SLOVAK MEDIA NEWS
Monitorované dezinformačné stránky na Slovensku propagujú pred eurovoľbami najviac Kotlebovu Ľudovú stranu Naše Slovensko (ĽSNS) a Kollárovu stranu Sme rodina. Naopak, proeurópsky ladená koalícia Progresívne Slovensko/Spolu - občianska demokracia (PS/SPOLU) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sú zobrazované najnegatívnejšie. Vyplýva to z výskumu Voľby do Európskeho parlamentu v strednej Európe: Informačné operácie a dezinformačné kampane, ktorého výsledky agentúre SITA zaslala Andrea Knapiková z GLOBSEC Policy Institute.
Výskum ďalej poukazuje na fakt, že na slovenských dezinformačných kanáloch sa voľbám do Európskeho parlamentu (EP) doteraz venovala podstatne menšia pozornosť ako prezidentským voľbám. "Môže to byť tým, že voľby do EP majú na Slovensku tradične veľmi nízku účasť. Na druhej strane, na docielenie požadovaného efektu je vyžadovaná selektívna mobilizácia voličov,“ vysvetľuje analytička GLOBSEC Policy Institute Miroslava Sawiris. Z výsledkov výskumu ďalej vyplýva, že témou číslo jeden sa stala migrácia ako existenciálna hrozba. „Komplementárnym aspektom tejto témy je nacionalizmus a nacionalistické strany, ktoré spolu vytvárajú mýtus o krajine vydanej napospas diktátu Bruselu a liberalizmu. Nacionalistické strany spájajúce sa v európsky blok populistov sú vyobrazované ako jediná adekvátna odpoveď na túto hrozbu,“ objasňuje Sawiris.
Zatiaľ čo v Česku sa dezinformačné kanály podľa nej venujú voľbám do EP ešte menej ako na Slovensku, v Maďarsku sa odohráva intenzívna dezinformačná kampaň, ktorej súčasťou sú „alternatívne“ aj provládne médiá. Analytička zároveň zdôrazňuje, že aj keď sa intenzita informačných operácií naprieč strednou Európou podstatne líši, v každej z monitorovaných krajín dominuje predovšetkým všeobecné zobrazovanie Európskej únie (EÚ) ako nepriateľa v kombinácii s migráciou ako hrozbou a vznikajúceho bloku európskych pravicových populistov ako jediných, ktorí dokážu s týmito problémami bojovať. „Z výsledkov monitoringu je jasné, že podkopávanie dôvery občanov v EÚ a prispievanie k rastúcej spoločenskej a názorovej polarizácii v jednotlivých krajinách je spoločnou snahou dezinformačných kanálov v strednej Európe,“ dodáva Sawiris.
Výskum realizoval Globsec Policy Institute v spolupráci s českým Prague Security Studies Institute a maďarským Political Capital. Zahŕňal analýzu 2 468 príspevkov zo 45 relevantných stránok na facebooku a jeho cieľom bolo zistiť, ktoré politické strany sú na týchto kanáloch propagované, aké témy dominujú v kontexte blížiacich sa volieb a či sa prekrývajú naprieč krajinami strednej Európy.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať v EÚ 23. až 26. mája, na Slovensku budú 25. mája. Slováci si môžu vyberať z 31 kandidujúcich politických strán a hnutí. Voliť budeme 14 poslancov, pričom štrnásty poslanec nastúpi až po brexite. V minulých eurovoľbách bola na Slovensku volebná účasť 13 percent, účasť mladých ľudí len šesť percent.
©2019, Autorské
práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie
alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho
