14. 5. 2005

SUPER MEDIA NEWS...

SUPER MEDIA NEWS... Michiganský súd ukončil televíznu kariéru rozprávajúceho penisu. Traja sudcovia rozhodli, že rozprávajúci penis Dick Smart, ktorý sa "pokúša byť vtipný" vo vysielaní istej káblovej televízie, je obscénny. Jednodňové väzenie si preto už odsedel aj jeho tvorca Timothy Huffman. Huffman pre Detroit Free Press uviedol, že sa proti rozsudku odvolá - chce brániť svoje právo na slobodu prejavu. Zdroj :SITA

1000 slov o hodnotách a kultúre

1000 slov o hodnotách a kultúre Hodnoty, ktoré spoločnosť vyznáva, rešpektuje a pestuje, sú odrazom stavu jej kultúry. Hodnoty sú univerzálne, kultúra unikátna. Ak sú v súlade, prospieva to jednému aj druhému. Preto sú kultúra a hodnoty také dôležité. Dokážu nadviazať na svoju minulosť aj iné kultúry, spájať ich, a nie rozdeľovať. A len špičková kultúra dokáže zo seba vydať niečo, čo budú raz iné národy vnímať ako súčasť vlastnej kultúry. Vytvárame však dnes také dejiny, na ktorých kultúru a hodnoty budú naši potomkovia oprávnene hrdí? Naša prosperita a reformy vyzerajú inak zvonka a z diaľky a inak zvnútra a zblízka. Cítime, že vývoj našej spoločnosti je znepokojujúci. V alarmujúcom stave je najmä naša kultúra, ktorej podmienky sú základným kritériom úrovne spoločnosti. Kultúra je nielen podvyživená, ale tí, čo o nej rozhodujú, ju podceňujú a ignorujú. Pohŕdanie kultúrou Prosperita a kultúrnosť sú ako spojené nádoby. Ak toto spojenie nefunguje, skôr či neskôr je výsledkom nejaká cynická ideologická fraška. Myslieť si, že najskôr si vybudujme blahobyt, infraštruktúru a až potom príde na rad kultúra, je nezmysel. Prosperujúca ekonomika je motorom spoločnosti, nie jej podstatou. Ak si to neuvedomíme, o chvíľu už nebude čo zachraňovať. Rutinéri, gýčiari, grafomani, ako aj sebaponižujúci a primitívni zabávači, ktorí dnes výdatne okupujú verejný priestor, sa stanú bernou mincou vrcholného umenia. Nebude ich totiž s kým, s čím a kde porovnávať. Znepokojuje nás tiež, že STV nerozširuje duchovný obzor obyvateľov, minimálne informuje o našom kultúrnom živote a takmer neprodukuje pôvodnú tvorbu. Namiesto toho, aby bola alternatívou bulváru a komercii, súťaží za naše dane a poplatky so súkromnými médiami, ktoré sa prioritne orientujú podľa sledovanosti a zisku. Kultúra spája Naša spoločnosť bola v posledných desaťročiach rozdelená najmä po politickej línii komunisti - nekomunisti, nacionalisti - demokrati. Dnes je delenie omnoho rôznorodejšie a popri politickej orientácii zohrávajú významnú úlohu vierovyznanie, národnosť, ako aj sociálne a regionálne rozdiely. Práve kultúra by mohla byť tou silou, ktorá motivuje našu imagináciu, poľudšťuje nás a spája bez toho, aby sme sa museli identifikovať politicky, konfesionálne či sociálne. Ak nám toto uniká a unikne, okrádame seba a našich potomkov o zmysluplnú budúcnosť, nech to znie akokoľvek pateticky. Nechce sa nám veriť, že našej spoločnosti je jedno, aká je naša kultúra, v akom stave sú rôzne umenia, školstvo či veda. Neveríme, že národu stačia chlieb a hry v tom najhoršom zmysle slova. Neveríme, že naša spoločnosť sa nachádza v takom stave. No ak vývoj v našej spoločnosti bude takto pokračovať, čoskoro sa v ňom môžeme ocitnúť. Mladí ľudia sú veľkou nádejou do budúcna. Áno, sú flexibilní dokážu nadviazať na tradície, ale, pozor, dokážu sa tiež bez náznaku výčitiek odcudziť, či jednoducho zdvihnúť kotvy fyzicky, alebo mentálne. Nik nemá právo nútiť mladú generáciu, aby vyznávala určité hodnoty či kultúru. Tak či tak si vyberú sami. Mladým ľuďom však treba neustále poskytovať alternatívu k masovému nevkusu, bulvárnemu a malomeštiackemu braku, ktoré sa na nich zovšadiaľ valia. Za stav kultúry je zodpovedný každý z nás Sme si vedomí, že spoločnosť môže fyzicky prežiť aj bez kvalitnej kultúry, do ktorej samozrejme patrí aj alternatívne či ľudové umenie. Čo však zostane nám (a z nás), ak si ju prejeme a prevalcuje ju brak a bulvár, ktoré opantávajú len zmysly a merajú sa podľa kvantity prijímateľov a výnosov? Uvedomujeme si paradox, že podmienky pre slobodný rozvoj kultúry by mali vytvárať práve politici, ktorí ju roky vnímajú ako trpený ornament. V podstate je však za stav kultúry zodpovedný každý z nás. [...] Dajme najavo, že kultúru potrebujeme Vyzývame preto politikov, aby v rámci svojej morálnej povinnosti (keďže ústavná neexistuje) venovali pozornosť kultúre ako základnej premise nášho bytia. Hodnoty sa prinavrátia samy. Politik, ak nerobí nič pre kultúru, je jednoducho nekultúrnym politikom. Bez ohľadu na to, akú stranu či funkciu zastáva. Vyzývame aj samotných umelcov a všetkých, ktorí profesionálne pôsobia vo sfére kultúry, aby sa snažili o stavovskú solidaritu. Vyzývame občanov, aby sa pýtali svojich volených zástupcov na všetkých úrovniach poslancov, starostov, županov a ministrov, ako prispievajú na kultiváciu spoločnosti, resp. čo do budúcich volieb urobia. Pripomínajte im, že demokracia im poskytla šancu rozhodovať o veciach verejných, čo však oni robia pre úroveň demokracie, jej kultúry a hodnôt? Dajme najavo kultúrne, tvorivo, že kultúru k svojmu životu potrebujeme. Nenechajme si verejný a životný priestor prevalcovať nekultúrou a nekultúrnosťou. Nájdime spôsob, ako vyjadriť, že nám kultúra na Slovensku nie je ľahostajná! Zoznam signatárov výzvy: Samuel Abrahám (politológ), Koloman Kertesz Bagala (vydavateľ), Zuzana Bakošová (teatrologička), Jana Bodnárová (spisovateľka), Ján Filc (športový tréner), Daniel Fischer (výtvarník), Adela Gáborová (herečka), Egon Gál (filozof), Lajos Grendel (spisovateľ), Dušan Hanák (režisér), Jack Martin Händler (dirigent), Karol Horák (dramatik), Andrej Hryc (manažér a herec), Viktor Hulík (výtvarník), Ladislav Chudík (herec), Jana Juráňová (spisovateľka), Ivan Kadlečík (spisovateľ), Julius Kotzig (chirurg), Miroslav Marcelli (filozof), Peter Michalovič (estetik), Martina Moravcová (športovkyňa), Karol Moravčík (farár), František Novosád (filozof), Juraj Pechan (chirurg), Beloslav Riečan (matematik), Anton Srholec (kňaz), Stanislav Štepka (dramatik), Kveta Stražanová (herečka), Jozef Stražan (herec), Ján Sucháň (farár), Martin Šulík (režisér), Miron Zelina (psychológ)

13. 5. 2005

Zabudnutá diskusia

Zabudnutá diskusia

16.marca 2005 sa v bratislavskom Univerzitnom pastoračnom centre (UPC) uskutočnila diskusia o fenoméne Slovensko hľadá superstar (SHS). Univerzitné pastoračné centrum sv. Jozefa Freinademetza je miesto, ktoré chce študentom asistovať v ich snahe o žitie života v plnosti Hosťami Spoločenstva Ladislava Hanusa, ktoré besedu organizovalo, boli porotca Laco Lučenič a odborníci- novinár Michal Dyttert, organizátor hudobných podujatí Juraj Drobný,/ prepojenie na STV a Lux Communication je čisto náhodné /, filmový kritik Roman Tarina/ recenzie odporúčam a aj rozhovory, napríklad s Jurajom Drobným.../ a jedna z finalistiek Mária Mladosievičová. Nezávislý novinár a hovorca predsedu parlamentu Pavla Hrušovského zdôraznil :

" Som rád, že šou superstar uviedla práve Slovenská televízia. Úlohou verejnoprávnej televízie je prinášať kvalitnú zábavu. A reality šou superstar je kvalitnou alternatívou nielen ku nekomerčným reláciam na dvojke, ale aj k telenovelám a iným zarábajúcim programom. Navyše je v porovnaní s reality šou, ktoré priniesli ostatné televízie, najkultivovanejšia." Sálou sa viackrát ozval potlesk, napr. keď Michal Dyttert nechápal, ako mohla porota vybrať Mira Jaroša do finálovej desiatky. Zdroj : http://slova.fajn.org

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS Novinári a technický personál v BBC hlasovali za štrajk, ako cestu protestu proti plánovanému prepúšťaniu.
Štrajk v rádiu a televízii ochromí vysielanie v celej Veľkej Británii. Zdroj : Cbc.ca

TROCHU VZDELÁVANIA NEZAŠKODÍ

TROCHU VZDELÁVANIA NEZAŠKODÍ Aspoň nás neoklamú... K tvrdeniam STV o nepodloženom, konkrétnom určení časti príjmov na tvorbu si dovoľujeme uviesť, že nie je pravda, že v žiadnej krajine , ktorej verejnoprávne TV sú členmi EBU ku kvótam v takomto zmysle nedochádza. Vzhľadom na smernicu o cezhraničnej televízií, ktorá určuje kvóty pre európsku tvorbu, krajiny, ktoré cítia potrebu podporiť domácu produkciu (vzhľadom na obmedzené jazykové teritórium), robia tak prostredníctvom ukladania povinností verejnoprávnym vysielateľom. Príklady: Rakúsko - od 1.1.2004 viazalo časť koncesionárskych poplatkov na fond podporujúci nezávislých producentov televíznych filmov, Belgicko - viaže podstatnú časť kvóty európskych diela na diela vyrobené vo flámskom jazyku, Belgicko zaviedlo v roku 2003 pre verejnoprávnu stanicu prispievať na produkciu televíznych diel buď formou objednania produkcie u nezávislého producenta alebo poukázaním prostriedkov Filmovému a audiovizuálnemu centru, Dánsko – v Dánsku musí byť 60% programov vysielaných medzi 17.00 až 24.00 hod. dánskej produkcie, Fínsko - verejnoprávna televízia YLE má zmluvu s organizáciami nezávislých televíznych a filmových producentov, ktorá stanovuje sumu, aká bude určená na objednávanie produkcie. Takisto má zmluvu s Fínskou filmovou nadáciou o určení prostriedkov (cca. 12 mil. mariek) na financovanie nezávislej filmovej produkcie. Interné predpisy YLE hovoria, že nezávislá produkcia má predstavovať minimálne 10% novej domácej produkcie (s výnimkou športu a televíznych novín) vo vysielaní verejnoprávnej televízie. Francúzsko - vysielacie stanice televíznych programov majú povinnosť v každom svojom programe určiť 60% času vysielania televíznych programov na diela európskej produkcie a 40% času vysielaniu diel pôvodne vyrobených vo francúzskom jazyku. Tento istý pomer platí pre vysielanie celovečerných programov. Grécko - televízne vysielacie stanice (aj v prípade platenej televízie) majú povinnosť určiť najmenej 25% vysielacieho času (okrem času určeného na televízne noviny, šport, televízne súťaže, reklamu a teletext) na vysielacie programy pôvodne vyrobené v gréckom jazyku. Holandsko - za nezávislú produkciu je považovaná výlučne produkcia objednaná vysielacou stanicou. Reprízy sa započítavajú do „kvóty” nezávislej produkcie, ale iba vtedy, ak sú vysielané medzi 16.00 a 24.00 hod. Španielsko - v súlade so zákonom musia programy pôvodne vyrobené v jednom z oficiálnych jazykov Španielska predstavovať viac ako 50% vysielacieho času určeného na európsku produkciu. Írsko - Podľa zákona verejná vysielacia stanica RTE má povinnosť založiť osobný bankový účet na financovanie nezávislej produkcie, t.j. na objednávanie produkcie, financovanie developmentu, dofinancovanie nezávislej produkcie, ktorá nebola objednaná prostredníctvom RTE. Nórsko - Do roku 2001 stanica TV2 platila ročne ca. 10 mil. korún na „Audiovisuelt produksjonsfond” fondu, ktorý slúži na financovanie filmovej a televíznej produkcie. Z tohto fondu boli dofinancovaní nezávislí producenti, zmluvne viazaní so závislou spoločnosťou TV2 AS. V roku 2001 sa tento fond stal súčasťou Nórskeho filmového fondu, ktorý financuje filmovú produkciu. Portugalsko - Podľa nového zákona o televízii z roku 2003 majú vysielacie stanice s celoštátnym dosahom povinnosť určiť minimálne 50% vysielacieho času (vynímajúc čas určený na reklamu, televízny predaj a televízne noviny) na vysielacie programy pôvodne vyrobené v portugalskom jazyku. Odhliadnuc od toho majú vysielacie stanice povinnosť venovať minimálne 15% vysielacieho času na umelecké programy pôvodne vyrobené v portugalskom jazyku. Švajčiarsko - Od roku 1996 švajčiarska verejnoprávna televízia SRG SSR a produkčné organizácie (v roku 2003 to boli Association suisse des producteurs de films SFP; Association suisse des réalisateurs/trices de films ARF; Groupement suisse du film d’animation GSFA; Association Romande du Cinéma ARC; Swiss Film and Video Producers SFVP; Groupe Auteurs, Réalisateurs, Producteurs GARP) uzatvárajú 3-ročné zmluvy známe ako “Le Pacte de l’audiovisuel”, ktoré zakotvujú venovanie určitej peňažnej čiastky na filmovú a televíznu produkciu. Zmluva uzatvorená v roku 2003 na roky 2003/05 určila na tento cieľ 50,4 mil. švajčiarskych frankov, čiže 16,8 mil. ročne. Televízia nie je biznis od Košíc po Bratislavu ,s prestupovaním v Cannes... Asi tak.

12. 5. 2005

Agent Centrála SK + Bratislava

Agent Centrála SK + Bratislava Objavy Majstra N v STV asi skončia. Branislav Zahradník k tou uviedol pre NČ excelentnú vetu : "Sledovanosť jeho relácie Objavy Majstra N je taká nízka, že to presahuje prah našej bolesti," Niektorých z nás však majú iný prah bolesti : Nodžák Jozef 19.03.1946 AgentCentrála SK + Bratislava Romeo24180 Nodžák Jozef 19.03.1946 DůvěrníkCentrála SK + Bratislava Romeo37486 Nodžák Jozef 19.03.1946 Tajný spolupracovníkCentrála SK + Bratislava Romeo2418 Zahradník na to uviedol vetu, hodnú zápisu do archívu Ústavu pamäti národa : "Detský divák to tak nevníma". Inak, posledná sledovanosť podľa TNS PMT Postrach junior 0,3 % XXL Select :0,4 % Objavy majstra N 0,5 %

11. 5. 2005

VCELKU ZLÁ SPRÁVA

VCELKU ZLÁ SPRÁVA O stave spravodajstva slovenských televízií si netreba robiť veľké ilúzie. Ľuďom, ktorí v nich pracujú chýba skúsenosť, profesionalita, objektivita a osobná nezávislosť. STV Spravodajstvo Slovenskej televízie dho žilo z toho, čo zasial šéfredaktor Tibor Búza . Príchodom Richarda Rybníčka sa spravodajstvo sústredilo na vizuálnu stránku a nezvládlo základnú úlohu, ktorá spravodajstvu prináleží. Slovenská televízia uplatňuje pri uzatváraní zmlúv zmluvy krátkodobé, na polroka, alebo zmluvy s pracovníkmi, ktorí pracujú ako externisti, fakturujúci STV / tzv. švarcsystém /. V Slovenskej televízii pracuje v spravodajstve na živnosť 50 % pracovníkov, čo je z hľadiska spravodajstva úplne neprípustné a nedá sa to obhájiť znižovaním nákladov. Príznačným môže byť aj tvrdenie nového šéfredatora Eduarda Žitňanského pre : http://slova.fajn.org/: Čo chcete na úrovni spravodajstva STV zmeniť? Neviem ešte pomenovať konkrétnosti. Cieľom je dosiahnuť stav, aby ľudia cítili, že im niečo dôležité bude chýbať, ak správy STV neuvidia. Aké budú vaše prvé profesionálne kroky? Spravodajstvo STV sa za posledný rok veľmi zlepšilo. Ďalšie zmeny musia mať logiku, musia posunúť ľudí i organizáciu. Prioritou možno teraz bude dobudovanie tímu. Zdá sa, že je mimo obraz. TV JOJ "Keď nedonesieš zábery spod vody, tak to nechcem." "Reportér má na výber, môže ísť robiť inde. " Roland Kubina, šéfredaktor spravodajstva TV JOJ. Roland Kubina sa mýli ; reportér má na výber- žalovať TV JOJ. Spôsob stand upov v TV JOJ priam predurčoval, že sa jedného dňa stane podobná tragédia. Dúfam, že to bude ponaučenie nielen pre TV JOJ a jej vedenie, ale aj pre ostatné televízie. Spravodajstvo je totiž o niečom úplne inom aj keď uznávam, že TV JOJ nemala na výber- musela voliť infotainment. Výpovedná hodnota spravodajstva sa však hrozivo blíži k nule. Nešťastie Jozefa Kubániho sa skončlo našťastie dobre. Zatiaľ. TV Markíza Televízia, ktorá dlhodobo spala na vavrínoch. Výber nových redatorov je pochopiteľný- sú ovládateľný. Vplyv menšinového ministerského vlastníka je viac než kontraproduktívny. Pre televíziu a aj pre neho samotného. Vplyv šéfredaktora Petra Višvádera je zanedbateĺný, keby nebol, nikto to nezbadá. TA 3 Potrebuje urýchlenú zmenu. Zmenu na poste šéfredaktora, zmenu vizuálu, zmenu v dodržiavaní programovej a vizuálnej disciplíny. Potrebuje si udržať kľúčových ľudí a vytvoriť im dobré podmienky.

VCELKU DOBRÁ SPRÁVA

VCELKU DOBRÁ SPRÁVA Za televíziu s najobjektívnejším spravodajstvom považuje 38,4 percenta respondentov Slovenskú televíziu. Podľa 28,5 percenta opýtaných prináša najobjektívnejšie správy televízia Markíza . 13,9 percenta tvrdí, že je to TA3. Televíziu Joj spomenulo 13,3 percenta oslovených. Inú televíziu uviedlo 1,1 percenta respondentov . 4,8 percenta ľudí sa k otázke nevedelo vyjadriť. Výsledky vyplývajú z prieskumu trhu, médií a verejnej mienky, ktorý od 28. marca do 24. apríla uskutočnila agentúra Median SK. Vzorku tvorilo 522 respondentov vo veku 14 až 79 rokov. Zdroj : SITA

ČIERNA DIERA

ČIERNA DIERA Prvý ročník Európskeho filmového festivalu sa začal túto nedeľu v kanadskom Toronte. Slovenskú republiku bude reprezentovať film režiséra Miloslava Luthera Anjel milosrdenstva, ktorý vznikol v čase, kedy podĺa generálneho riaditeľa STV Richarda Rybníčka v STV nevzniklo nič, čo by stálo za zmienku...

Asi ich budeme strielať...

Asi ich budeme strielať... "Môj návrh nanovo definuje pojem platiteľa koncesionárskych poplatkov. Tým by mal byť nielen majiteľ prijímača, ale aj jeho užívateľ. Aby sa nikto nemohol vyhovárať, že prístroj nie je jeho, on ho len používa. Návrh, navyše, nezvyšuje koncesionárske poplatky, na rozdiel od opozičného, pretože ten ich zvyšuje pre podnikateľov. A do tretice - navrhujem sprísnenie kontroly, samozrejme, nemusí ísť o kontrolu v domácnostiach, sú predsa aj iné riešenia."
Tomáš Galbavý (SDKÚ) pre Národnú obrodu
AKÉ ? Asi ich budeme strielať... Sanchez Illich Ramirez CARLOS

10. 5. 2005

Pokuty naše každodenné

Pokuty naše každodenné Za porušenie zákona týkajúceho sa ochrany maloletých v Televíznych novinách odvysielaných vlani v októbri uložila na rokovaní Rada pre vysielanie a retransmisiu (RVR) spoločnosti Markíza - Slovakia 90-tisícovú pokutu. Aj ďalší príspevok, za ktorý sa licenčná rada rozhodla túto spoločnosť pokutovať sumou 30 tisíc korún, bol odvysielaný v októbrových Televíznych novinách. Za neprimeraný z hľadiska ochrany ľudskej dôstojnosti a ľudskosti označila RVR aj príspevok televízie Joj, ktorý odvysielala v Novinách vlani v novembri a uložila jej pokutu vo výške 40 tisíc korún. Licenčná rada začala správne konanie voči Slovenskej televízii (STV) pre možné porušenia zákona vo vysielaní programov Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji z 30. apríla tohto roka, Slovensko hľadá SuperStar z 30. apríla a 1. mája a v dvoch vydaniach relácie Reportéri, a to zo 16. februára a 2. marca. Rada definitívne neuzavrela nijaké konanie vo veci Slovensko hľadá SuperStar. Preverovať sa bude aj relácia Reportéri za príspevok o spore medzi ministerstvom kultúry a Jurajom Jakubiskom o rekonštrukciu jeho filmov, ktorý nemal byť dostatočne nestranný. Správne konanie začala RVR aj voči spoločnosti MAC TV pre možné porušenia zákona pri odvysielaní športového spravodajstva televíziou Joj 4. marca. Agentúru SITA informoval Peter Voloch poverený riadením Kancelárie RVR. Z dnešného p r o g r a m u dňa 10. 5. 2005 Kontrolný monitoring Návrh na začatie správneho konania Správa č. 31/2005/TV o monitorovaní vysielania STV (monitorovaný deň: 30.4.-1.5.2005 - MSĽH) Vysielateľ: Slovenská televízia-vysielateľ na základe zákona Šetrenie sťažnosti Návrh na začatie správneho konania Sťažnosť č.648/70-05 a 686/72-05 z dní 11.3. a 18.3.2005 sťažovateľ: fyzická/právnická osoba (na vysielanie programu Slovensko hľadá Superstar) Správa o šetrení sťažností č.648/70-05 a 686/72-05 smerujúcich proti vysielaniu Slovensko hľadá Superstar Vysielateľ: STV - vysielateľ na základe zákona Šetrenie sťažnosti Návrh na začatie správneho konania Sťažnosť č. 581/66-2005 zo dňa 15.3.2005 sťažovateľ: právnická osoba (na vysielanie programu Reportéri z 2.3.2005 ) Správa o šetrení sťažnosti č. 581/66-2005 smerujúcej proti vysielaniu Slovenskej televízie Vysielateľ: Slovenská televízia Šetrenie sťažnosti Návrh na začatie správneho konania Sťažnosť č. 537/61-2005 zo dňa 7.3.2005 sťažovateľ: právnická osoba (na vysielanie programu Reportéri zo 16.2.2005 ) Správa o šetrení sťažnosti č. 537/61-2005 smerujúcej proti vysielaniu Slovenskej televízie Vysielateľ: Slovenská televízia, Bratislava Šetrenie sťažnosti Sťažnosť č. 337/42-2005 zo dňa 14. 2. 2005 sťažovateľ: fyzická osoba (na vysielanie programu Pod lampou na Dvojke ) Správa o šetrení sťažnosti č. 337/42-2005 smerujúcej proti vysielaniu Slovenskej televízie Vysielateľ: Slovenská televízia, vysielateľ na základe zákona číslo licencie: Šetrenie sťažnosti Sťažnosť č. 512/57-2005 zo dňa 4. 3. 2005 sťažovateľ: fyzická osoba (na vysielanie programu Extra) Správa o šetrení sťažnosti č. 512/57-2005 Vysielateľ: Slovenská televízia, vysielateľ na základe zákona číslo licencie: Šetrenie sťažnosti Sťažnosť č. 490/55-05 zo dňa 2.03.2005 sťažovateľ: fyzická osoba (na vysielanie programu S.O.S. na Jednotke ) Správa o šetrení sťažnosti č. 490/55-05 smerujúcej proti vysielaniu STV Vysielateľ: Slovenská televízia, vysielateľ na základe zákona číslo licencie: DOBRÁ SPRÁVA : Návrh na zastavenie správneho konania SK č.: 360-PgO/O-1816/2004 zo dňa 23.11.2004 Doplnenie: Správa o šetrení sťažnosti č. 2267/144-2004 a 2274/145-2004 (dodržiavanie § 20 ods. 3,4,5 zák. č. 308/2000 Z. z.) (monitorovaný program/deň: „Sladká Valentína“, 15.10.2004) ÚK: Slovenská televízia, vysielateľ na základe zákona

Tá naša výročná správa...

Tá naša výročná správa
Príchodom nového manažmentu do STV sa toho veľa zmenilo. Nechceme teraz rozoberať dobré i tie tienisté stránky celkovej reformy. Príchodom nového manažmentu sa však zmenilo jedno- slobodný prístup k informáciám sa blíží limitne k nule a skončilo sa aj so zverejňovaním Výročných správ o činnosti STV. Keďže zatiaľ väčšina členov Rady STV nemá chuť počúvať a diskutovať o relevantných pripomienkach, na „kratšej“ ploche sa pokúsime vykresliť hlavné pripomienky k Výročnej správe o činnosti STV za rok 2004 Formálna úroveň predloženej správy je neprijateľná. Celý materiál je napísaný neprehľadne bez funkčnej i obsahovej nadväznosti, chýba vyhodnotenie organizačných jednotiek (TŠ BA, TŠ BB, TŠ KE a dcérskych spoločností) v zmysle platnej organizačnej štruktúry a Štatútu STV. Z uvedeného dôvodu aj pripomienky nebolo možné spracovať systémovo, ale len podľa zaradenia jednotlivých častí v správe. A. Správa neobsahuje: · vyhodnotenie činnosti a hospodárenia organizačných jednotiek v zmysle platného Štatútu STV (GR, TŠ BA, TŠ BB, TŠ KE) · plnenie nákladov a výnosov kapitálových spoločností (jednotlivé s.r.o) · konsolidovanú účtovnú závierku · a poznámky k účtovnej závierke (najmä vyčíslenie výšky transakcií medzi STV a jednotlivými s.r.o, a osobitne pohľadávky a záväzky po splatnosti B. Konkrétne pripomienky k správe: Prehľad a vyhodnotenie plnenia poslania a povinností Slovenskej televízie Napriek názvu kapitoly v nasledujúcom texte nenájdeme žiadnu zmienku o tom, ako si televízia plnila zákonom stanovené „poslanie“ a „povinnosti“. V prvej časti sa uvádzajú „východiská k hodnoteniu činnosti“, ďalej nasledujú tabuľky, ktoré poskytujú iba minimálne - kvantitatívne informácie a sú bez komentára a poznámok, ktoré by vyjadrovali a potvrdzovali v úvode a závere deklarované kvalitatívne zmeny programovej služby. Za najzásadnejší nedostatok považuje absenciu jednej zo základných a osobitných povinností STV, ktorou je prehľad o objeme a štruktúre vysielania programu vo verejnom záujme, ktorý je odbitý jedinou vetou a paušálnym údajom „52,88%“. Rozsah a forma nemá žiadnu výpovednú hodnotu a vyjadruje skôr postoj predkladateľa k vysielaniu programu vo verejnom a zároveň vyvoláva odôvodnené pochybnosti o pravdivosti uvedeného údaju. Informácie, ktoré vedenie STV štvrťročne predkladalo v priebehu m.r. o plnení programovej služby Výboru NR SR a Rade pre vysielanie a retransmisiu sa rozchádzali rádovo v stovkách hodín.[1] Navyše 16.11. 2004 Rada STV uznesením č.69/2004 zobrala na vedomie správu „Plnenie programovej služby vo verejnom záujme“ prednesenú M. Slovákom v rámci bodu č. 3 programu rokovania rady – Plnenie programovej služby, v ktorej M. Slovák konštatoval, že Slovenská televízia si v prvom polroku 2004 neplnila povinnosti ustanovené v § 5, ods. 1, písm. c), zákona č. 16/2004 Z.z., ako aj povinnosti ustanovené osobitným predpisom, ktoré sú ustanovené v § 18, ods. 2, písm. d), zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii... (t.j. vysielanie nadpolovičného podielu programu vo verejnom záujme) V prípade, ak vedenie STV hodnotí pozitívne rozdelenie jednotky a dvojky bolo by potrebné aj ich finančné vyjadrenie nákladov a výnosov na samostatné prevádzkovanie okruhov. Chýba kvantitatívne a aj kvalitatívne vyjadrenie ako STV plnila poslanie v oblasti vysielania žánrovo rôznorodých programov pre deti a mládež (§ 3 ods. 3 z.č.16/2004). Chýba porovnanie plánu a skutočnosti radou schválenej Typovej vysielacej štruktúry na rok 2004. Jeden zo základných dokumentov, ktoré zo zákona podliehajú schváleniu Radou STV. Podiel vysielania európskej tvorby Uvedené percento evokuje otázku či v tomto podiele nie sú zahrnuté (spravodajstvo, zábavné hry, športové prenosy a doplnkové vysielanie). Z údajov a prepočtu programovej štatistiky vyplýva, že áno. Opäť sa tu prejavuje neznalosť, resp. zámerné zavádzanie zo strany predkladateľa, nakoľko v zmysle § 23 ods. 1 z.č. 308/2000 [2] (sa) „...do rozsahu tohto vysielacieho času sa nezapočítava vysielací čas venovaný spravodajstvu, športovým podujatiam, zábavným hrám, reklame, teletextu a telenákupu.“ Uvedené typy programov sa podieľali na celkovom vysielaní STV 36%, avšak STV uvádza, že vysielala 73% európskej tvorby, a to nie je matematicky možné ani v prípade, ak by STV vysielala iba európske diela, pretože 36+73 sa nerovná 100%. Podiel vysielania nezávislej európskej tvorby Opäť uvedené percento evokuje otázku, či je tento údaj pravdivý, nakoľko STV by v zmysle daného podielu musela denne vysielať takmer 10 hodín nezávislej európskej produkcie[3] (na Jednotke 4,9 hod./denne a na Dvojke 4,7 hod./denne). Za nezávislú európsku produkciu sa nepovažujú koprodukcie s vysielateľom a do podielu sa navyše nezapočítavajú diela, pri ktorých od výroby uplynulo viac ako 5 rokov. Objem vysielania pre národnostné menšiny Ak je vyčíslený objem v maďarskom jazyku je nutné a korektné tabuľku doplniť o rómsku, nemeckú, ukrajinskú, židovskú a rusínsku menšinu (príslušníci týchto menšín platia rovnaké koncesionárske poplatky a majú právo ako si verejnoprávna televízia plní poslanie a povinnosti voči nim). Osobitne je to dôležité v súvislosti s poklesom objemu vysielania pre ostatné menšiny. Podiel premiér a repríz vo vysielaní STV v roku 2004 O nedodržaní schválenej Typovej vysielacej štruktúry svedčí rozdiel medzi plánom a skutočnosťou v pomere medzi podielom premiér a repríz. Plán Premiéry : 64,4 % Reprízy : 40,8% Skutočnosť : Premiéry : 35,6 % Reprízy : 58,2% Vyhodnotenie plnenia programovej služby vo vysielaní STV v roku 2004 Vo Výročnej správe sa na str. č. 888 uvádza, cit.: „Proces zmien sa v roku 2004 vo všetkých spomínaných oblastiach iba začal, bude ďalej pokračovať a uzavrieť by sa mal do konca funkčného obdobia generálneho riaditeľa STV začiatkom roka 2008.“[4] Funkčné obdobie generálneho riaditeľa STV sa končí 14. januára 2007 Obávame sa, že GR STV má iný výklad zákona. Záver tejto kapitoly je príznačne stručný a vyjadrujúci postoj vedenia k poslaniu a povinnostiam STV pri plnení programovej služby. Osobitne treba uviesť, že v zmysle zákona poslaním STV je poskytovať službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania prostredníctvom programov, ktoré rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky (§ 3 ods. 3 z.č. 16/2004). Kultúrna identita sa dá rozvíjať prostredníctvom tvorby kultúrnych hodnôt. Podiel novej pôvodnej audiovizuálnej tvorby v oblasti dramatických programov bol zastúpený iba jednou jedinou rozprávkou (Zlatý hlas), ktorej výroba bola dokončená po viac ako troch rokoch. Animovaná tvorba (napr. kedysi známe Večerníčky) nebola zastúpená vôbec. Informáciu o skutočnom počte nových dokumentárnych filmov, ktoré sa vyrobili a odvysielali v roku 2004 odmietla STV poskytnúť. Činnosť Dozornej komisie STV v roku 2004 Považujeme za nutné doplniť najdôležitejšie zistenia a závery Dozornej komisie STV inak táto časť materiálu nemá žiadny význam, navyše je obsahovo duplicitná so Správou o činnosti Rady STV. V súvislosti s činnosťou DK možno spomenúť požiadavky v prílohe uznesenia č. 84/2004, v ktorom Rada STV uložila generálnemu riaditeľovi STV doplniť Návrh rozpočtu Slovenskej televízie a programového konceptu Slovenskej televízie na rok 2005 podľa požiadaviek Rady STV a Dozornej komisie STV. Dozorná komisia STV žiadala GR STV v súvislosti so spracovaním rozpočtu a programového konceptu STV na rok 2005: Predložiť minimálne strednodobú stratégiu hospodárenia STV tak, aby bol zrejmý prechod na smerovanie k vyrovnanému rozpočtu. Pripraviť návrh postupu týkajúceho sa spravovania a výberu koncesionárskych poplatkov a spôsobu evidencie neuhradených poplatkov. Spracovať smernicu vymedzujúcu podnikateľskú činnosť STV, spôsob vedenia analytickej evidencie v účtovníctve vo väzbe na § 20, odsek 5[5], Zákona o STV. Spracovať internú smernicu upravujúcu pravidlá rozpočtovania činnosti podľa par. 5, Zákona o STV a väzbu medzi rozpočtom príjmov a výdavkov (vrátane investícií) a súvahou a výkazom ziskov a strát. Špecifikovať v rámci predloženia rozpočtu STV náklady a výnosy STV v spojitosti s činnosťou dcérskych spoločností. (pozn. krátené) Hospodárska správa – rok 2004 Je zarážajúce, že v inštitúcii, ktorá vyrába a vysiela program je pre výročnú správu najdôležitejší útvar Hospodárska správa, ktorá nemá žiadny priamy vplyv na objem a kvalitu vysielania. Podrobný popis činnosti tohto útvaru je v správe ojedinelý a naznačuje, že sa tu nachádza omylom, alebo prečo potom chýba rovnako obsiahli popis ostatných útvarov STV? Aké boli náklady HS, ako sa zmenili v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi? Realizácia stavebných a technologických úprav v priestoroch zvukovej a obrazovej réžie a obrazovej kontroly štúdia MD 4. Aký veľký objem finančných prostriedkov bol v tejto súvislosti preinvestovaný? Bola realizácia zabezpečená prostredníctvom verejného obstarávania? Kompletné premiestnenie technologického pracoviska na čistenie a úpravu filmov s realizáciou nutných stavebných úprav, ktoré si takéto zariadenia vyžadujú. Opäť: Aký veľký objem finančných prostriedkov bol v tejto súvislosti preinvestovaný? Bola realizácia zabezpečená prostredníctvom verejného obstarávania? Odkiaľ, kam a prečo sa realizovalo premiestnenie technologického pracoviska? TŠ Košice – rok 2004 Informácia, že v televíznom štúdiu: „Dominovala výroba regionálneho vysielania v celkovom objeme 139,4 hodín.“ Je zavádzajúca, z prehľadov vyplýva, že najväčší objem výroby predstavovala VC Caban (Výrobné centrum), ktoré realizovalo 366 hodín dabingu. (Pre porovnanie v roku 2003 sa v TŠ Košice vyrobilo iba 54,1 hod. dabingu). V rámci Organizačného poriadku a štruktúry nie je zriadené žiadne „Výrobné centrum Caban“, Ing. Igor Caban nie je producentom a ani zamestnancom STV. Pôsobnosť, kompetencie a zodpovednosť VC Caban nemá legitímnu oporu v Organizačnom poriadku STV. Uvedený objem výroby predstavuje v prepočte cca od 20 do 30 mil. Sk, preto ak sa realizuje prostredníctvom zmluvného vzťahu, Rada STV nebola informovaná o existencii takejto zmluvy. Kde sídli VC Caban? Koľko má zamestnancov v internom stave a koľko spolupracovníkov? Na základe akého vzťahu realizuje výrobu, s akými kompetenciami, zodpovednosťou a rozpočtom? Zo správy nie je zrejmé ako sa podieľali jednotlivé Výrobné skupiny na výnosoch TŠ, keďže výroba sa realizovala na základe zákaziek producentov STV Bratislava. V prepočte cez koeficient celkových nákladov na výrobu 1 min. vychádzajú výrobné náklady na cca 54 mil. Sk. V nadväznosti na to by prevádzkovo–režijná dotácia mala tvoriť iba cca 28,8 mil. Sk. Rozpočet TŠ Košice Na zabezpečenie prevádzkových a výrobných úloh štúdio vynaložilo 82 753 tis. Sk, čo je o 31 956 tis. Sk menej ako v roku 2003. Finančné náklady v rozhodujúcich nákladových zoskupeniach Obsahuje chybu -v riadku Odpisy má byť mínus a nie plus! Dotovanie štúdia sa realizovalo z dvoch finančných zdrojov: - výrobného 28 795 tis. Sk, - prevádzkového 54 000 tis. Sk. Opäť chyba: súčet nesúhlasí s inde uvádzanými údajmi (82 795) rozdiel 6 000. Prečo dotácia štúdia bola vyššia ako náklady? Nákladovosť v členení na finančné toky: - výrobná - 44 608 tis. Sk (54%) - prevádzková-režijná - 38 145 tis. Sk (46%) Finančné náklady v rozhodujúcich nákladových zoskupeniach Súčet skutočných nákladov za rok 2004 predstavuje sumu 85 713 tis. Sk, opäť je tu rozdiel voči vyššie spomínaným údajom (ktorý údaj o nákladoch je správny?) Výnosy Cit.: „Výnosy štúdia v roku 2004 dosiahli výšku 3 234 tis. Sk.“ V zmysle komentára k činnosti a hospodáreniu TŠ Košice štúdio skončilo so stratou . Komentár ako aj údaje sú chaotické a protirečia si (najmä s Projektom riadenia RR). Na jednej strane sa hovorí o výrobe na základe zákaziek producentov STV Bratislava, ktorý sú objednávateľom programu a servisnou zložkou, ktorou je televízne štúdio a na druhej strane tieto výkony nezapočítavajú do Výnosov TŠ, preto nie je možné posúdiť efektivitu štúdia. Pre úplnosť dodávam, že dcérskym spoločnostiam boli prefaktúrované rôzne náklady, príp. im boli poskytnuté platby za služby. V konečnom dôsledku sa môže stať, že v budúcnosti vedenie STV vyhlási TŠ za neefektívne a navrhne ich zrušiť, resp. predať dcérskym spoločnostiam. Cieľom Projektu riadenia RR bolo oddeliť výrobu programu od vysielania a tvorby programu, a rozdeliť tieto procesy medzi televízne štúdiá ako servisné organizácie a ústredné riaditeľstvo ako „vysielateľa“ programu...“ (str. 12 Projektu...) Činnosť TŠ KE v priebehu roka uvádza dokončenú výrobu podľa VS, ktorú však nie je možné porovnať, lebo rozbor výroby a činnosti ostatných TŠ sa v materiále nenachádza. Spravodajstvo 2004 Vzhľadom na to, ako vedenie zdôrazňuje význam peoplemetrového merania by bolo viac ako vhodné, keby jednotlivým typom relácii uviedla aspoň priemerné hodnoty sledovanosti. Pre viac ako 76% populácie predstavuje televízne vysielanie hlavný (primárny) zdroj informácií. Ako však hodnotiť neustále klesajúci podiel sledovanosti hlavného spravodajstva STV? Nestráca tým STV zmysel a poslanie informačnej inštitúcie? Relácie Reportéri, Svet v obrazoch, O 5 minút 12, Odpovede z obrazovky sú vyrábané pod hlavičkou Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky, ale nepatria medzi spravodajstvo, ale publicistiku. Navyše, relácia Odpovede z obrazovky patrí do kategórie selfpomotion programov (ako napr. upútavky). V tejto súvislosti je podiel a percentuálne zastúpenie jednotlivých programových typov zavádzajúci. Ekonomika 2004 Cit.: „Slovenská televízia za rok 2004 vyrobila celkom 16 008 relácií, v časovom objeme 4 794 hodín programu, z toho vlastnej výroby 3 667 hodín a 1 127 hodín prevzatých programov zo zahraničia, pri ktorých bola výroba slovenskej verzie (dabing, titulkovanie, ozvučenie) realizovaná v kapacitách STV.“ Prehľad s názvom „počet relácií“ uvádza údaj 9 256 Prehľad s názvom „počet relácií“ uvádza údaj 11 851 [6] Ktorý údaj o počte vyrobených relácií je správny? Aký objem výroby a nákladov tvorili relácie doplnkového vysielania? Náklady na výrobu a Náklady na program STV predložila dve neprehľadné tabuľky, kde nie je možné zistiť o aké náklady sa jedná (dve čísla spočítané). Je zaujímavé, že náklady na programový typ dramatika vlastná výroba sú len 43,3mil. Sk a vlastná výroba vrátane externej predstavuje 145, 8 mil. Sk (rozdiel viac ako 100 mil. Sk). Navyše, pri porovnaní s nákladmi za I. až III. štvrťrok vyplýva, že v 4-tom štvrťroku vzniklo 78% nákladov. Vlastná výroba pritom predstavuje najmä dabing, nakoľko STV sa v roku 2004 vo vlastných kapacitách nerealizovala žiadnu novú pôvodnú dramatickú tvorbu (na základe dostupných informácií aj rozprávka Zlatý hlas bola dokončená ako koprodukcia). Poznámky k výrobe Dabingu v STV V STV v bývalej zvukovej prevádzke je aj súčasnosti sedem synchrónnych štúdii („SŠ“) a ešte ruchové a hudobné štúdio. V zmysle stanoviska Asociácie pracovníkov zvuku v SŠ-1, SŠ-2, SŠ-3, SŠ-4, SŠ-7 sa dá nahrávať dabing minimálnej kvalite ako v iných súkromných štúdiách a navyše, s výnimkou ROKO štúdia, ani jedno súkromné štúdio nemá zohľadnenú priestorovú akustiku jednak réžie a to už nehovoríme o akustike štúdií a ich kubatúre. Aj po zrušení úplnej výroby a následnom prepustení zamestnancov zvukovej prevádzky a zvukových majstrov sa opäť začalo minimálna v troch štúdiách pracovať, ale veľmi dôležité je to, že výroba nie je už realizovaná prostredníctvom odborných kapacít STV (zvukový majstri nie sú nasadzovaný cez dispečing, dochádza v porušovaniu štatútu profesii, napr. zvukový technik je v jednej osobe koľkokrát vo funkcii aj ako režisér aj ako zvukový majster). Z uvedeného vyplýva, že vlastne sa dá v STV vyrábať a aj sa pre STV vyrába avšak osobitou formou „outsourcingu"... Otázky k Dabingu Aké náklady a v akej štruktúre predstavovala výroba 1 127 hod. dabingu, titulkovanie, ozvučenie realizovaná v kapacitách STV? Aký objem výroby (v hod.) a nákladov (v Sk) tvorila výroba dabingu, titulkovanie, ozvučenie realizovaná v externých kapacitách mimo STV? (porovnanie efektívnosti s nákladmi STV) Aká bola výška investícií do modernizácie technického zariadenia dabingových štúdií v roku 2004, a do ktorých konkrétnych štúdii boli zariadenia inštalované? Koncesionárske poplatky V časti koncesionárske poplatky, chýba ich finančné vyhodnotenie, celá časť sa zaoberá len počtami koncesionárov. Nikde nie je spomenutý dopad zvýšenia koncesionárskych poplatkov o 33%. Vzhľadom na účinnosť novely zákona č. 212/1995 Z.z o koncesionárskych poplatkoch (od 1.9.2003) obraz o reálnom dopade zvýšenia poskytne porovnanie rokov 2002 a 2004 ( nárast o 397 576 tis. Sk, t.j. o 39%). Zamestnanosť a mzdová politika Zo správy nie je jasné, či vyčíslená úspora nesúvisí s preradením zamestnancov STV do kapitálových spoločností v priebehu roku. Neplnenie plánovanej priemernej mzdy o 6527.- Sk je zavádzajúce, plán 31 320 bol značne nadhodnotený, čoho dôkazom je toto porovnanie : priemerná mzda za rok 2002 18 541,- 2004 24 793,- + 6 252,- t.j.34% Pri takomto náraste priemernej mzdy je potrebné doplniť materiál o priemernú mzdu podľa štruktúry zamestnancov ( manažment, redaktori, technici, administratíva, umelecko-realizační zamestnanci, robotníci), alebo aspoň v štruktúre výroba, vysielanie a réžia. Už aj nárast priemernej mzdy oproti roku 2003 o 4 745 Sk bol vzhľadom na krízový stav STV neúmerný. Do priemernej mzdy sa nezapočítava odstupné, ktoré bolo vyplatené nadbytočným zamestnancom. Rast priemernej mzdy za r. 2004 je prekvapujúci na koľko organizácia prestala vyplácať zvýšené príplatky podľa KZ a znižovala mzdy a pohyblivé časti mzdy niektorým zamestnancom. Plnenie plánu zamestnancov a osobných nákladov za r. 2004 uvádza mzdy a osobné náklady spolu v čiastke 288 917 000. Po prepočte vychádzajúc z priemernej mzdy, iné osobné náklady boli čerpané vo výške cca 115 mil. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast o 97 mil. Sk, t.j. o 649%. V tejto položke ide hlavne o dohody o vykonaní práce a brigádnickej práci študentov, čo neraz znamená skrytý pracovný pomer a porušenie zákonníka práce – organizácia predmet svojej hlavnej činnosti má zabezpečovať hlavne zamestnancami v pracovnom pomere, pričom môže využívať skrátené úväzky. Aj z tohto dôvodu vykazovaná úspora v mzdách je skreslená a ďalšie mzdové náklady sú skryté v službách a honorároch. Údaje o mzdových nákladoch a počte zamestnancoch je potrebné doplniť podľa jednotlivých TŠ a organizačného členenia STV. Obchod 2004 K dnešnému dňu nie je jasná účelnosť a efektivita zriadenia 6-tich dcérskych spoločností. Istým spôsobom je akceptovateľná spoločnosť 1.2 media, avšak právo predávať reklamu môžu všetky dcérske spoločnosti, ako aj samotná STV – z Výročnej správy nie je jasné aký podiel výnosov z predaja reklamy pripadá na TELEXIM[7] a ostatné spoločnosti? Ad Služby zahraničným štábom Čo hľadá informácia, cit: „Najväčšie akcie v roku 2005: Stretnutie najvyšších predstaviteľov členských štátov EÚ v Bratislava, stretnutie Bush – Putin.“ vo Výročnej správe za rok 2004!Výnosy za tieto služby tvorili 667 023 Sk. Vrátane summitu Bush-Putin? Predkladateľ používa porovnanie s predchádzajúcim období účelovo a aby vtedy, keď to o jeho činnosti poskytuje pozitívny obraz. Ako vyplýva z nižšie uvedeného porovnania rad činností v obchodnej oblasti zaznamenal v porovnaní s krízovým rokom 2003 výrazný pokles výnosov. Nakoľko ide o výnosové strediská je potrebné porovnať adekvátnosť vynaložených nákladov k dosiahnutým výnosom. V zmysle poznámok k účtovnej závierke audítora tržby do zahraničia tvorili výnosy 22 713 tis. Sk. Reprodukcia investičného majetku Investičný majetok je potrebné konkrétne rozpísať v štruktúre na aké investičné akcie a koľko finančných prostriedkov bolo použitých. V koľkých prípadoch bolo investičný majetok obstaraný formou verejnej súťaže. Z materiálu nie je jasné, či existujú aj nezaradené investície napr. PROVYS, NORIS, investície v rámci Super Star a i.. Aký súhrnný objem investícii si už vyžiadal nákup virtuálneho štúdiového systému? Aká je jeho skutočná efektivita a vyťaženosť z hľadiska objemu výroby (v počte relácií a hod. ako aj výroby v hod.? Vývoj nákladov a výnosov 2004 v porovnaní s rozpočtom a rokom 2003 Napriek tomu, že v úvode Výročnej správy sa uvádza, že nie je možné porovnávať výsledky r. 2004 s rokom 2003 táto časť sa tomu venuje. Vyhodnotenie hospodárskeho výsledku podľa jednotlivých nákladových položiek je spracovaný veľmi neprehľadne pričom údaje mohli byť v jednej ucelenej tabuľke. Každé prekročenie nákladovej položky o viac ako 50% by malo byť podrobne zdôvodnené. Zdôvodnenie, že plán bol prekročený o 83,19% v dôsledku LOH neobstojí, nakoľko informácia kedy a kde budú OH sa vie 4 roky dopredu. Nákladová položka priame náklady na program vo výške 530 920 000 Sk nie je rozborovaná adekvátne k svojej výške hoci ide o nákladovú položku závislú od objemu výroby a nákupu programu, pričom mnohé iné sú rozpísané a komentované až príliš podrobne Výber koncesií , treba uviesť, či v súvislosti so založením spoločnosti Koncesia s.r.o došlo k zmene (zníženiu) nákladov na výber koncesionárskych poplatkov. Podľa vývoja počtu koncesionárov sa situácia v priebehu roku 2004 zhoršila. Zaujímavé, či skôr príznačné, že zaúčtovanie dotácie z vlády SR je komentované ako neplánovaná dotácia, napriek tomu, že bola schválená už koncom roku 2003. Prečo polročnom rozbore ešte nebola zaúčtovaná ? Komentár o výnosoch – koncesionárske poplatky je potrebné doplniť o vplyv na ich výšku dôsledku ich zvýšenia o 33%. Z hľadiska sprehľadnenia finančných tokov je nutné podrobne rozpísať položku Ostatné výnosy, nakoľko nie je jasné ako a čím dosiahla STV výnos vo výške 96 mil. Sk Zistený rozdiel nie je vysvetlený ani v správe audítora a svojím objemom nezodpovedá výnosom z obchodnej činnosti, ktoré nie sú zahrnuté v Reklame a Sponzoringu. ZHRNUTIE: Základným cieľom projektu Richarda Rybníčka a jeho reformy bolo zabezpečiť maximálne efektívne využívanie všetkých zdrojov, transparentné finančné toky a obchodné vzťahy a v konečnom dôsledku efektívne využívanie zverených verejných prostriedkov. V kontexte s tým je neschopnosť vedenia poskytnúť informácie efektívnosti využívania všetkých zdrojov a finančných tokov vrátane porovnania s predchádzajúcim obdobím minimálne netransparentné. [1] (cit. z Výročnej správy: (Rada STV) „...opakovane riešila problém nepresnosti údajov predkladaných manažmentom STV, resp. nesúladu údajov predkladaných Rade STV a Rade pre vysielanie a retransmisiu.“ Str. 12) riešila ale nevyriešila – akceptovala predložené údaje [2] (1) Vysielateľ vyhradí väčšinový podiel svojho vysielacieho času európskym dielam; do rozsahu tohto vysielacieho času sa nezapočítava vysielací čas venovaný spravodajstvu, športovým podujatiam, zábavným hrám, reklame, teletextu a telenákupu. [3] § 25 ods. 2) Nezávislá produkcia je program vyrobený nezávislým producentom s cieľom uviesť ho vo vysielaní. Pri jeho výrobe sa využívajú autorské, tvorivé a technické kapacity pôsobiace mimo vysielateľa. Za nezávislú produkciu sa nepovažuje program založený na princípe priameho kontaktu s divákom, neoddeliteľný od vlastného vysielania, a to najmä spravodajstvo, priamy prenos športových podujatí, zábavná hra, reklama, teletext a telenákup. (z.č.308/2000) [4] § 23 ods. 5) Ústredný riaditeľ Slovenskej televízie zvolený podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, ktorý vykonáva túto funkciu ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považuje za generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Jeho funkčné obdobie plynie podľa doterajších predpisov. (z.č.16/2004) [5] (5) Slovenská televízia nemôže verejné finančné prostriedky používať na podnikateľskú činnosť podľa § 6. Náklady na podnikateľskú činnosť a výnosy z podnikateľskej činnosti Slovenskej televízie sa nerozpočtujú. Náklady z podnikateľskej činnosti musia byť pokryté výnosmi z nej. Ak táto podmienka nie je splnená, musí sa podnikateľská činnosť ukončiť a strata z nej vzniknutá sa môže uhradiť z rezervného fondu. O podnikateľskej činnosti sa vedie oddelená analytická evidencia v účtovníctve a prostriedky z nej sa vedú na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.35) [6] programy vlastnej výroby ako aj programy externej výroby, ktoré boli ukončené podľa dátumu schvaľovacej projekcie v roku 2004 (bez doplnkového vysielania). [7] interné oddelenie STV, ktoré až do 1.4. 2004 zabezpečovalo predaj reklamy

9. 5. 2005

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS NR SR sa bude na 42. schôdzi, ktorá sa začína v utorok, zaoberať dvoma poslaneckými návrhmi zákona o koncesionárskych poplatkoch. Tomáš Galbavý z SDKÚ predkladá návrh, podľa ktorého by sa malo naďalej platiť za prijímač, pričom neplatičov chce podľa tohto zákona vyhľadávať, kontrolovať prijímače v bytoch a sankcionovať prísnejšie ako doteraz. Návrh Dušana Čaploviča zo Smeru a nezávislého poslanca Dušana Jarjabka vníma koncesionársky poplatok ako platbu za prístup k službe verejnosti. Platiť poplatok by tak mala každá osoba, ktorá je odberateľom elektrickej energie. K návrhu Dušana Čaploviča sa prikláňa aj Slovenský rozhlas. "Myslíme si, že návrh na zrušenie prijímača ako nositeľa poplatku má svoje opodstatnenie, pričom vychádzame zo štatistických zistení, potvrdzujúcich, že rádio vlastní na Slovensku každá domácnosť a televízny prijímač zhruba 98 percent domácností," uviedol generálny riaditeľ SRo Jaroslav Rezník. Ako pripomenul, rádio je dokonca súčasťou základného okruhu potrieb, ktoré nemôžu byť predmetom exekúcie. V súčasnosti platný zákon o koncesionárskych poplatkoch má komplikovaný a nákladný systém vymáhania nezaplatených poplatkov. "Existuje aj legislatívne vákuum spôsobujúce, že na základe čestného vyhlásenia je možné poplatok legálne neplatiť, " dodal Rezník. SRo práve vďaka takémuto zneniu prichádza podľa neho ročne o takmer 400 mil. Sk. Zdroj : SITA

ODPOVEDE Z OBRAZOVKY

ODPOVEDE Z OBRAZOVKY Slovenská televízia prechádza v poslednom období chaosom v programmingu, ktorý sa prejavil aj včera výmenou relácie Odpovede z obrazovky za reláciu Magazín. Podľa servera Medialne.sk neodvysielanie relácie Odpovede z obrazovky spôsobilo zranenie Richarda Rybníčka. "Reláciu sme neodvysielali z dôvodu riaditeľovho ľahkého zranenia, ktoré si spôsobil pri bicyklovaní v sobotu pri Trenčíne," povedal pre Mediálne.sk člen manažmentu STV Branislav Zahradník. Dodal, že zranenie je skôr estetickým, ako fyzickým problémom a dosiaľ nepadlo rozhodnutie o tom, či sa ďalšia relácia vôbec odvysiela. V prípade, že sa tak stane, Richarda Rybníčka podľa Zahradníka zastúpi buď on sám, alebo Marcel Para. Generálnemu riaditeľovi prajeme skoré uzdravenie, ale nezastupiteľnosť generálneho riaditeľa je otázna, keďže sa jej už minulý rok veľmi efektne i efektívne zhostil Marcel Para. My iba pripomíname, že súčasťou relácie by malo byť aj realizovanie Uznesenia č. 05-07/32.161 Rady pre vysielanie a retransmisiu Rada ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.“) postupom v súlade s § 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodla, že účastník správneho konania č. 328-PgO/O-1613/2004 vysielateľ na základe zákona Slovenská televízia, porušil povinnosť ustanovenú v § 16 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že v dňoch 8.8.2004 a 15.8.2004 v programe s názvom „Odpovede z obrazovky“ prezentoval jednostranné informácie a názory bez toho, aby zabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu k danej problematike v rámci vysielanej programovej služby ,za čo mu ukladá podľa ust. § 64 ods. 1 písm. b) a ust. § 65 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona. Účastník konania je povinný odvysielať oznam o porušení § 16 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii trikrát, vždy v čase pred začiatkom vysielania programu „Odpovede z obrazovky“, a to pred tromi po sebe nasledujúcimi odvysielaniami programu „Odpovede z obrazovky“, pričom prvýkrát pri najbližšom odvysielaní programu „Odpovede z obrazovky“ odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Nižšie uvedený text oznamu je účastník konania povinný odvysielať v písomnej a súčasne i v čítanej podobe bez sprievodnej hudby alebo doplňujúceho komentára. Po prečítaní oznamu musí celý text oznamu zostať na obrazovke v trvaní minimálne 10 sekúnd. Účastník konania bezodkladne oznámi termín odvysielania oznamu Rade. Text oznamu: „Rada pre vysielanie a retransmisiu uložila vysielateľovi na základe zákona Slovenskej televízii povinnosť odvysielať nasledujúci oznam o porušení zákona: Rada posúdila program „Odpovede z obrazovky“ z dní 8.8.2004 a 15.8.2004. Na základe analýzy tohto programu dospela k záveru, že vysielateľ jeho odvysielaním porušil základnú povinnosť vysielateľa zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, ktorá mu vyplýva z § 16 písmeno a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, a to tým, že prezentoval jednostranné informácie a názory bez toho, aby zabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu k danej problematike.“ Podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.: „Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila.“

ZELENÁ JE TRÁVA...

ZELENÁ JE TRÁVA... "Nechcem používať slová, ktoré nedávno povedal jeden nemenovaný funkcionár manažmentu STV, ktorými hodnotil funkcionárov nášho zväzu. Na zasadaní Ligovej komisie SFZ sme na túto tému mali širokú debatu, lebo niektorí jej členovia sa jeho hodnotením cítili veľmi dotknutí. A priznám sa, že aj ja. Už len preto, že sme si to ani jeden z nás nezaslúžili.Aj keď mnohí ľudia tvrdia, že hokej je zimný šport, to, že ho hrajú teraz v tomto období a že sa im ľad topí pod nohami, to je ich problém. To je problém hokejistov. My sme s hokejistami vychádzali vždy dobre. Držali sme im palce a keďže sme vedeli, že sú dobrí a že pôjdu veľmi ďaleko, upravili sme program finále SP s tým, že začíname hrať o 14.00 hodine. Takže argument verejnoprávnej televízie, že sú majstrovstvá sveta vo hokeji neobstojí. Myslím si, že ani v Urundi-Burundi by si nedovolili nevysielať finále národného pohára vo futbale v televízii. No u nás áno. U nás je aj toto možné. Je to síce obalené peknými slovami o biznise, o výhodnej kúpe celého balíka. Dobre, to chápem. Lenže nechápem, že sa k futbalu takto správa verejnoprávna televízia. Tento postoj ja jednoducho nechápem. Nechápem ani to, že manažment verejnoprávnej televízie si neváži svojich koncesionárov a fanúšikov futbalu. Veď v nedeľu v čase finále SP je v televízii zápas posledných v skupinách a na prvom programe je nejaká anglická melodráma, čo už je vážne na zamyslenie. Je smutné , že televízia má k vyvrcholeniu druhej najvýznamnejšej futbalovej dlhodobej súťaže takýto macošský postoj. Ignorovanie chystaného futbalovému sviatku v Nitre je postojom, ktorý je v podstate podvedením televízneho koncesionára, je urážkou všetkých priaznivcov futbalu na Slovensku. Vladimír Wänke, predseda Ligovej komisie SFZ. Zdroj :TASR

Večerníček SuperStar

Večerníček SuperStar
Slovenská televízia premeškala minulý rok veľkú príležitosť pri príležitosti 40. výročia vzniku televízneho Večerníčka . Vďaka osobnej iniciatíve prepustenej pracovníčky STV Kataríny Minichovej vznikla ojedinelá poštová známka Deduško Večerníček. Slovenskej televízii sa ju podarilo temer odignorovať a jej merchandising ? Škoda hovoriť, veď to nie je SuperStar. Pritom je to produkt, ktorý SuperStar prežije. Slovenská animová tvorba predstavuje kvalitatívny európsky unikát, ktorý sa úspešne podarilo zlikvidovať. Jediným tvorivým prínosom vedenia STV bola zmena zvučky na technicky nekvalitnú počítačovú animáciu s mimoriadne zlou hudbou. Bez citu a bez vkusu. Tak , ako je teraz v STV dennodenným zvykom.

8. 5. 2005

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS BBC je nešťastné miesto a morálka v ITV je nízka , tvrdí bývalý generálny riaditeľ BBC Greg Dyke. Znižovanie nákladov v BBC a spôsob riadenia v ITV boli terčom jeho útoku. Obe organizácie trpia podľa neho veľmi nízkou morálkou. "Organizačné škrty generálneho riaditeľa Marka Thompsona v BBC ničia morálku celej organizácie, čo má za dôsledok úpadok kvality programu. Nikdy by som to neurobil. BBC je momentálne miesto nešťastia, ale morálka v ITV nie je o nič lepšia" ,dodáva Dyke. BBC World Service získala pri prležitosti ukončenia druhej svetovej vojny prestížnu cenu The Roosevelt Four Freedoms Awards , ktorú každoročne udeľuje Inštitút Franklina a Eleanor Rooseveltovej. Medzi niekdajšími držiteľmi sú aj Václav Havel, Dalai Lama a John F Kennedy. Zdroj : Independent News & Media

Najblbšia promo akcia roka

Najblbšia promo akcia roka Zuzana Hajdu má vlastné pneumatiky Moderátorka Televízie JOJ Zuzana Hajdu môže brázdiť cesty na pneumatikách s vlastným menom. Sadu, vyrobenú špeciálne a adresne len pre ňu, dostala počas prvomájových osláv v Púchove v rámci Dňa otvorených dverí v spoločnosti Matador. Pneumatiky sú vyrobené ako "tyre by name", to znamená, že nesú jej meno. Zuzana sa tak stala absolútne prvou Slovenkou, ktorá bude jazdiť na pneumatikách s vlastnou menovkou, ktoré sú dielom unikátnej patentovanej technológie spomínanej firmy. Očakávali sme , že sa Matador lepšie pripraví na príchod konkurencie Hankook, alebo dotyčnú dámu požiada o propagácia airbagov. Tie ale nevyrábajú. Žiaľ. Zatiaľ.