MEDIA NEWS
Americké spoločnosti Twitter, Facebook a Google sa domnievajú, že výkonné nariadenie prezidenta USA Donalda Trumpa o sociálnych sieťach ohrozuje slobodu internetu. Informovala o tom v piatok spravodajská televízia CNN.
Trump podpísal vo štvrtok večer výkonné nariadenie, ktorého cieľom je zmeniť súčasný výklad zákona chrániaci sociálne siete pred právnou zodpovednosťou za obsah zverejnený na ich stránkach.
Trump toto nariadenie podpísal dva dni po tom, ako Twitter označil dva jeho príspevky za "nepodložené" faktami.
Twitter vo svojej reakcii označil Trumpov výnos za "reakcionársky a spolitizovaný prístup", ktorý ohrozuje "budúcnosť prejavov v internetovom priestore a slobody na internete". Spoločnosti Facebook a Google zdôrazňujú, že Trumpom podpísaný dokument by mohol uškodiť internetu a digitálnej ekonomike.
Predstaviteľ spoločnosti Facebook Andy Stone vo svojej reakcii na Trumpove najnovšie zásahy voči internetu pripomenul, že Facebook je platformou pre rôzne názory, ktorá dbá na ochranu slobody vyjadrovania. Zároveň však chráni komunitu svojich používateľov pred škodlivým obsahom vrátane obmedzenia práva občanov na uplatnenie svojho práva voliť.
Stone reagoval situáciu z utorka, keď spoločnosť Twitter vôbec po prvý raz označila dva Trumpove príspevky za zavádzajúce. Upozornila pritom čitateľov, že prezidentove tvrdenia o korešpondenčnom hlasovaní obsiahnuté v týchto tvítoch vyvrátili overovatelia faktov.
Trump v predmetnej dvojici príspevkov tvrdí, že korešpondenčné hlasovanie povedie k podvodom a zmanipulovaniu prezidentských volieb.
Twitter pod oba príspevky umiestnil odkaz "Overte si skutočnosti o korešpondenčnom hlasovaní". Ten používateľov zavedie k upozorneniu, že rozličné médiá ako CNN či The Washington Post citovali expertov, podľa ktorých sa korešpondenčné hlasovanie iba veľmi zriedka spája s volebnými podvodmi.
Stone vo svojom príspevku vysvetlil, že ak sa internetové spoločnosti v súlade s Trumpovým nariadením stanú potenciálne zodpovednými za všetko, čo na internete píšu a hovoria miliardy ľudí na celom svete, budú potrestané tie z nich, ktoré napriek všetkému aj naďalej pripúšťajú zverejňovanie kontroverzných príspevkov.
Podľa Stonea zároveň vznikne situácia, keď budú internetové platformy dotlačené k tomu, aby cenzurovali všetko, čo by mohlo byť pre niekoho urážlivé.
Predstaviteľka spoločnosti Google Riva Sciutová uviedla, že internetové platformy poskytujú priestor na vyjadrenie širokému okruhu ľudí a firiem naprieč politickým spektrom a umožnili im dostať sa novým spôsobom k svojej cieľovej skupine. Trumpom podpísané nariadenie preto podľa Sciutovej spôsobí škody ekonomike Spojených štátov a ich líderskej pozícii vo svete v oblasti slobody internetu.
Spoločnosť Twitter označila Trumpov výnos za reakcionársky a spolitizovaný prístup k jednému z kľúčových zákonov krajiny a uviedla, že popiera demokratické hodnoty a ohrozuje slobodu vyjadrovania na internete.
Jimenez bol podľa CNN zadržaný v piatok ráno (miestneho času), a to aj napriek tomu, že sa policajtom identifikoval ako novinár, upozorňoval, že je práve v živom vysielaní a vyjadroval ochotu spolupracovať s políciou a podriadiť sa jej inštrukciám.
CNN dodala, že policajti založili putá nielen Jimenezovi, ale aj celému štábu vrátane produkčného a kameramana.
Na policajnú stanicu prepravili aj kameru štábu CNN. Tá podľa CNN zaznamenala celý incident: kameraman ju nestihol vypnúť, kým ho zadržali, a samotní policajti si zrejme neuvedomili, že kamera je stále zapnutá a nahráva dianie okolo.
Policajnému zásahu proti štábu CNN predchádzalo zadržanie inej osoby, ktoré sa odohralo v bezprostrednej blízkosti stanovišťa štábu CNN.
V okolí tohto miesta sa podľa záberov CNN nachádzalo asi sto príslušníkov štátnej polície v nepriestrelných vestách a so špeciálnym výstrojom.
Spoločnosť CNN vo svojom vyhlásení uviedla, že jej reportér a jeho produkčný tím boli zatknutí pri výkone svojej práce napriek tomu, že sa sami jasne identifikovali. Podľa CNN ide o "jasné porušenie ich práv" a prvého dodatku americkej ústavy týkajúceho sa slobody slova, práva ľudí slobodne sa zhromažďovať a odovzdávať štátnym orgánom žiadosti o nápravu krívd. CNN zdôraznila, že úrady štátu Minnesota vrátane guvernéra musia okamžite prepustiť troch zamestnancov CNN.
Reportér CNN Josh Campell, ktorý sa tiež nachádzal v tejto časti mesta, ale nebol v blízkosti Jimenezovho štábu, uviedol, že k nemu policajti podišli, ale dovolili mu zostať. "Zaobchádzalo sa so mnou inak ako s Jimenezom," uviedol Campbell, ktorý na rozdiel od kolegu nemá hispánsky pôvod.
Jimenez a jeho štáb vysielali z ulice blízko stanice mestskej polície, ktorú demonštranti v noci na piatok podpálili. O blok domov ďalej od tohto miesta vzbĺkol požiar v inej štvorposchodovej budove, v ktorej sa nachádzali aj reštaurácie.
Afroameričana Georgea Floyda zatkla polícia v pondelok večer - po spáchaní priestupku. Videozáznam zhotovený svedkami incidentu ho zachytáva spútaného a ležiaceho na zemi. Jeden z policajtov mu kolenom tlačil na krk. Zatknutý 46-ročný Floyd sa sťažoval na bolesť a kričal, že nemôže dýchať. Postupne sa prestal hýbať aj rozprávať. Zomrel krátko na to, po prevoze do nemocnice.
Štyroch policajtov, ktorí sa na zásahu zúčastnili, v utorok prepustili z polície. Napriek tomuto rýchlemu kroku však zostáva otázne, či niektorý z nich bude čeliť aj trestnému stíhaniu, poznamenala agentúra DPA.
Smrť Afroameričana vyvolala v Minnesote vlnu protestov a vyhrotila už aj tak napäté vzťahy miestnych s políciou.
Po tom, ako sa prevažne pokojné protesty zmenili v noci na stredu na násilné nepokoje a rabovanie, požiadal starosta Minneapolisu Jacob Frey o pomoc príslušné štátne orgány.
Polícia v Moskve a Petrohrade zadržala 25 ľudí pri piatkových protestoch proti zatknutiu ruského novinára Iľju Azara. Účastníci porušili obmedzenia zavedené v rámci boja proti šíreniu nového druhu koronavírusu, informovala agentúra AP s odvolaním sa na ľudskoprávnu organizáciu OVD-Info.
Medzi zadržanými boli opozičný člen mestskej rady v Moskve, niekoľko novinárov a aktivistov. Polícia údajne prepustila troch ľudí, zatiaľ čo iných previezla na policajné stanice.
Účastníci protestovali proti zatknutiu novinára, ktorého vo štvrtok odsúdili na 15 dní väzenia za to, že počas karanténnych opatrení zorganizoval protest pred moskovským policajným riaditeľstvom proti zatknutiu iného aktivistu. Protestu sa však zúčastnil sám.
Jeho zatknutie vyvolalo pobúrenie medzi novinármi a opozičnými aktivistami. Už vo štvrtok polícia pred rovnakou policajnou centrálou zadržala 13 osôb.
Moskva zakázala v rámci opatrení proti šíreniu koronavírusu verejné zhromaždenia. Protestujúci však tvrdia, že ich formy izolovaných demonštrácií sa ako verejné zhromaždenia nemôžu klasifikovať, a mali by byť povolené. Napriek policajným varovaniam plánujú v protestoch proti Azarovmu zatknutiu naďalej pokračovať.
Copyright © TASR 2020
