Americký zábavný koncern Walt Disney Company zaznamenal v 4. kvartáli obchodného roka 2017/2018 väčší nárast zisku aj tržieb, ako mu predpovedali analytici. Prispeli k tomu najnovšie hity jeho filmových štúdií aj vysoká návštevnosť zábavných parkov počas leta.
Čistý zisk spoločnosti, ktorej patrí televízia ABC, filmové štúdiá, zábavné parky a obchody Disney, za tri mesiace do konca septembra 2018 vzrástol o 33 % na 2,32 miliardy USD (2,03 miliardy eur), čo predstavuje 1,55 USD na akciu, z 1,75 miliardy USD alebo 1,14 USD/akcia v minulom roku.
PO vylúčení jednorazových položiek vykázala spoločnosť čistý zisk 1,48 USD na akciu. Analytici, ktorých oslovila spoločnosť Zacks Investment Research, očakávali pritom zisk 1,31 USD na akciu.
Tržby spoločnosti so sídlom v Burbank v Kalifornii stúpli o 12 % na 14,31 miliardy USD z vlaňajších 12,78 miliardy USD, zatiaľ čo analytici predpovedali, že dosiahnu 13,81 miliardy USD.
Znížená sadzba dane prispela k zvýšeniu príjmov spoločnosti o 1,2 miliardy USD.
Disney sa snaží pretransformovať na rozsiahlu spoločnosť "digitálnej zábavy", keďže zábavychtiví diváci sa presúvajú k Netflixu, YouTube a ďalším digitálnym firmám.
Spoločnosť pre rodinnú zábavu tiež odhalila plány na uvedenie novej série "Star Wars" pre svoju budúcu streamingovú službu, ktorú nazvala Disney +, plánuje ju spustiť koncom budúceho roka.
Cieľom novej služby je vyrovnať sa s pokračujúcou stratou klientov káblových sietí.
Bývalý šéf saudskoarabskej spravodajskej služby princ Turkí al-Fajsal v piatok povedal, že jeho krajina je hrdá na svoje súdnictvo a nikdy nebude súhlasiť s medzinárodným vyšetrovaním vraždy novinára Džamála Chášukdžího. Informovala o tom agentúra AP.
Na nezávislé vyšetrenie zabitia Chášukdžího na konzuláte Saudskej Arábie v tureckom Istanbule zo začiatku októbra vyzvali okrem iných generálny tajomník OSN António Guterres, ľudskoprávne skupiny i lídri niektorých vlád. Spojené štáty tento týždeň na pôde Rady OSN pre ľudské práva podobne žiadali "dôkladné, presvedčivé a transparentné" vyšetrovanie.
Chášukdží, kritik saudskoarabského vplyvného korunného princa Muhammada bin Salmána, žil v dobrovoľnom exile v USA a bol prispievateľom denníka Washington Post. Zmizol 2. októbra po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád pôvodne tvrdil, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však neskôr oznámila, že bol zámerne zavraždený.
Turecko tvrdí, že Chášukdžího po vstupe na konzulát zaškrtili a rozštvrtili členovia vražedného komanda vyslaného zo Saudskej Arábie. Tamojšie médiá tiež priniesli správy, podľa ktorých jeho telo bolo zrejme chemicky "rozpustené". Saudskoarabskí činitelia označujú vraždu novinára za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí prekročili svoje právomoci.
Turkí v piatkovom vystúpení a diskusii na pôde Medzinárodného mierového inštitútu (IPI) v New Yorku vyjadril očakávanie, že Saudská Arábia splní prísľub vyšetrenia tohto prípadu a že "predloží všetky fakty na stôl" a odpovie na otvorené otázky vrátane toho, čo sa stalo s Chášukdžího telom.
"Kráľovstvo nebude akceptovať, aby medzinárodný tribunál prešetroval niečo, čo je saudskoarabské, a saudskoarabský justičný systém je solídny, funguje a bude postupovať samostatne," povedal. "Kráľovstvo... nebude nikdy akceptovať zahraničné zasahovanie do tohto systému."
Turkí zdôraznil, že Saudská Arábia v tejto oblasti koná rovnako ako iné krajine, ktoré odmietajú umožniť medzinárodným tribunálom vyšetrovanie činov, ku ktorým došlo na ich území alebo ktorých sa dopustili ich občania. Konkrétne sa zmienil o zneužívaní väzňov americkými vojakmi a pracovníkmi CIA vo väznici Abú Ghrajb v Iraku.
Turkí priblížil, že Chášukdží bol hovorcom saudskoarabského veľvyslanectva v čase, keď on sám pôsobil ako veľvyslanec v Spojených štátoch a Británii, pričom ich vzťah označil za "veľmi priateľský za tie roky". Pri opísaní Chášukdžího smrti sa odvolal na verš z Koránu. "Hovorí sa v ňom, že zabiť nevinného človeka je akoby zabiť celé ľudstvo. Jeho smrť spadá do tejto kategórie," dodal Turkí.
Turecko poskytlo nahrávky súvisiace s vraždou saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího z 2. októbra aj Rijádu, Parížu, Washingtonu a ďalším metropolám, oznámil v sobotu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Nahrávky sme odovzdali, dali sme ich Saudskej Arábii, dali sme ich Washingtonu, Nemcom, Francúzom, Angličanom," uviedol Erdogan v televíznom prejave.
Podľa tureckých úradov Chášukdžího zavraždili 2. októbra hneď po príchode na saudskoarabský konzulát v Istanbule, kde si chcel prevziať dokumenty potrebné na sobáš s jeho tureckou snúbenicou.
Turecko tvrdí, že Chášukdžího po vstupe na konzulát zaškrtili a rozštvrtili členovia vražedného komanda vyslaného zo Saudskej Arábie. Turecké médiá tiež priniesli správy, podľa ktorých jeho telo bolo zrejme chemicky "rozpustené". Rijád pôvodne tvrdil, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však neskôr oznámila, že bol zámerne zavraždený.
Saudskoarabskí činitelia teraz označujú vraždu novinára za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí prekročili svoje právomoci.
Chášukdží bol kritikom vplyvného saudskoarabského korunného princa Muhammada bin Salmána, žil v dobrovoľnom exile v USA a bol prispievateľom denníka Washington Post.
Bulharský prezident Rumen Radev v piatok kritizoval absenciu slobody tlače, ktorú 29 rokov po páde komunizmu zažíva jeho krajina.
V televíznom prejave venovanom výročiu zosadenia komunistického vodcu Todora Živkova Radev podľa agentúry AFP vyhlásil, že sloboda slova, ktorú Bulhari pred 29 rokmi získali, je "už len spomienkou". Dodal, že sú tým ohrozené základy demokracie.
V súvislosti s tým Radev podrobil ostrej kritike konzervatívnu vládu premiéra Bojka Borisova, ktorý bol za uplynulých desať rokov trikrát na čele bulharských vlád.
Médiá sa podľa Radeva vzdali svojej úlohy kontrolovať. "Profesionálne štandardy médií sa znížili a v dôsledku toho aj dôvera občanov k informáciám, ktoré dostávajú. Pluralita je umlčaná propagandou. Slobodné myslenie sa tresce," povedal prezident v prejave odvysielanom televíziou BNT.
Bulharsko je na 111. mieste v rebríčku slobody tlače vo svete, ktorý vypracúva mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). Ide o najhoršie skóre spomedzi členských štátov EÚ.
"Korupcia a tajné dohody medzi médiami, politikmi a oligarchami sú veľmi bežné," upozorňuje RSF vo svojej poslednej správe.
Radev svoj prejav predniesol len niekoľko dní pred tým, ako Európska komisia zverejní svoju výročnú správu, v ktorej vyhodnotí pokrok bulharského justičného systému v boji s korupciou.
Európska komisia monitoruje Bulharsko, ale aj susedné Rumunsko, od ktorých žiada rozhodnejšie kroky v boji s organizovaným zločinom a korupciou v radoch vysokopostavených štátnych úradníkov.
Bulharská prokuratúra v uplynulých týždňoch začala viacero konaní proti podnikateľom, ktorí sú podozriví zo sprenevery a prania špinavých peňazí. Prokuratúra tiež žiadala zbaviť imunity šiestich poslancov parlamentu. Stalo sa tak v rámci vyšetrovania prípadov podozrenia z vyhýbania sa plateniu daní a vymáhania výpalného. Analytici podľa agentúry AFP vyjadrili názor, že bulharskí prokurátori sa takto snažia presvedčiť EÚ, že sú schopní zakročiť voči osobám podozrivým z takýchto trestných činov.
Copyright ©TASR 2018
Americký prezident Donald Trump v piatok poprel, že by video z incidentu na jeho tlačovej konferencii, ktoré zobrazuje, ako sa pracovníčka Bieleho domu snaží vytrhnúť mikrofón z ruky reportéra televízie CNN, bolo dodatočne upravované. Biely dom po tlačovke odobral reportérovi Jimovi Acostovi akreditáciu, čo Trumpova hovorkyňa Sarah Huckabee Sanders odôvodnila tým, že novinár údajne "vztiahol ruku" na zamestnankyňu Bieleho domu.
Americké médiá vrátane CNN, agentúry AP či denníka The New York Times však tvrdia, že video, ktoré zavesila na internet Sanders, bolo dodatočne upravené a ktosi na ňom oproti pôvodnému záznamu zrýchlil pohyb Acostovej ruky, tak aby jeho snaha odtlačiť ruku pracovníčky Bieleho domu vyzerala násilne.
Trump však trvá na tom, že s videom, ktoré zverejnila jeho hovorkyňa, nikto nič nerobil, a ide o pôvodný záznam, iba z iného uhla. Prezident zároveň pohrozil novinárom, že o akreditáciu v Bielom dome môžu prísť pokojne aj ďalší. Ako dodal, novinári "nepristupujú k úradu prezidenta s úctou".
Acostovi Biely dom odobral akreditáciu vo štvrtok, deň po tom, ako mu Trump na tlačovej konferencii vynadal a odmietol mu odpovedať na otázky. "To stačilo! Odložte mikrofón!" zrúkol Trump na Acostu, keď sa ho tento reportér pýtal na ruské ovplyvňovanie volebnej kampane v roku 2016. V tej chvíli k nemu prišla pracovníčka Bieleho domu a pokúšala sa mu vytrhnúť z ruky mikrofón.
"Keď prinášate falošné správy, čo CNN prináša často, tak ste nepriateľom ľudu," povedal ešte Trump Acostovi. "CNN by sa mala hanbiť, keď vás zamestnáva. Ste drzý a strašný človek. Nemali by ste pracovať pre CNN," dodal prezident.
"Biely dom nikdy nebude akceptovať, aby reportér vztiahol ruku na mladú ženu, ktorá sa len snaží robiť svoju prácu," odôvodnila vo štvrtok odobratie akreditácie tomuto novinárovi Trumpova hovorkyňa. Americké médiá sa však zhodujú v tom, že Acosta pracovníčke Bieleho domu vôbec nič zlé nespravil, iba sa jej pokúsil zabrániť v odobratí mikrofónu.
Acostu sa jednoznačne zastali kolegovia novinári, ktorí boli vedľa neho na stredajšej tlačovej konferencii, a tiež jeho zamestnávateľ. "(Sanders - pozn. SITA) prišla so lživými obvineniami a hovorí o veci, ktorá sa vôbec nestala. Jim Acosta má našu plnú podporu," vyhlásila televízia CNN
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
