28. 12. 2021

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Investigativní novinář, který pracuje pro BBC, kvůli ‚bezprecedentnímu  sledování' opustil Rusko | iROZHLAS - spolehlivé zprávy 
Novinár ruskej redakcie BBC Andrej Zacharov, ktorý je v Rusku zaradený do zoznamu tzv. zahraničných agentov, odišiel do exilu po tom, ako si všimol, že je sledovaný. Spravodajský web Meduza.io v pondelok informoval, že novinár je teraz v Londýne.
"Zatiaľ nie je jasné, s čím sledovanie súviselo: či s tým, že som bol označený za zahraničného agenta, alebo s materiálom o hackeroch zo skupiny Evil Corp, ktorý som robil so svojimi britskými kolegami," uviedol Zacharov na svojom konte na kanáli služby YouTube.
Meduza.io pripomenula, že hackeri zo skupiny Evil Corp sú novinármi spájaní s ruským vedením.
Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo Andreja Zacharova do registra tzv. zahraničných agentov začiatkom októbra. Celkovo je ňom momentálne zapísaných viac ako sto organizácií a fyzických osôb.
BBC uviedla, že kategoricky odmieta rozhodnutie ruských úradov zaradiť Andreja Zacharova do registra zahraničných agentov.
"Povesť BBC ako nezávislého a spoľahlivého zdroja informácií je všeobecne známa po celom svete. Už 80 rokov je ruská služba BBC News dôležitým zdrojom presných a nezaujatých správ pre rusky hovoriace publikum," uvádza sa v publikácii vyhlásenie.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012, podľa ktorého sa používa pri každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 bola platnosť zákona rozšírená tiež na médiá a od roku 2019 aj na jednotlivých novinárov a aktivistov.
Označenie zahraničný agent vyvoláva konotácie z čias studenej vojny. Od takto označených subjektov sa vyžaduje, aby v celom svojom obsahu dôsledne uvádzali, že sú "zahraničnými agentmi", čo výrazne ovplyvňuje napríklad ich príjmy z reklamy.
S týmto označením sú spojené aj problémy s predkladaním účtovníctva príslušnému kontrolnému úradu.

File:TVN Grupa Discovery logo 2019.svg - Wikimedia Commons

Správna rada spoločnosti TVN Discovery Group v pondelok "s uznaním a radosťou" prijala rozhodnutie poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ktorý vetovaním tzv. lex TVN podporil slobodu médií a právo výberu pre divákov. Súčasne ním aj podporil dobré vzťahy s USA, uvádza sa vo vyhlásení správnej rady.
Kontroverzný zákon o vlastníctve médií, ktorý podľa kritikov mohol obmedziť slobodu tlače a bol namierený voči spravodajskej televízii TVN24, Duda nepodpísal, lebo by to - podľa jeho vyjadrenia - okrem iného Poľsko "stálo miliardy dolárov".
Chargé d’affaires amerického veľvyslanectva Bix Aliu sa poďakoval prezidentovi Dudovi za jeho líderský postoj a oddanosť spoločným demokratickým hodnotám a za ochranu investičnej klímy v Poľsku. "Spolu sú spojenci silnejší," zdôraznil.
Vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS) vo svojom vyhlásení uviedla, že rešpektuje právo veta prezidenta Andrzeja Dudu a jeho rozhodnutie o novele mediálneho zákona, "hoci sme z toho sklamaní". PiS dodala, že táto záležitosť si vyžaduje reguláciu, ako je to v iných krajinách, aby subjekty z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru neobchádzali zákon, vyhlásila hovorkyňa PiS Anita Czerwiňská.
Prezidentovo rozhodnutie kritizovali aj politici z koaličnej strany Solidárne Poľsko. Jej poslanec Janusz Kowalski pripomenul, že "v roku 2015 sme Poliakom sľúbili reformu súdnictva a repolonizáciu médií". Ale "v roku 2017 prezidentské veto zastavilo reformu súdnictva a dnes ďalšie prezidentské veto zastavilo poriadok v transparentnosti vlastníctva médií v Poľsku. Poľské srdcia to bolí. Veľmi," vyhlásil Kowalski.
Zákon sa teraz vráti do dolnej komory poľského parlamentu - Sejmu. Na to, aby Sejm prelomil prezidentovo veto, museli by za návrh zákona hlasovať tri pätiny poslancov.
Novelu mediálneho zákona prijal Sejm v lete. Horná komora parlamentu, Senát, ho však s tesnou prevahou opozície v septembri odmietla. Poslanci Sejmu ale v polovici decembra o dokumente znova hlasovali a opätovne ho schválili.
"Rozhodnutie prezidenta sme prijali s uspokojením," uviedol v rozhovore pre spravodajský web Onet.pl Mikolaj Sowiňski, právny zástupca spoločnosti Discovery Group.
Advokát zároveň zdôraznil, že napriek prezidentskému vetu kauza ešte stále nie je ukončená, pretože televízia TVN7 ešte stále - už vyše roka - čaká na vydanie licencie.
Upozornil, že "ak táto licencia alebo akákoľvek iná licencia", o ktorú žiada skupina TVN, nebude udelená, hrozba medzinárodnej arbitráže trvá.
Platnosť terajšej licencie pre TVN7 vyprší 25. februára 2022. V tejto súvislosti Sowiňski vyslovil predpoklad, že rada pre retransmisiu možno čakala s rozhodnutím vo veci licencie na to, ako rozhodne Duda o lex TVN.
Predseda poľského Senátu Tomasz Grodzki sa Dudovi poďakoval za jeho rozhodnutie a zdôraznil, že "tlak má zmysel. Bránili sme slobodné médiá". Sľúbil tiež, že "demokratická väčšina v Senáte a my, slobodní občania, nikdy nedovolíme, aby nám ich niekto zobral".
Ľavicový politik Robert Biedroň konštatoval, že Dudovo rozhodnutie bolo preňho "príjemným prekvapením". "Prezident si už dupol," napísal Biedroň.
"Úľava pre slobodné médiá, facka pre (lídra vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslawa) Kaczyňského," napísala Beata Maciejewská, poslankyňa strany Ľavica.
Šéf Občianskej platformy (PO) Donald Tusk tiež konštatoval, že tlak "ulice a zo zahraničia (Ameriky), má zmysel". "Nech už nikto nehovorí, že to nestojí za to, že sa to nedá, že nič nedokážeme. Môžeme a musíme (tak pokračovať)," apeloval.
Dudu pochválil aj Michal Szczerba z opozície. Podľa neho ide o "dobré rozhodnutie", pričom "rozhodlo aj mnohomiliardové odškodné pre majiteľa TVN, ktoré viselo nad Štátnou pokladnicou ako Damoklov meč!"
Politickí analytici vo svojich reakciách označujú Dudovo rozhodnutie za "veľmi racionálne", dokonca aj "za najdôležitejšie počas jeho druhého funkčného obdobia".
Kritici videli v novelizácii mediálneho zákona pokus vlády umlčať spravodajskú stanicu TVN24 – s americkými vlastníkmi – za jej kritické reportáže. Podľa navrhovanej novely by subjekty vlastniace médiá v Poľsku nesmeli byť závislé od spoločností či osôb registrovaných mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS). Ak by zákon nadobudol účinnosť, americká spoločnosť Discovery by bola nútená predať svoj väčšinový podiel v TVN, jednej z najväčších poľských súkromných televíznych sietí.

Vlastizradcovi a bývalému novinárovi Safronovi predĺžili väzbu: Obvinenia  súvisia so špionážou pre ČR | Nový Čas 
Moskovský mestský súd predĺžil väzbu novinára Ivana Safronova, ktorý je obvinený z vlastizrady, a to až do 7. apríla 2022. Oznámil to samotný súd, informoval v pondelok spravodajský web Meduza.io s tým, že súd neumožnil, aby na vyhlásení verdiktu boli prítomní aj novinárovi príbuzní.
Meduza.io pripomenula, že 7. apríla budúceho roku uplynie od novinárovho zatknutia 639 dní.
Safronova zatkli agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) v júli roku 2020. Krátko na to bol obvinený z vlastizrady. V prípade, že ho súd usvedčí, hrozí mu 20 rokov väzenia.
Podľa vyšetrovateľov bol Safronov naverbovaný ako informátor už v roku 2012 a v roku 2017 na príkaz českej rozviedky získal a odovzdal utajenú informáciu o dodávkach ruských zbraní do Afriky a pôsobení ruských jednotiek na Blízkom východe. Konečným príjemcom tejto informácie mali byť Spojené štáty.
Ivan Safronov je bývalým redaktorom denníkov Vedomosti a Kommersant. Počas svojej novinárskej kariéry sa špecializoval na témy v oblasti obrany.
Obhajoba Safronova sa domnieva, že jeho trestné stíhanie súvisí s jeho novinárskou činnosťou.
Vyšetrovatelia to síce popierajú, ale predtým Safronovovi ponúkli uzavretie predsúdnej dohody výmenou za zverejnenie novinárskych zdrojov.
Safronov pôsobil od mája minulého roku, po odchode z médií, ako poradca Dmitrija Rogozina, generálneho riaditeľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos.
Z denníka Kommersant prepustili Safronova aj šéfa politickej sekcie pre nedodržanie novinárskych štandardov v súvislosti s článkom, ktorý špekuloval o demisii vplyvnej predsedníčky hornej komory ruského parlamentu Valentiny Matvijenkovej.

Copyright © TASR 2021

Chloé Zhao Wins Best Director, The First Woman Of Color To Receive That  Oscar : Live Updates: Oscars 2021 : NPR

Kinematografie bola v tomto roku nepochybne v znamení filmových tvorkýň. Bolo to zreteľné na veľkých filmových festivaloch, napríklad v Cannes av Benátkach, a tiež pri udeľovaní najprestížnejších filmových cien, napríklad Oscarov či francúzskych ocenení Prix Lumière. Rok začal dobre pre režisérku čínskeho pôvodu Chloé Zhaoovú. Potom čo s ním vyhrala Zlatého leva na filmovom festivale v Benátkach v roku 2020, dostala za svoju snímku Krajina nomádov troch Oscarov: za najlepší film, za najlepšiu réžiu a za najlepší ženský herecký výkon pre hlavnú predstaviteľku Francesu McDormandovú. Pre film vedený ženou tu bol historický úspech. Snímka Zeme nomádov bola natočená podľa rovnomennej reportážnej knihy z roku 2017, ktorú napísala americká novinárka Jessica Bruderová. Film rozpráva príbeh ženy, ktorá v krátkom čase stratila svoju dlhoročnú prácu a manžela a predala svoj majetok, aby si kúpila obytný automobil, v ktorom žije a cestuje za prácou. Hlavná postava zhrnula svoju situáciu do výroku, že je bez domova, ale má strechu nad hlavou. Chloé Zhaoová je známa tým, že pracuje na menších nezávislých filmoch. Producentom jej posledného filmu Eternals, ktorý šiel do kín na jeseň, je ale spoločnosť Marvel. Odovzdávanie Oscarov bolo o dva mesiace odložené a aj festival v Cannes sa uskutočnil neskôr, než je zvykom – v júli miesto v máji. Porota v Cannes, ktorú tento rok viedol americký filmár Spike Lee, udelila Zlatú palmu filmu Titan mladej francúzskej režisérky Julie Ducournauovej. Pri odovzdávaní ceny Ducournauová uviedla, že má asi podobné pocity ako filmári, ktorí získali cenu pred ňou. Domnieva sa, že žiadny režisér nemôže považovať svoj film za perfektný. Cena podľa nej "vzdáva hold nedostatkom, ktoré sú srdce a energia, ktoré filmy poháňa". Titán rozdelil kritiky a divákov. Film pojednáva o rode, násilí a mnohých ďalších témach a poskytuje nový temný a surový pohľad na sexuálnu identitu. Priaznivé recenzie pochválili snímku za to, že predstavuje odlišné ženské perspektívy. Ženy boli stredobodom pozornosti aj na benátskom filmovom festivale. Francúzska režisérka Audrey Diwanová dostala Zlatého leva za film L'Événement (Udalosť), ktorý pojednáva o pokuse mladej študentky vo Francúzsku v 60. rokoch o potrat. Diváci sledujú so zatajeným dychom príbeh hlavnej postavy Anny, ktorá sa snaží získať svoju nezávislosť. Univerzálny príbeh zasadený do Francúzska generála de Gaulla a spoločnosti, kde vládnu muži, vydarene interpretovala francúzska herečka rumunského pôvodu Anamaria Vartolomeiová. Samotná Diwanová uviedla, že film pojala "trochu ako výkrik, aby videla, kam až bude počuť". Na jeseň v Lyone získala novozélandská režisérka mnohých talentov Jane Campionová cenu Prix Lumière 2021, ktorá je francúzskou filmovou obdobou Nobelovej ceny. Pri odovzdávaní ocenení vzdala hold filmovému umeniu, keď povedala, že cíti, že filmy urobili jej život možným. Povedala, že dospievať s filmami jej naozaj prospelo. Cítia, že ľudia z filmovej brandže si so svojou veľkou predstavivosťou "kladú veľké otázky života, ako prečo sme tu, ako je možné milovať, kto sme alebo aká nás čaká budúcnosť". Vo svojom poslednom filme Sila psa, v ktorom hrá Benedict Cumberbatch, poskytuje ženský pohľad na násilníckeho a machistického kovboja, ktorý skrýva tajomstvo. Film uviedla platforma Netflix v novembri.

Copyright © ČTK 2021