Zomrela Betty Whiteová

Zomrela Betty Whiteová

 

Vo veku 99 rokov zomrela v piatok americká herečka Betty Whiteová. Za svoju viac ako sedem dekád trvajúcu kariéru si zahrala v populárnych amerických seriáloch ako The Golden Girls či The Mary Tyler Moore Show. O úmrtí herečky, ktorá by o viac ako dva týždne oslávila 100. Narodeniny, informovali americké médiá s odvolaním sa na oznámenie jej PR manažéra Jeffa Witjasa.
"Hoci mala Betty už takmer 100 rokov, myslel som si, že bude žiť večne," povedal Witjas časopisu People.
Betty Whiteová sa narodila 17. januára 1922 v obci Oak Park v americkom štáte Illinois. Rodina Whiteovcov sa počas vrcholiacej Veľkej hospodárskej krízy presťahovala do Los Angeles, pričom Betty, ktorá bola jedináčikom, tam koncom 30. rokov začala pracovať ako herečka a modelka, píše spravodajská stanica BBC.
Jej začínajúcu kariéru však prerušila druhá svetová vojna, počas ktorej pôsobila v dobrovoľníckej službe amerických žien. Po vojne sa vrátila k šoubiznisu, najskôr však nevedela nájsť herecké uplatnenie a tak namiesto toho pôsobila v rozhlase, kde mala aj vlastnú reláciu.
Na televízne obrazovky sa vrátila v roku 1949, keď spoločne s Alom Jarvisom uvádzala zábavnú šou Hollywood on Television.
Veľký herecký úspech zožala v 70. rokoch vďaka úlohe Sue Ann Nivensovej v seriáli The Mary Tyler Moore Show. Najviac ju však preslávilo až stvárnenie naivnej a milej Rose Nylundovej v seriáli The Golden Girls, ktorý sa v USA vysielal v 80. a 90. rokoch. Získala viacero prestížnych ocenení vrátane Grammy v roku 2012 (v kategórii hovorené slovo) a ôsmich televíznych cien Emmy, z ktorých poslednú (za celoživotné dielo) jej udelili v roku 2015.
Bola trikrát vydatá, pričom jej posledným manželom — a podľa jej slov "láskou jej života" — bol americký herec Allen Ludden, s ktorým ostala až do jeho smrti v roku 1981. Vlastné deti Whiteová nemala, bola však nevlastnou matkou troch Luddenových potomkov z jeho predošlého manželstva.



Zdroj: TASR

RTVS na Nový rok odvysiela dokument Slovenská filharmónia v Dubaji

RTVS na Nový rok odvysiela dokument 

 

Slovenská filharmónia v Dubaji 

 

RTVS odvysiela 1. januára na Dvojke cestopisný dokumentárny film Slovenská filharmónia v Dubaji. TASR o tom informovala štátna tajomníčka Slovenskej filharmónie Martina Tolstova. Slovenská filharmónia sa v Dubaji predstavila na medzinárodnom hudobnom festivale In Classica na štyroch koncertoch pod taktovkou šéfdirigenta Daniela Raiskina a arménskeho dirigenta Sergeya Smbatyana. "Po boku nášho orchestra vystúpili svetovo uznávaní sólisti – britský huslista Daniel Hope, rakúsky klarinetista Andreas Ottensamer, americký husľový virtuóz Gil Shaham a rakúsky klavírny virtuóz Rudolf Buchbinder," spresnila Tolstova. 

Zdroj: TASR

Galavečer k jubileu Petra Dvorského

 Galavečer k jubileu 

 

Petra Dvorského

 
„Peter Dvorský je veľký človek – lebo vo všetkom, čo robil, bol nielen jeho fenomenálny hlas, ale aj duša,“ zaznelo v jednej z laudácií na adresu umelca od Otta Schenka, významného rakúskeho herca, divadelného a operného režiséra.

Koncert k životnému jubileu Petra Dvorského, ktorý pripravila Opera Slovenského národného divadla v deň jeho 70. narodenín, odvysiela RTVS na Dvojke 1. januára 2022 o 21.10 hod.

Jubilantovi prišli zablahoželať zahraničné operné hviezdy i naši poprední sólisti – osem tenoristov Piotr Beczała, Jorge de León, Pavol Bršlík, Miroslav Dvorský, Peter Berger, Petr Nekoranec, Tomáš Juhás, Michal Lehotský a ďalší sólisti Opery SND a hostia Adriana Kučerová, Eva Hornyáková, Jolana Fogašová a Daniel Čapkovič.

Na koncerte zazneli árie a duetá zo slovanského i svetového repertoáru prevažne z opier, v ktorých Peter Dvorský exceloval: Suchoňova Krútňava, Smetanova Predaná nevesta, Dvořákova Rusalka, Čajkovského Eugen Onegin, Verdiho La traviata, Maškarný bál i Macbeth, Pucciniho Manon Lescaut, Bohéma, Madama Butterfly i Tosca, ale aj Massenetov Werther či Cileova Adriana Lecouvreur.

Do programu k jubileu Petra Dvorského sú zaradené aj spomienky na umelca napríklad od Luciana Pavarottiho. Prvý raz ho stretol v apríli 1976, keď na začiatku svojej kariéry absolvoval študijný pobyt v milánskej La Scale. Na jednej z lekcií sa vtedy Pavarotti zúčastnil a po tom, čo si Dvorského vypočul, vyhlásil: „Myslím, že môžem pokojne odísť, nový Pavarotti nastupuje na scénu.“

Jednou z milých partneriek Petra Dvorského bola talianska sopranistka Mirella Freni, ktorá vďaka nemu účinkovala v roku 1984 aj v Opere SND. Po prvý raz stáli spolu na scéne v roku 1980. „Vystupovala som v londýnskej Covent Garden v Bohéme, hovorí Mirella Freni a pokračuje: „Mladučkého tenoristu, ktorý interpretoval Rodolfa, som nepoznala. Ale Peter mi pripravil jedno z najkrajších prekvapení v mojom divadelnom živote. Od prvého okamihu zapôsobil na mňa veľmi sympaticky svojou bezprostrednosťou. A keď potom začal spievať, získal si ma jeho prekrásny hlas so zvučným timbrom a interpretačnou citlivosťou.“

„Peter Dvorský má jeden z najkrajších tenorových hlasov, s akým som sa stretla vo svojej mnohoročnej kariére. Rada podávam svedectvo o tom, že je to ideálny kolega vo svete opery,

a rada zdôrazňujem dobrotu jeho srdca, jeho skromnosť a prirodzenosť a ďalšie jeho ľudské vlastnosti, akou je láska a oddanosť k rodine a svojej vlasti,“ hovorí Montserrat Caballé.

V dokumentoch na tomto koncerte sa divákom prihovoria so svojím vyznaním aj Plácido Domingo, Giuseppe Di Stefano a ďalší.

Peter Dvorský účinkoval v SND už počas štúdia – od septembra 1972 a od septembra nasledujúceho roka sa stal sólistom Opery SND. Hneď v prvých sezónach naštudoval výrazné tenorové úlohy, ako Lenskij v Čajkovského opere Eugen Onegin, Vojvoda z Mantovy vo Verdiho Rigolettovi, Faust v rovnomennej Gounodovej opere, Alfred Germont vo Verdiho La traviate či Rodolfo v Pucciniho Bohéme.

Hoci sa trvalé angažmán Petra Dvorského v Opere SND skončilo v roku 1996 kvôli množstvu ponúk v zahraničí, na našej prvej opernej scéne spieval ešte nasledujúce desaťročie, poslednú premiéru mal v roku 2005.

V nasledujúcom období sa stal riaditeľom opery Štátneho divadla Košice (2006 – 2010) a Opery SND (2010 – 2012) a zviditeľnil Slovensko a jeho kultúru a umenie aj počas svojej diplomatickej misie ako riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme.

Peter Dvorský patril k najužšej špičke svetových tenoristov. Už ako veľmi mladý a nasledujúce dlhé obdobie zažíval povestnú atmosféru a búrlivé ovácie v tých najprestížnejších operných domoch – od Metropolitnej opery v New Yorku, milánskeho Teatro alla Scala, londýnskej Covent Garden, Veľkého divadla v Moskve až po Štátnu operu vo Viedni, ktorej náročné publikum si získal už ako 26-ročný.

Účinkoval pod taktovkou dirigentských hviezd a uznávaných svetových režisérov, spieval s najslávnejšími opernými sólistami, medzi nimi so slovenskými opernými divami Luciou Popp a Editou Gruberovou. Umelecká kariéra Petra Dvorského je neuveriteľná, predstavil sa na vyše 60 scénach v 25 krajinách celého sveta.

Z množstva vyznamenaní ťažko vybrať tie najdôležitejšie – vysoká pocta Kammersänger (1986, Viedeň), Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za postavu Ondreja v Suchoňovej opere Krútňava v SND (1999), štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy udeľované prezidentom Slovenskej republiky (2013) či Cena Enrica Carusa (2013, Miláno).

Galavečer pri príležitosti 70. narodenín Petra Dvorského, tenoristu, ktorý si so slnkom v hlase získal obdiv, uznanie a rešpekt na tých najprestížnejších scénach sveta, si môžete pozrieť v RTVS na Dvojke 1. januára 2022 o 21.10 hod.

HAPPY NEW YEAR !

HAPPY NEW YEAR !

Zomrela Kveta Dašková

Zomrela Kveta Dašková

Vo veku 86 rokov zomrela v pondelok (27.12.) spisovateľka a riaditeľka vydavateľstva Q111 Kveta Dašková. TASR o tom informovala v piatok jej priateľka Marta Moravčíková. Informáciu o úmrtí Daškovej zverejnilo aj Literárne informačné centrum na svojom webe.
Dašková pracovala do roku 1989 ako redaktorka a autorka vydavateľstva Mladé letá, potom vo vydavateľstve Archa. V roku 1991 spoluzaložila a neskôr prevzala vydavateľstvo Q111.
Literárne informačné centrum uvádza, že Dašková sa ako autorka venovala literatúre faktu pre deti a mládež. Debutovala knižkou Slnko v konzerve, výrazne sa etablovala najmä knižkami Slová z dovozu, Zvieratá nie sú také, Všetky moje zvieratá, Pipo, Vankúšik, Nitka a ich zvierací kamaráti.
Posledná rozlúčka s ňou bude 7. januára o 12.00 h na cintoríne v bratislavskom Ružinove.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

 

Čína vo štvrtok reagovala na vyjadrenia viacerých západných krajín, ktoré kritizovali stredajšie zatknutie siedmich hongkonských novinárov. Informovala o tom agentúra AFP.
"Niektoré vonkajšie sily sa pod maskou slobody tlače dopúšťajú nezodpovedných vyjadrení o presadzovaní práva v Hongkongu," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien. Tieto vyjadrenia podľa jeho slov "zamieňajú dobro so zlom" a ovplyvňujú verejnú mienku.
Hongkonská polícia ešte v stredu zatkla sedem bývalých či súčasných pracovníkov prodemokratického spravodajského webu Stand News, ktorý následne oznámil ukončenie svojej činnosti. Voči dvom osobám z tohto webu vzniesla polícia vo štvrtok oficiálne obvinenia z protištátnej činnosti a podnecovania k vzbure.
Predstavitelia vlád viacerých krajín vrátane USA, Kanady a Európskej únie kritizovali stredajšiu raziu a celkový postup úradov voči slobode tlače v Hongkongu.
"Čínska ľudová republika a miestne úrady umlčiavaním nezávislých médií oslabujú dôveryhodnosť a životaschopnosť Hongkongu," povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Žurnalistika podľa jeho slov "protištátnou činnosťou".
Hongkonská líderka Carrie Lamová súhlasila s Blinkenovým vyjadrením, že žurnalistika sama o sebe nie je podnecovaním k vzbure. Protištátna činnosť však podľa jej slov "nemôže byť prehliadaná pod pláštikom poskytovania spravodajstva".
Lamová Západ obvinila, že výzvami na stiahnutie obvinení šliape po princípoch právneho štátu v Hongkongu. Kroky úradov podľa jej slov "nemajú nič spoločné s tzv. potláčaním slobody tlače alebo tzv. potláčaním demokracie".
Stand News je už druhou hongkonskou mediálnou organizáciou, proti ktorej úrady podnikli kroky. Hongkonská polícia v júli tohto roka vykonala raziu v priestoroch prodemokratických novín Apple Daily a zadržala viacerých jej zamestnancov. Redakcia denníka Apple Daily následne ukončila svoju činnosť.
V Hongkongu od leta 2020 platí kontroverzný bezpečnostný zákon, ktorý kriminalizuje aktivity považované za protištátnu činnosť, separatizmus, terorizmus či spriahnutie sa so zahraničnými silami. Za vágne formulované obvinenia hrozia obvineným väzenské tresty od troch do desiatich rokov a v najhorších prípadoch aj doživotie.

 

Hongkonská polícia vzniesla vo štvrtok oficiálne obvinenia z podnecovania k vzbure voči dvom osobám z prodemokratického spravodajského webu Stand News, informovala agentúra AP.
Polícia v stredu zatkla sedem bývalých či súčasných pracovníkov tohto webu, ktorý následne oznámil ukončenie svojej činnosti.
Oddelenie hongkonskej polície pre národnú bezpečnosť vo vyhlásení uviedlo, že voči dvojici mužov vo veku 34 a 52 rokov vzniesla obvinenie z plánovaného zverejnenia obsahu, ktorý podnecoval k vzbure.
Mená mužov polícia neuviedla. Miestne média však uvádzajú, že ide o Čung Pchej-čchüana a Patricka Lama, ktorý pracovali pre Stand News. Vo štvrtok sa majú postaviť pred súd.
Zvyšné zatknuté osoby zostávajú vo väzbe za účelom svojho ďalšieho vypočúvania.
Polícia takisto oznámila, že za podnecovanie k vzbure podnikne právne kroky aj voči samotnej spoločnosti Stand News.
Polícia v stredu vykonala raziu v priestoroch Stand News a zabavila telefóny, počítače, dokumenty a hotovosť vo výške niekoľkých tisíc dolárov, píše agentúra AFP. Dočasného šéfredaktora Patricka Lama odviedli v putách na policajné veliteľstvo.
Čína sprísnila dohľad nad Hongkongom po hromadných prodemokratických protestoch v roku 2019 a začala intenzívnejšie obmedzovať slobodu tlače, pripomína AFP.

Copyright © TASR 2021

Zomrel Márton Kalász

Zomrel Márton Kalász

 

Vo veku 87 rokov zomrel vo štvrtok uznávaný maďarský básnik, spisovateľ a literárny prekladateľ Márton Kalász. Informovala o tom Maďarská akadémia umení (MMA), ktorej bol členom.
Kalász, narodený ako Márton Krisztmann v juhomaďarskej obci Somberek, hovoril do svojich desiatich rokov iba po nemecky. Dlhé roky tvrdil, že sa cíti byť súčasne Nemcom aj Maďarom.
"Som Nemec aj Maďar zároveň. Mám materinský jazyk, ktorým je nemčina, a potom mám intelektuálny materinský jazyk a zvyky, ktoré ma spájajú s maďarskou kultúrou," tvrdil podľa agentúry MTI.
Kalász sa celý život držal svojich nemeckých koreňov, pretože prekladal a upravoval nemecké texty. V rokoch 1971–74 pôsobil v Maďarskom kultúrnom inštitúte v Berlíne a v rokoch 1990–94 ako riaditeľ Maďarského informačného a kultúrneho centra v Stuttgarte.
V rokoch 1971–87 mu bola udelená cena Józsefa Attilu a v roku 2013 dostal najvyššie maďarské umelecké vyznamenanie, Kossuthovu cenu.


Zdroj: TASR

V roku 2021 zomrelo pri svojej práci 45 novinárov a zamestnancov médií

V roku 2021 zomrelo pri svojej práci 45 

novinárov a zamestnancov médií

V roku 2021 zahynulo pri svojej práci celkovo 45 reportérov a pracovníkov médií. V piatok to uviedla Medzinárodná federácia novinárov (IFJ), ktorá už od roku 1991 každoročne vydáva správu o počte obetí tohto povolania. Najviac žurnalistov zahynulo tento rok v Afganistane, napísala agentúra AP.
IFJ uviedla, že čísla potvrdzujú trend, ktorý ukazuje, že zamestnanci médií sú najčastejšie zabíjaní za odhaľovanie korupcie, zločinu a zneužívania moci v ich komunitách, mestách a krajinách.
"Týchto 45 kolegov, ktorých sme tento rok stratili v dôsledku násilia, nám pripomína strašnú obeť, ktorú novinári na celom svete naďalej platia za to, aby slúžili verejnému záujmu," uviedol generálny tajomník IFJ Anthony Bellanger a dodal, že "jediná vhodná pocta obetiam, ktoré bojovali za správnu vec, by mala byť neúnavná snaha o spravodlivosť".
IFJ spresnila, že 45 novinárov a pracovníkov médií bolo zabitých v 20 krajinách. Z nich 33 zomrelo pri cielených útokoch. Deväť z nich zahynulo v Afganistane, osem v Mexiku, štyria v Indii a traja v Pakistane.
AP pripomenula, že počet usmrtených novinárov je najnižší za uplynulé desaťročia. Napríklad len vlani prišlo násilím o život 65 žurnalistov. Od roku 1991 bolo podľa IFJ na celom svete zabitých 2.721 novinárov.

Zdroj: TASR

VÝROKY TÝŽDNA

   VÝROKY TÝŽDNA 

"Môj vzťah s Dedom Mrázom bol vždy veľmi dobrý... Som mu vďačný za to, že sa s vami môžem stretnúť vo svojej funkcii, a dúfam, že nám rozdá nielen dary, ale aj zrealizuje projekty krajiny a každého občana."
Vladimir Putin 

 

"Ak bol rok 2020 rokom krízy, rok 2021 bol rokom výsledkov."
Natália Milanová

 

"Ľudia vidia priamo do kuchyne politiky, nič neskrývame, všetky problémy sa ventilujú na verejnosti. Mnohých ľudí to možno otravuje. Na druhej strane nemáme zákulisné dohadovačky o biznise, akému mafiánovi dáme ´NAKU´, aby nám sledoval opozičných politikov. Nerobíme to, čo robili tí pred nami. Vedeli sa na biznise dohodnúť potichu za zatvorenými dverami a na verejnosti vystupovali uhladene a slušne. Jasné, že v tom strese z COVID-u môžu mať ľudia pocit chaosu a to, že ventilujeme problémy na verejnosti a tiež to, že máme SaS, ktorá si postavila cieľ svojho bytia v politike na tom, že percentá si bude vyrábať kritizovaním opatrení svojej vlastnej vlády. Áno, nám to pripadá choré, ale na druhej strane, ľudia majú ´kukátko´ priamo do zákulisia politiky. Podpisujem sa pod to, viackrát sme si s Borisom a Veronikou povedali, prečo sme sa viac nesnažili, nemuseli by sme tu mať 5- až 6-percentnú SaS, ktorá si rok a pol robila kampaň na boji proti vlastnej vláde. Posledný týždeň OĽANO radšej vyplo kampaň, lebo sme videli, že keď to preženieme, budeme mať príliš dobrý výsledok a nebudeme mať koaličných partnerov, lebo ich utopíme pod päť percent. Teraz to trochu banujem, mali sme radšej zabrať, mať ešte päť percent viac a boli by sme ako Slovensko míľové kroky vopred."
Igor Matovič

  „Mária Kolíková bola súčasťou predstavy Prezidentského paláca o úradníckej vláde a mala tam zohrávať kľúčovú úlohu. Márii Kolíkovej som od začiatku držal chrbát. Bola prvým ministrom na rane, ktorý mal po smrti Lučanského odstúpiť, lebo to bolo svojim spôsobom aj jej zlyhanie a tiež zlyhanie systému, za ktorý bola zodpovedná. Ale podržali sme ju aj v tejto ťažkej chvíli, Pri prvej príležitosti a bez akejkoľvek príčiny sa rozhodla, podľa mňa veľmi neférovo, bojovať proti Marekovi Krajčímu a potom aj proti mne. Ministerka spravodlivosti sa mala do Prezidentského paláca chodiť intenzívne dohadovať o tom, ako povaliť vlastnú vládu.“

Igor Matovič

  

Ministerstvo kultúry SR v tomto roku stihlo poskytnúť tri druhy výziev aj modernizovať mediálnu legislatívu

 Ministerstvo kultúry SR v tomto roku stihlo poskytnúť tri 

druhy výziev aj modernizovať mediálnu legislatívu

 
Ministerstvo kultúry SR v tomto roku stihlo poskytnúť tri druhy výziev aj modernizovať mediálnu legislatívu. Poukázala na to v rozhovore s agentúrou SITA šéfka rezortu kultúry Natália Milanová (OĽaNO). O neúspechu však nechcela hovoriť, keďže vníma, že všetko, čo si stanovili sa hýbalo a všetko, čo možno nedozrelo do finálnej podoby, môže dozrieť ešte časom. Išlo napríklad aj o zákony týkajúce sa Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktoré podľa ministerky vyžadujú širšiu diskusiu. Medzi rozpracované zákony patrí aj ten o voľbe generálneho riaditeľa RTVS.

„Musím povedať, že kým minulý rok sa niesol v znamení krízy, tak tento rok by som asi pomenovala rokom výsledkov. Podarilo sa nám nielen poskytnúť veľmi adresnú, spravodlivú a rýchlu covidovú pomoc, ale rovnako sme začali robiť legislatívu, ktorá roky meškala. Toto boli dve najväčšie úspechy, ktoré sa nám podarilo zrealizovať,“ priblížila Milanová. Podľa nej sa výzvy určené pre špecifické skupiny ľudí pracujúcich v kultúre stretli aj s dobrou odozvou medzi nimi. Dodala, že komunikácia v danej sfére oproti minulému roku zaznamenala obrovský posun vpred.

Zdroj: SITA

SLOVAK MEDIA NEWS

SLOVAK MEDIA NEWS

Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote získalo v roku 2021 dotáciu na realizáciu odbornej preventívnej ochrany súčasných regionálnych novín Gemera-Malohontu. Vďaka projektu dokázali zviazať a uchovať 151 ročníkov 13 súčasných periodík. TASR o tom informovala knihovníčka GMM Iveta Krnáčová.
Odborná preventívna ochrana pozostávala z kníhväzby 13 titulov súčasných regionálnych novín z Dobšinej, Hnúšte, Jelšavy, Klenovca, Muráňa, Rimavskej Soboty, Tisovca či Tornale.
"Ochrana bola realizovaná odborným knihárskym zviazaním 151 ročníkov týchto novín z rokov 1968 až 2020 do tvrdej väzby, v súlade s platnou knihovníckou legislatívou, jednotlivo každý ročník do samostatnej knižnej väzby," priblížila Krnáčová.
Knižná väzba má zabezpečiť ochranu novín pred poškodením, roztratením i pôsobením svetla. Prispeje tiež k lepším podmienkam ich uloženia a sprístupnenia v rámci knižnice GMM. Zámerom projektu, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bola záchrana regionálnych periodík pre budúce generácie.
Knižnica GMM uchováva vo svojom 46-tisícovom knižničnom fonde historické i súčasné tlače a rukopisy z rôznych vedných odborov, umenia či literatúry. Medzi nimi aj takmer 600 titulov novín a časopisov.

Zdroj: TASR

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Hongkonský mediálny magnát Jimmy Lai si na utorkovom súdnom pojednávaní vypočul ďalšie obvinenie na základe kontroverzného zákona o národnej bezpečnosti. Prokurátor voči Laiovi vzniesol žalobu pre publikovanie protištátneho obsahu, informovala agentúra Reuters.
Obžaloba viní Laia z tlače, zverejňovania, predaja a distribúcie "poburujúcich publikácií" v období od apríla 2019 do 24. júna 2021. Laiove publikácie mohli podľa prokurátora "vyvolávať nenávisť alebo pohŕdanie alebo vzbudzovať nespokojnosť" voči hongkonskej a čínskej vláde, uvádza sa v súdny dokumentoch.
Okrem 74-ročného zakladateľa donedávna jedných z najčítanejších hongkonských novín Apple Daily sa pred súd postavili aj šiesti jeho kolegovia, voči ktorým boli vznesené rovnaké obvinenia. Zároveň si však vypočuli aj obžalobu z tajnej spolupráce s cudzou mocnosťou alebo so zahraničnými aktérmi.
Súd v tejto veci opäť zasadne 24. februára, všetci obvinení dovtedy zotrvajú vo väzbe.
Lai, ktorý je vo väzbe už vyše roka, bol začiatkom decembra usvedčený z nepovoleného zhromažďovania, za čo mu súd udelil trest odňatia slobody vo výške 13 mesiacov.
Redakcia denníka Apple Daily ukončila svoju činnosť v júni po tom, čo hongkonská polícia vykonala v budove raziu a zadržala viacerých jeho zamestnancov.
V Hongkongu platí od vlaňajšieho júna kontroverzný bezpečnostný zákon, ktorý kriminalizuje aktivity považované za protištátnu činnosť, separatizmus, terorizmus či spriahnutie sa so zahraničnými silami. Za vágne formulované obvinenia hrozia obvineným väzenské tresty od troch do desiatich rokov a v najhorších prípadoch aj doživotie.
Na základe tohto zákona bolo obvinených už vyše 60 ľudí vrátane niektorých najznámejších hongkonských prodemokratických aktivistov, pričom väčšina z nich sa nachádza vo väzbe, kde čakajú na súdny proces. Čína tvrdí, že zákon bol potrebný na obnovenie stability Hongkongu po rozsiahlych protestoch z roku 2019. Podľa kritikov však táto právna norma premieňa donedávna relatívne slobodný Hongkong podľa vzoru autoritárskej komunistickej Číny.

Ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko protestoval proti podľa neho neprijateľnému stvárneniu mladej ženy pôvodom z Ukrajiny v televíznom seriáli Emily v Paríži, ktorý sa nedávno objavil v ponuke strímovacej služby Netflix.
Hlavná hrdinka seriálu, Američanka Emily, sa v jazykovej škole zoznámi s Ukrajinkou Petrou, ktorá prišla do Paríža z Kyjeva. Obe mladé ženy sa vyberú na nákup, pričom Petra ukáže Emily, ako kradnúť oblečenie a doplnky z drahého obchodu a utiecť. Po spoločnom úteku z obchodu Američanka Ukrajinku zahanbí tým, že chce veci vrátiť do obchodu, na čo Petra odpovedá: "Nemôžem, deportujú ma."
Vyobrazenie Petry nahnevalo ukrajinských divákov i ministra Tkačenka, ktorý označil takúto "karikatúru" Ukrajinky za neprijateľnú a vedeniu Netflixu zaslal protestný list. Uviedol v ňom, že takéto zobrazenie Ukrajinky je možno umeleckou hyperbolou, ale Ukrajinci majú napriek tomu právo byť rozhorčení.
Strímovacia služba Netflix bola vo svojej reakcii - podľa Tkačenka - "pomerne diplomatická".
"Poďakovali sa za spätnú väzbu" s tým, že zachytili nevôľu ukrajinských divákov pre vyobrazenie postavy pôvodom z Ukrajiny. "Dohodli sme sa, že v roku 2022 budeme v úzkom kontakte, aby sme takýmto prípadom zabránili," uviedol minister pre web Dev.ua.
Vyjadril tiež presvedčenie, že takýto aktívny tlak "určite pomôže zabezpečiť, aby sa postoj Ukrajincov zohľadnil pri vyobrazení Ukrajincov v budúcich produkciách Netflixu".
Podľa ministra celá situácia nastoľuje dôležitú otázku o obraze Ukrajiny v zahraničí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v utorok nariadenie o okamžitom uvalení sankcií voči trom mediálnym skupinám - Novyny, Time Media a Teleprostir. Informoval o tom ukrajinský spravodajský server ruskej mediálnej spoločnosti RBK.
Uvedené spoločnosti vlastnia niekoľko televíznych kanálov - napríklad Prvý nezávislý či UkrLive - a sú spájané s Nestorom Šufryčom a Tarasom Kozakom, ľuďmi z okolia opozičného politika Viktora Medvedčuka. Ten má údajne väzby na ruského prezidenta Vladimira Putina. Na Ukrajine čelí obvineniam z vlastizrady a už pol roka je v domácom väzení.
Podľa Zelenského dekrétu majú tieto spoločnosti po dobu piatich rokov zákaz prístupu k vysielacím frekvenciám a nesmú vykonávať akúkoľvek činnosť na území Ukrajiny. Štát okrem toho zablokuje ich aktíva.
Zelenskyj začiatkom roka uvalil sankcie voči Kozakovi a jeho televíznym kanálom ZIK, NewsOne a 112 Ukrajina. Ich redaktori však prešli do novo založeného Prvého nezávislého, čím sankcie obišli.
Prezident v priebehu tohto roka uvalil sankcie aj voči spravodajským webovým portálom Strana a Šarij.

 Hongkonská polícia zatkla v stredu ráno šesť osôb, ktoré majú spojenie so spravodajským webom Stand News. Ten bezprostredne po tom oznámil ukončenie svojej činnosti. Informovali o tom agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá a stanica BBC na svojej webovej stránke.
Polícia vo vyhlásení uviedla, že jej oddelenie pre národnú bezpečnosť zatklo "šiestich vyššie postavených súčasných či bývalých pracovníkov on-line mediálnej spoločnosti". Dôvodom bolo "sprisahanie s cieľom uverejniť informácie podnecujúce k vzbure". Ide o troch mužov a tri ženy vo veku 34–73 rokov.
Polícia podľa svojich ďalších vyjadrení v stredu nasadila viac ako 200 príslušníkov v rámci operácie proti predmetnej "on-line mediálnej spoločnosti".
"Vzhľadom na situáciu spoločnosť okamžite ukončuje svoju činnosť," uviedol portál Stand News na Facebooku. Ruší svoju webovú stránku a zruší aj svoje účty na sociálnych sieťach.
Súdny príkaz na prehliadku a zabavenie "náležitých novinárskych materiálov" bol podľa DPA vydaný na základe zákona o národnej bezpečnosti. Peking túto spornú právnu normu prijal v júni 2020. Zákon kriminalizuje aktivity považované za protištátnu činnosť, separatizmus, terorizmus či spriahnutie sa so zahraničnými silami.
Kritici tvrdia, že zákon má za cieľ umlčať opozíciu a posilniť moc Čínskej komunistickej strany. Na základe neho už zatkli viac ako 100 prodemokratických aktivistov. Desiatky z nich sú ešte stále zadržiavané.
Stand News je jedným z posledných otvorene prodemokratických médií v Hongkongu, píše BBC. Dôležitou sa stalo počas prodemokratických protestov v Hongkongu v roku 2019.

Druhá najväčšia mediálna skupina v Nórsku Amedia sa v noci na utorok stala obeťou rozsiahleho hackerského útoku, ktorý nateraz zastavil vydávanie niektorých tlačených titulov. Amedia v stredu oznámila, že za obnovenie prístupu k serverom hackeri žiadajú výkupné, informovala agentúra AFP.
"Išlo o klasický útok pomocou ransomvéru. Útočník prenikol do niektorých častí našich serverov, zašifroval údaje a zanechal odkaz," povedal riaditeľ technického úseku spoločnosti Pal Nedregotten. Dodal, že Amedia nehodlá zaplatiť výkupné, avšak opätovné sprevádzkovanie serverov si vyžiada "veľa práce a času".
V dôsledku útoku nevyšli v stredu tlačené vydania viacerých miestnych novín, ich internetové verzie však fungujú. Amedia uviedla, že vo štvrtok by mohli vyjsť približne dve desiatky novín z celkovo 100, ktoré vlastní.
Amedia vlastní tlačiarne — i keď nie noviny — aj v Rusku, ich prevádzku však útok údajne neovplyvnil.

Copyright © TASR 2021

Členovia mediálneho výboru NR SR kriticky hodnotia manažment MK

Členovia mediálneho výboru NR SR 

kriticky hodnotia manažment MK

Nedostatočná aktivita i zlá komunikácia sú výčitky, ktoré smerom k pôsobeniu rezortu kultúry v roku 2021 vyslovil člen Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá Roman Foltin (SaS). Jeho kolegyňa v parlamentnom výbore Ľubica Laššáková (nezaradená, členka mimoparlamentného Hlasu-SD) si priamo myslí, že ministerka Natália Milanová (OĽANO) pokračuje v trende neprofesionálneho riadenia rezortu. V koncoročnom hodnotení pre TASR obaja poslanci našli i pozitíva v činnosti Milanovej manažmentu – Foltin vyzdvihuje mediálnu legislatívu, Laššáková hodnotí zlepšenie v oblasti dotačných výziev.
"Bohužiaľ, musím konštatovať, že ministerstvo kultúry na čele s ministerkou Natáliou Milanovou bolo tento rok pre mňa absolútne neviditeľné," priznal vo svojom hodnotení koaličný poslanec. "Netýka sa to len nedostatočnej pomoci pre kultúrnu obec a umelcov, ktorí trpeli zatvorenými divadlami a galériami alebo zrušenými koncertmi, ale aj toho, že rezort musel až na upozornenia často žiadať o dodatočnú úpravu opatrení v prospech kultúry – príkladom je nedávny zmätok v otázke, či môžu alebo nemôžu byť otvorené knižnice a múzeá,“ dodal Foltin.
Rezortu takisto vyčíta zmätočnú komunikáciu v prípade zámeru zrušiť povinné kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách. "Ministerstvo tento svoj krok nevedelo vysvetliť ani na mediálnom výbore v parlamente," upozornil.
Za pozitíva považuje legislatívne kroky v podobe predloženej novely autorského zákona a zákona o mediálnych službách, kompletne rekodifikujúceho a reagujúceho na aktuálne podmienky v oblasti vysielania a retransmisie. "Očakávam, že ministerstvo kultúry bude v budúcom roku oveľa aktívnejšie aj v snahe bojovať proti konšpiračným médiám a šíreniu hoaxov," dodal Foltin.
Bývalá ministerka kultúry Laššáková kritizuje Milanovej "(ne)systém" prijímania rozhodnutí. "Niesli sa v duchu pokus – omyl a často ohrozovali svojimi dosahmi slovenskú kultúru a ľudí pracujúcich v nej," mieni členka parlamentného mediálneho výboru.
Milanovej vyčíta, že do národného plánu obnovy na rozdiel od svojich kolegov v iných štátoch nedokázala presadiť relevantnú alokáciu priamo určenú pre kultúru. Poukazuje tiež na rozpor s deklarovanými predvolebnými sľubmi o transparentnosti a realitou v podobe Milanovej krokov v procese výberu a menovania nového riaditeľa Divadla Nová scéna. "A ako jediná ministerka kultúry deštruovala postavenie ikonického miesta Slovákov – Múzea SNP a cieľavedome oslabovala postavenie národnej ustanovizne slovenského národa Matice slovenskej," dodala Laššáková, ktorá svojej nástupkyni udeľuje ďalšie „čierne body“ za snahu o zrušenie povinného podielu pre slovenské pesničky a tiež za ostatnú legislatívnu zmenu, týkajúcu sa presunu alokácií určených pre obnovu pamiatok. Úprava podľa Laššákovej ohrozuje slovenské lokality UNESCO.
Reputáciu v Laššákovej očiach si Milanová čiastočne napravuje aktivitou v dotačnej pomoci pandémiou postihnutej kultúre. "Snaha však nestačí, keď chýba podpora vlády a rozhodnutia produkujú v slovenskej kultúrnej obci skôr chaos a nervozitu," upozornila Laššáková.

 

Zdroj: TASR