HOAX:
Na Facebooku sa šíri virálne video, na ktorom je zobrazená tvár s tŕňovou korunou akoby vyskladaná z oblakov. Video s jednoduchým popisom "Ježiš" zdieľali desaťtisíce ľudí. V skutočnosti ide o montáž pôvodne uverejnenú na TikToku. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Video sa na Facebooku objavilo na osobnom profile 14. mája. Videlo ho takmer 700.000 ľudí a zdieľalo viac ako 31.000 používateľov facebooku. Aj keď používateľka, ktorá video nazdieľala, v komentári uznáva, že ide o montáž, v samotnom popise videa nič také neuvádza. Stovky komentárov "Amen" od reálnych používateľov sociálnej siete v rôznych jazykoch naznačuje, že ľudia mohli uveriť, že video znázorňuje skutočnosť.
Video na Facebooku zobrazuje logo platformy na zdieľanie videí TikTok a používateľské meno @jovansaric. Pomocou vyhľadávania tohto mena na TikToku agentúra AFP našla pôvodné video nahrané v rovnaký deň ako facebookové video, 14. mája. Na TikToku ho videlo 13 miliónov ľudí.
Autor videa dal na svoj profil aj niekoľko ďalších podobných videí, ktoré tiež zobrazujú Ježiša na oblohe pomocou fotomontáže, techniky ktorou sa dajú spojiť či skombinovať dve a viac fotografií tak, aby vznikol nový obraz. Vo videu autor použil obrázok voľne dostupný v niekoľkých online knižniciach a skombinoval ho s krátkym záberom strechy a pridal efekt zoomu či pohybu kamery. Zvuk kričiaceho davu znejúci vo videu pochádza z videa indonézskej oslavy.
Kým fotomontáž je bežne používaná technika vo vizuálnom umení, v žurnalistike je manipulácia s fotografiou, obrazom a videom zakázaná, keďže ide o porušenie pravidiel a etických štandardov. Takáto forma montáže je bežnou praxou pri príspevkoch na sociálnych sieťach, ktoré nie sú subjektom kontroly či etických štandardov v žurnalistike a môžu byť použité na manipuláciu používateľov.
Existujú menej škodlivé príklady takejto praxe, ktoré AFP už vyvrátila, ako napríklad video guľového blesku, vznášajúceho sa ponad koľajnice, či údajný horský hrebeň v Kirgizsku podobajúci sa na ženské telo.
Závažnejšie sú však praktiky ako napríklad nedávna "výmena" slovenských vlajok za americké alebo prípad stránky Zem a Vek, ktorá uverejnila zmanipulovanú fotografiu Zuzany Čaputovej počas jej prezidentskej kampane.
Video sa na Facebooku objavilo na osobnom profile 14. mája. Videlo ho takmer 700.000 ľudí a zdieľalo viac ako 31.000 používateľov facebooku. Aj keď používateľka, ktorá video nazdieľala, v komentári uznáva, že ide o montáž, v samotnom popise videa nič také neuvádza. Stovky komentárov "Amen" od reálnych používateľov sociálnej siete v rôznych jazykoch naznačuje, že ľudia mohli uveriť, že video znázorňuje skutočnosť.
Video na Facebooku zobrazuje logo platformy na zdieľanie videí TikTok a používateľské meno @jovansaric. Pomocou vyhľadávania tohto mena na TikToku agentúra AFP našla pôvodné video nahrané v rovnaký deň ako facebookové video, 14. mája. Na TikToku ho videlo 13 miliónov ľudí.
Autor videa dal na svoj profil aj niekoľko ďalších podobných videí, ktoré tiež zobrazujú Ježiša na oblohe pomocou fotomontáže, techniky ktorou sa dajú spojiť či skombinovať dve a viac fotografií tak, aby vznikol nový obraz. Vo videu autor použil obrázok voľne dostupný v niekoľkých online knižniciach a skombinoval ho s krátkym záberom strechy a pridal efekt zoomu či pohybu kamery. Zvuk kričiaceho davu znejúci vo videu pochádza z videa indonézskej oslavy.
Kým fotomontáž je bežne používaná technika vo vizuálnom umení, v žurnalistike je manipulácia s fotografiou, obrazom a videom zakázaná, keďže ide o porušenie pravidiel a etických štandardov. Takáto forma montáže je bežnou praxou pri príspevkoch na sociálnych sieťach, ktoré nie sú subjektom kontroly či etických štandardov v žurnalistike a môžu byť použité na manipuláciu používateľov.
Existujú menej škodlivé príklady takejto praxe, ktoré AFP už vyvrátila, ako napríklad video guľového blesku, vznášajúceho sa ponad koľajnice, či údajný horský hrebeň v Kirgizsku podobajúci sa na ženské telo.
Závažnejšie sú však praktiky ako napríklad nedávna "výmena" slovenských vlajok za americké alebo prípad stránky Zem a Vek, ktorá uverejnila zmanipulovanú fotografiu Zuzany Čaputovej počas jej prezidentskej kampane.
Zdroj: TASR
