrozbu pre všetkých novinárov, ktorí odvádzajú svoju prácu.
Julian Assange si momentálne odpykáva v londýnskom väzení Belmarsh 50-týždňový trest za porušenie podmienok prepustenia na kauciu. Britská polícia ho 11. apríla zatkla na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, kde sa dovtedy sedem rokov ukrýval.
Spojené štáty už požiadali Britániu o Assangeovo vydanie, o čom rozhodne britský súd. Assange tvrdí, že mu v USA hrozí prísny trest za novinársku prácu. O jeho vydanie však zrejme požiada Britániu aj Švédsko, kde voči Assangeovi nedávno obnovili vyšetrovanie obvinení zo znásilnenia.

 







Copyright © TASR 2019



Dvojročným zákazom online encyklopédie Wikipedia v Turecku sa bude zaoberať Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Nezisková organizácia Wikimedia Foundation, ktorá encyklopédiu prevádzkuje, podala na ňom na Turecko v tejto veci sťažnosť. Tvrdí pritom, že krajina blokovaním Wikipedie porušila slobodu prejavu.
Wikipedia je v Turecku zablokovaná od apríla 2017. Tamojšie úrady vtedy uviedli, že prijali "administratívne opatrenie", ale dôvod zákazu neuviedli. Podľa tureckých médií úrady žiadali od Wikipedie, aby odstránila obsah od autorov "podporujúcich terorizmus".
"Podnikli sme tieto kroky v rámci nášho nepretržitého záväzku k slobode prejavu ako základnému právu každej osoby. Robíme tak len po nepretržitých a vyčerpávajúcich pokusoch o zrušenie zákazu prostredníctvom právneho konania na tureckých súdoch, rozhovoroch s tureckými orgánmi a kampaniach na zvýšenie povedomia o blokovaní a jeho dôsledkoch v Turecku a vo zvyšku sveta," vyjadrila sa Wikimedia.
Turecko v minulosti dočasne zablokovalo sociálne médiá ako napríklad Facebook či Twitter, pričom sa tak dialo zvyčajne po protestoch alebo teroristických útokoch. Pred zablokovaním mala Wikipedia viac ako 300-tisíc článkov v turečtine.

©2019, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Pavol Rusko trvá na svojej nevine

Pavol Rusko trvá na svojej nevine


Exminister hospodárstva a bývalý podpredseda vlády SR Pavol R. trvá na svojej nevine v kauze prípravy vraždy jeho bývalej spoločníčky z TV Markíza Silvie Volzovej. Vraždu si podľa svojich slov nikdy neobjednal. Deklaroval to na hlavnom pojednávaní v kauze, v ktorej sú obvinení aj banskobystrický bos Mikuláš Č., jeho bývalý spolupracovník Miloš K. a údajný bos bratislavskej skupiny sýkorovcov Róbert L. alias Kýbel. Pojednávanie odročili predbežne na 20. septembra. Predvolávaná bude aj poškodená Volzová.
"Vyhlasujem, že som nevinný, že nič z toho, čo mi je kladené za vinu, som nikdy nespáchal," vyhlásil pred senátom súdu. Tvrdenia, že chcel získať Volzovej podiely v televízii a zabezpečiť ich prepisom na jeho osobu, odmieta. Za najcennejšiu považuje televíznu licenciu TV Markíza. "Ak by sa veci udiali tak, ako mi je kladené za vinu, tak Markíza príde o licenciu," zdôraznil s tým, že by z toho nemal žiaden prospech. Argumentuje, že v prípade prevodu podielov by musel informovať orgán na udeľovanie licencie, ktorý by musel rozhodnúť o zmene licencie v správnom konaní. Dodal, že by museli vypočuť aj Volzovú, pričom by bolo jej zmiznutie podozrivé.
Popiera, že by na stretnutí s Mikulášom Č. a Milošom K. v Banskej Bystrici hovoril o odstránení Volzovej. K stretnutiu ho mala viesť obava o bezpečnosť seba a svojej rodiny. Trvať malo podľa jeho slov asi 30 minút, chcel, aby preverili informácie o objednávke na jeho odstránenie.
Samotné stretnutie mu mal sprostredkovať podnikateľ Ján Kováčik, s ktorým mali veľmi dobré vzťahy. "Vedel o všetkom, mali sme spoločné aktivity," skonštatoval s tým, že bolo prirodzené, že mu povedal o svojich obavách. Stretnutie mal navrhnúť Kováčik a mal sa na ňom zúčastniť. "Prisahám, že tam bol," zdôraznil Pavol R., hoci to Kováčik popiera. Rovnako odmieta tvrdenia, že sa uskutočnilo aj ďalšie stretnutie v bratislavskom hoteli.
Na piatkovom pojednávaní vypovedal aj Róbert L., ktorý odmietol tvrdenia o jeho účasti na príprave tohto skutku. Pavla R. podľa svojich slov videl asi tretí raz, prvýkrát to malo byť na spomínanom stretnutí v Banskej Bystrici.
Vo štvrtok (23. 5.) na hlavnom pojednávaní Miloš K. a Mikuláš Č. priznali vinu, trojčlenný senát ich vyhlásenia o vine neprijal. Proces s Pavlom R. a troma spoluobžalovanými sa začal za prísnych bezpečnostných opatrení a veľkého záujmu médií v bratislavskej väznici - Ústave na výkon väzby (ÚVV) a Ústave na výkon trestu odňatia slobody (ÚVTOS). Troch obžalovaných - Mikuláša Č., Róberta L. a Miloša K. na proces eskortovali kukláči.
Podľa medializovaných informácií začala polícia prípad riešiť na základe výpovede na doživotie odsúdeného Mikuláša Č. Práve on mal vypovedať, že si Pavol R. v slovenskom podsvetí na jeseň roku 1997 objednal vraždu Volzovej, a to za odmenu 20 až 40 miliónov korún slovenských. Verziu potvrdil aj jeho bývalý komplic Miloš K. Kýbel, ktorý je rovnako odsúdený na doživotie, ich tvrdenia v minulosti poprel. Pavol R. výpoveď označil za výmysel.
Pavol R. je v tejto kauze stíhaný na slobode. Ide o prvý prípad v histórii Slovenska, keď pred súdom stojí bývalý člen vlády obžalovaný z pokusu o vraždu. V minulosti slovenské súdy pojednávali a aj pojednávajú v kauzách viacerých exministrov, no nie v takej závažnej trestnej veci.
Pavol R. zároveň spolu s podnikateľom Marianom K., obvineným z objednávky vraždy novinára J. Kuciaka, čelí obvineniu v kauze televíznych zmeniek.

Copyright © TASR 2019

Predsedom asociácie na ochranu novinárskej etiky sa stal opätovne M. Zima

Predsedom asociácie na ochranu novinárskej 

etiky sa stal opätovne M. Zima

Predsedom Zboru zástupcov Asociácie na ochranu novinárskej etiky v SR (AONE) sa stal opätovne riaditeľ Športpressu Marián Zima. Podpredsedníčkou zostáva zástupkyňa Slovenského syndikátu novinárov Klára Grossmannová. Zvolili ich na Valnom zhromaždení AONE, ktoré sa konalo vo štvrtok (23. 5.). TASR o tom informovala tajomníčka AONE a Tlačovo-digitálnej rady SR Eva Pauliaková.
Valné zhromaždenie bilancovalo podľa Pauliakovej uplynulé trojročné obdobie, keď sa agenda posudzovania sťažností na porušenie novinárskej etiky rozšírila aj o digitálne médiá. "Zásluhu na tom má aj najnovší člen IAB Slovakia - najväčšie združenie pôsobiace na slovenskom digitálnom trhu," doplnila.
AONE a jej výkonný orgán Tlačovo-digitálna rada SR pôsobí osemnásty rok v oblasti etickej samoregulácie novinárov, rieši podnety upozorňujúce na porušovanie novinárskej etiky, ako aj podnety, ktoré sa týkajú bránenia novinárom v prístupe k informáciám. Najvyšším orgánom AONE je Zbor zástupcov na čele s predsedom.


Copyright © TASR 2019