5. 9. 2020

OTO 2020

OTO 2020

Komentátor športu: Marcel Merčiak
Moderátor/-ka športu: Mariana Ďurianová
Redaktor/-ka spravodajstva: Jozef Kubáni
Moderátor spravodajstva: Janette Štefánková
Zábavný program: Inkognito
Osobnosť tv publicistiky: Kristína Kövešová
Moderátor tv programov: Adela Vinczeová
Seriál roka: Za sklom 3
Hudobná skupina: Peter Bič Project
Speváčka: Sima Martausová
Spevák: Kali
Zabávač: Michal Hudák
Herečka: Dominika Kavaschová
Herec: Tomáš Maštalír
Sieň slávy: Ján Mojto
Program roka: Tvoja tvár znie povedome
Absolútny OTO: Michal Hudák

Únia miest Slovenska má svoju hovorkyňu

Únia miest Slovenska

má svoju hovorkyňu

Stala sa ňou bývalá redaktorka a moderátorka spravodajskej televízie TA3 Daniela Piršelová.

Má viac ako 10 ročné skúsenosti s médiami a PR. Pôsobila na Ministerstve hospodárstva SR ako hovorkyňa ministra so zameraním na energetiku a podnikateľské prostredie. Posledných osem rokov pracovala v súkromnej spravodajskej televízii TA3 ako redaktorka relácie Biznis so zameraním na podnikateľské prostredie, moderátorka denného spravodajstva a neskôr ako zahraničná redaktorka.

Vo svojich výstupoch sa venovala najmä témam orientovaným na ľudské zdroje, ekonomiku, inovácie a životné prostredie. Od roku 2015 sa aktívne venuje aj environmentálnym témam so zameraním sa na zmenu klímy a jej súvislosti.

Je tiež zakladateľkou a organizátorkou prvej klimatickej konferencie na Slovensku.

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Zatiaľ neznámi hakeri prenikli na webovú stránku bieloruského ministerstva vnútra a zverejnili na nej oznámenia o vyhlásení pátrania po bieloruskom prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a ministrovi vnútra Jurijovi Karajevovi. Screenshoty týchto oznámení zverejnili na svojich weboch portály Naša niva a Belsat.
Web ministerstva uvádzal, že Lukašenko a Karajev sú obvinení z "vojnových zločinov proti bieloruskému ľudu". Lukašenka obvinili aj z "uzurpovania moci".
Podľa spravodajského portálu Meduza.io bol web ministerstva vnútra zrejme napadnutý hakermi. Krátko na to prestal byť web dostupný.
Deň predtým sa terčom počítačových pirátov stala aj webová stránka kancelárie bieloruského prezidenta. Na istý čas sa na nej objavila bielo-červeno-biela vlajka používaná v súčasnosti účastníkmi protestov proti Lukašenkovi i fotografia šéfa kancelárie Viktara Šejmana, ako má na hlave ozdobu s päťcípou hviezdou. Išlo o paródiu na populárneho ukrajinského speváka známeho pod umeleckým menom Verka Serďučka.
Serďučka, občianskym menom Andrij Danylko, zastupoval v roku 2007 Ukrajinu v pesničkovej súťaži Eurovízia, pričom skončil na druhom mieste.

Spojené štáty uvažujú o zákaze ďalších čínskych aplikácií, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť, uviedol vo štvrtok (3. 9.) večer personálny šéf Bieleho domu Mark Meadows. Konkrétne však nemenoval žiadnu aplikáciu, ktorej by sa to malo týkať.
Meadows sa podobne vyjadril už v minulosti. V auguste napríklad povedal, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa uvažuje o zákaze aplikácií, ktoré môžu zhromažďovať osobné údaje a môžu predstavovať riziko pre národnú bezpečnosť.
Washington vedie kampaň proti viacerým čínskym technologickým koncernom, ako sú napríklad Huawei či materská spoločnosť TikToku ByteDance. Trumpova administratíva obvinila Huawei a ďalšie čínske technologické firmy, že môžu zbierať údaje o amerických používateľoch a poskytovať ich čínskej vláde.
Huawei čelí viacerým sankciám, ktoré poškodili jeho operácie, a existuje hrozba, že úplne zablokujú prístup koncernu ku kľúčovým čipom.
Trump v auguste zameral svoju pozornosť na spoločnosť Tencent, ktorá vlastní aplikáciu WeChat a firmu ByteDance, ktorej patrí TikTok. Nariadením zo 6. augusta zakázal s platnosťou od polovice septembra občanom USA realizovať transakcie s týmito firmami.
Trump potom 14. augusta vydal ďalšie nariadenie, ktorým dal firme ByteDance 90 dní, aby sa zbavila svojich operácií v USA. Pôvodne sa očakávalo, že predaj bude ohlásený tento týždeň, pričom hodnota transakcie sa odhadovala na 20 miliárd až 30 miliárd USD (16,9 miliardy až 25,4 miliardy eur). Medzi záujemcami je napríklad softvérová firma Oracle rovnako ako Microsoft spoločne s Walmartom.
Čína však minulý týždeň zmenila pravidlá týkajúce sa kontroly exportu. Peking aktualizoval reštrikcie a obmedzenia týkajúce sa vývozu technológií, ktoré by sa mohli týkať sociálnej siete na zdieľanie krátkych videí TikTok. Spoločnosť ByteDance, ktorá vlastní TikTok, uviedla, že bude striktne dodržovať zákon. Čínske ministerstvo obchodu tento týždeň vyhlásilo, že obmedzenia exportu nemieria na žiadnu konkrétnu firmu. Zdá sa však, že táto zmena pravidiel kontroly vývozu prinajmenšom spomalí predaj TikToku.
Tento týždeň zakázala 118 čínskych aplikácií aj India. Ako dôvod uviedla takisto obavy z ohrozenia národnej bezpečnosti. Príčinou je napätie medzi krajinami pre spornú hranicu v regióne Ladákh.

Za "provokáciu" označil Irán najnovšie číslo francúzskeho časopisu Charlie Hebdo, v ktorom sa opätovne objavila karikatúra islamského proroka Mohameda. V piatok o tom informovala agentúra AFP.
Redakcia satirického týždenníka sa v januári 2015 stala terčom útoku dvojice moslimských radikálov, ktorí zastrelili 12 ľudí. Časopis opäť publikoval viacero karikatúr pri príležitosti začiatku súdneho procesu so 14 údajnými komplicmi útočníkov, ktorý sa začal v stredu.
"Akákoľvek urážka alebo zneváženie svätého proroka islamu alebo iných prorokov... je absolútne neakceptovateľná," píše sa vo vyjadrení iránskeho ministerstva zahraničných vecí, zverejnenom vo štvrtok neskoro večer.
Rezort iránskej diplomacie zároveň dodal, že sloboda vierovyznania by mala byť využívaná konštruktívne na vytváranie "väčšieho porozumenia medzi náboženstvami". Napriek pohoršeniu z uverejnených karikatúr Irán však odsúdil aj útok na redakciu týždenníka.
Obal tohtotýždňového vydania obsahuje 12 karikatúr, ktoré prvýkrát publikoval dánsky denník Jylland-Posten v roku 2005. Charlie Hebdo ich použil v roku 2006. Karikatúry v tom čase vyvolali vlnu pobúrenia medzi moslimami.

Francúz, ktorý trpí nevyliečiteľnou chorobou, má v pláne vysielať svoje umieranie v priamom prenose na internete. Toto rozhodnutie je reakciu chorého na rozhodnutie úradov, ktoré mu odmietli povoliť eutanáziu. Jeho prosbe nevyhovel ani prezident Emmanuel Macron, ktorý mu vo svojom liste zverejnenom v piatok pripomenul, že eutanáziu neumožňujú francúzske zákony. Macron však v liste napísal, že plne rešpektuje jeho rozhodnutie ukončiť svoj život.
Ako informovala agentúra AFP, 57-ročný Alain Cocq trpí mimoriadne zriedkavým a nevyliečiteľným ochorením, pri ktorom sa steny jeho tepien zlepujú a spôsobujú ischémiu - zastavenie alebo nedostatočný obeh krvi v tkanive alebo orgáne.
Svoju kauzu chce Cocq využiť na to, aby upriamil pozornosť na situáciu nevyliečiteľne chorých pacientov vo Francúzsku, ktorým nie je umožnené zomrieť v súlade s ich želaním. Vyjadril nádej, že svojím bojom Francúzom ukáže, čo znamená žiť v agónii vynútenej zákonom, a že takto prispeje k zmene legislatívy.
Cocq mal na mysli Claeysov a Léonettiho zákon, ktorý bol vo Francúzsku prijatý v roku 2016 a ktorý povoľuje podanie silných sedatív s cieľom odstrániť netolerovateľné, neznesiteľné utrpenie na konci života pacienta, a to ovplyvnením stavu jeho vedomia. Tento zákon je však možné uplatniť iba v prípade ľudí, u ktorých je prognóza života krátkodobá.
Aj keď Cocq tvrdí, že je pre veľmi bolestivé degeneratívne ochorenie "v terminálnom štádiu 34 rokov", podľa denníka Le Monde "nemôže dokázať, že koniec jeho života sa priblíži vo veľmi krátkom čase".
Cocq sa preto rozhodol, že od piatka podvečera prestane jesť, piť i užívať lieky. Očakáva, že mu zostáva menej ako týždeň života. So streamovaním svojich posledných dní začne v sobotu na svojom konte na sociálnej sieti Facebook.
Prípady týkajúce sa práva ukončiť svoj život v prípade vážnej choroby sú vo Francúzsku už dlho veľmi emotívnym problémom.
Najpolarizujúcejší bol prípad Vincenta Lamberta, ktorý bol vo vegetatívnom stave od dopravnej nehody v roku 2008. Zomrel v júli roka 2019 po tom, čo mu lekári po dlhom právnom boji odstavili prístroje na podporu života.
Tento prípad rozdelil nielen krajinu, ale i Lambertovu vlastnú rodinu: jeho rodičia sa snažili nájsť a využiť každú legálnu cestu na jeho udržanie pri živote, kým jeho manželka a synovec trvali na tom, že mu treba umožniť zomrieť. Argumentovali, že aj samotný Lambert sa v tomto zmysle vyjadril ešte pred nehodou v jednom z rozhovorov, keď v rámci rodiny rozoberali túto tému.
V januári tohto roka francúzsky súd oslobodil lekára, ktorý pri Lambertovom lôžku vypol systémy na podporu života. Súd sa stotožnil s názorom prokuratúry, že lekár rešpektoval všetky svoje zákonné povinnosti.

Copyright © TASR 2020

Európska komisia (EK) vyhlásila výzvu, ktorej cieľom je zvýšenie úrovne mediálnej gramotnosti v Európe, a to prostredníctvom inovácií a spolupráce mediálnych komunít v Európskej únii (EÚ). Informuje o tom Creative Europe Desk Slovakia – program Kreatívna Európa na svojej webovej stránke. Uzávierka žiadostí v rámci výzvy Mediálna gramotnosť pre všetkých je do 30. septembra 2020.

Výzva je zameraná na projekty, ktoré ponúkajú inovatívne riešenia. Tiež má pomôcť zvyšovaniu informovanosti občanov o dezinformáciách a zodpovednom používaní nástrojov na sociálnych sieťach. Portál zároveň informuje, že navrhované nástroje a aktivity by mali priamo aj nepriamo cieliť na skupiny občanov všetkých vekových kategórií, ktorí majú nedostatky v oblasti mediálnych zručností. Tiež najmä v oblasti kritického analyzovania a porozumenia obsahu, ktorý sa šíri prostredníctvom sociálnych médií.

Medzi všeobecné požiadavky patrí zvýšiť mediálnu gramotnosť v EÚ či nastaviť udržateľnosť a adaptabilnosť projektov, ktoré vznikli v takýchto výzvach v minulosti.

©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

Ak dôkazy nestačia, vo vyšetrovaní vraždy Kuciaka je potrebné pokračovať na úrovni polície

Ak dôkazy nestačia, vo vyšetrovaní vraždy Kuciaka

je potrebné pokračovať na úrovni polície

Asociácia európskych novinárov a jej slovenskej sekcie rešpektuje princípy právneho štátu a prezumpciu neviny. V prípade, ak je pravdou, že obžalobou predložené dôkazy nestačia na usvedčenie objednávateľov vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, je potrebné vo vyšetrovaní pokračovať na úrovni polície a prokuratúry. V tlačovej správe o tom informoval tajomník slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov Tibor Macák.

Ako ďalej priblížil, podľa asociácie je potrebné sa pýtať, prečo sa nepodarilo nájsť viac dôkazov a prečo bol špeciálny policajný tím, ktorý vraždu vyšetroval, predčasne rozpustený. Asociácia zároveň upozorňuje, že sú silné dôvody domnievať sa, že najvyšší objednávatelia vraždy unikajú spravodlivosti.

Macák dodal, že novinári na Slovensku sa budú snažiť ďalej sledovať činnosť polície a prokuratúry v tejto kauze, ktorá traumatizuje celú spoločnosť. Sú zároveň odhodlaní pokračovať v odhaľovaní protiprávnej činnosti a korupcie.

Asociácia je rozčarovaná výrokom slovenského Špecializovaného trestného súdu, ktorý označil za nevinných dvoch kľúčových obžalovaných v procese úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Súd odsúdil len dvoch vykonávateľov a jedného sprostredkovateľa, pričom údajných objednávateľov oslobodil pre nedostatok dôkazov.

Cena Pavla Kouteckého

Cena Pavla Kouteckého

Cenu Pavla Kouteckého za najlepší celovečerný dokument získala slovenské dokumentaristka Viera Čákanyová. Porota ocenila jej snímku Frem. Film podľa odborníkov reaguje na uvažovanie spôsobené rozvojom technológií a umelej inteligencie, keď si ľudia začínajú uvedomovať svoju nedôležitosť. Krátkometrážny kategórii ovládol animovaný dokument MEDZERY režisérky Nory Štrbová. Ceremónia sa udiala pri medzinárodnom filmovom festivale ELBE DOCK v kultúrnom centre Hraničiar v Ústí nad Labem.

Slávnostné vyhlásenie Ceny Pavla Kouteckého pri medzinárodnom filmovom festivale ELBE DOCK 4. septembra 2020 vo Verejnej sále Hraničiar v Ústí nad Labem. Víťazný film je originálnym audiovizuálnym počinom, ktorý okrem iného osobitým spôsobom postihuje ničotnosť ľudskej existencie v kontexte večnosti prírody a univerza, zaznelo o filme Frem vo vyjadrení poroty.

O Cenu Pavla Kouteckého za najlepší celovečerný dokumentárny debut sa uchádzalo päť dokumentov. Okrem víťazného filmu ešte film Morava, krásna zem III režiséra Petra Šprincla, snímka o klaviristovi Sólo od nedávno zosnulého režiséra Artemia Benkiho, dokument česko-švédskej režisérky Grety Stocklassy Kirunovej - Prekrásny nový svet. Autorkou ďalšieho snímke Viva video, video viva je Adela Komrzý.

V sekcii krátkometrážny dokumentárny film súťažil Apparatgeist režisérky Marie-Magdalény Kochovej, dokument režisérky Nikolu Krutilová Hnoj každodenný, snímku Kto sa so mnou zatočí režisérky Adely Križovenský, animovaný dokument Nory Štrbovej MEDZERY a film Prečo sa cítim ako chlapec? režisérky Kataríny Turečkovej.

S cenou je spojená finančná odmena 100.000 korún pre víťaza v sekcii celovečerný film a 40.000 korún za krátkometrážne. Víťazný snímok Frem môžu diváci vidieť v kinách od 12. novembra. Do distribúcie ho uvádza spoločnosť DAFilms.

Autorom podoby tohtoročného ocenenie je výtvarník Petr Šetlík. Udeľovaná bude aj Cena ELBE dočká, a to pri slávnostnom zakončení tohtoročného ročníka v Drážďanoch v bývalej nákladovej hale GEH8. Tam sa festival odohráva 5. a 6. septembra.

Verdikt súdu v kauze Kuciak je zlyhaním štátnych orgánov, tvrdia Reportéri bez hraníc

Verdikt súdu v kauze Kuciak je zlyhaním štátnych orgánov,

tvrdia Reportéri bez hraníc

Mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc považuje štvrtkový rozsudok v kauze vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej za zlyhanie štátnych orgánov. V rozhovore pre portál webnoviny.sk to povedal vedúci oddelenia pre Európsku úniu (EÚ) a Balkán Pavol Szalai.

Reportéri bez hraníc zároveň tvrdia, že všetko naznačovalo tomu, že Slovensko pôjde príkladom v trestaní zločinov proti novinárom, namiesto toho zostáva objednávateľ vraždy Jána Kuciaka nepotrestaný. Ak najvyšší súd vráti prípad Špecializovanému trestnému súdu (ŠTS) – čo je ten lepší prípad – potrvá mesiace, ak nie roky, kým sa uzavrie. Podľa nich je to zlá správa pre ochranu novinárov a slobodu tlače na Slovensku. Za chybu z minulosti považujú aj rozpustenie vyšetrovacieho tímu Kuciak. Táto chyba musí byť okamžite napravená a tím Kuciak obnovený. Ak sudcovia žiadajú viac presvedčivejších dôkazov, mali by na tom začať polícia a prokuratúra bezodkladne pracovať. Preto Reportéri bez hraníc žiadajú dostatočné vyčlenenie zdrojov na toto vyšetrovanie na prokuratúre aj polícii. Je to v záujme úspešného odsúdenia objednávateľa aj predchádzania ďalším útokom na novinárov.

Szalai zároveň uviedol, že vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nemala na novinárov odstrašujúci účinok (chilling effect). Naopak, novinári, ktorí mali podporu verejnosti, odvážne a profesionálne pokračovali v odhaľovaní káuz Mariana Kočnera a jeho prepojení na vysokú politiku. Takisto sa mobilizovali vo vzájomnej solidarite na protestoch za vyšetrenie vraždy aj za nezávislosť verejnoprávneho média.

Priblížil tiež, že pretrvávajúca beztrestnosť objednávateľa vraždy novinára môže vytvoriť neistotu ohľadom bezpečnosti novinárov na Slovensku. Podľa Szalaia polícia bezprostredne po vražde novinára a jeho snúbenice splnila svoju úlohu tým, že novinárom ponúkla účinnú fyzickú ochranu. Domnieva sa, že k ochrane novinárov na Slovensku by najviac prospelo vyšetrenie tejto vraždy. Preto Reportéri bez hraníc žiadajú, aby boli okamžite vyčlenené dostatočné zdroje na prokuratúre a polícii na pokračovanie vyšetrovania, vrátane obnovenia tímu Kuciak. Slovensko môže pre ochranu novinárov a slobody tlače urobiť viac.

Szalai dodal, že prípad vraždy Kuciaka a maltskej novinárky Daphne Caruana Galiza sú porovnateľné, ale pokrok vo vyšetrovaní a súdení páchateľov je neporovnateľný. Kým na Slovensku boli za vraždu Jana Kuciaka odsúdení už traja ľudia, na Malte sa ešte ani nezačal proces.

Celý text je dostupný na stránke https://www.webnoviny.sk/reporteri-bez-hranic-verdikt-sudu-v-kauze-kuciak-je-zlyhanim-statnych-organov/.

Reklamná pauza, môžete sa...

Reklamná pauza, môžete sa...

4. 9. 2020

Víťazný návrat seriálového hitu Horná Dolná, konkurenciu prevalcovali aj Oteckovia a Farma

Víťazný návrat seriálového hitu Horná Dolná,

konkurenciu prevalcovali aj Oteckovia a Farma

Televízia Markíza vo štvrtok obsadila päť najvyšších priečok v rebríčku sledovanosti, najviac divákov si pozrelo spravodajské relácie Počasie a Televízne noviny.

Obľúbený komediálny seriál Horná Dolná sa vo štvrtok, 3. septembra 2020, s veľkým úspechom vrátil na obrazovky televízie Markíza. Úvodná epizóda jesennej sezóny s názvom Trpaslík sa v oboch hlavných cieľových skupinách stala najsledovanejším nespravodajským programom dňa v rámci ponuky všetkých slovenských staníc.

V obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 dosiahla Horná Dolná nadpriemerný rating 8,6 % aj trhový podiel 26,2 %. Konkurenčný seriál Nový život na TV Joj výrazne zaostal, v rovnakej cieľovej skupine zaznamenal podiel na trhu iba 12,6 %. Skvelú zábavu s obyvateľmi najznámejšej seriálovej obce si vychutnalo celkovo 379-tisíc divákov starších ako 12 rokov.

Silnou jednotkou na trhu v čase vysielania bola aj nasledujúca reality šou Farma, ktorá v cieľovej skupine 12-54 dosiahla rating 5,5 % a trhový podiel 24,1 %. Programovou zmenou nasadený film Drsniačky zaznamenal na TV Joj v rovnakej cieľovej skupine výrazne nižší podiel na trhu 6,9 %.

Podvečerné vysielanie tradične ovládol seriálový hit Oteckovia, ktorý v cieľovej skupine 12-54 zaznamenal rating 6,2 % a trhový podiel 32,7 %. Kuchárska šou Moja mama varí lepšie ako tvoja mala na TV Joj v rovnakej cieľovej skupine trhový podiel len 6,8 %.

Celkovo najsledovanejším programom dňa sa v cieľovej skupine 12-54 stala relácia Počasie, ktorá si pripísala výborný rating 9,1 % a trhový podiel 29,5 %. Aktuálne informácie o počasí si na Markíze nenechalo ujsť 517-tisíc divákov vo veku nad 12 rokov. V širšej cieľovej skupine 12+ patrilo štvrtkové prvenstvo hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny, ktorá priniesla aj podrobné informácie o ostro sledovanom rozhodnutí súdu vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, k obrazovkám pritiahla 521-tisíc divákov. V rámci cieľovej skupiny 12-54 obsadili druhú priečku so skvelým ratingom 9,0 % a trhovým podielom 32,6 %.

Vo štvrtok sa vynikajúco darilo aj ďalším spravodajským a publicistickým reláciám. Deň odštartovalo dlhoročne obľúbené Teleráno, ktoré v cieľovej skupine 12-54 dosiahlo vysoko nadpriemerný trhový podiel 27,9 %. Konkurenčné Ranné Noviny na TV Joj v rovnakej cieľovej skupine zaostali s podielom na trhu 14,5 %. Zabodovali tiež popoludňajšie Prvé Televízne noviny (rating 4,4 % / 28,7 % v CS 12-54) a magazín Reflex (rating 3,6 % / 25,3 % v CS 12-54).

Prvé miesto v rebríčku sledovanosti menších staníc patrilo v oboch hlavných cieľových skupinách televízii Doma s obľúbeným tureckým seriálom Cennet. V cieľovej skupine 12-54 dosiahla štvrtková epizóda rating 2,4 % a trhový podiel 7,3 %, k obrazovkám pritiahla celkovo 224-tisíc divákov starších ako 12 rokov. Seriál plný romantiky a silných emócií si doslova podmanil mladé diváčky vo veku od 15 do 24 rokov, ktoré stanici Doma v čase jeho vysielania zabezpečili trhový podiel až 25,3 %.

Skupina Markíza (Markíza, Doma, Dajto) bola vo štvrtok v obchodne podstatnej cieľovej skupine 12-54 silným trhovým lídrom celodenne (share 30,3 %) aj v prime-time 19:00-23:00 (share 33,9 %).

Dáta sú uvedené v meraní LIVE + VOSDAL + HOSTIA. Zdroj dát: PMT/KANTAR MEDIA

Vyhlásili držiteľov cien Hudobného fondu

Vyhlásili držiteľov cien

Hudobného fondu

Rada Hudobného fondu vyhlásila držiteľov cien Hudobného fondu 2020. Ceny každoročne udeľuje za významné diela a výkony, ako aj za dlhoročný prínos v oblasti hudby. TASR o tom informoval riaditeľ Hudobného fondu Matúš Jakabčic.
Cenu Jána Levoslava Bellu získal Adrián Demoč za orchestrálne dielo Neha, cenu Frica Kafendu dostal Tomáš Šelc za vynikajúce interpretačné výkony doma i v zahraničí. Cenu Jozefa Kresánka získala Jana Bartová za hodnotné vedecké výsledky muzikologického výskumu v oblasti historiografie starších európskych a slovenských hudobných dejín, organológie a hudobnej ikonografie s osobitným zreteľom na výskumný projekt Hudba v Bratislave.
Cenu Ladislava Martoníka dostal Peter Solárik za kvalitné inštrumentálne výkony s prihliadnutím na propagáciu jazzu a pedagogickú činnosť. Za výnimočný interpretačný a organizátorský prínos v oblasti folklórneho umenia na Slovensku i v zahraničí získal Rudolf Patrnčiak cenu Pavla Tonkoviča.
Cenu Karola Pádivého udelili Róbertovi Novákovi za osobný prínos pre rozvoj dychovej hudby na Slovensku, za množstvo úprav skladieb pre malé i veľké dychové hudby a za hudobno-pedagogickú činnosť. Cena Gejzu Dusíka poputovala do rúk Ľubomíra Beláka za autorský a interpretačný vklad do slovenskej populárnej hudby.
Jakabčic uviedol, že verejné odovzdávanie cien Hudobného fondu, ktoré sa malo konať 8. septembra v Zichyho paláci v Bratislave, je vzhľadom na epidemiologickú situáciu zrušené.
"Ceny sa uhrádzajú z prostriedkov fondu určených na podpornú činnosť a nie sú dotované príspevkami, darmi, alebo dedičstvami osobností, po ktorých nesú názov, ani príjmami z nadácií alebo iných finančných zdrojov," uzavrel Jakabčic.

Copyright © TASR 2020

Zomrel Birol Ünel

Zomrel Birol Ünel

Nemecký herec tureckého pôvodu Birol Ünel, ktorého preslávil film Proti múru (2004), zomrel vo štvrtok po ťažkej chorobe vo veku 59 rokov v Berlíne. Prostredníctvom hovorkyne to v piatok potvrdilo jeho berlínske Divadlo Maxima Gorkého, ako aj režisér Fatih Akin, ktorý s umelcom spolupracoval. Informovala o tom agentúra DPA.
O hercovom úmrtí ešte predtým informoval denník Bild s odvolaním sa na intendantku spomínaného divadla Shermin Langhoffovú. Herec podľa nej zomrel na následky rakovinového ochorenia.
Dráma Proti múru v réžii Fatiha Akina získala na festivale Berlinale Zlatého medveďa. Ünel v nej stvárnil postavu alkoholika Cahita, ktorý sa neúspešne pokúša spáchať samovraždu. Na psychiatrii sa potom stretne s mladou ženou, do ktorej sa zamiluje a ktorá zmení jeho život.
"Odpočívaj v pokoji, priateľ môj. Mal si v sebe svetlo, ktoré ma vždy pohltilo," napísal Akin na Instagrame.
Akin Ünela obsadil aj do komédie Soul Kitchen (2009), v ktorej stvárnil nadaného a agresívneho šéfkuchára. Neskôr sa herec predstavil vo viacerých ďalších filmových i televíznych rolách.
Birol Ünel sa narodil 18. augusta 1961 v tureckom meste Silifke a ako sedemročný rokov sa s rodičmi a súrodencami presťahoval do Nemecka. V roku 1982 začal študovať na vysokej škole hudby a médií (HMTMH) v Hannoveri.

Copyright © TASR 2020

Stanovisko prezidenta PZ k ďalším krokom polície v prípade „Kuciak“

Stanovisko prezidenta PZ k ďalším

krokom polície v prípade „Kuciak“

„S dozorovým prokurátorom aktívne spolupracujeme a vychádzame mu v ústrety, má stále našu plnú podporu. Už dnes som s ním telefonoval, ubezpečil som ho, že budeme pokračovať naďalej. Vyjasnili sme si, čo od nás potrebuje a dohodli sme sa, že bývalý vedúci vyšetrovacieho tímu je mu naďalej plne k dispozícii a prípad „Kuciak“ je prioritou. Nie je dôležité, či bude poskytovaná podpora nazývaná vyšetrovacím tímom alebo skupinou, dôležité je, že spoločná kooperácia bude efektívna a prinesie výsledky.

Dal som si predložiť materiál, ktorý súvisel s rozpustením tímu. Pred podaním obžaloby vyšetrovací tím postupne vylučoval jednotlivé podozrenia, aby sa na nich aktívne pracovalo. V čase podania obžaloby (18/10/2019) vyšetrovací tím už nemal praktickú náplň práce a tak bol 22/10/2019 rozpustený. Členovia tímu spoločne s vedúcim posilnili tím „Novinár“, aby práca bez prieťahov a kontinuálne pokračovala.“

Prezident PZ Peter Kovařík

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Verejné obstarávanie (VO) tlače a distribúcie pripravovaného krajského periodika zrušil pre nedostatok uchádzačov Trnavský samosprávny kraj (TTSK). Ponuku predložil len jeden uchádzač, preto sa podľa riaditeľa Úradu TTSK Júliusa Fekiača rozhodol súťaž zopakovať.
"VO sme pripravili tak, aby bolo transparentné. Zároveň bolo našim cieľom zabezpečiť čo najnižšiu, teda čo najvýhodnejšiu cenu. Napriek tomu, že ponúknutá cena jediného uchádzača bola nižšia ako predpokladaná hodnota zákazky, rozhodli sme sa súťaž zrušiť," uviedol Fekiač. Nové krajské periodikum má dávať priestor informáciám užitočným pre každodenný život obyvateľov.
Podľa predsedu TTSK Jozefa Viskupiča pripravujú zloženie redakčnej rady, v ktorej zastúpenie by mali mať aj regionálni žurnalisti. Zámerom je, aby časopis bol distribuovaný do každej domácnosti v TTSK, v južných okresoch v maďarskej mutácii. V regióne už plnofarebný mesačník s názvom Rodný môj kraj vychádzal, vydávanie skončilo od aktuálneho volebného obdobia.

Copyright © TASR 2020

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

What happened at Trump’s secret midnight run to Walter Reed Medical Center? pic.twitter.com/RLRuzoQO1j

— The Lincoln Project (@ProjectLincoln) August 29, 2020

"Мы им покажем, что такое санкции."
Alexander Lukašenko

"Práca tlmočníkov do slovenského posunkového jazyka bola vnímaná ako záchranné práce."
Roman Mikulec

"Nechajme ich odvoliť aj poštou, aj osobne. Ak je systém taký dobrý, ako hovoria, nebudú môcť hlasovať. Ak nebude ich prvý hlas zapísaný, budú môcť hlasovať.Pošlite skôr a potom choďte hlasovať. Nemôžete im dovoliť, aby vám vzali hlas. Títo ľudia hrajú špinavú politiku."
Donald Trump

„Ak tam našli niečo, čo súvisí s novičokom, potom mu to s najväčšou pravdepodobnosťou dali na tej klinike.Akúkoľvek stopu mohla zanechať zdravotná sestra, lekár, ak by chceli Navaľného nejakým spôsobom skutočne označiť jedovatou látkou. Som si istý, že presne to sa stalo.“
Andrej Lugovoj, člen bezpečnostného výboru ruského parlamentu a dôvodne podozrivý z vraždy Alexandra Litvinenka

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Britský princ Harry a jeho manželka Meghan Markleová podpísali dohodu so spoločnosťou Netflix o výrobe viacerých programov, informovala v stredu na svojej webovej stránke stanica BBC. V niektorých programoch by sa mohli predstaviť i ako účinkujúci.
Viacročná dohoda zahŕňa dokumentárne filmy, dokumentárne seriály, filmy i detské programy.
"Budeme sa sústrediť na tvorbu obsahu, ktorý informuje ale takisto dáva nádej," uviedli Harry a Meghan. Dodali, že výroba inšpiratívnych rodinných programov je pre nich ako čerstvých rodičov dôležitá.
Šéf Netflixu Ted Sarandos povedal, že je "neuveriteľne hrdý" v súvislosti s výberom vojvodu a vojvodkyne zo Sussexu.
Herečka Meghan Markleová (39), ktorá je rodáčkou z kalifornského Los Angeles, sa za princa Harryho (35) vydala v máji 2018 a o rok neskôr sa im narodil syn Archie. Začiatkom tohto roka manželia oznámili, že plánujú viesť nezávislejší život a financovať si ho sami. Vzdali sa kráľovských povinností a chcú si budovať vlastnú kariéru.
Harry je šiesty v poradí nástupníctva na britský trón. Aj keď sa vzdal povinností v rámci kráľovskej rodiny, zostal mu titul princ a pár si ponechal tituly vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu.

Trestný súd v Hongkongu oslobodil vo štvrtok tamojšieho prodemokratického mediálneho magnáta Jimmyho Laia spod obžaloby zo zastrašovania novinára konkurenčného denníka. Informoval o tom britský denník The Guardian.
Podľa obžaloby podanej vo februári Jimmy Lai, majiteľ denníka Apple Daily, počas spomienkovej udalosti na obete masakru na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) z júna 1989 údajne v roku 2017 zastrašoval novinára z konkurenčného pročínskeho denníka Oriental Daily News. Podľa sudkyne trestného súdu Mei Čang prokuratúra nepredložila dostatočný dôkaz vo forme videa, na ktorom sa Jimmy Lai reportérovi údajne vyhráža, že mu fyzicky ublíži, informuje hongkonská rozhlasová a televízna stanica RTHK.
Sudkyňa Mei Čang sa tiež vyjadrila, že spomínaný novinár, ktorého identita nebola odhalená, nie je dôveryhodným svedkom, pretože bol súčasťou skupiny, ktorej úlohou bolo sledovať viacero verejne známych osobností vrátane Laia.
Podnikateľ Jimmy Lai (v čínštine Li Č'-jing) bol od vypuknutia veľkých vlaňajších prodemokratických protestov v Hongkongu zatknutý najmenej trikrát, najmä pre obvinenia z podnecovania ľudí na účasť na nezákonných protestoch a ich organizovanie.

Copyright © TASR 2020

Vydavateľstvo Mladá fronta získal v aukcii Andrej Čírtek a jeho spoločnosť PP Partners, a to za čiastku presahujúcu 50 miliónov korún. Čírtek je tlačovým hovorcom podnikateľov Jaroslava a Michala Strnadových.
Jaroslav Strnad viedol niekoľko rokov spory s Františkom savovať, bývalým majiteľom vydavateľstva Mladá fronta. V dôsledku niektorých krokov Strnad ovládol niektorá bývalá Savovova aktíva.
Mladá fronta sa zameriava na vydávanie kníh a časopisov, do jeho portfólia patrí napríklad týždenník Euro

Copyright © ČTK 2020

3. 9. 2020

Zomrela Jiřina Fikejzová

Zomrela Jiřina Fikejzová

Vo veku 93 rokov včera zomrela textárka Jiřina Fikejzová. ČTK to povedal jej syn Daniel Fikejz. Texty Jiřiny Fikejzovej spieval či spievajú Milan Chladil, Yvetta Simonová, Waldemar Matuška, Karel Gott, Eva Pilarová, Václav Neckář, Marta Kubišová či Marie Rottrová. Fikejzová v mladosti sama vystupovala s kapelou a v 50. rokoch bola úspešnou reprezentantkou v behu.
Fikejzová napísala tiež niekoľko scenárov pre pražské Divadlo hudby, pre Československú televíziu a Československý rozhlas.
Celkovo je autorkou 240 piesňových textov. V roku 2002 dostala k 75. narodeninám jubilejnú platinovú platňu Supraphonu za významný prínos českej populárnej hudbe a vklad k prestíži tohto vydavateľstva.

Vražda novinára Jána Kuciaka

Vražda novinára Jána Kuciaka

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal odvolanie voči rozsudku senátu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, ktorý vo štvrtok oslobodil spod obžaloby Mariana K. a Alenu Zs., ako aj vo veci odkázania poškodených v otázke náhrad škody na civilný súd. Sťažnosť podali aj zástupca poškodených Kuciakovcov Daniel Lipšic a zástupca poškodenej Zlatice Kušnírovej Roman Kvasnica.

Spoločnosť Ringier Axel Springer SK verí, že všetci páchatelia, ktorí sa podieľali na vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, budú spravodlivo potrestaní. Uviedol to COO spoločnosti Michal Maruška v reakcii na štvrtkový rozsudok Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku. TASR o tom informoval Peter Porubský z Ringier Axel Springer SK, pod ktorý patrí portál Aktuality.sk, kde pracoval zavraždený novinár.
"Očakávali sme spravodlivý trest pre obžalovaných za činy, ktoré sa im pripisujú. V právnom štáte má každý právo na spravodlivý proces a rozsudok, ktorý musí byť vždy založený na dôkazoch. O vine a nevine rozhoduje súd, ktorý dnes rozhodol takto," povedal Maruška.
Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) vo štvrtok oslobodil spod obžaloby v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej obžalovaných Mariana K. a Alenu Zs. Obžalovaného Tomáša Sz. súd uznal vinným a vymeral mu trest 25 rokov odňatia slobody. Rozsudok nie je právoplatný. Rodičia zavraždených opustili po prečítaní rozsudku pojednávaciu miestnosť.

Oslobodzujúci rozsudok voči Marianovi K. a Alene Zs. v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej je úderom pre spravodlivosť a boj proti beztrestnosti. Vyhlásil to vo štvrtok Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) so sídlom vo Viedni.
Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku po šiestich mesiacoch vo štvrtok oslobodil spod obžaloby obžalovaných Mariana K. a Alenu Zs. Obžalovaného Tomáša Sz. súd uznal za vinného a vymeral mu trest 25 rokov odňatia slobody. Rozsudok nie je právoplatný.
Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú zastrelili 21. februára 2018 v ich dome v obci Veľká Mača.
Námestník riaditeľa IPI Scott Griffen, ktorý sa zúčastnil na vypočúvaní, uviedol: "Sme neskutočne sklamaní z tohto verdiktu, ktorý opakuje tragický model, ktorý vidíme na celom svete - strelci idú do väzenia, zatiaľ čo tí, ktorí nesú za vraždu hlavnú zodpovednosť, zostanú na slobode."
"Toto však nemôže byť koniec. Boj za spravodlivosť musí pokračovať. Vyšetrovatelia a prokuratúra musia opäť začať pracovať, musia vytrvať a zaistiť, že tento prípad sa nestane len ďalšou chladnou štatistikou v boji proti beztrestnosti," apeloval Griffen.
IPI proces s osobami podozrivými z vraždy Kuciaka a jeho snúbenice podrobne monitoroval a jeho členovia navštívili Bratislavu počas uplynulého roku a pol viac ako desaťkrát.
Dlhoočakávaný štvrtkový verdikt odsúdila i organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). Generálny tajomník RSF Christophe Deloire na oficiálnom účte RSF na Twitteri napísal, že rozsudok jeho organizáciu šokoval, keďže ľudia obvinení zo zosnovania a sprostredkovania vraždy boli zbavení obvinení. Táto skutočnosť je podľa Deloirea "dôkazom o obrovskom zlyhaní vyšetrovacích orgánov a súdnictva".

"Očakávali sme, že Slovensko pôjde v oblasti stíhania a odsúdenia zločinov voči novinárom príkladom. Namiesto toho zostávame v situácii beztrestnosti. Kto si objednal vraždu Jána Kuciaka? Prečo bol zabitý? Mali by sme mať jasnú odpoveď," vyzval Deloire.
Oslobodzujúci rozsudok voči Marianovi K. a Alene Zs. v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej ukazuje potrebu vynaložiť ešte množstvo úsilia, aby sa zaistila spravodlivosť, napísala na svojom twitterovom účte komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.
"Viac ako dva a pol roka po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je dnešný verdikt súdu znakom toho, že je ešte čo robiť, aby sa zaistila spravodlivosť a zabránilo sa beztrestnosti. Rodiny a kolegovia oboch obetí, ako aj celá slovenská spoločnosť si to totiž zaslúžia," uviedla Mijatovičová.

Prezidentku SR Zuzanu Čaputovú verdikt Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej šokoval a potrebuje porozumieť jeho odôvodneniu. Očakáva, že hľadanie spravodlivosti bude pokračovať na Najvyššom súde SR.
"Verdikt súdu ma šokoval a potrebujem porozumieť jeho odôvodneniu. Rešpektujem ho, ale očakávam, že hľadanie spravodlivosti sa nekončí a bude pokračovať na Najvyššom súde. Myslím na rodičov Jána a Martiny a prajem im veľa síl v tejto ťažkej chvíli. Oni aj my všetci si zaslúžime vidieť vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí si vraždu ich detí objednali a sprostredkovali," uviedla hlava štátu v reakcii, ktorú TASR zaslal jej hovorca Martin Strižinec.

Odsúdenie troch páchateľov vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej potvrdzuje, že "tento ohavný skutok sa polícii podarilo objasniť". Pre TASR to uviedol podpredseda parlamentu a líder vznikajúcej strany Hlas - sociálna demokracia Peter Pellegrini.
"Ak je prokuratúra presvedčená, že podala dostatočné dôkazy o dvojici obžalovaných, ktorých dnes súd oslobodil, slovenský právny poriadok im dáva možnosti, ako môžu svoj právny názor obhájiť," dodal Pellegrini v reakcii na vyhlásenie rozsudku.
Jediným spôsobom, ako je možné v demokratických krajinách dosahovať spravodlivosť, je podľa Pellegriniho rešpektovať rozhodnutia súdov ako nezávislej zložky štátnej moci. "Je prirodzené, že na tieto rozhodnutia majú ľudia rôzne názory a že vzbudzujú rôzne emócie, ale tie nemôžu nahrádzať neodňateľnú zodpovednosť súdov za ich rozhodnutia," uviedol s tým, že je nevyhnutné, aby o verdikte súdu nebolo žiadnych pochybností.

V prostredí nedôvery občanov voči polícii, prokuratúre a súdom na Slovensku rozsudok zvyšuje pochybnosti o silnej spravodlivosti. V reakcii na vyhlásenie rozsudku v kauze vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej to na sociálnej sieti uviedla predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová. Rozsudok rešpektuje, no vníma ho ťažko. Ukazuje podľa nej aj to, že boj o spravodlivosť na Slovensku pokračuje.
"Rozhodnutím súdu v kauze Mariana K. a jeho spoločníkov v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa na Slovensku otvára ďalšia etapa boja za spravodlivosť," skonštatovala Remišová.
Rozsudok vníma aj ako začiatok ďalšej etapy "ťažkého boja proti moci tých, ktorí sa stále spoliehajú na systém skorumpovaných sudcov, politikov a štátnych úradníkov".
Šéfka Za ľudí pripomenula, že odkazom Jána Kuciaka je nevzdať sa a neprestať. "Našou úlohou a zodpovednosťou je dnes pracovať pre spravodlivosť tam, kde sme," dodala.

Ak má súd pochybnosť o zistenom stave, musí teoreticky rozhodnúť tak, že nedokázaná vina sa rovná dokázaná nevina. Povedal pre TASR bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor. Reagoval tak na rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ŠTS), ktorý vo štvrtok oslobodil podnikateľa Mariana K. a Alenu Zs. spod obžaloby v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
"Ak súd chce rozhodnúť o vine a treste, musí konštatovať zistenie materiálnej pravdy. Súčasný Trestný poriadok hovorí o tom, že musí zistiť skutok bez dôvodných pochybností. Ak tak nie je, ak teda súd má nejakú pochybnosť o zistenom stave, musí rozhodnúť opak. Lebo vlastne v teórii sa zase hovorí, že nedokázaná vina sa rovná dokázaná nevina, to je pravidlo. To je záver a mne z toho vyplýva samozrejme len, že súd pravdepodobne konštatoval, že skutkový stav nie je zistený bez dôvodných pochybností," uviedol odborník na trestné právo.
Zároveň zdôraznil, že prirodzene nemá informácie o vyšetrovacom spise a nevie ho posúdiť cez jednotlivé dôkazy. "Ak vychádzam len z medializovaných informácií, tak tie informácie neboli celkom presvedčivé. Ale neodvážim sa hodnotiť dôkaznú situáciu, tú hodnotí súd podľa svojho najlepšieho vedomia, svedomia a presvedčenia, a na základe voľného hodnotenia dôkazov. Treba si uvedomiť, že toto je len prvostupňové rozhodnutie. Voči tomuto rozhodnutiu môžu podať strany, či už strana žalujúca alebo žalovaná, opravný prostriedok," objasnil Ivor.
Podľa jeho názoru pocit dôkaznej núdze v prípade nastal potom, ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) podal nový návrh na doplnenie dokazovania na ŠTS. Prokurátor ho podal tri dni pred plánovaným vynesením rozsudku.

Oslobodenie Mariana K. a Aleny Zs. nie je koniec príbehu, myslí si podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO). Uviedol to na sociálnej sieti v reakcii na rozsudok v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Podľa svojich slov vidí nádej v tom, že odvolací súd postihne aj objednávateľov.
"Ak obžaloba presvedčila predsedníčku senátu, ktorú však zvyšní dvaja sudcovia prehlasovali, stále vidím nádej v tom, že odvolací súd postihne aj objednávateľov. Tí nesú najväčšiu vinu na smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej," skonštatoval Grendel.
Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš vyhlásil, že si nevie predstaviť, čo "po tejto nespravodlivosti" prežívajú rodiny zavraždených. "Buďte silní! Božie mlyny melú pomaly, ale isto," reagoval na sociálnej sieti.

Vzhľadom na stav nášho súdnictva nám nezostáva nič iné, len dúfať, že sudcovia rozhodli na základe dôkazov a faktov a nie na základe niečoho iného. Pre TASR to uviedol predseda Národnej rady (NR) SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár. Reagoval tak na rozsudok v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Senát Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) vo štvrtok oslobodil spod obžaloby obžalovaných Mariana K. a Alenu Zs. Obžalovaného Tomáša Sz. súd uznal vinným a vymeral mu trest 25 rokov odňatia slobody. Rozsudok nie je právoplatný.
Miroslava M., ktorý sa priznal, ŠTS ešte v apríli odsúdil na 23-ročný trest odňatia slobody. Ako prvého v kauze koncom minulého roka odsúdili Zoltána Andruskóa na 15 rokov odňatia slobody. V kauze vraždy následne vystupoval ako svedok.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) rešpektuje verdikt súdu vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, je ním však zaskočený. Právo má platiť pre každého rovnako a nemožno niekoho odsúdiť len preto, že si to priali ľudia v uliciach, politici alebo novinári, skonštatoval.
Mikulec hovorí, že mu neprináleží hodnotiť prácu vyšetrovateľov, prokurátorov a ani sudcov. "Ako minister vnútra však vyjadrujem absolútne odhodlanie urobiť všetko pre to, aby polícia mala vždy rozviazané ruky pre poctivú prácu, o ktorú sa bude môcť oprieť prokurátor a aj sudca," uviedol.
Práca investigatívneho novinára je nenahraditeľná a nebezpečná, podotkol Mikulec. Vražda novinára je podľa neho "obludnosť, ktorá nemá vo vyspelej demokratickej spoločnosti obdobu a vrhla Slovensko naspäť do 90. rokov minulého storočia".

Advokát Daniel Lipšic je presvedčený, že obžaloba ponúkla sieť nepriamych dôkazov, ktoré postačovali na uznanie viny. Tie boli nepriestrelné, logicky ucelené a nespochybniteľné. Uviedol to v reakcii na rozsudok súdu vo veci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Prvostupňový rozsudok považuje Lipšic za vecne nesprávny. Spor sa presúva na Najvyšší súd SR a verí, že ten rozhodne spravodlivo.
Lipšicovi sa zdali niektoré veci v rozsudku nelogické. Priblížil, že súd uložil rozhodnutie o vine Tomáša Sz. na základe výpovede Zoltána Andruskóa. "Súd vtedy uveril Andruskóovi pri usvedčovaní Tomáša Sz., ale neuveril mu pri usvedčovaní Mariana K. a Aleny Zs. To nedáva logiku a je to v rozpore s ustanovenou súdnou praxou," podotkol.
Súd hovorí, že Alena Zs. a Marian K. sa pravdepodobne stretli deň po vražde, pokračuje Lipšic. Na stretnutí mala byť prebratá hotovosť pre vykonávateľa vraždy. Poukazuje na to, že obaja stretnutie popierajú. "Z akého dôvodu ho popierajú, ak by to malo byť len nezáväzné stretnutie na káve?" pýta sa advokát.
K sledovaniu novinárov malo prísť na základe pokynu od Mariana K., tvrdí súd. Ten to doteraz popiera aj napriek svedeckým výpovediam. Úvaha súdu, že Andruskó mohol mať fotografie z iného zdroja ako od Mariana K. a Aleny Zs., je podľa Lipšica špekulatívna. "Je potrebné dokázať vinu mimo rozumných pochybností, nie mimo akejkoľvek špekulatívnej povinnosti. Reťazec nepriamych dôkazov podľa mojej mienky vyvoláva istotu, že žiaden iný alternatívny priebeh skutkového deja, vrátane objednávky, byť nemohol," poznamenal.

Rozsudok je obrovská rana pre dôveru v právny štát, keďže objednávatelia nie sú potrestaní. V reakcii na rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej to uviedol predseda mimoparlamentnej strany Spolu Juraj Hipš. Predsedníčka mimoparlamentného Progresívneho Slovenska (PS) Irena Bihariová skonštatovala, že rodina Jána a Martiny, ale aj celé Slovensko, si zaslúži skutočnú spravodlivosť.
Rozsudok sa podľa Hipša ťažko akceptuje. "Verejnosť teraz potrebuje podrobné a dôveryhodné vysvetlenie, prečo súdu nestačili predložené dôkazy, a vyvrátiť akékoľvek pochybnosti o procesných zlyhaniach," uviedol v reakcii, ktoré TASR zaslal hovorca Spolu Matej Bučko.
Verdikt súdu priniesol podľa Bihariovej viac otvorených rán ako pokoja a úľavy, a viac otázok ako odpovedí. "Podľa súdu poznáme páchateľov, ktorí tento ohavný čin vykonali. Motív vraždy však zostal nejasný a objednávatelia nepotrestaní," reagovala na sociálnej sieti Bihariová.
Predseda mimoparlamentnej strany Most-Híd László Sólymos na sociálnej sieti uviedol, že všetci verili, že dnešný deň bude o vynesení definitívneho rozsudku. "Som v šoku, ale samozrejme nič iné mi neostáva, ako rešpektovať rozhodnutie súdu a veriť, že aj keď to trvá dlhšie, ako sme očakávali, vinníci neujdú spravodlivosti," napísal s tým, že úprimne súcití s rodičmi Martiny a Jána.

Copyright © TASR 2020

Verdikt Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý vo štvrtok oslobodil Mariana K. a Alenu Zs. obžalovaných z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, vyvolal v zahraničí rozporuplné pocity.

"Vplyvný slovenský podnikateľ obvinený z vraždy novinára odchádza voľný. Rodičia Kuciaka a Kušnírovej po prečítanu rozsudku ronili slzy a následne sa ponáhľali preč popri dave novinárov," napísala na svojom webe globálna sieť investigatívnych novinárov Projekt na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP).

Barbara Weselová z nemeckej televíznej stanice Deutsche Welle, ktorá osobne pricestovala do Pezinka, uviedla, že rozsudok predstavuje "obrovský úder" pre príbuzných obetí a tých, ktorí na Slovensku dúfajú v zmenu. Známe periodikum Der Spiegel dodáva, že "proces v prípade vraždy novinára má kontroverzný koniec."

Podľa verdiktu súdu neexistoval na uznanie viny Mariana K. a Aleny Zs. dostatok dôkazov. Korešpondent BBC Rob Cameron však na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter poznamenal, že prokurátori sa proti šokujúcemu rozsudku pravdepodobne odvolajú. Poľský web Rzeczpospolita si na dianí v súdnej sieni počas vynášania rozsudku všíma, že vo chvíli, keď obžalovaných uznali za nevinných, rodičia zavraždených ako aj šéfredaktor Aktuality.sk opustili miestnosť.

Nemecký poslanec Európskeho parlamentu Daniel Freund označil rozsudok za "smutný deň pre slobodu médií v Európe". "Podnecovatelia vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice zostávajú nepotrestaní. Spravodlivosti sa ešte musí učiniť zadosť. Nemôžeme dovoliť, aby novinárov vyšetrujúcich korupciu zastrašovali a vraždili," napísal na Twitteri.

V podobnom duchu taktiež na sociálnych sieťach sa vyjadrila aj redaktorka nemeckého celoštátneho týždenníka Die Zeit Simone Brunnerová. "Nechcem si ani predstaviť, čo tento rozsudok znamená pre slovenskú novinársku scénu, v ktorej dva roky po vražde Kuciaka stále panuje strach a zdesenie. Toľko dúfala v signál, že táto vražda nezostane nepotrestaná," skonštatovala na margo štvrtkového rozsudku.

Kočner a Zsuzsová sú nevinní

Kočner a Zsuzsová sú nevinní

Senát Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ŠTS) vo štvrtok oslobodil spod obžaloby v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej obžalovaných Mariana K. a Alenu Zs.
Tomáš Sz. je vinný v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho vo štvrtok odsúdil na 25 rokov. Súd zároveň odsúdil Mariana K. na peňažný trest 5000 eur, alebo na náhradný trest väzenia päť mesiacov za nedovolené ozbrojovanie. Uviedla to v rozsudku predsedníčka senátu Ružena Sabová.

Copyright © TASR 2020

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že nemá právo posudzovať rozhodnutie satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorý napriek teroristickému útoku džihádistov z roku 2015 opäť zverejnil karikatúry proroka Mohameda. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters.
"Posudzovať rozhodnutie novinára či redakcie v súvislosti s ich výberom toho, čo zverejnia, nie je nikdy úlohou francúzskeho prezidenta. Máme totiž slobodu tlače," povedal v utorok Macron počas návštevy Libanonu.
Zároveň však dodal, že je povinnosťou francúzskych občanov byť k sebe zdvorilí, preukazovať si úctu a vyhýbať sa "dialógu nenávisti".
Týždenník tieto karikatúry opäť publikuje pri príležitosti začiatku súdneho procesu s údajnými komplicmi útočníkov, ktorý sa začne v stredu. V rovnaký deň vyjde aj nové číslo časopisu.
Na obale tohtotýždňového vydania je 12 karikatúr, ktoré prvýkrát publikoval dánsky denník Jylland-Posten v roku 2005. Charlie Hebdo ich použil v roku 2006. Karikatúry v tom čase vyvolali medzi moslimami vlnu nespokojnosti. V strede obálky je karikatúra od Jeana Cabuta, ktorý prišiel o život pri útoku na redakciu.
Streľbe, ktorú v redakcii týždenníka 7. januára 2015 spustili bratia Said a Chérif Kouachiovci, podľahlo 12 osôb. Časopis Charlie Hebdo je svojím odtabuizovaným štýlom a provokatívnymi karikatúrami všeobecne považovaný za kontroverzný.

Vo francúzskej metropole Paríž sa začal v stredu súdny proces so 14 osobami, ktoré sa mali v januári 2015 ako komplici podieľať na džihádistických útokoch na redakciu francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo a židovský supermarket. Informovala o tom agentúra AFP.
Pojednávanie sa začalo za prísnych bezpečnostných opatrení. V súdnej sieni bolo prítomných 11 zo 14 podozrivých, z ktorých desiati sedeli v presklených kabínach. Ďalšie tri osoby vrátane manželky jedného z podozrivých utiekli niekoľko dní pred útokmi do Sýrie na územie obsadené Islamským štátom (IS). Dvaja z nich boli údajne zabití v bojoch, tretia osoba je zrejme na úteku. Zatykač je však naďalej vydaný na všetky tri osoby súdené v neprítomnosti.
Predsedajúci sudca Regis De Jorna na začiatok procesu zúčastneným oznámil, že rúška budú povinné počas celého jeho trvania a pojednávanie bude nahrávané.
Počas nasledujúceho dva a pol mesiaca bude vypočutých zhruba 150 expertov a svedkov.
Protiteroristický prokurátor Jean-Francois Ricard uviedol, že tento proces má dva ciele — priblížiť sa k pravde a nechať prehovoriť preživších.
Týždenník Charlie Hebdo v deň začatia procesu symbolicky opäť zverejnil karikatúry proroka Mohameda. "Je to podstatou prístupu Charlie Hebdo: Odmieta vzdať sa našich slobôd, nášho smiechu a dokonca nášho rúhania sa," povedal pred vstupom do pojednávacej miestnosti právnik tohto časopisu Richard Malka.
Obeťou streľby, ktorú v redakcii týždenníka 7. januára 2015 spustili bratia Said a Chérif Kouachiovci, sa stalo 12 osôb vrátane najuznávanejších francúzskych karikaturistov.
O deň neskôr Amedy Coulibaly, spojenec Chérifa Kouachiho, pri rutinnej dopravnej kontrole na parížskom predmestí Montrouge zabil policajtku. Coulibaly 9. januára počas rukojemníckej drámy v kóšer supermarkete na parížskom predmestí Porte de Vincennes zabil aj štyroch židov.
Všetkých troch teroristov neskôr zastrelila polícia.
Útoky predznamenali vlnu islamistického násilia, ktoré si vo Francúzsku vyžiadalo 258 mŕtvych a vyvolalo diskusiu o bezpečnosti, ako aj o spolužití v multikultúrnej spoločnosti.

Videozábery potvrdzujúce neprimerané násilie členov letiskovej polície voči slovenskému občanovi Jozefovi Chovancovi na letisku v Charleroi získali belgické médiá so súhlasom Chovancovej vdovy. Uviedla to v stredu flámska verejnoprávna televízia VRT, ktorá s Henrietou Chovancovou urobila rozhovor na území Slovenska. Rozhovor prebiehal v angličtine.
Chovancová v rozhovore pre VRT uviedla, že manžela jej už síce nikto nevráti, ale tento prípad, ktorý vzbudil veľkú mediálnu pozornosť v Belgicku i na Slovensku, možno pomôže zachrániť niekoho iného pred policajtmi, ktorých nazvala "šelmami".
Slovenka priznala, že definitívne stratila dôveru v belgické úrady. "Každý chráni sám seba, takže som nemohla inak než zverejniť tieto zábery pre všetkých," vysvetlila. Zároveň vyjadrila obavy, že možno sa nikdy nedozvie celú pravdu o okolnostiach smrti svojho manžela.
Zábery priemyselnej kamery z cely predbežného zadržania na letisku, na ktorých polícia "upokojuje" jej manžela kľačaním na jeho tele - pričom jedna z policajtiek hajluje - a privolaní lekári majú neprofesionálne a neetické správanie, uzreli svetlo sveta po dohode Chovancovej s jej právnikmi, ktorých si najala v júli 2019.
Chovancová uviedla, že poslednýkrát manžela počula 23. februára 2018, keď jej telefonoval už z letiska v Charleroi. Do Bratislavy však nedorazil a krátko pred polnocou jej telefonoval švagor a vysvetlil, že jej manžela zatkla polícia a musí prenocovať v cele na letisku.
Na druhý deň zdvihla mobil jej manžela neznáma osoba. Chovancová sa dozvedela, že jej muž je v nemocnici v kritickom stave. Ešte v ten deň odišla s dcérou autom do Belgicka a po príchode do nemocnice jej lekári povedali, že manžel je v stave mozgovej smrti a je len otázkou času, kedy ho odpoja od prístrojov, ktoré ho udržiavali pri živote.
"Som si istá, že zomrel v cele. Nemyslím si, že zomrel na následky infarktu. Myslím si, že ho polícia udusila. Infarkt bol iba manévrom, ktorý mal všetko utajiť," povedala Chovancová pre VRT.
Pripomenula aj to, aký šok zažila, keď uvidela zábery policajného zásahu v cele na letisku. Je presvedčená, že policajti spôsobili jeho smrť, a nerozumie, prečo po celé hodiny jeho situáciu neriešili, aj keď sa im všemožne snažil dať najavo, že má nejaký problém. "Jednoducho to ignorovali," skonštatovala.
Slovenka je tiež presvedčená, že vyšetrujúca sudkyňa poverená týmto prípadom a preverením postupov polície zrejme niekoho chráni. "Ako si ináč vysvetliť, že ani po oboznámení sa s videozábermi z letiskovej cely polícia nekonala ráznejšie?" kladie si otázku.
Sudkyňa mala byť vymenená už dávno, myslí si Chovancová a poznamenáva, že ona to aj požadovala - a práve skutočnosť, že napriek tomu sa nič nedialo a vyšetrovanie viazlo, ju priviedlo k rozhodnutiu ponúknuť zábery o správaní policajtov z cely médiám, o čom vopred informovala aj svojich právnikov.
Chovancová priznala, že stratila všetku dôveru v belgické úrady a najmä v bývalého ministra vnútra Jana Jambona, ktorý mal o prípade jej muža viacero protichodných vyhlásení.
Generálny komisár federálnej polície Marc De Mesmaeker v utorok v belgickom parlamente uviedol, že sa s ňou chce stretnúť. Vdova po Chovancovi však tvrdí, že jej na tom nezáleží: "Chcem len, aby vyšetrovanie prebehlo dôkladne," odkázala.
Priznala, že ju nezaujíma politické pozadie prípadu, o ktorom píšu belgické médiá, ale bolo by správne, aby tí, ktorí pochybili, už nezastávali svoje funkcie.
"Niektorí ľudia možno budú nakoniec potrestaní - naozaj v to dúfam -, ale kto ich chráni, kto je za nimi? Chcem to vedieť. Pretože si nemyslím, že je to prvýkrát, keď sa také niečo v Belgicku stalo," uviedla Chovancová v závere rozhovoru pre VRT.

Koalícia 16 novinárskych organizácií a organizácií pre slobodu tlače a slobodu slova v stredu napísala výkonnej podpredsedníčke Európskej komisie Margrethe Vestagerovej otvorený list, v ktorom ju žiada o riešenie sťažností, podľa ktorých "maďarská vláda porušila európske pravidlá štátnej pomoci s cieľom podkopať pluralitu médií". Informuje o tom server 444.hu s odvolaním sa na Medzinárodný tlačový inštitút (IPI).
Medzi 16 organizácií, ktoré list podpísali, patria európske organizácie ako Európska federácia novinárov (EFJ) či Európske centrum pre slobodu tlače a médií, britská organizácia Article 19, ale aj americký Výbor na ochranu novinárov (CPJ).
V liste organizácie spomenuli maďarský mediálny zákon z roku 2011, ktorým podľa nich maďarská vláda "manipuluje mediálny trh". Napísali, že rozdelenie štátnej reklamy pre média pod vedením úradu premiéra Viktora Orbána je nerovnomerné: "Podporuje provládne média a nezávislé média naopak oberá o príjmy".
Ako príklad v liste uviedli maďarský portál Index.hu, v ktorom minulý mesiac podali viacerí novinári výpovede pre obavy zo straty nezávislosti tohto média. V liste predstavitelia organizácií uvádzajú, že v uplynulých rokoch nedostal portál Index.hu "prakticky nič zo štátnej reklamy, aj keď patril medzi lídrov trhu". Naopak provládny portál Origo.hu podľa nich zo štátnej reklamy ťažil.
EK sa doposiaľ nevyjadrila k podobným listom tejto koalície z rokov 2016 a 2018. Podľa organizácií však patrí ochrana nenarušenej hospodárskej súťaže medzi základné hodnoty EÚ, pričom vyjadrili obavy, že ak sa Komisia k situácii naďalej nebude vyjadrovať, podporí tým ďalšie zhoršenie situácie na maďarskom mediálnom trhu.

Copyright © TASR 2020

Záujemcovia o kúpu vydavateľstva Mladá fronta sa včera stretli v elektronickej aukcii. Vyvolávacia cena bola 36 miliónov korún a minimálne prihodenie potom 100.000 CZK. Podnik vydávajúci napríklad týždenník Euro sa predáva očistený o záväzky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu.
Na nového majiteľa prejdú všetky autorské kontrakty, ochranné známky a celé portfólio titulov. V insolvenčnom konaní s vydavateľstvom sa s pohľadávkami prihlásilo viac ako 400 veriteľov, ktorí žiadajú približne 400 miliónov korún. Pohľadávky by mali byť hradené z výnosu aukcie.
Výsledkom finálneho predaja podniku by malo byť získanie nového majiteľa do 10. septembra. Novým vlastníkom Mladej fronty sa stane záujemcu, ktorý ponúkne najvyššiu cenu a súd ho následne potvrdí.
Vlajkovou loďou vydavateľstva je týždenník Euro a portál Euro.cz. Spolu s týždenníkom Euro vychádza tiež Top špeciály, lifestylové magazíny Esencia a Hipster. Divízia Online prevádzkuje tiež ekonomický web Finance.cz a ďalších 12 špecializovaných online titulov. Divízia Knihy na trh ročne uvedie okolo 250 nových knižných titulov pre širokú verejnosť a odborníkmi v zdravotníctve. Portfólio vydavateľstvo dopĺňajú auto-moto a hobby magazíny, zdravotnícke časopisy, pre najmenšie deti časopis Bodky, magazín Mamičkin Bodky a časopis Bodka pre deti od šiestich rokov.
Majiteľom vydavateľstva je podnikateľ František Savov, ktorý žije v Londýne a v SR je obvinený v kauze daňových podvodov.

Kremeľ pripustil, že v bieloruských televíziách namiesto prepustených miestnych novinárov pracujú ľudia z ruskej televízie RT platenej ruským štátom. Stanica RT je považovaná za nástroj propagandy Kremľa.
„Tam (v bieloruských televíziách) skutočne prepúšťali pracovníkov. Je jasné, že ide o štátne televízie a že štát nemôže zostať bez svojich štátnych televízií. A ak ma pamäť neklame, tak právna podoba organizácie RT umožňuje samostatne rozhodovať o vyslaní jej pracovníkov. Viac k tomu nemám čo povedať,“ vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov.
Pripustil, že nevie, kto a ako platí pracovníkov ruskej RT v bieloruských televíziách.

Copyright © ČTK 2020

Desiatky novinárov v stredu protestovali pred policajnou stanicou v bieloruskom Minsku proti zadržaniu ich kolegov, ktorí pokrývali demonštrácie proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Niekoľkých novinárov z bieloruských spravodajských médií zadržali policajti v utorok na základe obvinení z účasti na nepovolenej demonštrácii. V prípade, že ich uznajú vinnými, im hrozia pokuty alebo odňatie slobody do 15 dní.

Bieloruská vláda pri snahe potlačiť obrovské protesty zakročila aj proti novinárom. Mnohým bieloruským žurnalistom odobrala akreditácie a niektorých ich zahraničných kolegov deportovala. Proti zásahu voči médiám v Bielorusku sa ohradila Európska únia aj Spojené štáty americké.

Počas utorkových protestov v Bielorusku, do ktorých sa zapojili aj študenti, polícia zadržala podľa ministerstva vnútra 128 ľudí na základe spomenutých obvinení, pričom len v hlavnom meste Minsk ich bolo 95. V stredu bolo vo väzbe čakajúc na súdne pojednávanie 39 osôb.

Masívne demonštrácie vypukli po prezidentských voľbách z 9. augusta. Protestujúci v Bielorusku považujú výsledky volieb za zmanipulované, Alexander Lukašenko v nich podľa oficiálnych čísel získal 80 % voličských hlasov. Prvé dni demonštrácií sprevádzali násilné zákroky polície, ktorá rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a obuškami a zadržala takmer 7000 ľudí. Stovky ľudí utrpeli zranenia a najmenej traja zomreli.

Po tom, ako tvrdý zásah vyvolal medzinárodné pobúrenie, sa vláda začala vyhýbať takýmto zákrokom voči demonštrantom a protesty sa snaží ukončiť skôr vyhrážkami a selektívnym väznením aktivistov. Úrady zadržali viacero organizátorov štrajkov vo fabrikách a začali vyšetrovanie opozičnej Koordinačnej rady, ktorej cieľom je demokratický prechod moci v krajine, pričom dvoch jej členov odsúdili na 10 dní väzenia, a viacero ďalších, vrátane laureátky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevičovej, predvolali na výsluch.

Člen rady a niekdajší minister kultúry Pavel Latuško v utorok vycestoval do Poľska po tom, čo sa mu vyhrážali vypočúvaním. Deň predtým mu Lukašenko pohrozil, že prekročil "červenú líniu" a mohol by čeliť stíhaniu. Latuško pre agentúru AP uviedol, že sa tento mesiac plánuje vrátiť do Bieloruska, najprv sa však zúčastní na konferencii v Poľsku a navštívi Litvu. "Neporušil som zákon. Problém je, že ústava a zákon už v Bielorusku nefungujú. Je zvláštne počuť prezidenta vynášať obvinenia, ktoré môžno robiť len na súde," povedal v telefonickom rozhovore.