MEDIA NEWS
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že nemá právo posudzovať rozhodnutie satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorý napriek teroristickému útoku džihádistov z roku 2015 opäť zverejnil karikatúry proroka Mohameda. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters.
"Posudzovať rozhodnutie novinára či redakcie v súvislosti s ich výberom toho, čo zverejnia, nie je nikdy úlohou francúzskeho prezidenta. Máme totiž slobodu tlače," povedal v utorok Macron počas návštevy Libanonu.
Zároveň však dodal, že je povinnosťou francúzskych občanov byť k sebe zdvorilí, preukazovať si úctu a vyhýbať sa "dialógu nenávisti".
Týždenník tieto karikatúry opäť publikuje pri príležitosti začiatku súdneho procesu s údajnými komplicmi útočníkov, ktorý sa začne v stredu. V rovnaký deň vyjde aj nové číslo časopisu.
Na obale tohtotýždňového vydania je 12 karikatúr, ktoré prvýkrát publikoval dánsky denník Jylland-Posten v roku 2005. Charlie Hebdo ich použil v roku 2006. Karikatúry v tom čase vyvolali medzi moslimami vlnu nespokojnosti. V strede obálky je karikatúra od Jeana Cabuta, ktorý prišiel o život pri útoku na redakciu.
Streľbe, ktorú v redakcii týždenníka 7. januára 2015 spustili bratia Said a Chérif Kouachiovci, podľahlo 12 osôb. Časopis Charlie Hebdo je svojím odtabuizovaným štýlom a provokatívnymi karikatúrami všeobecne považovaný za kontroverzný.
Vo francúzskej metropole Paríž sa začal v stredu súdny proces so 14 osobami, ktoré sa mali v januári 2015 ako komplici podieľať na džihádistických útokoch na redakciu francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo a židovský supermarket. Informovala o tom agentúra AFP.
Pojednávanie sa začalo za prísnych bezpečnostných opatrení. V súdnej sieni bolo prítomných 11 zo 14 podozrivých, z ktorých desiati sedeli v presklených kabínach. Ďalšie tri osoby vrátane manželky jedného z podozrivých utiekli niekoľko dní pred útokmi do Sýrie na územie obsadené Islamským štátom (IS). Dvaja z nich boli údajne zabití v bojoch, tretia osoba je zrejme na úteku. Zatykač je však naďalej vydaný na všetky tri osoby súdené v neprítomnosti.
Predsedajúci sudca Regis De Jorna na začiatok procesu zúčastneným oznámil, že rúška budú povinné počas celého jeho trvania a pojednávanie bude nahrávané.
Počas nasledujúceho dva a pol mesiaca bude vypočutých zhruba 150 expertov a svedkov.
Protiteroristický prokurátor Jean-Francois Ricard uviedol, že tento proces má dva ciele — priblížiť sa k pravde a nechať prehovoriť preživších.
Týždenník Charlie Hebdo v deň začatia procesu symbolicky opäť zverejnil karikatúry proroka Mohameda. "Je to podstatou prístupu Charlie Hebdo: Odmieta vzdať sa našich slobôd, nášho smiechu a dokonca nášho rúhania sa," povedal pred vstupom do pojednávacej miestnosti právnik tohto časopisu Richard Malka.
Obeťou streľby, ktorú v redakcii týždenníka 7. januára 2015 spustili bratia Said a Chérif Kouachiovci, sa stalo 12 osôb vrátane najuznávanejších francúzskych karikaturistov.
O deň neskôr Amedy Coulibaly, spojenec Chérifa Kouachiho, pri rutinnej dopravnej kontrole na parížskom predmestí Montrouge zabil policajtku. Coulibaly 9. januára počas rukojemníckej drámy v kóšer supermarkete na parížskom predmestí Porte de Vincennes zabil aj štyroch židov.
Všetkých troch teroristov neskôr zastrelila polícia.
Útoky predznamenali vlnu islamistického násilia, ktoré si vo Francúzsku vyžiadalo 258 mŕtvych a vyvolalo diskusiu o bezpečnosti, ako aj o spolužití v multikultúrnej spoločnosti.
Chovancová v rozhovore pre VRT uviedla, že manžela jej už síce nikto nevráti, ale tento prípad, ktorý vzbudil veľkú mediálnu pozornosť v Belgicku i na Slovensku, možno pomôže zachrániť niekoho iného pred policajtmi, ktorých nazvala "šelmami".
Slovenka priznala, že definitívne stratila dôveru v belgické úrady. "Každý chráni sám seba, takže som nemohla inak než zverejniť tieto zábery pre všetkých," vysvetlila. Zároveň vyjadrila obavy, že možno sa nikdy nedozvie celú pravdu o okolnostiach smrti svojho manžela.
Zábery priemyselnej kamery z cely predbežného zadržania na letisku, na ktorých polícia "upokojuje" jej manžela kľačaním na jeho tele - pričom jedna z policajtiek hajluje - a privolaní lekári majú neprofesionálne a neetické správanie, uzreli svetlo sveta po dohode Chovancovej s jej právnikmi, ktorých si najala v júli 2019.
Chovancová uviedla, že poslednýkrát manžela počula 23. februára 2018, keď jej telefonoval už z letiska v Charleroi. Do Bratislavy však nedorazil a krátko pred polnocou jej telefonoval švagor a vysvetlil, že jej manžela zatkla polícia a musí prenocovať v cele na letisku.
Na druhý deň zdvihla mobil jej manžela neznáma osoba. Chovancová sa dozvedela, že jej muž je v nemocnici v kritickom stave. Ešte v ten deň odišla s dcérou autom do Belgicka a po príchode do nemocnice jej lekári povedali, že manžel je v stave mozgovej smrti a je len otázkou času, kedy ho odpoja od prístrojov, ktoré ho udržiavali pri živote.
"Som si istá, že zomrel v cele. Nemyslím si, že zomrel na následky infarktu. Myslím si, že ho polícia udusila. Infarkt bol iba manévrom, ktorý mal všetko utajiť," povedala Chovancová pre VRT.
Pripomenula aj to, aký šok zažila, keď uvidela zábery policajného zásahu v cele na letisku. Je presvedčená, že policajti spôsobili jeho smrť, a nerozumie, prečo po celé hodiny jeho situáciu neriešili, aj keď sa im všemožne snažil dať najavo, že má nejaký problém. "Jednoducho to ignorovali," skonštatovala.
Slovenka je tiež presvedčená, že vyšetrujúca sudkyňa poverená týmto prípadom a preverením postupov polície zrejme niekoho chráni. "Ako si ináč vysvetliť, že ani po oboznámení sa s videozábermi z letiskovej cely polícia nekonala ráznejšie?" kladie si otázku.
Sudkyňa mala byť vymenená už dávno, myslí si Chovancová a poznamenáva, že ona to aj požadovala - a práve skutočnosť, že napriek tomu sa nič nedialo a vyšetrovanie viazlo, ju priviedlo k rozhodnutiu ponúknuť zábery o správaní policajtov z cely médiám, o čom vopred informovala aj svojich právnikov.
Chovancová priznala, že stratila všetku dôveru v belgické úrady a najmä v bývalého ministra vnútra Jana Jambona, ktorý mal o prípade jej muža viacero protichodných vyhlásení.
Generálny komisár federálnej polície Marc De Mesmaeker v utorok v belgickom parlamente uviedol, že sa s ňou chce stretnúť. Vdova po Chovancovi však tvrdí, že jej na tom nezáleží: "Chcem len, aby vyšetrovanie prebehlo dôkladne," odkázala.
Priznala, že ju nezaujíma politické pozadie prípadu, o ktorom píšu belgické médiá, ale bolo by správne, aby tí, ktorí pochybili, už nezastávali svoje funkcie.
"Niektorí ľudia možno budú nakoniec potrestaní - naozaj v to dúfam -, ale kto ich chráni, kto je za nimi? Chcem to vedieť. Pretože si nemyslím, že je to prvýkrát, keď sa také niečo v Belgicku stalo," uviedla Chovancová v závere rozhovoru pre VRT.
Koalícia 16 novinárskych organizácií a organizácií pre slobodu tlače a slobodu slova v stredu napísala výkonnej podpredsedníčke Európskej komisie Margrethe Vestagerovej otvorený list, v ktorom ju žiada o riešenie sťažností, podľa ktorých "maďarská vláda porušila európske pravidlá štátnej pomoci s cieľom podkopať pluralitu médií". Informuje o tom server 444.hu s odvolaním sa na Medzinárodný tlačový inštitút (IPI).
Medzi 16 organizácií, ktoré list podpísali, patria európske organizácie ako Európska federácia novinárov (EFJ) či Európske centrum pre slobodu tlače a médií, britská organizácia Article 19, ale aj americký Výbor na ochranu novinárov (CPJ).
V liste organizácie spomenuli maďarský mediálny zákon z roku 2011, ktorým podľa nich maďarská vláda "manipuluje mediálny trh". Napísali, že rozdelenie štátnej reklamy pre média pod vedením úradu premiéra Viktora Orbána je nerovnomerné: "Podporuje provládne média a nezávislé média naopak oberá o príjmy".
Ako príklad v liste uviedli maďarský portál Index.hu, v ktorom minulý mesiac podali viacerí novinári výpovede pre obavy zo straty nezávislosti tohto média. V liste predstavitelia organizácií uvádzajú, že v uplynulých rokoch nedostal portál Index.hu "prakticky nič zo štátnej reklamy, aj keď patril medzi lídrov trhu". Naopak provládny portál Origo.hu podľa nich zo štátnej reklamy ťažil.
EK sa doposiaľ nevyjadrila k podobným listom tejto koalície z rokov 2016 a 2018. Podľa organizácií však patrí ochrana nenarušenej hospodárskej súťaže medzi základné hodnoty EÚ, pričom vyjadrili obavy, že ak sa Komisia k situácii naďalej nebude vyjadrovať, podporí tým ďalšie zhoršenie situácie na maďarskom mediálnom trhu.
Copyright © TASR 2020
Na nového majiteľa prejdú všetky autorské kontrakty, ochranné známky a celé portfólio titulov. V insolvenčnom konaní s vydavateľstvom sa s pohľadávkami prihlásilo viac ako 400 veriteľov, ktorí žiadajú približne 400 miliónov korún. Pohľadávky by mali byť hradené z výnosu aukcie.
Výsledkom finálneho predaja podniku by malo byť získanie nového majiteľa do 10. septembra. Novým vlastníkom Mladej fronty sa stane záujemcu, ktorý ponúkne najvyššiu cenu a súd ho následne potvrdí.
Vlajkovou loďou vydavateľstva je týždenník Euro a portál Euro.cz. Spolu s týždenníkom Euro vychádza tiež Top špeciály, lifestylové magazíny Esencia a Hipster. Divízia Online prevádzkuje tiež ekonomický web Finance.cz a ďalších 12 špecializovaných online titulov. Divízia Knihy na trh ročne uvedie okolo 250 nových knižných titulov pre širokú verejnosť a odborníkmi v zdravotníctve. Portfólio vydavateľstvo dopĺňajú auto-moto a hobby magazíny, zdravotnícke časopisy, pre najmenšie deti časopis Bodky, magazín Mamičkin Bodky a časopis Bodka pre deti od šiestich rokov.
Majiteľom vydavateľstva je podnikateľ František Savov, ktorý žije v Londýne a v SR je obvinený v kauze daňových podvodov.
„Tam (v bieloruských televíziách) skutočne prepúšťali pracovníkov. Je jasné, že ide o štátne televízie a že štát nemôže zostať bez svojich štátnych televízií. A ak ma pamäť neklame, tak právna podoba organizácie RT umožňuje samostatne rozhodovať o vyslaní jej pracovníkov. Viac k tomu nemám čo povedať,“ vyhlásil hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov.
Pripustil, že nevie, kto a ako platí pracovníkov ruskej RT v bieloruských televíziách.
Copyright © ČTK 2020
:format(webp)/cdn.vox-cdn.com/uploads/chorus_image/image/67212068/GettyImages_1228069037.0.jpg)
Desiatky novinárov v stredu protestovali pred policajnou stanicou v bieloruskom Minsku proti zadržaniu ich kolegov, ktorí pokrývali demonštrácie proti prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Niekoľkých novinárov z bieloruských spravodajských médií zadržali policajti v utorok na základe obvinení z účasti na nepovolenej demonštrácii. V prípade, že ich uznajú vinnými, im hrozia pokuty alebo odňatie slobody do 15 dní.
Bieloruská vláda pri snahe potlačiť obrovské protesty zakročila aj proti novinárom. Mnohým bieloruským žurnalistom odobrala akreditácie a niektorých ich zahraničných kolegov deportovala. Proti zásahu voči médiám v Bielorusku sa ohradila Európska únia aj Spojené štáty americké.
Počas utorkových protestov v Bielorusku, do ktorých sa zapojili aj študenti, polícia zadržala podľa ministerstva vnútra 128 ľudí na základe spomenutých obvinení, pričom len v hlavnom meste Minsk ich bolo 95. V stredu bolo vo väzbe čakajúc na súdne pojednávanie 39 osôb.
Masívne demonštrácie vypukli po prezidentských voľbách z 9. augusta. Protestujúci v Bielorusku považujú výsledky volieb za zmanipulované, Alexander Lukašenko v nich podľa oficiálnych čísel získal 80 % voličských hlasov. Prvé dni demonštrácií sprevádzali násilné zákroky polície, ktorá rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a obuškami a zadržala takmer 7000 ľudí. Stovky ľudí utrpeli zranenia a najmenej traja zomreli.
Po tom, ako tvrdý zásah vyvolal medzinárodné pobúrenie, sa vláda začala vyhýbať takýmto zákrokom voči demonštrantom a protesty sa snaží ukončiť skôr vyhrážkami a selektívnym väznením aktivistov. Úrady zadržali viacero organizátorov štrajkov vo fabrikách a začali vyšetrovanie opozičnej Koordinačnej rady, ktorej cieľom je demokratický prechod moci v krajine, pričom dvoch jej členov odsúdili na 10 dní väzenia, a viacero ďalších, vrátane laureátky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevičovej, predvolali na výsluch.
Člen rady a niekdajší minister kultúry Pavel Latuško v utorok vycestoval do Poľska po tom, čo sa mu vyhrážali vypočúvaním. Deň predtým mu Lukašenko pohrozil, že prekročil "červenú líniu" a mohol by čeliť stíhaniu. Latuško pre agentúru AP uviedol, že sa tento mesiac plánuje vrátiť do Bieloruska, najprv sa však zúčastní na konferencii v Poľsku a navštívi Litvu. "Neporušil som zákon. Problém je, že ústava a zákon už v Bielorusku nefungujú. Je zvláštne počuť prezidenta vynášať obvinenia, ktoré môžno robiť len na súde," povedal v telefonickom rozhovore.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
