RADA RTVS
Podľa podpredsedu rady Martina Kákoša si rada plní všetky povinnosti a finančné audity v RTVS sa uskutočňujú každé dva roky. „Rada nedisponuje žiadnymi informáciami od kompetentných orgánov, ktoré majú právo vykonávať audit, že RTVS nedodržiava zákon alebo neefektívne hospodári. V takomto kontexte považujem všetky snahy o zásah do RTVS za neprípustné,“ povedal. Ako ďalej konštatoval, za ostatné obdobie nedostala rada žiadne vyjadrenie z Ministerstva kultúry SR (MK SR), že RTVS porušuje finančnú disciplínu. „Rada sa ohradzuje voči obvineniam, ktoré nie sú podložené auditom,“ povedal Kákoš.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) v tejto súvislosti uviedol, že ešte dnes požiada šéfa Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) o finančný audit v RTVS. „Pokiaľ nie je audit vykonaný, nedovolím, aby bola rada šikanovaná,“ povedal Kollár.
Čekovský upozornil, že členovia rady majú kontrolovať dianie v RTVS. Predseda rady Čekovského vyzval k otvorenej diskusii o budúcom dianí v RTVS a odmieta tvrdenia, že by si rada neplnila svoje povinnosti.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Rada RTVS odmieta závery Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, ktorý v rámci výhrad k hospodáreniu a podozreniam na cenzúru vo vysielaní verejnoprávneho média vníma zlyhanie nielen manažmentu, ale aj dozorného orgánu RTVS. Akékoľvek tvrdenia o neplnení si zákonných povinností bez relevantných dôkazov považuje rada podľa prijatého uznesenia za neprípustnú formu politického nátlaku ohrozujúceho nezávislosť verejnoprávneho média.
Predseda Rady RTVS Igor Gallo priznal, že uznesenia výboru boli pre neho fackou. Odôvodnenie predsedu výboru Kristiána Čekovského (OĽaNO) o tom, že uznesenia prijal výbor preto, lebo zástupca rady nevyvrátil pochybnosti, nepovažuje za legitímne. "Považujem za absurdné, ak podkladom na uznesenie výboru je to, že niekto nedokázal podľa predstáv sťažovateľa odpovedať na detaily konkrétnej zmluvy,“ uviedol. Zároveň ale zdôraznil, že medializované informácie nechá rada prešetriť príslušnými orgánmi. Predsedu mediálneho výboru vyzval na odbornú diskusiu o téme bez extrahovania záverov z dojmov.
Podpredseda rady Martin Kákoš si myslí, že niektoré medializované vyjadrenia zástupcov výboru smerujú k porušovaniu nezávislosti verejnoprávneho média. Apeloval na rešpektovanie príslušných zákonov, ktoré definujú povinnosti a kompetenčné limity v prípade RTVS. Napadol aj tvrdenia o neefektívnosti hospodárenia. "Validita týchto tvrdení je nulová,“ povedal Kákoš s tým, že neefektívnosť hospodárenia môže relevantne skonštatovať len príslušný orgán, ako je Najvyšší kontrolný úrad, Ministerstvo financií SR či Ministerstvo kultúry SR v prípade zmluvy so štátom.
Podľa člena rady Jozefa Chudíka môže ísť v prípade výstupov parlamentného výboru aj o osobný záujem. „Predseda mediálneho výboru je v právnom spore s RTVS,“ upozornil Chudík.
Súčasného vedenia RTVS a napĺňania verejnoprávneho obsahu i plurality v spravodajstve sa zastal predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina). Kollár poukázal na to, že k jeho hnutiu Sme rodina, ešte ako k opozičnému subjektu, sa RTVS pod vedením Jaroslava Rezníka správala korektne. "Na rozdiel od pána (Václava-pozn. TASR) Miku sme sa dostali za pána Rezníka ako opozičná strana do spravodajstva. A to aj napriek tomu, že pán Rezník vedel, že my sme za jeho voľbu nehlasovali,“ zdôraznil. "Dnes budem sedieť s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu a požiadam ho o audit v RTVS. Do jeho záverov nedovolím kriminalizovať Radu RTVS," vyhlásil šéf NR SR.
Predseda mediálneho výboru parlamentu Kristián Čekovský (OĽaNO) si myslí, že členovia rady neodvrátili ani na stredajšom rokovaní pochybnosti. "Ani sa k nim nevyjadrili, počuli sme len bezbrehé obhajovanie vedenia a prednášku,“ povedal. Naznačenie, že môže z jeho strany ísť o „vyrovnávanie si účtov" s RTVS, odmieta. "Takýto atak je prvoplánový, čakal som viac,“ poznamenal.
Podpredseda výboru Miroslav Kollár (Za ľudí) rozumie stanovisku rady, myslí si však, že aj výbor si iba plní svoje povinnosti. "Samozrejme, budú výsledky kontrol, my sa k nim ako výbor i parlament vrátime,“ dodal koaličný poslanec.
Mediálny výbor parlamentu na rokovaní 12. mája kritizoval neefektívne hospodárenie RTVS, rovnako skonštatoval možnú cenzúru vo vysielaní. Okrem návrhu vláde a rezortu kultúry vykonať finančný audit v RTVS preto predseda výboru Kristián Čekovský avizoval predloženie návrhu uznesenia do pléna NR SR, že si dozorný orgán neplní svoje zákonné funkcie. V prípade, že parlament prijme dvakrát takéto uznesenie v priebehu šiestich mesiacov, odvolá všetkých členov rady.
Medializované obvinenia bývalého šéfdramaturga relácie Reportéri a Občan za dverami Richarda Bolješika z cenzúry vo vysielaní RTVS nepotvrdil ani samotný sťažovateľ, ani ďalší členovia redaktorského tímu. Rada RTVS o tom informovala na stredajšom mimoriadnom rokovaní dozorného orgánu verejnoprávneho vysielateľa, na ktorom sa zaoberala Bolješikovými informáciami, naznačujúcimi cenzúru i šikanózne správanie vedenia sekcie spravodajstva a publicistiky. Generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka však rada žiada, aby sa situáciou v sekcii spravodajstva a publicistiky zaoberal a prijal opatrenia na upokojenie situácie.
Predseda rady Igor Gallo na rokovaní oznámil, že Bolješika po medializovaní jeho stanovísk sám kontaktoval, v telefonickom rozhovore mu však jednoznačne nepotvrdil zásah do autorskej slobody, spochybnil len prístup jeho priamej nadriadenej pri spracovaní konkrétnej reportáže. "Na pondelok 25. mája sme ako rada iniciovali i stretnutie všetkých zainteresovaných, žiaľ, samotný pán Bolješik na stretnutie neprišiel, polhodinu predtým nám doručil protestnú výpoveď,“ oznámil Gallo.
Od obsahu a formy statusov bývalého šéfdramaturga sa dištancovali aj členovia redakcie Reportéri. Obvinenia z nekalého konania vnímajú ako Bolješikovu medializáciu svojho osobného sporu a hľadanie podpory u verejnosti, ktorá je citlivá na zásahy do slobody novinárskej práce. "Chceme uistiť, že naďalej pracujeme slobodne bez akýchkoľvek vonkajších zásahov. Rovnako sa však odmietame nechávať zaťahovať do vnútorných osobných sporov členov vedenia sekcie spravodajstva a publicistiky RTVS," uviedli v otvorenom liste Ivan Brada, Lýdia Kokavcová, Juraj Mravec, Alžbeta Švecová, Lucia Virostková, Katarína Začková.
Ani podpredseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Miroslav Kollár (Za ľudí), prítomný na rokovaní rady, nepovažuje Bolješikove statusy za potvrdenie cenzúry. "Vnímam to ako vnútroredakčné spory, ktoré si tu musíte riešiť. Moja prosba je, aby sa to čo najmenej dotklo vysielania," uviedol Kollár.
Generálny riaditeľ RTVS Rezník uistil, že sa vzniknutej situácii intenzívne venuje a prijme v priebehu najbližších dní opatrenia na upokojenie atmosféry v redakčnom tíme, ktorú narušili medializované informácie. "Reportéri dostanú nového šéfa, bude to čo najskôr, ako to bude možné," dodal šéf RTVS.
Podnet Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá o možnej cenzúre v spravodajstve RTVS pri príspevku o telefonáte bývalého predsedu NR SR Andreja Danka s obvinenou Alenou Zs. preverí komisia zriadená Radou RTVS. Členovia dozorného orgánu verejnoprávneho média sa na tom uzniesli na stredajšom mimoriadnom rokovaní.
Komisiu vytvoria členovia rady - podpredseda rady Martin Kákoš a členky rady Dóra Hushegyiová a Ildikó Nagy. "Zároveň oslovíme expertov na verejnoprávne médiá z externého prostredia," informnoval predseda rady Igor Gallo.
Výbor NR SR zaviazal Radu RTVS prešetriť a vyhodnotiť podnet na cenzúru do 15. júna 2020. Dovtedy správu a zistenia prerokuje aj samotná rada.
Správa uvádza, že vyšší prebytok bol dosiahnutý úspornými opatreniami v bežných výdavkoch, nižším čerpaním kapitálových výdavkov, presunom výdavkov z roku 2019 do roku 2020 a presunom nevyčerpaných plánovaných kapitálových výdavkov z minulých rokov. "Z hľadiska cash flow sa verejnoprávnemu vysielateľovi podarilo v roku 2019 ukončiť rok s úsporou vo výdavkoch v sume 5.919.615 eur a vyššími príjmami vo výške 1.390.146 eur," uvádza RTVS v správe.
Celkové príjmy dosiahli 177.543.933 eur, bez finančných operácií 142.925.413 eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 111,17 percenta. Vyššie plnenie plánu príjmov súvisí predovšetkým s poskytnutím kompenzácie vo výške 12 miliónov eur, s vyššími daňovými príjmami o 919.881 eur, ako aj vyššími príjmami z reklamy vo výške 1.026.940 eur.
Najväčšiu položku príjmov tvoria prostriedky z výberu úhrad za služby verejnosti, v roku 2019 dosiahli 83.219.881 eur (o 649.644 eur viac ako v roku 2018). Príjmy z reklamy, prenájmov, ako aj ostatných vlastných príjmov dosiahli 9.357.011 eur, čo predstavuje plnenie rozpočtu na 118,85 percenta. V porovnaní s rokom 2018 ide o nárast vo výške 994.778 eur.
Celkové výdavky boli na úrovni 135.304.103 eur, bez finančných operácií 135.284.103 eur. Výdavky boli teda nižšie, ako bol plánovaný rozpočet, plnenie predstavovalo 83,68 percenta. V rámci najobjemnejšej položky z bežných výdavkov - tovary a služby, dosiahli výdavky 88.278.871 eur (plnenie rozpočtu na 80,77 percenta). Na necelých 68 percent boli naplnené v roku 2019 kapitálové výdavky. Predkladatelia správy ozrejmujú, že nižšie čerpanie súvisí s procesmi verejného obstarávania. "Z celkovej plánovanej sumy 16.632.522 eur sú v súčasnosti ukončené projekty vo výške 11.393.517 eur, v realizácii vo výške 4.094.937 eur a pri projektoch vo výške 1.144.068 eur ešte nedošlo k začiatku realizácie," spresňujú v správe.
Hodnotiaci materiál týkajúci sa programu vysielania poukazuje na fakt, že v roku 2019 dosiahol RTVS v celom dni podiel na trhu na úrovni 14,2 percenta, čo je najlepší výsledok sledovanosti za ostatných 9 rokov. V prípade spravodajstva spomína prvenstvo v prieskume objektívnosti v poslednej vlne 2019 kontinuálneho prieskumu spoločnosti Median MML Omnibus, rovnako tak najlepšie výsledky peoplemetrového merania v prípade Správ RTVS o 12.00 h či najlepší výkon Správ RTVS o 16.00 h za posledných deväť rokov.
Správa upozorňuje tiež na potvrdenie návratu detského diváka a zvýšenie počtu minút, ktoré deti sledovali program RTVS (sumárne Jednotka a Dvojka zo 64 na 66 minút). "Pre RTVS je to najlepší výsledok za posledných 13 rokov," uvádzajú predkladatelia správy.
V prípade rozhlasových programových služieb si týždenne niektoré zo šiestich v národnom prieskume monitorovaných rádií Slovenského rozhlasu zapne 40 percent ľudí vo veku 14 – 79 rokov, čo predstavuje takmer 1,8 milióna poslucháčov. "Denne je to vyše milióna poslucháčov s podielom na trhu viac ako 31 percent," informuje správa.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník v súvislosti so správou zdôraznil, že rok 2019 bol pre RTVS nielen stabilizačným, ale už aj rozvojovým rokom. "Je potrebné pripomenúť, že sme nakrútili po rokoch opäť pôvodný televízny seriál, ktorý sa stal najúspešnejším tvorivým dielom v posledných rokoch, takisto aj prišlo spustenie Trojky, mimoriadne efektívneho nízkonákladového projektu so stabilnou diváckou základňou," upozornil. Pripomenul aj zásadnú rekonštrukciu vysielacieho domu v Mlynskej doline, ktorá je pred dokončením, i výstavbu nového rozhlasového štúdia, ktoré otvoria v septembri 2020, taktiež modernizáciu sídla RTVS v Košiciach. "Samozrejme, firma, ktorá má 1500 zamestnancov a ďalších 2000 spolupracovníkov, musí riešiť i problémy, všetky sme však v roku 2019 dokázali zvládnuť. Bol by som veľmi rád, keby sme rovnako mohli hodnotiť aj rok 2020," dodal Rezník.
Športový program na obrazovkách RTVS v roku 2019 ponúkol 918 hodín priamych prenosov. Najsledovanejším z nich bol zápas Slovenska s Nemeckom na hokejových majstrovstvách sveta v Košiciach. Zápas, ktorý stratili zverenci Craiga Ramseyho v posledných dvoch minútach, sledovalo 1.417.000 divákov. Informuje o tom RTVS vo výročnej správe o činnosti a hospodárení verejnoprávneho média za rok 2019.
"Stretnutie bolo druhým najsledovanejším zápasom majstrovstiev sveta v hokeji od začiatku peoplemetrového merania sledovanosti, dodáva RTVS. Priemerná sledovanosť zápasov slovenského tímu a ďalších najatraktívnejších stretnutí, vysielaných na Jednotke, dosiahla 736.000 divákov.
Z futbalových prenosov mali najvyššiu sledovanosť zápasy Slovenska v kvalifikácii na futbalové EURO 2020, s priemernou sledovanosťou 472.000 divákov. Najviac divákov, 585.000, si pozrelo zápas slovenských futbalistov s Maďarskom. Zápasy Európskej ligy so zastúpením bratislavského Slovana si pozrelo priemerne 158.000 divákov, najvyššiu sledovanosť mal duel Slovana s Wolverhamptonom Wanderers, domáci duel „Belasých“ proti „Vlkom“ na Tehelnom poli sledovalo 284.000 divákov.
Zlatú jazdu Petry Vlhovej v obrovskom slalome na MS v zjazdovom lyžovaní vo švédskom Are si pozrelo v priamom prenose 157.000 divákov.
Priemerná sledovanosť etáp Tour de France dosiahla 181.000 divákov. Najsledovanejšou etapou cyklistickej „Starej dámy“ bol záverečný dojazd do Paríža, ktorý videlo 286.000 divákov.
Copyright © TASR 2020
