1000 slov o hodnotách a kultúre

1000 slov o hodnotách a kultúre Hodnoty, ktoré spoločnosť vyznáva, rešpektuje a pestuje, sú odrazom stavu jej kultúry. Hodnoty sú univerzálne, kultúra unikátna. Ak sú v súlade, prospieva to jednému aj druhému. Preto sú kultúra a hodnoty také dôležité. Dokážu nadviazať na svoju minulosť aj iné kultúry, spájať ich, a nie rozdeľovať. A len špičková kultúra dokáže zo seba vydať niečo, čo budú raz iné národy vnímať ako súčasť vlastnej kultúry. Vytvárame však dnes také dejiny, na ktorých kultúru a hodnoty budú naši potomkovia oprávnene hrdí? Naša prosperita a reformy vyzerajú inak zvonka a z diaľky a inak zvnútra a zblízka. Cítime, že vývoj našej spoločnosti je znepokojujúci. V alarmujúcom stave je najmä naša kultúra, ktorej podmienky sú základným kritériom úrovne spoločnosti. Kultúra je nielen podvyživená, ale tí, čo o nej rozhodujú, ju podceňujú a ignorujú. Pohŕdanie kultúrou Prosperita a kultúrnosť sú ako spojené nádoby. Ak toto spojenie nefunguje, skôr či neskôr je výsledkom nejaká cynická ideologická fraška. Myslieť si, že najskôr si vybudujme blahobyt, infraštruktúru a až potom príde na rad kultúra, je nezmysel. Prosperujúca ekonomika je motorom spoločnosti, nie jej podstatou. Ak si to neuvedomíme, o chvíľu už nebude čo zachraňovať. Rutinéri, gýčiari, grafomani, ako aj sebaponižujúci a primitívni zabávači, ktorí dnes výdatne okupujú verejný priestor, sa stanú bernou mincou vrcholného umenia. Nebude ich totiž s kým, s čím a kde porovnávať. Znepokojuje nás tiež, že STV nerozširuje duchovný obzor obyvateľov, minimálne informuje o našom kultúrnom živote a takmer neprodukuje pôvodnú tvorbu. Namiesto toho, aby bola alternatívou bulváru a komercii, súťaží za naše dane a poplatky so súkromnými médiami, ktoré sa prioritne orientujú podľa sledovanosti a zisku. Kultúra spája Naša spoločnosť bola v posledných desaťročiach rozdelená najmä po politickej línii komunisti - nekomunisti, nacionalisti - demokrati. Dnes je delenie omnoho rôznorodejšie a popri politickej orientácii zohrávajú významnú úlohu vierovyznanie, národnosť, ako aj sociálne a regionálne rozdiely. Práve kultúra by mohla byť tou silou, ktorá motivuje našu imagináciu, poľudšťuje nás a spája bez toho, aby sme sa museli identifikovať politicky, konfesionálne či sociálne. Ak nám toto uniká a unikne, okrádame seba a našich potomkov o zmysluplnú budúcnosť, nech to znie akokoľvek pateticky. Nechce sa nám veriť, že našej spoločnosti je jedno, aká je naša kultúra, v akom stave sú rôzne umenia, školstvo či veda. Neveríme, že národu stačia chlieb a hry v tom najhoršom zmysle slova. Neveríme, že naša spoločnosť sa nachádza v takom stave. No ak vývoj v našej spoločnosti bude takto pokračovať, čoskoro sa v ňom môžeme ocitnúť. Mladí ľudia sú veľkou nádejou do budúcna. Áno, sú flexibilní dokážu nadviazať na tradície, ale, pozor, dokážu sa tiež bez náznaku výčitiek odcudziť, či jednoducho zdvihnúť kotvy fyzicky, alebo mentálne. Nik nemá právo nútiť mladú generáciu, aby vyznávala určité hodnoty či kultúru. Tak či tak si vyberú sami. Mladým ľuďom však treba neustále poskytovať alternatívu k masovému nevkusu, bulvárnemu a malomeštiackemu braku, ktoré sa na nich zovšadiaľ valia. Za stav kultúry je zodpovedný každý z nás Sme si vedomí, že spoločnosť môže fyzicky prežiť aj bez kvalitnej kultúry, do ktorej samozrejme patrí aj alternatívne či ľudové umenie. Čo však zostane nám (a z nás), ak si ju prejeme a prevalcuje ju brak a bulvár, ktoré opantávajú len zmysly a merajú sa podľa kvantity prijímateľov a výnosov? Uvedomujeme si paradox, že podmienky pre slobodný rozvoj kultúry by mali vytvárať práve politici, ktorí ju roky vnímajú ako trpený ornament. V podstate je však za stav kultúry zodpovedný každý z nás. [...] Dajme najavo, že kultúru potrebujeme Vyzývame preto politikov, aby v rámci svojej morálnej povinnosti (keďže ústavná neexistuje) venovali pozornosť kultúre ako základnej premise nášho bytia. Hodnoty sa prinavrátia samy. Politik, ak nerobí nič pre kultúru, je jednoducho nekultúrnym politikom. Bez ohľadu na to, akú stranu či funkciu zastáva. Vyzývame aj samotných umelcov a všetkých, ktorí profesionálne pôsobia vo sfére kultúry, aby sa snažili o stavovskú solidaritu. Vyzývame občanov, aby sa pýtali svojich volených zástupcov na všetkých úrovniach poslancov, starostov, županov a ministrov, ako prispievajú na kultiváciu spoločnosti, resp. čo do budúcich volieb urobia. Pripomínajte im, že demokracia im poskytla šancu rozhodovať o veciach verejných, čo však oni robia pre úroveň demokracie, jej kultúry a hodnôt? Dajme najavo kultúrne, tvorivo, že kultúru k svojmu životu potrebujeme. Nenechajme si verejný a životný priestor prevalcovať nekultúrou a nekultúrnosťou. Nájdime spôsob, ako vyjadriť, že nám kultúra na Slovensku nie je ľahostajná! Zoznam signatárov výzvy: Samuel Abrahám (politológ), Koloman Kertesz Bagala (vydavateľ), Zuzana Bakošová (teatrologička), Jana Bodnárová (spisovateľka), Ján Filc (športový tréner), Daniel Fischer (výtvarník), Adela Gáborová (herečka), Egon Gál (filozof), Lajos Grendel (spisovateľ), Dušan Hanák (režisér), Jack Martin Händler (dirigent), Karol Horák (dramatik), Andrej Hryc (manažér a herec), Viktor Hulík (výtvarník), Ladislav Chudík (herec), Jana Juráňová (spisovateľka), Ivan Kadlečík (spisovateľ), Julius Kotzig (chirurg), Miroslav Marcelli (filozof), Peter Michalovič (estetik), Martina Moravcová (športovkyňa), Karol Moravčík (farár), František Novosád (filozof), Juraj Pechan (chirurg), Beloslav Riečan (matematik), Anton Srholec (kňaz), Stanislav Štepka (dramatik), Kveta Stražanová (herečka), Jozef Stražan (herec), Ján Sucháň (farár), Martin Šulík (režisér), Miron Zelina (psychológ)