Úhrada za služby verejnosti, v minulosti známa ako koncesionárske poplatky, by sa mala v roku 2013 zrušiť. Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) tak už nemá byť financovaná z dvoch zdrojov, ale len zo štátneho rozpočtu. Vyplýva to z novely zákona o RTVS, ktorý dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania.
Ministerstvo kultúry (MK) navrhuje, aby RTVS išlo zo štátneho rozpočtu 0,142 percenta z hrubého domáceho produktu (HDP) za predchádzajúci kalendárny rok. Teda v roku 2012 by dostali sumu vypočítanú z HDP z roku 2010. Išlo by o 93,78 milióna eur, garantovaných zákonom však je najmenej 90 miliónov eur. To je podľa MK minimálna výška potrebná na realizáciu hlavnej činnosti tohto verejnoprávneho média.
Minulý rok totiž STV získala na koncesiách približne 53 miliónov eur a SRo 23 miliónov eur. Minimálna suma, ktorú štát musí poskytnúť televízii na základe zmluvy so štátom, je stanovená na 10 miliónov eur a pre rozhlas štyri milióny eur, čo spolu predstavuje približne 90 miliónov eur.
Novela zvyšuje aj mesačnú mzdu generálneho riaditeľa RTVS zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na sedemnásobok. Za minulý rok bola priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR 769 eur. Sedemnásobok predstavuje 5383 eur. Štvornásobok nepovažuje ministerstvo kultúry vzhľadom na rozsah úloh, za plnenie ktorých je generálny riaditeľ zodpovedný, za primeraný. "Jeho hlavnou úlohou je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielateľa, zabezpečiť jeho postupnú konsolidáciu a zvýšiť kvalitu jeho vysielania. Uvedené však nie je možné očakávať bez toho, aby bol generálny riaditeľ za výkon všetkých činností s tým súvisiacich adekvátne ohodnotený," konštatuje ministerstvo.
Ľudia zrušením úhrad za služby verejnosti, v minulosti známych ako koncesionárske poplatky, neušetria. Rozhlasu a televízii Slovenska budú prispievať cez štátny rozpočet. Chudobnejší navyše zaplatia viac ako v súčasnosti. Myslí si to exminister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD). Nové financovanie RTVS podľa neho môže zničiť program televízie a rozhlasu a prispeje k ekonomickému ovládnutiu tejto inštitúcie vládou.
"Úhrady sa idú odstrániť s populistickým pokrikom, že sa odbremenia domácnosti od 'nezmyselných' poplatkov. Naivnému poplatníkov sa môže zdať, že ušetrí mesačne 4,64 eura. Ten premýšľajúcejší pochopí, že mu z druhého vrecka vyberú ešte viac alebo, že ho ukrátia niekde inde," povedal dnes v rozprave k novele zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) Maďarič.
Na základe právnej normy by mali spomínané poplatky zaniknúť od roku 2013. Hlavným príjmom RTVS by mali byť iba zdroje zo štátneho rozpočtu. RTVS by mala mať zákonom garantovaných najmenej 90 miliónov eur. "Dnes len minister financií asi vie, kde tých 90 miliónov zoberie. Či zoberie školstvu, zdravotníctvu, alebo ich nájde tak, že zvýši o nejaké percentá DPH na potraviny," poznamenal Maďarič, podľa ktorého na zrušenie úhrad doplatia sociálne slabšie skupiny ľudí.
Pripomenul, že súčasný systém je nastavený tak, aby dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí a domácnosti v hmotnej núdzi boli čiastočne alebo úplne oslobodení od platenia úhrad. Po novom to tak podľa Maďariča nebude. "Na štátnu televíziu a štátny rozhlas sa budú cez rozpočet skladať všetci ľudia. Aj tí, ktorí si dnes myslia, že ušetria 4,64 eura mesačne. Zaplatia v konečnom dôsledku oveľa viac, najmä tí chudobnejší, cez poplatky v zdravotníctve alebo cez DPH na potraviny," vysvetlil exminister kultúry.
"Dovolím si nesúhlasiť s názorom, že ak sa zrušia koncesie, ľudia na to doplatia a doplatia na to najviac chudobní. Dnes chudobní a bohatí platia rovnakú sumu poplatkov. Ak sa zrušia a budú sa platiť zo štátneho rozpočtu, tak najviac budú prispievať bohatí, lebo prispievajú viac cez svoje spotrebné dane, DPH a podobne, a najmenej budú prispievať chudobní. Toto opatrenie je jednoznačne prosociálne, ktoré pomáha chudobným na úkor bohatých," reagoval nezávislý poslanec Igor Matovič.
Maďarič kritizoval aj zámer zvýšiť mesačnú mzdu generálneho riaditeľa RTVS zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na sedemnásobok. Za minulý rok bola priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR 769 eur, sedemnásobok teda predstavuje 5383 eur. Nazdáva sa, že zvýšenie mzdy šéfke RTVS Miloslave Zemkovej je odmena za jej mlčanie aj v súvislosti s rušením úhrad. "Predtým, ako bola pani Zemková zvolená za generálnu riaditeľku RTVS, si trúfla nesúhlasiť so zrušením úhrad. Dnes ona a RTVS nielen servilne mlčí, ale aj vytvára tomuto zámeru vo svojich spravodajských reláciách PR. Kríza - nekríza, pán minister, svojich verných odmeniť treba," vyhlásil Maďarič.
"Hovoríme o zákone, ktorý zásadne mení financovanie RTVS. Ale vy ste si vypichli len ľúbivé veci, ako je mzda generálneho riaditeľa. Ak by ste chceli vedieť, ani v koalícii nie je zhoda na jej zvýšení, ale nehovoríme o tom," reagoval poslanec Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS).
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) v súvislosti s kritikou zmeny financovania RTVS uviedol, že sa ním nezníži nezávislosť verejnoprávnych médií. "O čom tu hovoríme, keď koncesie nepostačovali na financovanie a dlhodobo klesal ich výber? Zmluva zo štátom bola zmluva na vykrytie dier. Tie peniaze boli odkiaľ? Od zväzu záhradkárov? Veď to bol priamy vplyv na financovanie médií verejnej služby, tak o akej nezávislosti sa tu bavíme?" obrátil sa na Maďariča.
Dodal, že ďalším zdrojom financovania boli ad hoc dotácie zo štátneho rozpočtu. "A ako sa určovala ich výška? Samozrejme, že podľa toho, ako sa televízia správala, a podľa lojálnosti manažmentov. Je to ďalší nástroj na ovplyvňovanie. Ak sa zákonom stanoví percentuálne výška prostriedkov, tak žiadna garnitúra to nebude ovplyvňovať," dodal Krajcer.
Odmietol tiež tvrdenia, že ak by došlo k poklesu HDP, bude mať RTVS menej peňazí. "Je zákonom stanovené, že to bude minimálne 90 miliónov," zdôraznil. Krajcer nesúhlasí s názormi, že zmeny budú mať zničujúci dopad na verejnoprávne médiá. "Garantujem, že sa médiá verejnej služby podarí zachrániť," vyhlásil.
Návrh zvýšenia platu generálnej riaditeľky RTVS, ktorý je obsiahnutý v novele zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS), je nehoráznosť. V rozprave to dnes vyhlásil nezaradený poslanec NR SR Igor Matovič s tým, že právnu normu z tohto dôvodu v žiadnom prípade nepodporí.
"V čase, kedy nevieme, či Slovensko bude na budúci rok platiť eurom, kedy ľudia na Slovensku majú istotu, že budú zažívať ťažké časy, v čase, kedy aj tento rok zadlžíme Slovensko asi o 100 miliárd korún, ideme generálnemu riaditeľovi RTVS zvyšovať plat o 75 percent," upozornil Matovič.
Novela má zvýšiť mesačnú mzdu šéfa telerozhlasu zo štvornásobku priemernej mesačnej mzdy na sedemnásobok. Za minulý rok bola priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR 769 eur, sedemnásobok teda predstavuje 5383 eur. Štvornásobok ministerstvo kultúry nepovažuje vzhľadom na rozsah úloh, za plnenie ktorých je generálny riaditeľ zodpovedný, za primeraný.
Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) Matovičovi vyjadril pochopenie, že sa dotkol práve témy platu šéfa RTVS. "Vychádzam z dohody, ktorá bola v koalícii, a tá bola na sedemnásobku," pripomenul minister pôvodný zámer vládnych strán z času, keď RTVS vznikala.
Zároveň poukázal na predchodcu súčasnej generálnej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej Štefana Nižňanského, ktorý šéfoval len STV a mal plat na úrovni šesťnásobku priemernej mzdy. Podľa Krajcera navyše priviedol STV takmer do krachu. "Ak teraz generálna riaditeľka vedie spojené médiá a dokáže konsolidovať, tak si zaslúži minimálne toľko ako jej predchodca. Ale je to na vás na poslancoch, ale taká dohoda tu bola," odkázal.
Kľúčovou zmenou, ktorú novela zákona z dielne rezortu kultúry prináša, je zrušenie tzv. koncesionárskych poplatkov. Rafael Rafaj (SNS), ktorého strana vznik RTVS podporila, to považuje za populárny krok, ktorý nič nepokazí, no ani nevyrieši. "Je to preliatie vody z kastróla do kýblika s rovnakým obsahom. Nám by malo ísť o to, aby tá voda bola čo najčistejšia a bolo jej čo najviac," povedal.
Napriek tomu by bol ochotný o takejto zmene diskutovať, no jemu aj celej SNS prekáža paragraf, ktorý legislatívne určuje povinnosť percentuálneho zastúpenia vysielania pre národnostné menšiny. "Prekáža mi, že ste podľahli tlaku strany Most-Híd," odkázal ministrovi kultúry Danielovi Krajcerovi (SaS). Rafaj tvrdí, že týmto ustanovením sa opäť menšinizuje problematika, ktorá nemá s menšinami nič spoločné. "Toto narušilo ako-tak stráviteľný obsah zmien, o ktorých by som bol ochotný rokovať. SNS bude trvať na tom, aby bol tento bod vypustený, lebo nemá žiadne opodstatnenie," dodal.
Zlatého leva na 68. ročníku Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach získala dnes snímka Faust ruského filmára Alexandra Sokurova (60) na motívy rovnomenného diela Johanna Wolfganga Goetheho.
Rozhodla o tom odborná porota pod predsedníctvom renomovaného amerického režiséra Darrena Aronofského, niekdajšieho nositeľa tejto trofeje.
Strieborný lev za najlepšiu réžiu poputuje do Hongkongu, a to vďaka Cchaj Šang-ťünovi a jeho snímke Žen-šan žen-chaj, s anglickým distribučným názvom People Mountain People Sea.
Osobitú cenu poroty udelili talianskemu filmu Terraferma z dielne Emanuele Crialeseho.
Cenu za najlepší mužský herecký výkon získal umelec nemeckého pôvodu Michael Fassbender za kreáciu sexom posadnutého muža v snímke Shame režiséra Steva McQueena. Ocenený rodák z Heidelbergu vyrastal v Írsku; na medzinárodnej scéne zaujal už v snímke Quentina Tarantina Nehanební bastardi.
Práve tvorcovia filmu Shame si z Benátok odnášajú aj prestížne ocenenie medzinárodnej zväzovej organizácie filmových kritikov FIPRESCI.
Trofej za najlepší ženský herecký výkon získala Deanie Ip, ktorá stvárnila starú dámu, odsunutú do starobinca, v dojímavej dráme Tchao ťie (A Simple Life) hongkonskej proveniencie.
Cenu Marcella Mastroianniho pre najlepšieho nového herca a herečku získali Šóta Sometani a Fumi Nikaidó za výkony vo filme Himizu, ktorého tvorcom je Sion Sono z Japonska.
Trofej určenú pre najlepšieho kameramana si odnesie z Benátok Robbie Bryan za britský film Wuthering Heights (Búrlivé výšiny) Andrey Arnoldovej, ktorá nakrútila novú adaptáciu slávnej predlohy Emily Bronteovej.
Cenu za najlepší scenár udelili gréckej dvojici Jorgos Lanthimos a Efthimis Filippu za predlohu filmu Alpis prvého z nich.
Festivalovú prehliadku v Benátkach, ktorú aj v tomto roku poctili návštevou početné celebrity zo sveta šoubiznisu, otvorila v posledný augustový večer dráma Georgea Clooneyho The Ides of March (Marcové ídy).
V súťažnej sekcii tu premietli 23 filmov, medzi ktorými boli napríklad novinky Romana Polanského (Carnage) alebo Davida Cronenberga (A Dangerous Method). V mimosúťažných projekciách mali diváci možnosť vidieť aj nové práce Stevena Soderbergha a Madonny.
Prehliadku dnes večer ukončí projekcia amerického nesúťažného filmu Damsels in Distress Whita Stillmana.
chladná bude Katarína 
