K zlepšeniu situácie na mediálnom trhu môže štát prispieť podporou investigatívnej žurnalistiky či regionálnych médií, ale aj opravou zákonov. Pre agentúru SITA to uviedol projektový koordinátor z Transparency International (TIS) Michal Piško a predseda Slovenského syndikátu novinárov (SSN) Daniel Modrovský. Podľa Piška by mohli byť médiá zaradené do schémy dvoch percent, cez ktoré ľudia už teraz podporujú aj mimovládne organizácie. Prikláňa sa tiež k vytvoreniu úradu pre dohľad nad infozákonom.
V súvislosti so zabezpečením fungujúceho mediálneho trhu adresoval Slovenský syndikát novinárov Ministerstvu kultúry (MK) SR aj predsedovi vlády list s požiadavkami, ktoré by mali spoločne zvážiť. Žiadajú napríklad o zadefinovanie základných pojmov ako novinár, novinárske dielo či investigatívna žurnalistika do Tlačového zákona či inej právnej normy. Vláda by podľa syndikátu zároveň mala určiť základné podmienky, ktoré musí každý novinár, respektíve autor spĺňať na to, aby sa mohol dožadovať ochrany. A to aj vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi.
Podľa Modrovského by vláda mohla podniknúť kroky v súvislosti so zavedením tzv. „Mediálneho zákonníka“ do praxe. „Podstatné je tiež vytvoriť pracovnú skupinu na ministerstve kultúry, pozostávajúcej zo všetkých relevantných subjektov, ktorých sa táto iniciatíva dotýka,“ doplnil. Ako ďalej uvádza predseda syndikátu novinárov, je potrebné začať úplne od začiatku, nakoľko na Slovensku nie sú určené základné mantinely mediálneho trhu, ako aj fungovania jeho súčastí.
Piško z TIS sa prikláňa k vytvoreniu úradu pre dohľad nad infozákonom, ktorý existuje vo viacerých krajinách. „V súvislosti s infozákonom sme podporili pripravovanú novelu bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej, v ktorej boli zapracované aj naše pripomienky a ktorá sa žiaľ do vlády nedostala. Išlo napríklad o rozšírenie povinných informácií, ako napríklad životopisy štátnych manažérov či vysokopostavených úradníkov,“ vysvetlil.
V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, že pripraví zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva tak, aby v súlade s hodnotami občianskej spoločnosti zabezpečil fungujúci mediálny trh so slobodnými, nezávislými, transparentnými a konkurencieschopnými médiami vrátane zásadných garancií pre nezávislý výkon novinárskeho povolania. Podľa Modrovského vláda môže predovšetkým vytvoriť vhodné podmienky pre fungovanie médií a prácu novinárov. Zasiahnuť by však mal zákonodarný zbor, ktorý by mal opraviť viaceré chyby v zákonoch. „Sústrediť by sa mal nielen na relevantné mediálne zákony, ale aj na bežnú novinárku prax. Teda na to, s čím reálne novinári každý deň bojujú,“ dodal predseda syndikátu.
Let historicky prvej vesmírnej lode súkromnej výroby v stredu 27. mája pre nepriaznivé počasie nevyšiel. Druhý pokus je naplánovaný na sobotu 30. mája. Diváci verejnoprávnej televízie si môžu štart misie Demo-2 z americkej Floridy pozrieť naživo na Dvojke v rámci relácie Experiment. TASR o tom informovala Erika Rusnáková, hovorkyňa RTVS. Špeciálne vydanie Experimentu sprostredkuje dianie pred štartom, diváci uvidia samotný let modulu Crew Dragon a spoznajú astronautov na palube - Boba Behnkena a Douga Hurleyho. "Hosť relácie - astronóm Jiří Šilha z Univerzity Komenského v Bratislave bude spomínať na prvý let do vesmíru a dá odpoveď na otázku, kedy sa komerčné lety do kozmu stanú realitou," spresnila Rusnáková. Reláciu moderuje Gregor Mareš, ktorý sa podľa vlastných slov nesmierne tešil aj na stredajší štart: "Je to výnimočný pocit môcť byť pri niečom tak špecifickom, ako je priamy prenos štartu vesmírnej lode s ľudskou posádkou. Živé vysielanie je pre mňa ako moderátora ešte zaujímavejšie, pretože vtedy som skoncentrovaný na 120 percent." Talkshow o vede Experiment s podtitulom Naživo z vesmíru 2 prinesie verejnoprávna televízia v sobotu o 20.50 h na Dvojke. "Ak by ani tentoraz štart misie Demo-2 nevyšiel, Dvojka odvysiela špeciál relácie Experiment do tretice – v nedeľu 31. mája večer," uzavrela Rusnáková. Živé vysielanie bude streamované aj na Facebooku a webe rtvs.sk.
Americké spoločnosti Twitter, Facebook a Google sa domnievajú, že výkonné nariadenie prezidenta USA Donalda Trumpa o sociálnych sieťach ohrozuje slobodu internetu. Informovala o tom v piatok spravodajská televízia CNN.
Trump podpísal vo štvrtok večer výkonné nariadenie, ktorého cieľom je zmeniť súčasný výklad zákona chrániaci sociálne siete pred právnou zodpovednosťou za obsah zverejnený na ich stránkach.
Trump toto nariadenie podpísal dva dni po tom, ako Twitter označil dva jeho príspevky za "nepodložené" faktami.
Twitter vo svojej reakcii označil Trumpov výnos za "reakcionársky a spolitizovaný prístup", ktorý ohrozuje "budúcnosť prejavov v internetovom priestore a slobody na internete". Spoločnosti Facebook a Google zdôrazňujú, že Trumpom podpísaný dokument by mohol uškodiť internetu a digitálnej ekonomike.
Predstaviteľ spoločnosti Facebook Andy Stone vo svojej reakcii na Trumpove najnovšie zásahy voči internetu pripomenul, že Facebook je platformou pre rôzne názory, ktorá dbá na ochranu slobody vyjadrovania. Zároveň však chráni komunitu svojich používateľov pred škodlivým obsahom vrátane obmedzenia práva občanov na uplatnenie svojho práva voliť.
Stone reagoval situáciu z utorka, keď spoločnosť Twitter vôbec po prvý raz označila dva Trumpove príspevky za zavádzajúce. Upozornila pritom čitateľov, že prezidentove tvrdenia o korešpondenčnom hlasovaní obsiahnuté v týchto tvítoch vyvrátili overovatelia faktov.
Trump v predmetnej dvojici príspevkov tvrdí, že korešpondenčné hlasovanie povedie k podvodom a zmanipulovaniu prezidentských volieb.
Twitter pod oba príspevky umiestnil odkaz "Overte si skutočnosti o korešpondenčnom hlasovaní". Ten používateľov zavedie k upozorneniu, že rozličné médiá ako CNN či The Washington Post citovali expertov, podľa ktorých sa korešpondenčné hlasovanie iba veľmi zriedka spája s volebnými podvodmi.
Stone vo svojom príspevku vysvetlil, že ak sa internetové spoločnosti v súlade s Trumpovým nariadením stanú potenciálne zodpovednými za všetko, čo na internete píšu a hovoria miliardy ľudí na celom svete, budú potrestané tie z nich, ktoré napriek všetkému aj naďalej pripúšťajú zverejňovanie kontroverzných príspevkov.
Podľa Stonea zároveň vznikne situácia, keď budú internetové platformy dotlačené k tomu, aby cenzurovali všetko, čo by mohlo byť pre niekoho urážlivé.
Predstaviteľka spoločnosti Google Riva Sciutová uviedla, že internetové platformy poskytujú priestor na vyjadrenie širokému okruhu ľudí a firiem naprieč politickým spektrom a umožnili im dostať sa novým spôsobom k svojej cieľovej skupine. Trumpom podpísané nariadenie preto podľa Sciutovej spôsobí škody ekonomike Spojených štátov a ich líderskej pozícii vo svete v oblasti slobody internetu.
Spoločnosť Twitter označila Trumpov výnos za reakcionársky a spolitizovaný prístup k jednému z kľúčových zákonov krajiny a uviedla, že popiera demokratické hodnoty a ohrozuje slobodu vyjadrovania na internete.
Novinára americkej spravodajskej spoločnosti CNN Omara Jimeneza zadržala polícia počas priameho vstupu z dejiska protestov proti násilnej smrti Afroameričana Georgea Floyda v meste Minneapolis v štáte Minnesota.
Jimenez bol podľa CNN zadržaný v piatok ráno (miestneho času), a to aj napriek tomu, že sa policajtom identifikoval ako novinár, upozorňoval, že je práve v živom vysielaní a vyjadroval ochotu spolupracovať s políciou a podriadiť sa jej inštrukciám.
CNN dodala, že policajti založili putá nielen Jimenezovi, ale aj celému štábu vrátane produkčného a kameramana.
Na policajnú stanicu prepravili aj kameru štábu CNN. Tá podľa CNN zaznamenala celý incident: kameraman ju nestihol vypnúť, kým ho zadržali, a samotní policajti si zrejme neuvedomili, že kamera je stále zapnutá a nahráva dianie okolo.
Policajnému zásahu proti štábu CNN predchádzalo zadržanie inej osoby, ktoré sa odohralo v bezprostrednej blízkosti stanovišťa štábu CNN.
V okolí tohto miesta sa podľa záberov CNN nachádzalo asi sto príslušníkov štátnej polície v nepriestrelných vestách a so špeciálnym výstrojom.
Spoločnosť CNN vo svojom vyhlásení uviedla, že jej reportér a jeho produkčný tím boli zatknutí pri výkone svojej práce napriek tomu, že sa sami jasne identifikovali. Podľa CNN ide o "jasné porušenie ich práv" a prvého dodatku americkej ústavy týkajúceho sa slobody slova, práva ľudí slobodne sa zhromažďovať a odovzdávať štátnym orgánom žiadosti o nápravu krívd. CNN zdôraznila, že úrady štátu Minnesota vrátane guvernéra musia okamžite prepustiť troch zamestnancov CNN.
Reportér CNN Josh Campell, ktorý sa tiež nachádzal v tejto časti mesta, ale nebol v blízkosti Jimenezovho štábu, uviedol, že k nemu policajti podišli, ale dovolili mu zostať. "Zaobchádzalo sa so mnou inak ako s Jimenezom," uviedol Campbell, ktorý na rozdiel od kolegu nemá hispánsky pôvod.
Jimenez a jeho štáb vysielali z ulice blízko stanice mestskej polície, ktorú demonštranti v noci na piatok podpálili. O blok domov ďalej od tohto miesta vzbĺkol požiar v inej štvorposchodovej budove, v ktorej sa nachádzali aj reštaurácie.
Afroameričana Georgea Floyda zatkla polícia v pondelok večer - po spáchaní priestupku. Videozáznam zhotovený svedkami incidentu ho zachytáva spútaného a ležiaceho na zemi. Jeden z policajtov mu kolenom tlačil na krk. Zatknutý 46-ročný Floyd sa sťažoval na bolesť a kričal, že nemôže dýchať. Postupne sa prestal hýbať aj rozprávať. Zomrel krátko na to, po prevoze do nemocnice.
Štyroch policajtov, ktorí sa na zásahu zúčastnili, v utorok prepustili z polície. Napriek tomuto rýchlemu kroku však zostáva otázne, či niektorý z nich bude čeliť aj trestnému stíhaniu, poznamenala agentúra DPA.
Smrť Afroameričana vyvolala v Minnesote vlnu protestov a vyhrotila už aj tak napäté vzťahy miestnych s políciou.
Po tom, ako sa prevažne pokojné protesty zmenili v noci na stredu na násilné nepokoje a rabovanie, požiadal starosta Minneapolisu Jacob Frey o pomoc príslušné štátne orgány.
Polícia v Moskve a Petrohrade zadržala 25 ľudí pri piatkových protestoch proti zatknutiu ruského novinára Iľju Azara. Účastníci porušili obmedzenia zavedené v rámci boja proti šíreniu nového druhu koronavírusu, informovala agentúra AP s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu OVD-Info.
Medzi zadržanými boli opozičný člen mestskej rady v Moskve, niekoľko novinárov a aktivistov. Polícia údajne prepustila troch ľudí, zatiaľ čo iných previezla na policajné stanice.
Účastníci protestovali proti zatknutiu novinára, ktorého vo štvrtok odsúdili na 15 dní väzenia za to, že počas karanténnych opatrení zorganizoval protest pred moskovským policajným riaditeľstvom proti zatknutiu iného aktivistu. Protestu sa však zúčastnil sám.
Jeho zatknutie vyvolalo pobúrenie medzi novinármi a opozičnými aktivistami. Už vo štvrtok polícia pred rovnakou policajnou centrálou zadržala 13 osôb.
Moskva zakázala v rámci opatrení proti šíreniu koronavírusu verejné zhromaždenia. Protestujúci však tvrdia, že ich formy izolovaných demonštrácií sa ako verejné zhromaždenia nemôžu klasifikovať, a mali by byť povolené. Napriek policajným varovaniam plánujú v protestoch proti Azarovmu zatknutiu naďalej pokračovať.
Personálne zmeny, ku ktorým dnes došlo vo verejnoprávnom Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS), sú kozmetické a nič neriešia. Pre agentúru SITA to povedali predseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽaNO) a člen Tlačovo-digitálnej rady SR Pavol Múdry. RTVS dnes informovala, že pre znepokojivú situáciu v sekcii spravodajstva a publicistiky na základe dohody k 31. máju v RTVS končia vedúca Odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky Hana Lyons a doterajší šéf Reportérov Richard Bolješik. Miroslav Frindt už nebude tímlídrom domáceho spravodajstva televíznej časti.
Čekovský hovorí, že k vyvodzovaniu zodpovednosti nedošlo po obsahových zlyhaniach, ale až po otvorenom konflikte medzi manažérmi RTVS, ktorí sa navzájom obviňovali zo šikany a cenzúry. „Nejde však o zásadné personálne zmeny,“ dodal. A rovnako to vidí aj Múdry. Ako povedal pre SITA, personálne zmeny v RTVS sú jej vnútornú záležitosť. „Ak si však riaditeľ RTVS myslí, že je to správne riešenie, je to jeho problém. Z môjho pohľadu ide len o kozmetické úpravy a nič zásadné sa tým nezmenilo,“ dodal člen tlačovo-digitálnej rady.
Aktuálne dianie v RTVS je podľa Čekovského dôvodom na systémovú zmenu výberu vedúcich pracovníkov vo verejnoprávnom médiu. Omnoho silnejší hlas by podľa neho v budúcnosti mohli mať zamestnanci RTVS. „Uchránili by sa tým od vonkajších vplyvov,“ domnieva sa Čekovský, ktorý v minulosti v RTVS pracoval. Dodáva, že transparentným výberom niektorých vedúcich pracovníkov v spravodajstve sa dnes riadia viaceré médiá a tlačové agentúry. „Interné výberové konanie by tak mohlo aj v RTVS zabezpečiť profesionalitu, odbornosť či nezávislosť spravodajstva,” dodáva.
Nezávislosť, nestrannosť a objektivita by mali byť podľa Čekovského určujúcimi princípmi práce redaktorov verejnoprávneho spravodajstva. V nedávnej minulosti došlo zo strany vedenia RTVS ku krokom, ktoré podľa neho s týmito hodnotami nekorešpondovali. V tejto súvislosti aj Výbor pre kultúru a média Národnej rady SR konštatoval viaceré pochybenia a požiadal Radu RTVS, aby ich prešetrila a vyvodila dôsledky.
Rada RTVS sa so situáciou v sekcii spravodajstva verejnoprávneho média zaoberala na mimoriadnom rokovaní v stredu 27. mája. Na základe rozhovorov s redaktormi a reportérmi, s riaditeľom sekcie spravodajstva Vahramom Chuguryanom, šéfkou televízneho spravodajstva Hanou Lyons a moderátorom spravodajstva Miroslavom Frindtom ju členovia rady označili za znepokojivú. Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník uviedol, že do stredy 3. júna príjme zásadné rozhodnutie, aby sa situácia v publicistike a spravodajstve upokojila.
Alexandra Mihók-Kvietková odchádza z pozície generálneho riaditeľa mediálneho domu KOŠICE:DNES. Vo vedení firmy zostávajú Dušan Karolyi a Marko Duditš. Pozícia generálneho riaditeľa KOŠICE:DNES ostáva neobsadená. TASR o tom informovala Mihók-Kvietková. Ako povedala, o jej odchode diskutovali od začiatku roka. „Po vzniku krízy na mediálnom trhu spôsobenej COVID-19 som však považovala za svoju povinnosť firmu nastaviť do režimu, v ktorom je spôsobilá krízu prekonať. To sa podarilo, a teda je vhodný čas na zmenu. KOŠICE:DNES som naďalej k dispozícii v pozícii konzultanta pre prípad potreby. Po šiestich intenzívnych rokoch by som sa však chcela venovať aj iným aktivitám,“ uviedla. Mihók-Kvietková pôsobila vo funkcii od roku 2018, keď nahradila Alenu Černú - bývalú generálnu riaditeľku skupiny Bauer Media (CZ). V mediálnom dome pôsobila od jeho založenia v roku 2014 na pozícii marketingového riaditeľa. Kontinuitu v KOŠICE:DNES zabezpečia zostávajúci členovia top manažmentu firmy - obchodný riaditeľ Duditš a šéfredaktor Karolyi.
Video s "Ježišom na oblohe" je v fotomontáž prebratá z TikToku
Na Facebooku sa šíri virálne video, na ktorom je zobrazená tvár s tŕňovou korunou akoby vyskladaná z oblakov. Video s jednoduchým popisom "Ježiš" zdieľali desaťtisíce ľudí. V skutočnosti ide o montáž pôvodne uverejnenú na TikToku. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Video sa na Facebooku objavilo na osobnom profile 14. mája. Videlo ho takmer 700.000 ľudí a zdieľalo viac ako 31.000 používateľov facebooku. Aj keď používateľka, ktorá video nazdieľala, v komentári uznáva, že ide o montáž, v samotnom popise videa nič také neuvádza. Stovky komentárov "Amen" od reálnych používateľov sociálnej siete v rôznych jazykoch naznačuje, že ľudia mohli uveriť, že video znázorňuje skutočnosť.
Video na Facebooku zobrazuje logo platformy na zdieľanie videí TikTok a používateľské meno @jovansaric. Pomocou vyhľadávania tohto mena na TikToku agentúra AFP našla pôvodné video nahrané v rovnaký deň ako facebookové video, 14. mája. Na TikToku ho videlo 13 miliónov ľudí.
Autor videa dal na svoj profil aj niekoľko ďalších podobných videí, ktoré tiež zobrazujú Ježiša na oblohe pomocou fotomontáže, techniky ktorou sa dajú spojiť či skombinovať dve a viac fotografií tak, aby vznikol nový obraz. Vo videu autor použil obrázok voľne dostupný v niekoľkých online knižniciach a skombinoval ho s krátkym záberom strechy a pridal efekt zoomu či pohybu kamery. Zvuk kričiaceho davu znejúci vo videu pochádza z videa indonézskej oslavy.
Kým fotomontáž je bežne používaná technika vo vizuálnom umení, v žurnalistike je manipulácia s fotografiou, obrazom a videom zakázaná, keďže ide o porušenie pravidiel a etických štandardov. Takáto forma montáže je bežnou praxou pri príspevkoch na sociálnych sieťach, ktoré nie sú subjektom kontroly či etických štandardov v žurnalistike a môžu byť použité na manipuláciu používateľov.
Existujú menej škodlivé príklady takejto praxe, ktoré AFP už vyvrátila, ako napríklad video guľového blesku, vznášajúceho sa ponad koľajnice, či údajný horský hrebeň v Kirgizsku podobajúci sa na ženské telo.
Závažnejšie sú však praktiky ako napríklad nedávna "výmena" slovenských vlajok za americké alebo prípad stránky Zem a Vek, ktorá uverejnila zmanipulovanú fotografiu Zuzany Čaputovej počas jej prezidentskej kampane.
Vedenie RTVS intenzívne riešilo vzniknutú situáciu v spravodajstve v rámci svojich pracovno-právnych postupov a interných procesov, komunikovalo so všetkými zainteresovanými, ktorým nechávalo priestor a čas na vyjadrenie svojich názorov a stanovísk, a na základe toho prišlo k niekoľkým dohodám. Svoj pracovný pomer k 31. máju končí na základe dohody doterajší šéf Reportérov Richard Bolješik, ktorého na tejto pozícii vystrieda dlhoročná investigatívna novinárka Katarína Začková, ktorá v Reportéroch pôsobí od jeho vzniku a istý čas mu aj šéfovala. Na základe dohody končí k 31. máju svoje pôsobenie v RTVS aj vedúca Odboru televízneho spravodajstva a aktuálnej publicistiky Hana Lyons. Na túto pozíciu nastúpi od 1. júna Peter Nittnaus, ktorý momentálne vedie odbor rozhlasového spravodajstva a publicistiky. Túto funkciu od pondelka prevezme doterajší tímlíder domácej redakcie rozhlasového spravodajstva Oto Görner. Miroslav Frindt už nebude tímlídrom domáceho spravodajstva televíznej časti, vo väčšej frekvencii bude moderovať ranné Správy RTVS a Správy a komentáre. Okrem toho sa bude venovať koncepcii projektu rozvoja a rozšírenia vysielania ranného spravodajstva. Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník na dnešnom stretnutí poďakoval všetkým za spoluprácu a požiadal ich o profesionalitu, budovanie dobrého mena a značky RTVS. Najbližším cieľom má byť nielen udržanie si nadpriemerných čísiel sledovanosti, ktoré spravodajstvo dosahovalo počas koronakrízy, ale tiež vytvorenie nového ekonomického magazínu, rozšírenie ranného spravodajstva ako aj regionálneho magazínu Regina, ktoré v súčasnosti pripravujú štúdiá RTVS v Banskej Bystrici a Košiciach aj o správy a informácie z Bratislavy.
Vo veku 85 rokov zomrel vo štvrtok francúzsky herec, scenárista a komik Guy Bedos. Informoval o tom spravodajský portál France Inter, ktorý sa odvolal na oznámenie Bedosovho syna Nicolasa - scenáristu a režiséra filmu Zažiť to znovu (Belle époque).
Guy Bedos počas svojej viac ako 50 rokov trvajúcej filmovej a televíznej kariéry pracoval so známymi francúzskymi režisérmi, napríklad s Marcelom Carném, Claudom Berrim či Patriceom Chéreauom.
Preslávil sa svojimi skečmi vo formáte one-man-show v divadlách i v televízii.
Bol aj politicky angažovaný, pričom sa celý život hlásil k francúzskej ľavici.
Často publikoval - vo svojich textoch sa zastával ilegálnych prisťahovalcov či zamestnancov nadnárodných koncernov ohrozených prepúšťaním.
„Mal som rúško na sebe, ale nechcel som novinárom dopriať tú radosť, aby ma v ňom videli.“ Donald Trump
„ Igor Matovič má žolíka, ktorého by mohol využiť, ak Richard Sulík nesplní jeden ústny sľub“. Boris Kollár „Nezavrel by som dvere pred Jánom Podmanickým – ani do strany, ani do klubu. Nevnímam ako kovaného smeráka, ale ako slušného človeka“, Boris Kollár „V Amerike potrebujeme viac modlitieb.“ Donald Trump
„Vychovali ma pre lepšie Slovensko. Viedli ma k slušnosti, spravodlivosti a zodpovednosti. Aj preto dnes môžem hovoriť o zodpovednej zmene v našej krajine.“
Reklama expremiéra Petra Pellegriniho
„Sám som pripravený zmeniť vzorec môjho správania sa, nehovorím k novinárom, ale o vzorci správania sa ako politika. Samozrejme, že sme dotrhaní, unavení a potrebujeme nových bojovníkov, ale nie teoretikov a slniečkarov.“ Robert Fico
„Na rozdiel od pána Miku sme sa dostali za pána Rezníka ako opozičná strana do spravodajstva. A to aj napriek tomu, že pán Rezník vedel, že my sme za jeho voľbu nehlasovali.“ Boris Kollár
Internetové stránky, ktoré používajú súbory cookies, musia vždy získať aktívny súhlas používateľov. Rozhodol o tom vo štvrtok nemecký Spolkový súdny dvor (BGH), ktorý týmto verdiktom podporil pravidlá týkajúce sa ochrany dát vydané Európskou úniou, píše agentúra DPA. Konkrétne išlo o spor poskytovateľa online hier Planet49 a združenia spotrebiteľských centier. Táto webstránka mala totiž v okienku na súhlas s používanie cookies prednastavené ich automatické schválenie, čo jej užívateľov neprimeraným spôsobom znevýhodňovalo. Sudcovia rozhodnutie založili na zákonoch EÚ o ochrane dát platných od roku 2018. Európska únia vlani schválila Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR), ktoré určuje, ako inštitúcie zbierajú dáta užívateľov z online prostredia. Nemeckí sudcovia ďalej v otázke, kto je oprávnený podať žalobu v prípade, že firmy ako napríklad Facebook nedodržiavajú pravidlá, posunul na predbežné rozhodnutie Európskemu súdnemu dvoru (ECJ). Organizácie na ochranu užívateľov žiadajú informácie o tom, či v takýchto prípadoch môžu iniciovať civilné žaloby alebo či pravidlá EÚ takýto postup umožňujú len úradníkom venujúcim sa ochrane dát. Súbory cookies pri surfovaní internetom ukladajú dáta na pevný disk používateľa. Po opätovnej návšteve rovnakej webovej stránky sú pomocou nich rozpoznaní samotní používatelia, ako aj ich osobné nastavenia. Cookies sa preto využívajú napríklad na marketingové účely či individuálnu reklamu. Ak daný užívateľ prednastavené zaškrtnutie súhlasu s používaním cookies nezruší, súhlasí tým pádom s vyhodnocovaním jeho správania na internete vrátane reklamy zameranej na jeho záujmy.
Moderátorka
britskej vysielacej spoločnosti BBC dočasne skončila s účinkovaním
vo svojej relácii potom, čo sa kriticky vyjadrila k súčasnej
afére premiérovho poradcu Dominika Cummingsa. Jej odchod
kritizuje zväz novinárov, uviedla dnes agentúra DPA.
BBC
uviedla, že Emily Maitlisová porušila pravidlá o nestrannosti
britského verejnoprávneho média, keď v utorkovom dieli svojej
relácie Newsnight označila premiéra Borisa Johnsona zo "slepo
lojálneho" voči jeho poradcovi Cummingsovi.
Cummings,
ktorý je označovaný za hlavného architekta vystúpenie krajiny z
Európskej únie aj "šedú eminenciu" britskej politiky,
je obviňovaný z porušenia karanténnych opatrení v čase epidémie
covidu-19. Niekoľko dní po ich vyhlásení totiž cestoval so
štvorročným synom a s chorou manželkou naprieč Anglickom k svojim
rodičom. Jeho žena sa pritom potýkala s príznakmi
covidu-19. Médiá neskôr informovali aj o Cummingsových
následných presunoch v severnom Anglicku. "Dominic
Cummings porušil pravidlá. Krajina to vidí a je šokovaná, že
vláda nie," pridala sa Maitlisová na mnohé kritikom premiéra
Johnsona, ktorý sa za svojho kľúčového poradcu doteraz stavia a
odmieta ho prepustiť. Ministerský predseda rovnako ako poradca
sám tvrdí, že žiadne pravidlá porušené neboli, a dôvod na
odstúpenie teda nevidí. S výzvou, aby sa konzervatívny
premiér Cummingsa zbavil, v uplynulých dňoch vystúpilo už vyše
40 poslancov z vládneho tábora.V
stredajšom vysielania relácie nahradila moderátorku jej kolegyňa,
o čo Maitlisová podľa svojich slov sama požiadala. "Pokáranie"
moderátorky zo strany BBC sa však stretlo s protestmi novinárov aj
politikov. Práve počas krízy je potreba "čestnej a
nebojácnej žurnalistiky", oznámil odborový zväz novinárov
NUJ. Premiér Johnson je známy ako kritik BBC a v minulosti sa
vyslovil za zrušenie televíznych a rozhlasových koncesionárskych
poplatkov, pripomína DPA.
Arizonský
generálny prokurátor podal žalobu na spoločnosť Google za to, že
sledovala polohu používateľov aj napriek tomu, že si túto
možnosť v zariadeniach vypli. Žaloba vychádza z vyšetrovania,
ktoré začalo po tom, čo na problém v roku 2018 upozornila tlačová
agentúra The Associated Press (AP). Prokurátor Mark Brnovich v
žalobe tvrdí, že Google porušil zákon o spotrebiteľských
podvodoch v Arizone a požaduje vrátenie ziskov vyplývajúcich z
daného sledovania.
"Aj
keď Google tvrdí, že získal súhlas na zhromažďovanie a
ukladanie údajov svojich používateľov, tento súhlas je založený
na zavádzajúcom používateľskom rozhraní, ako aj na iných
nespravodlivých a klamlivých konaniach a praktikách," uvádza
sa v žalobe. Tá tiež tvrdí, že spoločnosť mení povolenia na
ochranu súkromia bez upozornenia používateľov a jej nastavenia
WiFi sú zavádzajúce, pretože na zastavenie sledovania polohy je
ich potrebné vypnúť na dvoch rôznych miestach.
Hovorca
Googlu Jose Castaneda uviedol, že Brnovich a právnici zapojení do
prípadu nesprávne charakterizovali služby spoločnosti. "Vždy
sme do našich produktov zavádzali funkcie na ochranu súkromia a
poskytovali silné kontroly pre dáta o polohách," poznamenal s
tým, že sa v súvislosti so žalobou chystajú veci uviesť na
pravú mieru.
Agentúra
AP pred dvomi rokmi informovala, že si používatelia služieb
Googlu mohli pozastaviť takzvanú históriu polohy, kam sa ukladali
informácie o polohách ich zariadení. Aj napriek pozastaveniu
funkcie však niektoré aplikácie Googlu automaticky ukladali údaje
o polohe s časovou pečiatkou. Takéto dáta sú pre technologického
giganta lukratívne, keďže sú cenné pre spoločnosti, ktoré s
ním spolupracujú v oblasti reklamy.
Americký dramatik, prozaik a aktivista Larry Kramer zomrel vo veku 84 rokov. Informovala o tom vo štvrtok spravodajská stanica Sky News.
Literát skonal v newyorskej nemocnici na zápal pľúc, ktorý však nesúvisel s koronavírusovou chorobou COVID-19.
Kramer, ovenčený viacerými oceneniami, bol známy divadelnou hrou The Normal Heart (1985), v ktorej opisuje svoj boj so spoločnosťou v snahe upriamiť jej pozornosť na ochorenie AIDS spôsobovanej vírusom HIV, ktorý sám mal.
Hru, ktorú kritici označili za "rozhorčené, ale presvedčivé obvinenie spoločnosti, ako aj subkultúry za neschopnosť adekvátne reagovať na tragédiu (AIDS)", opätovne uviedli v roku 2011. Hra získala niekoľko cien Tony.
Televízna adaptácia tejto hry z roku 2014, v ktorej účinkovali Mark Ruffalo, Matt Bomer, Jim Parsons a Julia Robertsová, získala cenu Emmy v kategórii najlepší film.
Medzi jeho ďalšie divadelné hry patria A Minor Dark Age (1973), Just Say No (1988), The Furniture of Home (1989) či The Destiny of Me (1992).
Kramer bol nominovaný aj na Oscara za adaptovaný filmový scenár, ktorý vytvoril na základe románu Women in Love od britského spisovateľa D.H. Lawrencea. Rovnomenný film z roku 1969 priniesol herečke Glende Jacksonovej prvého Oscara. Snímka získala tiež Zlatý glóbus v kategórii najlepší zahraničný film v angličtine.
Kramer napísal aj niekoľko kníh beletrie a literatúry faktu - Faggots (1978), Reports from the Holocaust: The Making of an AIDS Activist (1989) alebo The Tragedy of Today's Gays (2005).
Kramera preslávila aj jeho vášnivá celoživotná verejná obhajoba práv homosexuálnych osôb a zabezpečovanie lekárskej starostlivosti pre ľudí s AIDS.
Kramer sa začiatkom 80. rokov podieľal na založení neziskovej organizácie Gay Men's Health Crisis (GMHC) a neskôr politického hnutia ACT UP, ktoré sa zasadzovalo v boji proti AIDS a v podpore pacientov s týmto ochorením.
Aktuálne organizačné informácie pre vstup a prácu médií v NR SR
Podľa naďalej platných protiepidemiologických a hygienických opatrení a priestorovej kapacity hlavnej budovy Národnej rady (NR) SR bude umožnený vstup do budovy NR SR pre zástupcov médií nasledovne. Počas rokovacích dní Národnej rady SR a jej výborov v čase od 8.00 hod do 19.00 hod bude akreditovaným zástupcom médií umožnený vstup v celkovom počte maximálne 30 osôb. Podmienkou pri účasti je aj naďalej nosenie ochranných rúšok, pričom vstup môže byť odmietnutý v prípade zachyteného podozrenia respiračného ochorenia a súvisiacich symptómov (napr. zvýšená teplota). Redakcie televízií prosíme vzhľadom na uvedené nastavenia o ohľaduplnosť, a o vysielanie len jedného zo svojich štábov v zložení redaktor/kameraman do budovy Národnej rady SR. Prípadné dopyty o navýšenie počtu pracovníkov/štábov televízií budú môcť byť posudzované až vzhľadom na aktuálny počet ostatných prítomných mediálnych pracovníkov v daný deň v budove NR SR, a to tak, aby nebol prekročený stanovený počet 30 osôb akreditovaných pracovníkov médií. Akreditovaní zástupcovia médií v NR SR budú môcť vstupovať a pohybovať sa v priestoroch štandardne vyhradených pre médiá, t.j. vstupné foyer na prízemí, priestor pred vstupmi do rokovacej sály, tlačové stredisko na 2. poschodí, balkón rokovacej sály za nasledovných podmienok:
-Na balkóne rokovacej sály sú pre pracovníkov médií vyhradené 4 miesta v pravej časti. -Tlačové stredisko na 2. poschodí vzhľadom na priestorovú kapacitu bude môcť naraz využiť maximálne 10 osôb. - Účasť na fototermínoch konaných v rokovacej sále v štandardných časoch o 11-tej a 17-tej hodine bude možná len pre akreditovaných kameramanov a fotoreportérov v maximálnom počte do 10 osôb a v sprievode povereného zamestnanca Kancelárie NR SR. -Akreditovaní zástupcovia médií budú mať počas účasti v NR SR umožnené využiť stravovacie zariadenie K NR SR za podmienky dodržania nastavených hygienických a protiepidemiologických opatrení. -V prípade záujmu o účasť na zvolaných a verejných schôdzach výborov NR SR prosíme nahlasovať sa vopred e-mailom na adresu príslušného výboru (zverejnená v kategórii predmetného výboru na webstránke NR SR) a zároveň na adresu tlacove@nrsr.sk, tak aby bolo možné zabezpečiť plnohodnotné rokovania výborov v súlade so stále platnými hygienickými opatreniami.
Press centrum na prízemí vzhľadom na priestorové a kapacitné možnosti a naďalej platné hygienické opatrenia zatiaľ nebude možné využiť na konanie tlačových konferencií. Pre účely uskutočnenia tlačovej konferencie bude slúžiť vyhradený priestor na prízemí vo foyer, kde bude zvolávateľom poskytnutá aj technická podpora zo strany Kancelárie NR SR (ozvučenie, press box pre pracovníkov médií). Ak bude vzhľadom na počet účastníkov tento priestor nevyhovujúci, tlačové konferencie bude možné aj naďalej uskutočňovať pred budovou Národnej rady SR.
V súvislosti so zabezpečením fungujúceho mediálneho trhu adresoval Slovenský syndikát novinárov Ministerstvu kultúry (MK) SR aj predsedovi vlády list s požiadavkami, ktoré by mali spoločne zvážiť. Žiadajú napríklad o zadefinovanie základných pojmov ako novinár, novinárske dielo či investigatívna žurnalistika do Tlačového zákona či inej právnej normy. Vláda by podľa syndikátu zároveň mala určiť základné podmienky, ktoré musí každý novinár, respektíve autor spĺňať na to, aby sa mohol dožadovať ochrany. A to aj vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi.
Podľa Modrovského by vláda mohla podniknúť kroky v súvislosti so zavedením tzv. „Mediálneho zákonníka“ do praxe. „Podstatné je tiež vytvoriť pracovnú skupinu na ministerstve kultúry, pozostávajúcej zo všetkých relevantných subjektov, ktorých sa táto iniciatíva dotýka,“ doplnil. Ako ďalej uvádza predseda syndikátu novinárov, je potrebné začať úplne od začiatku, nakoľko na Slovensku nie sú určené základné mantinely mediálneho trhu, ako aj fungovania jeho súčastí.
.jpg/250px-Slovakia-03059_-_National_Council_(31909997640).jpg)