MEDIA NEWS
Úrady v čínskom hlavnom meste Peking zadržali austrálsku občianku narodenú v Číne Cheng Lei (Čcheng Lej), ktorá pracovala ako televízna moderátorka pre anglickojazyčnú čínsku televíziu CGTN. Oznámila to v pondelok večer miestneho času austrálska ministerka zahraničných vecí Marise Payneová s tým, že novinárku zadržali už pred dvoma týždňami, informuje agentúra DPA.
Austrálski predstavitelia sa o zadržaní novinárky dozvedeli 14. augusta a 27. augusta bol k nej austrálskej ambasáde prostredníctvom videospojenia umožnený konzulárny prístup. Payneová pri tejto príležitosti uistila, že hlásateľke a jej rodine bude naďalej poskytovaná pomoc.
Novinárka, ktorá je matkou dvoch detí, nie je oficiálne obžalovaná ani zadržaná, no nachádza sa "pod dohľadom v zariadení na určenom mieste", uviedla austrálska stanica ABC. Podľa tohto zdroja môže byť zadržiavaná a vypočúvaná ako podozrivá až šesť mesiacov bez prístupu k právnickej pomoci.
Obe deti zadržiavanej spravodajkyne sú u jej rodiny v meste Melbourne. Dôvod jej zadržania nie je známy.
Pre štátnu stanicu CGTN pracuje Čcheng Lej už osem rokov a venuje sa prevažne hospodárskym správam. Stanica jej osobný profil zo svojej webovej stránky medzičasom stiahla.
Vzájomné vzťahy medzi Austráliou a jej najvýznamnejším obchodným partnerom Čínou sú v súčasnosti napäté, a to najmä odvtedy, čo vláda v Canberre požiadala o nezávislé medzinárodné vyšetrovanie vzniku pandémie koronavírusu v Číne. Peking Austráliu obviňuje zo špionáže a čínskym študentom i turistom odporučil, aby do Austrálie necestovali.
Čína od januára 2019 pre podozrenia zo špionáže zadržiava čínsko-austrálskeho spisovateľa Yanga Hengjuna (Jang Cheng-ťüna).
V ďalšom čísle francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo sa opäť objavia karikatúry proroka Mohameda, informovala v utorok agentúra AFP.
Redakcia Charlie Hebdo sa v roku 2015 stala terčom teroristického útoku džihádistov. Týždenník karikatúry opäť publikuje pri príležitosti začiatku súdneho procesu s údajnými komplicmi útočníkov, ktorý sa začne v stredu. V rovnaký deň vyjde aj nové číslo časopisu.
"Nikdy neustúpime. Nikdy sa nevzdáme," uviedol karikaturista a väčšinový vlastník týždenníka Laurent Sourisseau, známy pod prezývkou Riss.
Obal tohtotýždňového vydania obsahuje dvanásť karikatúr, ktoré prvýkrát publikoval dánsky denník Jylland-Posten v roku 2005. Charlie Hebdo ich použil v roku 2006. Karikatúry v tom čase vyvolali vlnu nespokojnosti medzi Moslimami.
V strede obálky je karikatúra od Jeana Cabuta, ktorý prišiel o život pri útoku na redakciu.
"To všetko, len pre toto," píše sa v titulku. Edičný tím týždenníka uviedol, že začiatok procesu je vhodný čas pre opätovnú publikáciu karikatúr.
"Často nás od januára roku 2015 vyzývali na publikovanie iných karikatúr (proroka) Mohameda. Všetky výzvy sme odmietli. Nie preto, že by to nebolo dovolené - zákon nám to umožňuje - ale preto, že sme na to potrebovali dobrý dôvod, taký, ktorý má zmysel, a ktorý niečo prinesie do diskusie," vysvetlili editori.
Súdny proces so 14 údajnými komplicmi džihádistických útokov na redakciu Charlie Hebdo a židovský supermarket sa začne v stredu.
Útoky predznamenali vlnu islamistického násilia, ktoré si vo Francúzsku vyžiadalo 258 mŕtvych a vyvolalo diskusiu o bezpečnosti, ako aj o spolužití v multikultúrnej spoločnosti.
Streľbe, ktorú 7. januára 2015 spustili v redakcii týždenníka bratia Said a Chérif Kouachiovci, podľahlo 12 osôb. Týždenník Charlie Hebdo je svojím odtabuizovaným štýlom a provokatívnymi karikatúrami všeobecne považovaný za kontroverzný.
Copyright © TASR 2020
Spoločnosť Facebook pohrozila, že používateľom svojej platformy zakáže v Austrálii zverejňovať spravodajský obsah. Reaguje tak na pripravovaný zákon, ktorým sa tamojšia vláda usiluje prinútiť technologické giganty platiť vydavateľom za ich spravodajstvo. Facebook vyhlásil, že ak sa návrh stane zákonom, zakáže používateľom v Austrálii zdieľať spravodajstvo na svojej rovnomennej sociálnej sieti aj na službe Instagram, informuje spravodajský portál BBC.
Austrálska komisia pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľov (ACCC), ktorá danú legislatívu navrhla, na hrozbu Facebooku zareagovala s tým, že je "zle načasovaná a mylná". Jej predseda Rod Sims vysvetlil, že cieľom zákona je "priniesť spravodlivosť a transparentnosť do vzťahu Facebooku a Googlu s austrálskymi mediálnymi spoločnosťami". Tie podľa ACCC majú problémy v dôsledku straty príjmov z reklamy.
Výkonný riaditeľ Facebooku pre Austráliu a Nový Zéland Will Easton v blogovom príspevku poukázal na to, že návrh zákona "nerozumie dynamike na internete" a naopak "poškodí samotným spravodajským organizáciám, ktoré sa vláda snaží ochrániť". Legislatíva podľa neho prinúti Facebook platiť za obsah, ktorý na jeho platforme vydavatelia zverejňujú dobrovoľne, aby zlepšili návštevnosť svojich webstránok. Facebook podľa Eastona odkázal počas prvých piatich mesiacov tohto roka zo svojej platformy na austrálske spravodajské weby 2,3 miliardy klikov v hodnote zhruba 200 miliónov austrálskych dolárov (v prepočte zhruba 123 miliónov eur). "Nie je to naša prvá voľba, je naša posledná," dodal Easton s tým, že ďalších služieb Facebooku sa zákaz nedotkne.
Hovorca Facebooku pre BBC uviedol, že čoskoro poskytne špecifické detaily o tom, ako uplatnia zákaz.
Minulý mesiac v súvislosti s austrálskou legislatívou varoval svojich používateľov aj Google. Výsledkom zákona by sa podľa neho mohli "dramaticky zhoršiť" jeho vyhľadávacie služby.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
