Tá naša výročná správa
Príchodom nového manažmentu do STV sa toho veľa zmenilo. Nechceme teraz rozoberať dobré i tie tienisté stránky celkovej reformy.
Príchodom nového manažmentu sa však zmenilo jedno- slobodný prístup k informáciám sa blíží limitne k nule a skončilo sa aj so zverejňovaním Výročných správ o činnosti STV.
Keďže zatiaľ väčšina členov Rady STV nemá chuť počúvať a diskutovať o relevantných pripomienkach, na „kratšej“ ploche sa pokúsime vykresliť hlavné pripomienky k Výročnej správe o činnosti STV za rok 2004
Formálna úroveň predloženej správy je neprijateľná.
Celý materiál je napísaný neprehľadne bez funkčnej i obsahovej nadväznosti, chýba vyhodnotenie organizačných jednotiek (TŠ BA, TŠ BB, TŠ KE a dcérskych spoločností) v zmysle platnej organizačnej štruktúry a Štatútu STV. Z uvedeného dôvodu aj pripomienky nebolo možné spracovať systémovo, ale len podľa zaradenia jednotlivých častí v správe.
A. Správa neobsahuje:
· vyhodnotenie činnosti a hospodárenia organizačných jednotiek v zmysle platného Štatútu STV (GR, TŠ BA, TŠ BB, TŠ KE)
· plnenie nákladov a výnosov kapitálových spoločností (jednotlivé s.r.o)
· konsolidovanú účtovnú závierku
· a poznámky k účtovnej závierke (najmä vyčíslenie výšky transakcií medzi STV a jednotlivými s.r.o, a osobitne pohľadávky a záväzky po splatnosti
B. Konkrétne pripomienky k správe:
Prehľad a vyhodnotenie plnenia poslania a povinností Slovenskej televízie
Napriek názvu kapitoly v nasledujúcom texte nenájdeme žiadnu zmienku o tom, ako si televízia plnila zákonom stanovené „poslanie“ a „povinnosti“.
V prvej časti sa uvádzajú „východiská k hodnoteniu činnosti“, ďalej nasledujú tabuľky, ktoré poskytujú iba minimálne - kvantitatívne informácie a sú bez komentára a poznámok, ktoré by vyjadrovali a potvrdzovali v úvode a závere deklarované kvalitatívne zmeny programovej služby.
Za najzásadnejší nedostatok považuje absenciu jednej zo základných a osobitných povinností STV, ktorou je prehľad o objeme a štruktúre vysielania programu vo verejnom záujme, ktorý je odbitý jedinou vetou a paušálnym údajom „52,88%“. Rozsah a forma nemá žiadnu výpovednú hodnotu a vyjadruje skôr postoj predkladateľa k vysielaniu programu vo verejnom a zároveň vyvoláva odôvodnené pochybnosti o pravdivosti uvedeného údaju. Informácie, ktoré vedenie STV štvrťročne predkladalo v priebehu m.r. o plnení programovej služby Výboru NR SR a Rade pre vysielanie a retransmisiu sa rozchádzali rádovo v stovkách hodín.[1]
Navyše 16.11. 2004 Rada STV uznesením č.69/2004 zobrala na vedomie správu „Plnenie programovej služby vo verejnom záujme“ prednesenú M. Slovákom v rámci bodu č. 3 programu rokovania rady – Plnenie programovej služby, v ktorej M. Slovák konštatoval, že Slovenská televízia si v prvom polroku 2004 neplnila povinnosti ustanovené v § 5, ods. 1, písm. c), zákona č. 16/2004 Z.z., ako aj povinnosti ustanovené osobitným predpisom, ktoré sú ustanovené v § 18, ods. 2, písm. d), zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii... (t.j. vysielanie nadpolovičného podielu programu vo verejnom záujme)
V prípade, ak vedenie STV hodnotí pozitívne rozdelenie jednotky a dvojky bolo by potrebné aj ich finančné vyjadrenie nákladov a výnosov na samostatné prevádzkovanie okruhov.
Chýba kvantitatívne a aj kvalitatívne vyjadrenie ako STV plnila poslanie v oblasti vysielania žánrovo rôznorodých programov pre deti a mládež (§ 3 ods. 3 z.č.16/2004).
Chýba porovnanie plánu a skutočnosti radou schválenej Typovej vysielacej štruktúry na rok 2004. Jeden zo základných dokumentov, ktoré zo zákona podliehajú schváleniu Radou STV.
Podiel vysielania európskej tvorby
Uvedené percento evokuje otázku či v tomto podiele nie sú zahrnuté (spravodajstvo, zábavné hry, športové prenosy a doplnkové vysielanie). Z údajov a prepočtu programovej štatistiky vyplýva, že áno. Opäť sa tu prejavuje neznalosť, resp. zámerné zavádzanie zo strany predkladateľa, nakoľko v zmysle § 23 ods. 1 z.č. 308/2000 [2] (sa) „...do rozsahu tohto vysielacieho času sa nezapočítava vysielací čas venovaný spravodajstvu, športovým podujatiam, zábavným hrám, reklame, teletextu a telenákupu.“ Uvedené typy programov sa podieľali na celkovom vysielaní STV 36%, avšak STV uvádza, že vysielala 73% európskej tvorby, a to nie je matematicky možné ani v prípade, ak by STV vysielala iba európske diela, pretože 36+73 sa nerovná 100%.
Podiel vysielania nezávislej európskej tvorby
Opäť uvedené percento evokuje otázku, či je tento údaj pravdivý, nakoľko STV by v zmysle daného podielu musela denne vysielať takmer 10 hodín nezávislej európskej produkcie[3] (na Jednotke 4,9 hod./denne a na Dvojke 4,7 hod./denne). Za nezávislú európsku produkciu sa nepovažujú koprodukcie s vysielateľom a do podielu sa navyše nezapočítavajú diela, pri ktorých od výroby uplynulo viac ako 5 rokov.
Objem vysielania pre národnostné menšiny
Ak je vyčíslený objem v maďarskom jazyku je nutné a korektné tabuľku doplniť o rómsku, nemeckú, ukrajinskú, židovskú a rusínsku menšinu (príslušníci týchto menšín platia rovnaké koncesionárske poplatky a majú právo ako si verejnoprávna televízia plní poslanie a povinnosti voči nim). Osobitne je to dôležité v súvislosti s poklesom objemu vysielania pre ostatné menšiny.
Podiel premiér a repríz vo vysielaní STV v roku 2004
O nedodržaní schválenej Typovej vysielacej štruktúry svedčí rozdiel medzi plánom a skutočnosťou v pomere medzi podielom premiér a repríz.
Plán
Premiéry : 64,4 %
Reprízy : 40,8%
Skutočnosť :
Premiéry : 35,6 %
Reprízy : 58,2%
Vyhodnotenie plnenia programovej služby vo vysielaní STV v roku 2004
Vo Výročnej správe sa na str. č. 888 uvádza, cit.: „Proces zmien sa v roku 2004 vo všetkých spomínaných oblastiach iba začal, bude ďalej pokračovať a uzavrieť by sa mal do konca funkčného obdobia generálneho riaditeľa STV začiatkom roka 2008.“[4]
Funkčné obdobie generálneho riaditeľa STV sa končí 14. januára 2007 Obávame sa, že GR STV má iný výklad zákona.
Záver tejto kapitoly je príznačne stručný a vyjadrujúci postoj vedenia k poslaniu a povinnostiam STV pri plnení programovej služby.
Osobitne treba uviesť, že v zmysle zákona poslaním STV je poskytovať službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania prostredníctvom programov, ktoré rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky (§ 3 ods. 3 z.č. 16/2004). Kultúrna identita sa dá rozvíjať prostredníctvom tvorby kultúrnych hodnôt. Podiel novej pôvodnej audiovizuálnej tvorby v oblasti dramatických programov bol zastúpený iba jednou jedinou rozprávkou (Zlatý hlas), ktorej výroba bola dokončená po viac ako troch rokoch. Animovaná tvorba (napr. kedysi známe Večerníčky) nebola zastúpená vôbec. Informáciu o skutočnom počte nových dokumentárnych filmov, ktoré sa vyrobili a odvysielali v roku 2004 odmietla STV poskytnúť.
Činnosť Dozornej komisie STV v roku 2004
Považujeme za nutné doplniť najdôležitejšie zistenia a závery Dozornej komisie STV inak táto časť materiálu nemá žiadny význam, navyše je obsahovo duplicitná so Správou o činnosti Rady STV.
V súvislosti s činnosťou DK možno spomenúť požiadavky v prílohe uznesenia č. 84/2004, v ktorom Rada STV uložila generálnemu riaditeľovi STV doplniť Návrh rozpočtu Slovenskej televízie a programového konceptu Slovenskej televízie na rok 2005 podľa požiadaviek Rady STV a Dozornej komisie STV. Dozorná komisia STV žiadala GR STV v súvislosti so spracovaním rozpočtu a programového konceptu STV na rok 2005:
Predložiť minimálne strednodobú stratégiu hospodárenia STV tak, aby bol zrejmý prechod na smerovanie k vyrovnanému rozpočtu.
Pripraviť návrh postupu týkajúceho sa spravovania a výberu koncesionárskych poplatkov a spôsobu evidencie neuhradených poplatkov.
Spracovať smernicu vymedzujúcu podnikateľskú činnosť STV, spôsob vedenia analytickej evidencie v účtovníctve vo väzbe na § 20, odsek 5[5], Zákona o STV.
Spracovať internú smernicu upravujúcu pravidlá rozpočtovania činnosti podľa par. 5, Zákona o STV a väzbu medzi rozpočtom príjmov a výdavkov (vrátane investícií) a súvahou a výkazom ziskov a strát.
Špecifikovať v rámci predloženia rozpočtu STV náklady a výnosy STV v spojitosti s činnosťou dcérskych spoločností.
(pozn. krátené)
Hospodárska správa – rok 2004
Je zarážajúce, že v inštitúcii, ktorá vyrába a vysiela program je pre výročnú správu najdôležitejší útvar Hospodárska správa, ktorá nemá žiadny priamy vplyv na objem a kvalitu vysielania. Podrobný popis činnosti tohto útvaru je v správe ojedinelý a naznačuje, že sa tu nachádza omylom, alebo prečo potom chýba rovnako obsiahli popis ostatných útvarov STV?
Aké boli náklady HS, ako sa zmenili v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi?
Realizácia stavebných a technologických úprav v priestoroch zvukovej a obrazovej réžie a obrazovej kontroly štúdia MD 4.
Aký veľký objem finančných prostriedkov bol v tejto súvislosti preinvestovaný? Bola realizácia zabezpečená prostredníctvom verejného obstarávania?
Kompletné premiestnenie technologického pracoviska na čistenie a úpravu filmov s realizáciou nutných stavebných úprav, ktoré si takéto zariadenia vyžadujú.
Opäť: Aký veľký objem finančných prostriedkov bol v tejto súvislosti preinvestovaný? Bola realizácia zabezpečená prostredníctvom verejného obstarávania?
Odkiaľ, kam a prečo sa realizovalo premiestnenie technologického pracoviska?
TŠ Košice – rok 2004
Informácia, že v televíznom štúdiu: „Dominovala výroba regionálneho vysielania v celkovom objeme 139,4 hodín.“ Je zavádzajúca, z prehľadov vyplýva, že najväčší objem výroby predstavovala VC Caban (Výrobné centrum), ktoré realizovalo 366 hodín dabingu. (Pre porovnanie v roku 2003 sa v TŠ Košice vyrobilo iba 54,1 hod. dabingu).
V rámci Organizačného poriadku a štruktúry nie je zriadené žiadne „Výrobné centrum Caban“, Ing. Igor Caban nie je producentom a ani zamestnancom STV. Pôsobnosť, kompetencie a zodpovednosť VC Caban nemá legitímnu oporu v Organizačnom poriadku STV. Uvedený objem výroby predstavuje v prepočte cca od 20 do 30 mil. Sk, preto ak sa realizuje prostredníctvom zmluvného vzťahu, Rada STV nebola informovaná o existencii takejto zmluvy.
Kde sídli VC Caban? Koľko má zamestnancov v internom stave a koľko spolupracovníkov? Na základe akého vzťahu realizuje výrobu, s akými kompetenciami, zodpovednosťou a rozpočtom?
Zo správy nie je zrejmé ako sa podieľali jednotlivé Výrobné skupiny na výnosoch TŠ, keďže výroba sa realizovala na základe zákaziek producentov STV Bratislava.
V prepočte cez koeficient celkových nákladov na výrobu 1 min. vychádzajú výrobné náklady na cca 54 mil. Sk. V nadväznosti na to by prevádzkovo–režijná dotácia mala tvoriť iba cca 28,8 mil. Sk.
Rozpočet TŠ Košice
Na zabezpečenie prevádzkových a výrobných úloh štúdio vynaložilo 82 753 tis. Sk, čo je o 31 956 tis. Sk menej ako v roku 2003.
Finančné náklady v rozhodujúcich nákladových zoskupeniach
Obsahuje chybu -v riadku Odpisy má byť mínus a nie plus!
Dotovanie štúdia sa realizovalo z dvoch finančných zdrojov:
- výrobného 28 795 tis. Sk,
- prevádzkového 54 000 tis. Sk.
Opäť chyba: súčet nesúhlasí s inde uvádzanými údajmi (82 795) rozdiel 6 000.
Prečo dotácia štúdia bola vyššia ako náklady?
Nákladovosť v členení na finančné toky:
- výrobná - 44 608 tis. Sk (54%)
- prevádzková-režijná - 38 145 tis. Sk (46%)
Finančné náklady v rozhodujúcich nákladových zoskupeniach
Súčet skutočných nákladov za rok 2004 predstavuje sumu 85 713 tis. Sk, opäť je tu rozdiel voči vyššie spomínaným údajom (ktorý údaj o nákladoch je správny?)
Výnosy
Cit.: „Výnosy štúdia v roku 2004 dosiahli výšku 3 234 tis. Sk.“
V zmysle komentára k činnosti a hospodáreniu TŠ Košice štúdio skončilo so stratou .
Komentár ako aj údaje sú chaotické a protirečia si (najmä s Projektom riadenia RR). Na jednej strane sa hovorí o výrobe na základe zákaziek producentov STV Bratislava, ktorý sú objednávateľom programu a servisnou zložkou, ktorou je televízne štúdio a na druhej strane tieto výkony nezapočítavajú do Výnosov TŠ, preto nie je možné posúdiť efektivitu štúdia. Pre úplnosť dodávam, že dcérskym spoločnostiam boli prefaktúrované rôzne náklady, príp. im boli poskytnuté platby za služby. V konečnom dôsledku sa môže stať, že v budúcnosti vedenie STV vyhlási TŠ za neefektívne a navrhne ich zrušiť, resp. predať dcérskym spoločnostiam.
Cieľom Projektu riadenia RR bolo oddeliť výrobu programu od vysielania a tvorby programu, a rozdeliť tieto procesy medzi televízne štúdiá ako servisné organizácie a ústredné riaditeľstvo ako „vysielateľa“ programu...“ (str. 12 Projektu...)
Činnosť TŠ KE v priebehu roka uvádza dokončenú výrobu podľa VS, ktorú však nie je možné porovnať, lebo rozbor výroby a činnosti ostatných TŠ sa v materiále nenachádza.
Spravodajstvo 2004
Vzhľadom na to, ako vedenie zdôrazňuje význam peoplemetrového merania by bolo viac ako vhodné, keby jednotlivým typom relácii uviedla aspoň priemerné hodnoty sledovanosti.
Pre viac ako 76% populácie predstavuje televízne vysielanie hlavný (primárny) zdroj informácií. Ako však hodnotiť neustále klesajúci podiel sledovanosti hlavného spravodajstva STV? Nestráca tým STV zmysel a poslanie informačnej inštitúcie?
Relácie Reportéri, Svet v obrazoch, O 5 minút 12, Odpovede z obrazovky sú vyrábané pod hlavičkou Hlavnej redakcie spravodajstva a publicistiky, ale nepatria medzi spravodajstvo, ale publicistiku. Navyše, relácia Odpovede z obrazovky patrí do kategórie selfpomotion programov (ako napr. upútavky).
V tejto súvislosti je podiel a percentuálne zastúpenie jednotlivých programových typov zavádzajúci.
Ekonomika 2004
Cit.: „Slovenská televízia za rok 2004 vyrobila celkom 16 008 relácií, v časovom objeme 4 794 hodín programu, z toho vlastnej výroby 3 667 hodín a 1 127 hodín prevzatých programov zo zahraničia, pri ktorých bola výroba slovenskej verzie (dabing, titulkovanie, ozvučenie) realizovaná v kapacitách STV.“
Prehľad s názvom „počet relácií“ uvádza údaj 9 256
Prehľad s názvom „počet relácií“ uvádza údaj 11 851 [6]
Ktorý údaj o počte vyrobených relácií je správny? Aký objem výroby a nákladov tvorili relácie doplnkového vysielania?
Náklady na výrobu a Náklady na program
STV predložila dve neprehľadné tabuľky, kde nie je možné zistiť o aké náklady sa jedná (dve čísla spočítané). Je zaujímavé, že náklady na programový typ dramatika vlastná výroba sú len 43,3mil. Sk a vlastná výroba vrátane externej predstavuje 145, 8 mil. Sk (rozdiel viac ako 100 mil. Sk). Navyše, pri porovnaní s nákladmi za I. až III. štvrťrok vyplýva, že v 4-tom štvrťroku vzniklo 78% nákladov. Vlastná výroba pritom predstavuje najmä dabing, nakoľko STV sa v roku 2004 vo vlastných kapacitách nerealizovala žiadnu novú pôvodnú dramatickú tvorbu (na základe dostupných informácií aj rozprávka Zlatý hlas bola dokončená ako koprodukcia).
Poznámky k výrobe Dabingu v STV
V STV v bývalej zvukovej prevádzke je aj súčasnosti sedem synchrónnych štúdii („SŠ“) a ešte ruchové a hudobné štúdio. V zmysle stanoviska Asociácie pracovníkov zvuku v SŠ-1, SŠ-2, SŠ-3, SŠ-4, SŠ-7 sa dá nahrávať dabing minimálnej kvalite ako v iných súkromných štúdiách a navyše, s výnimkou ROKO štúdia, ani jedno súkromné štúdio nemá zohľadnenú priestorovú akustiku jednak réžie a to už nehovoríme o akustike štúdií a ich kubatúre.
Aj po zrušení úplnej výroby a následnom prepustení zamestnancov zvukovej prevádzky a zvukových majstrov sa opäť začalo minimálna v troch štúdiách pracovať, ale veľmi dôležité je to, že výroba nie je už realizovaná prostredníctvom odborných kapacít STV (zvukový majstri nie sú nasadzovaný cez dispečing, dochádza v porušovaniu štatútu profesii, napr. zvukový technik je v jednej osobe koľkokrát vo funkcii aj ako režisér aj ako zvukový majster). Z uvedeného vyplýva, že vlastne sa dá v STV vyrábať a aj sa pre STV vyrába avšak osobitou formou „outsourcingu"...
Otázky k Dabingu
Aké náklady a v akej štruktúre predstavovala výroba 1 127 hod. dabingu, titulkovanie, ozvučenie realizovaná v kapacitách STV?
Aký objem výroby (v hod.) a nákladov (v Sk) tvorila výroba dabingu, titulkovanie, ozvučenie realizovaná v externých kapacitách mimo STV? (porovnanie efektívnosti s nákladmi STV)
Aká bola výška investícií do modernizácie technického zariadenia dabingových štúdií v roku 2004, a do ktorých konkrétnych štúdii boli zariadenia inštalované?
Koncesionárske poplatky
V časti koncesionárske poplatky, chýba ich finančné vyhodnotenie, celá časť sa zaoberá len počtami koncesionárov. Nikde nie je spomenutý dopad zvýšenia koncesionárskych poplatkov o 33%.
Vzhľadom na účinnosť novely zákona č. 212/1995 Z.z o koncesionárskych poplatkoch (od 1.9.2003) obraz o reálnom dopade zvýšenia poskytne porovnanie rokov 2002 a 2004 ( nárast o 397 576 tis. Sk, t.j. o 39%).
Zamestnanosť a mzdová politika
Zo správy nie je jasné, či vyčíslená úspora nesúvisí s preradením zamestnancov STV do kapitálových spoločností v priebehu roku. Neplnenie plánovanej priemernej mzdy o 6527.- Sk je zavádzajúce, plán 31 320 bol značne nadhodnotený, čoho dôkazom je toto porovnanie :
priemerná mzda za rok
2002 18 541,-
2004 24 793,-
+ 6 252,- t.j.34%
Pri takomto náraste priemernej mzdy je potrebné doplniť materiál o priemernú mzdu podľa štruktúry zamestnancov ( manažment, redaktori, technici, administratíva, umelecko-realizační zamestnanci, robotníci), alebo aspoň v štruktúre výroba, vysielanie a réžia. Už aj nárast priemernej mzdy oproti roku 2003 o 4 745 Sk bol vzhľadom na krízový stav STV neúmerný. Do priemernej mzdy sa nezapočítava odstupné, ktoré bolo vyplatené nadbytočným zamestnancom. Rast priemernej mzdy za r. 2004 je prekvapujúci na koľko organizácia prestala vyplácať zvýšené príplatky podľa KZ a znižovala mzdy a pohyblivé časti mzdy niektorým zamestnancom.
Plnenie plánu zamestnancov a osobných nákladov za r. 2004 uvádza mzdy a osobné náklady spolu v čiastke 288 917 000. Po prepočte vychádzajúc z priemernej mzdy, iné osobné náklady boli čerpané vo výške cca 115 mil. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2002 nárast o 97 mil. Sk, t.j. o 649%. V tejto položke ide hlavne o dohody o vykonaní práce a brigádnickej práci študentov, čo neraz znamená skrytý pracovný pomer a porušenie zákonníka práce – organizácia predmet svojej hlavnej činnosti má zabezpečovať hlavne zamestnancami v pracovnom pomere, pričom môže využívať skrátené úväzky. Aj z tohto dôvodu vykazovaná úspora v mzdách je skreslená a ďalšie mzdové náklady sú skryté v službách a honorároch. Údaje o mzdových nákladoch a počte zamestnancoch je potrebné doplniť podľa jednotlivých TŠ a organizačného členenia STV.
Obchod 2004
K dnešnému dňu nie je jasná účelnosť a efektivita zriadenia 6-tich dcérskych spoločností. Istým spôsobom je akceptovateľná spoločnosť 1.2 media, avšak právo predávať reklamu môžu všetky dcérske spoločnosti, ako aj samotná STV – z Výročnej správy nie je jasné aký podiel výnosov z predaja reklamy pripadá na TELEXIM[7] a ostatné spoločnosti?
Ad Služby zahraničným štábom
Čo hľadá informácia, cit: „Najväčšie akcie v roku 2005: Stretnutie najvyšších predstaviteľov členských štátov EÚ v Bratislava, stretnutie Bush – Putin.“ vo Výročnej správe za rok 2004!Výnosy za tieto služby tvorili 667 023 Sk. Vrátane summitu Bush-Putin?
Predkladateľ používa porovnanie s predchádzajúcim období účelovo a aby vtedy, keď to o jeho činnosti poskytuje pozitívny obraz. Ako vyplýva z nižšie uvedeného porovnania rad činností v obchodnej oblasti zaznamenal v porovnaní s krízovým rokom 2003 výrazný pokles výnosov.
Nakoľko ide o výnosové strediská je potrebné porovnať adekvátnosť vynaložených nákladov k dosiahnutým výnosom.
V zmysle poznámok k účtovnej závierke audítora tržby do zahraničia tvorili výnosy 22 713 tis. Sk.
Reprodukcia investičného majetku
Investičný majetok je potrebné konkrétne rozpísať v štruktúre na aké investičné akcie a koľko finančných prostriedkov bolo použitých. V koľkých prípadoch bolo investičný majetok obstaraný formou verejnej súťaže. Z materiálu nie je jasné, či existujú aj nezaradené investície napr. PROVYS, NORIS, investície v rámci Super Star a i..
Aký súhrnný objem investícii si už vyžiadal nákup virtuálneho štúdiového systému?
Aká je jeho skutočná efektivita a vyťaženosť z hľadiska objemu výroby (v počte relácií a hod. ako aj výroby v hod.?
Vývoj nákladov a výnosov 2004 v porovnaní s rozpočtom a rokom 2003
Napriek tomu, že v úvode Výročnej správy sa uvádza, že nie je možné porovnávať výsledky r. 2004 s rokom 2003 táto časť sa tomu venuje.
Vyhodnotenie hospodárskeho výsledku podľa jednotlivých nákladových položiek je spracovaný veľmi neprehľadne pričom údaje mohli byť v jednej ucelenej tabuľke. Každé prekročenie nákladovej položky o viac ako 50% by malo byť podrobne zdôvodnené.
Zdôvodnenie, že plán bol prekročený o 83,19% v dôsledku LOH neobstojí, nakoľko informácia kedy a kde budú OH sa vie 4 roky dopredu.
Nákladová položka priame náklady na program vo výške 530 920 000 Sk nie je rozborovaná adekvátne k svojej výške hoci ide o nákladovú položku závislú od objemu výroby a nákupu programu, pričom mnohé iné sú rozpísané a komentované až príliš podrobne
Výber koncesií , treba uviesť, či v súvislosti so založením spoločnosti Koncesia s.r.o došlo k zmene (zníženiu) nákladov na výber koncesionárskych poplatkov. Podľa vývoja počtu koncesionárov sa situácia v priebehu roku 2004 zhoršila.
Zaujímavé, či skôr príznačné, že zaúčtovanie dotácie z vlády SR je komentované ako neplánovaná dotácia, napriek tomu, že bola schválená už koncom roku 2003. Prečo polročnom rozbore ešte nebola zaúčtovaná ?
Komentár o výnosoch – koncesionárske poplatky je potrebné doplniť o vplyv na ich výšku dôsledku ich zvýšenia o 33%.
Z hľadiska sprehľadnenia finančných tokov je nutné podrobne rozpísať položku Ostatné výnosy, nakoľko nie je jasné ako a čím dosiahla STV výnos vo výške 96 mil. Sk
Zistený rozdiel nie je vysvetlený ani v správe audítora a svojím objemom nezodpovedá výnosom z obchodnej činnosti, ktoré nie sú zahrnuté v Reklame a Sponzoringu.
ZHRNUTIE:
Základným cieľom projektu Richarda Rybníčka a jeho reformy bolo zabezpečiť maximálne efektívne využívanie všetkých zdrojov, transparentné finančné toky a obchodné vzťahy a v konečnom dôsledku efektívne využívanie zverených verejných prostriedkov.
V kontexte s tým je neschopnosť vedenia poskytnúť informácie efektívnosti využívania všetkých zdrojov a finančných tokov vrátane porovnania s predchádzajúcim obdobím minimálne netransparentné.
[1] (cit. z Výročnej správy: (Rada STV) „...opakovane riešila problém nepresnosti údajov predkladaných manažmentom STV, resp. nesúladu údajov predkladaných Rade STV a Rade pre vysielanie a retransmisiu.“ Str. 12) riešila ale nevyriešila – akceptovala predložené údaje
[2] (1) Vysielateľ vyhradí väčšinový podiel svojho vysielacieho času európskym dielam; do rozsahu tohto vysielacieho času sa nezapočítava vysielací čas venovaný spravodajstvu, športovým podujatiam, zábavným hrám, reklame, teletextu a telenákupu.
[3] § 25 ods. 2) Nezávislá produkcia je program vyrobený nezávislým producentom s cieľom uviesť ho vo vysielaní. Pri jeho výrobe sa využívajú autorské, tvorivé a technické kapacity pôsobiace mimo vysielateľa. Za nezávislú produkciu sa nepovažuje program založený na princípe priameho kontaktu s divákom, neoddeliteľný od vlastného vysielania, a to najmä spravodajstvo, priamy prenos športových podujatí, zábavná hra, reklama, teletext a telenákup. (z.č.308/2000)
[4] § 23 ods. 5) Ústredný riaditeľ Slovenskej televízie zvolený podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, ktorý vykonáva túto funkciu ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa považuje za generálneho riaditeľa podľa tohto zákona. Jeho funkčné obdobie plynie podľa doterajších predpisov. (z.č.16/2004)
[5] (5) Slovenská televízia nemôže verejné finančné prostriedky používať na podnikateľskú činnosť podľa § 6. Náklady na podnikateľskú činnosť a výnosy z podnikateľskej činnosti Slovenskej televízie sa nerozpočtujú. Náklady z podnikateľskej činnosti musia byť pokryté výnosmi z nej. Ak táto podmienka nie je splnená, musí sa podnikateľská činnosť ukončiť a strata z nej vzniknutá sa môže uhradiť z rezervného fondu. O podnikateľskej činnosti sa vedie oddelená analytická evidencia v účtovníctve a prostriedky z nej sa vedú na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.35)
[6] programy vlastnej výroby ako aj programy externej výroby, ktoré boli ukončené podľa dátumu schvaľovacej projekcie v roku 2004 (bez doplnkového vysielania).
[7] interné oddelenie STV, ktoré až do 1.4. 2004 zabezpečovalo predaj reklamy
