RADA RTVS
Rada RTVS však podľa Soukeníka ako orgán dohľadu musí dozerať aj na to, či nebol porušený zákon o RTVS. Pripomenul, že RTVS nenominuje osobnosti do ankety. Domnieva sa, že zaradením Tisa chcel RTVS vyvolať diskusiu a „spropagovať reláciu takýmto kontroverzným spôsobom, pričom takýto spôsob je viac vlastný komerčným televíziám“. Soukeník súhlasí s tým, že kontroverzné témy by mali byť súčasťou vysielania RTVS, treba však podľa neho zvažovať ich formát. Ocenil tiež, že RTVS zmenila po medializácii kritiky pravidlá nominácií. Je možné, že verejnosť navrhne iné kontroverzné osoby a aj na takýto prípad by mal byť manažment pripravený, dodal Soukeník v stanovisku, o ktoré ho požiadal predseda Rady RTVS Igor Gallo.
Členka rady Dóra Hushegyiová vníma anketu Najväčší Slovák ako program o elite národa. Ako v diskusii opakovane zdôraznila, osobne považuje „za tragédiu, ak si niekto myslí, že vojnový zločinec patrí do elity národa“. Podpredseda rady a režisér Martin Kákoš v diskusii pripomenul, že ide o formát, ktorý nie je zábavný, no v prvom rade prehlbuje naše zanedbané historické vedomosti. Osobne si myslí, že by Tisa pre „historické nevedomie“ verejnosť do ankety nominovala. Taktiež si nemyslí, že by upútavkou bol porušený zákon o RTVS. Podľa Galla sa problém vyriešil iba sčasti, keďže nie je jasné, koho navrhne do ankety verejnosť. Oceňuje, že vedenie RTVS chce vysielať aj formáty, o ktorých vie, že môžu spôsobiť problémy.
Vedenie RTVS a tvorcovia relácie Najväčší Slovák 31. októbra na tlačovej besede informovali, že po dohode a porade s BBC zahrnuli do štatútu relácie Najväčší Slovák podmienku, že v rámci hlasovania nebude možné nominovať osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za vojnové zločiny, zločiny voči ľudskosti, vraždu alebo vlastizradu a nebola rehabilitovaná. Takéto nastavenie podmienok nie je ničím výnimočným, existovali aj v iných krajinách, do ktorých BBC predalo svoj licencovaný formát. V Nemecku napríklad pravidlá vylúčili zo súťaže nacistov.
Upútavkou sa začali koncom októbra zaoberať vyšetrovatelia. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry vydal pokyn, aby Národná kriminálna agentúra preverila odvysielanie upútavky s Tisom. Konkrétne má polícia preveriť, či nebol spáchaný trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd alebo prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
Najväčší Slovák je licencovaným formátom britskej BBC. Program The Great Britons spustila začiatkom roka 2002 a jej diváci si za Najväčšieho Brita zvolili Winstona Churchilla. Formát BBC predala a úspešne zrealizovala v 24 krajinách sveta. Projekt sa v RTVS začal vo štvrtok 1. novembra. Verejnosť môže do 20. decembra prostredníctvom SMS nominovať osobnosti histórie či súčasnosti, o ktorých si myslí, že boli alebo sú velikánmi svojej doby. Na Nový rok - 1. januára 2019 diváci Jednotky počas galavečera spoznajú prvú stovku a finálnu desiatku osobností. Spomedzi nich bude môcť verejnosť hlasovať za svojho favorita do 1. mája. Najväčším Slovákom sa stane osobnosť s najväčším počtom hlasov. Jej meno sa verejnosť dozvie počas galavečera 1. mája 2019 na Jednotke.
Situáciou v rozhlasovom spravodajstve sa dnes popri iných témach zaoberala Rada Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Rada avizovala túto tému už v októbri, po tom, ako sa na verejnosť dostali informácie o možnom ovplyvňovaní obsahu rozhlasových Krátkych správ. Radu o riešenie situácie požiadala aj trojica opozičných poslankýň, členiek Výboru NR SR pre kultúru a médiá Natália Milanová (OĽaNO), Renáta Kaščáková (SaS) a Viera Dubačová (nezaradená poslankyňa). Ako počas rokovania rady konštatoval šéf spravodajstva a publicistiky celého RTVS Vahram Chuguryan, „po viacerých turbulenciách, ktorých sme boli svedkami pred niekoľkými mesiacmi, sa spravodajstvo RTVS dostalo do štandardného pracovného režimu, to sa týka tak rozhlasovej, ako aj televíznej redakcie“. V rozhlasovom spravodajstve nastali podľa Chuguryana dve mimoriadne situácie. Prvá v Sobotných dialógoch, keď sa 6. októbra diskusia začala o 20 minút neskôr, a druhou je vzdanie sa funkcie vedúcej odboru rozhlasového spravodajstva a aktuálnej publicistiky Petry Stano Maťašovskej. Podľa Chuguryana pracujú na tom, aby verejnoprávne spravodajstvo bolo lepšie a kvalitnejšie.
Pre neskorý začiatok Sobotných dialógov zo 6. októbra sa zmenil moderátor rozhlasovej politickej diskusie a namiesto Branislava Dobšinského nastúpila Marta Jančkárová. Dobšinský a RTVS sa dohodli o ukončení pracovného pomeru k 9. októbru. Ako dodal Chuguryan, sú pripravení do hodiny nahradiť moderátora, no v tomto prípade sa to nedalo. Rada túto výmenu komentovať bližšie nechcela, keďže personálne otázky nie sú v jej právomoci. Po odstúpení Maťašovskej vedie rozhlasové spravodajstvo dočasne Chuguryan a dennú operatívu má na starosti Oto Görner. Výber nového šéfa bude doriešený „do 1. decembra, najneskôr do 15. decembra“, doplnil generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník.
Podľa medializovaných informácií Petra Stano Maťašovská ešte ako šéfka rozhlasového spravodajstva RTVS poslala interný materiál pre pracovníkov Krátkych správ v rozhlase, v ktorom žiada, aby neboli zaraďované správy o návrhoch zákonov a noviel, ktoré na rokovanie parlamentu predkladajú opoziční poslanci. Ich návrhy označila za “často odborne nepripravené, nesystémové". Zakázala pripravovať krátke spravodajstvo z informácií uverejnených na internetových portáloch a v iných médiách. Informácie o internom dokumente zverejnil 11. októbra portál Omediach.com. Po medializácii Maťašovská 15. októbra rezignovala. RTVS nesúhlasí s interpretáciou zverejneného materiálu. „Nešlo a nejde o žiadny interný dokument, ani normu, ani príkaz, ani smernicu,“ zdôraznil počas dnešného rokovania Rezník, podľa ktorého tri zo 16 zásad v spomínanom texte obsahujú komentár, ktorý tam nemal byť. Tvrdí, že v RTVS dbajú na to, aby spravodajstvo bolo objektívne, vyvážené a neobmedzujú jeho slobodnú tvorbu, na čo majú platné štatúty.
Podpredseda Rady RTVS Martin Kákoš si o medializovanom emaile s pravidlami pre vysielanie Krátkych správ osobne myslí, že zmienka o nezaraďovaní návrhov od opozície bola „prekročením a porušením princípov verejnoprávneho média“. Žiadny zamestnanec či vedúci spravodajstva nemá právo rozhodovať o tom, či niektoré zákony sú alebo nie sú pripravené kvalitne. Nemôže sa rozlišovať, či ide o návrh opozičného alebo akéhokoľvek iného poslanca, to je z hľadiska objektivity a nestrannosti neprípustné, zdôraznil Kákoš. Podotkol, že nejde o oficiálny dokument RTVS. Napriek tomu sa domnieva, že „došlo k prekročeniu štatútu programového pracovníka tým, že začal rozlišovať vo svojom komentári, či ide o koaličného, alebo opozičného politika, čo vo verejnoprávnom médiu nemá priestor“.
Podľa člena rady nominovaného za oblasť práva Davida Soukeníka, ktorý po medializácii vypracoval svoje právne stanovisko, „nešlo o oficiálny interný predpis RTVS, ale o individuálne konanie pracovníčky RTVS,“ čo potvrdila podľa Soukeníka aj Stano Maťašovská. Podľa neho možno uvažovať o tom, že niektoré časti materiálu by mohli byť inštrukciami nad rámec zákona. Išlo však o individuálne konanie jednotlivca a zákon o RTVS sa neporušil. Soukeník podotkol, že podľa medializovaných informácií nemusela byť Stano Maťašovská jediným autorom textu. Analýzou sa Soukeník podľa vlastných slov začal zaoberať hneď po medializácii, nezávisle od požiadaviek opozičných poslankýň, ktoré Rada RTVS dostala 24. októbra.
©2018, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
