TO JE TV!

TO JE TV!

 

RTVS si vo vysielaní pripomenie Pamätný deň rómskeho holokaustu

RTVS si vo vysielaní pripomenie

 Pamätný deň rómskeho holokaustu

Pamätný deň rómskeho holokaustu si Rómovia pripomínajú každoročne 2. augusta. Je to príležitosť hovoriť o udalosti, ktorá sa odohrala v noci z 2. na 3. augusta 1944, kde pri likvidácii koncentračného tábora pre Rómov v Auschwitz-Birkenau zahynulo takmer tritisíc rómskych mužov, žien a detí. RTVS si túto smutnú udalosť dejín pripomína vo vysielaní každoročne počas posledného júlového víkendu.

V rámci vysielania prinesie Rádio Regina Východ v sobotu 30. júla dvojhodinový výber rozhovorov a ukážok z literatúry o holokauste Rómov, ako sme ich zachytili vo vysielaní. Poslucháči sa môžu dozvedieť informácie napríklad o podobe holokaustu v literárnej tvorbe rómskych autorov, o prejavoch nenávisti voči Rómom počas II. svetovej vojny, ktoré v rôznych podobách ovplyvňujú spolunažívanie Rómov a Nerómov dodnes. V nedeľu 31. júla na vlnách Rádia Regina Východ prinesieme hodinovú reláciu Džanes, kaj džives?/Vieš, kde žiješ? o podobách anticiganizmu na Slovensku v prvej polovici 90-tych rokov. Poukazujeme v nej na priamu súvislosť medzi anticiganizmom a desaťročiami, počas ktorých bol rómsky holokaust pre spoločnosť tabu. Pripomenieme si aj vraždu Mária Gorala, od ktorej uplynie práve tento víkend 27 rokov (zomrel 31. júla 1995).

Počas mimoriadneho víkendu odvysiela Rádio Regina Východ tiež reprízu rómskej a slovenskej rozprávky Ako sa narodili husle, verejnej nahrávky koncertu detského speváckeho zboru z Luníka IX Deviatkakhere čhave a zoskupenia Mário Richter trio.

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

Za absurdné označila vo štvrtok bývalá ruská televízna redaktorka Marina Ovsiannikovová na súde obvinenie z diskreditácie ruskej armády, ktoré bolo voči nej vznesené. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Ovsiannikovová sa stala známou po tom, čo v marci v živom vysielaní ruskej štátnej televízie Pervyj kanal protestovala proti vpádu Ruska na Ukrajinu. Po tomto incidente bola nakrátko zadržaná a následne prepustená s pokutou. Následne bola nejaký čas v zahraničí, kde krátko pracovala aj pre nemecký denník Die Welt. Začiatkom júla však oznámila, že sa vracia do Ruska, aby vyriešila spor o opatrovníctvo svojich detí.
Ovsiannikovová vo štvrtok prišla na súd pre príspevky, ktoré po incidente v štúdiu zverejnila na sociálnych sieťach. Novinárka v nich uviedla, že ľudia zodpovední za konanie Ruska na Ukrajine skončia na lavici obžalovaných pred medzinárodným súdom.
Za tieto výroky jej teraz hrozí až 15 rokov väzenia za diskreditáciu ruskej armády. Tieto obvinenia boli vznesené na základe zákona, ktorý bol prijatý v marci po tom, čo ruská armáda vpadla na Ukrajinu.
Ovsiannikovová na súde uviedla, že nerozumie, za čo je súdená. "To, čo sa tu deje, je absurdné... Ako keby ste ma obviňovali zo šírenia opičích kiahní. Cieľom tohto procesu je zastrašiť mňa a všetkých ľudí, ktorí v Rusku nesúhlasia s touto vojnou," uviedla.
Zopakovala svoj nesúhlas s konaním Moskvy na Ukrajine, pričom uviedla, že svoje slová nedovolá a Rusko opäť označila za agresora. "Začatie tejto vojny je najväčším zločinom našej vlády," vyhlásila Ovsiannikovová.

Súd v Moskve nariadil vo štvrtok novinárke Marine Ovsiannikovovej, ktorá v živom televíznom vysielaní odsúdila inváziu Ruska na Ukrajinu, zaplatiť pokutu vo výške 50.000 rubľov (okolo 800 eur) za poškodzovanie dobrého mena ruskej armády. Informuje o tom TASR na základe správy tlačovej agentúry AFP.
Verdikt moskovského okresného súdu oznámila agentúre AFP priamo zo súdu samotná Ovsiannikovová, bývalá editorka štátom ovládanej ruskej televízie Prvý kanál.
Ovsiannikovovej obhajca Dmitrij Zachvatov informoval, že pokutu dostala za júlové vyjadrenia proti vojenskej operácii Moskvy na Ukrajine, keď sa objavila na moskovskom okresnom súde vo štvrti Basmannyj, aby podporila mestského poslanca a opozičného aktivistu Iľju Jašina. Ten je jedným z posledných popredných opozičných predstaviteľov stále žijúcich v Rusku. V polovici júla ho na dva mesiace umiestnili do vyšetrovacej väzby za kritiku ruskej invázie na Ukrajinu.
Ovsiannikovovú, 44-ročnú matku dvoch detí, tento mesiac tiež nakrátko zadržali po tom, čo sama demonštrovala neďaleko Kremľa s pútačom kritizujúcim inváziu aj prezidenta Vladimira Putina. Zachvatov povedal, že novinárka ostáva v Rusku a nemá v pláne odísť.
V marci sa na Ovsiannikovovú obrátila pozornosť sveta, keď narušila živé vysielanie televízie a odsúdila v ňom vojenský zásah Ruska na Ukrajine.
Moskva po vyslaní vojakov na Ukrajinu prijala zákony s hornou sadzbou až 15 rokov väzenia za šírenie informácií o ruskej armáde, ktoré úrady označia za nepravdivé. Ruské úrady neoznámili začatie vyšetrovania proti Ovsiannikovovej.
Po svojom marcovom proteste v živom televíznom vysielaní strávila Ovsiannikovová určitý čas v zahraničí a pracovala pre nemecký denník Die Welt. Začiatkom júla však oznámila, že sa vracia do Ruska, aby vyriešila spor o opatrovníctvo svojich dvoch detí.
Ovsiannikovová vo štvrtok na súde zopakovala svoj nesúhlas s konaním Moskvy na Ukrajine, pričom uviedla, že svoje slová neodvolá a Rusko opäť označila za agresora. "Začatie tejto vojny je najväčším zločinom našej vlády," vyhlásila.

 

Turecká snúbenica zavraždeného saudskoarabského novinára Džamála Chášukdžího je rozhorčená rozhodnutím francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona stretnúť sa v Paríži so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Vo štvrtok o tom informovala agentúra AFP.
"Som pohoršená a nahnevaná, že Emmanuel Macron prijme so všetkými poctami kata môjho snúbenca Džamála Chášukdžího," povedala pre AFP Hatice Cengizová.
Macronove rozhovory v Paríži s faktickým vládcom kráľovstva bohatého na ropu - všeobecne známym pod skratkou MBS - sa budú konať vo štvrtok večer v čase, keď západné mocnosti hľadajú nové zdroje energií, aby mohli byť po invázii na Ukrajinu menej závislé od Ruska.
Novinára Chášukdžího žijúceho v exile v USA zavraždili a rozštvrtili po tom, čo vošiel do budovy saudskoarabského konzulátu v tureckom meste Istanbul, kam chcel priniesť doklady, ktoré mu mali umožniť oženiť sa v októbri 2018 s Cengizovou.
Vyšetrovanie OSN označilo Chášukdžího smrť za "mimosúdne zabitie, za ktoré je zodpovedná Saudská Arábia".
Saudskoarabský korunný princ poprel, že nariadil vraždu Chášukdžího.
"Všetky doteraz vykonané medzinárodné vyšetrovania... uznávajú zodpovednosť MBS za túto vraždu," povedala Cengizová.
"Prudký nárast cien energií spôsobený vojnou na Ukrajine nemôže ospravedlniť to, že - v mene údajnej reálpolitiky - dáme rozhrešenie osobe zodpovednej za saudskoarabskú politiku voči jej politickým odporcom," vyhlásila Cengizová. 

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) chce odňať licenciu nezávislým ruským novinám Novaja gazeta. Informuje o tom TASR na základe štvrtkovej správy britskej stanice BBC, ktorá sa odvoláva na vyhlásenie vydavateľa novín.
Novaja gazeta pozastavila svoju činnosť v marci po tom, čo ruské úrady vyhlásili, že médiá, ktoré nazvú ruskú "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine vojnou, dostanú pokutu alebo ich zatvoria. Teraz však Novaja gazeta informuje, že Roskomnadzor jej chce úplne odňať licenciu. Vydavateľ podľa vlastných slov nevie, prečo tento krok prichádza práve teraz. O svoje práva však chce bojovať na súde.
"Nelúčime sa," uvádza sa vo vyhlásení.
Ruské úrady v sobotu zablokovali prístup k webovej stránke nového projektu, ktorý tvoria novinári Novej gazety. K zablokovaniu webu s názvom Novaja rasskaz-gazeta došlo na žiadosť ruskej generálnej prokuratúry, a to pre údajnú diskreditáciu ruskej armády.
Šéfredaktor Novej gazety Dmitrij Muratov dostal vlani Nobelovu cenu za mier za obranu slobody prejavu v Rusku. Muratov je kritikom ruskej invázie na Ukrajinu.

 

 

Copyright  © TASR 2022

 

Americká spoločnosť Meta Platforms, ktorá je materskou firmou Facebooku a Instagramu, za apríl až jún tohto roka vykázala prvý kvartálny pokles príjmov vo svojej histórii. Tento výsledok v podstate kopíruje širší pokles trhu digitálnej reklamy. Generálny riaditeľ spoločnosti Meta Mark Zuckerberg uviedol, že firma spomaľuje tempo investícií a plánuje „stabilne redukovať“ rast počtu zamestnancov po výraznom zvýšení počtu pracovníkov v skoršej časti tohto roka.
Tržby firmy Meta za apríl až jún medziročne oslabili o jedno percento na úroveň 28,82 miliardy dolárov. Spoločnosť Meta v druhom štvrťroku dosiahla zisk 6,69 miliardy dolárov čiže 2,46 dolára na akciu. Išlo o pokles o 36 percent v porovnaní so ziskom za rovnaké obdobie minulého roka, ktorý bol v objeme 10,39 miliardy dolárov čiže 3,61 dolára na akciu.

 ©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

 

VÝROKY TÝŽDŇA

VÝROKY TÝŽDŇA

 

MEDIA NEWS

MEDIA NEWS

.

Americká spoločnosť Twitter prevádzkujúca rovnomennú sociálnu a mikroblogovaciu sieť v druhom kvartáli skončila v strate. Jej tržby sa znížili, hoci počet používateľov stúpol. Firma za apríl až jún vykázala stratu 270 miliónov dolárov. Jej tržby sa zmenšili o 1 percento na 1,18 miliardy dolárov. Išlo o odzrkadlenie spomalenia v reklamnom priemysle a tiež neistoty v otázke, ako sa skončí spor medzi firmou a americkým miliardárom a šéfom Tesly Elonom Muskom, ktorý sa dohodol na prevzatí Twitteri, ale ponuku neskôr odvolal.
Právny spor spoločnosti Twitter a Elona Muska pritom zatienil najnovšie výsledky firmy. Twitter totiž chce, aby Musk dodržal aprílovú dohodu a kúpe firmy za 44 miliárd dolárov. Twitter na Muska žalobu podal minulý týždeň a žiada, aby sa transakcia dokončila. Sudca tento týždeň stanovil pojednávanie na október. Dal tak za pravdu Twitteru, že príliš veľké odkladanie rozhodnutia by mohlo firme spôsobiť nenapraviteľné škody. Súd sa bude konať v štáte Delaware, ak Musk a Twitter dovtedy nedosiahnu dohodu. 

 

Všeobecný súd Európskej únie (EÚ) potvrdil celoeurópsky zákaz pre ruský štátny televízny kanál RT, ktorý čelí obvineniam z šírenia kremeľskej politickej agendy, dezinformačných kampaní a vytvárania podpory pre ruskú inváziu na Ukrajinu. Informuje o tom portál Euronews.
Sudcovia argumentovali, že vzhľadom na významnú rolu, ktorú v moderných spoločnostiach zohrávajú audiovizuálne médiá, môže „rozsiahla“ operácia v prospech vojny legálne spadať pod sankčný režim EÚ bez toho, aby bola spochybnená sloboda médií.
„Výnimočný kontext a extrémna naliehavosť“ vojny oprávňujú rýchle zavedenie reštriktívnych opatrení a neporušili právo RT vyjadriť sa, uviedli tiež.
V stredajšom rozhodnutí súd zároveň konštatoval, že sú „konkrétne, presné a konzistentné dôkazy“, ktoré môžu potvrdiť, že dezinformačné kampane RT predstavujú „významné a priame ohrozenie“ verejného poriadku a bezpečnosti EÚ.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii označil rozhodnutie súdu za útok na slobodu prejavu a dodal, že Rusko bude pokračovať v tlaku na západné médiá pracujúce v krajine.

 

©2022 Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

RADA RTVS

RADA RTVS

Päť rokov pôsobenia Jaroslava Rezníka na poste generálneho riaditeľa RTVS znamenalo pre verejnoprávne médium nespochybniteľný posun dopredu. Na štvrtkovom rokovaní Rady RTVS, ktoré bolo zároveň posledným v Rezníkovej ére na čele verejnoprávneho média, to uviedol predseda rady Igor Gallo.
"Musím povedať, že napriek mnohým atakom z externého prostredia i výhradám z našej strany, ktoré boli aj oprávnené, bol Jaroslav Rezník veľmi dobrým riaditeľom," povedal. "Som o tom presvedčený, napokon, verifikujú to viaceré dáta a prieskumy," dodal Gallo, ktorý ocenil znižovanie investičného dlhu za Rezníkovej éry, jeho snahu o vytvorenie dobrých pracovných podmienok pre zamestnancov, rozšírenie programovej ponuky i schopnosť vyrokovať externé zdroje.
Rezník v rozlúčke zvýraznil, že jeho manažment je prvým, ktorý dokončil v RTVS mandát napriek tomu, že sa v jeho polovici zmenila politická moc. Tešia ho výsledky, ktoré pod jeho vedením dosiahlo verejnoprávne médium v prieskumoch dôveryhodnosti, rovnako tak za podstatné považuje znižovanie investičného dlhu, rozšírenie programovej ponuky i rozvojové projekty, schopné využiť eurofondy. "To, čo sa nepodarilo, je zvýšiť koncesionárske poplatky, to považujem za kardinálny problém a kto ho vyrieši, bude víťaz," zdôraznil.
Upozornil zároveň na ohrozenia, ktoré pre RTVS predstavuje nový zákon o mediálnych službách. "Ukladá RTVS množstvo povinností bez toho, aby niekoho zaujímalo, ako budú kryté," skonštatoval. Varoval i pred ďalším znížením zdrojov pre RTVS, ktoré predstavuje návrh na zrušenie umeleckých fondov, a tým aj odvodu pre RTVS z príspevkov odvádzaných z honorárov a autorských odmien. Výzvou pre nový manažment bude podľa neho okrem riešenia financovania aj dokončenie profilovania jednotlivých programových okruhov a ďalšie znižovanie investičného dlhu.
Nastupujúci generálny riaditeľ Ľuboš Machaj, ktorý sa na rokovaní rady zúčastnil, priznal, že ani výsledky voľby generálneho riaditeľa nič nezmenili na konštruktívnom a korektnom vzťahu, ktorý s Rezníkom dlhodobo majú. "V tomto duchu beží aj prevzatie agendy,“ dodal. Je si vedomý zložitej situácie s financovaním verejnoprávneho média, chce dosiahnuť jeho úpravu. "Nie som idealista, no verím, že niektoré veci sa podaria vyrokovať," vyhlásil.
Rezníkovi zároveň poďakoval za to, že mu odovzdáva ekonomicky zdravú firmu. Reagoval tak na fakt, že i v priebežnom ekonomickom vyhodnotení vykazuje RTVS z hľadiska výnosov a nákladov účtovný zisk vo výške viac ako dva milióny eur. "Dúfam, že podobné čísla budem môcť na rokovaní Rady RTVS prezentovať aj ja," doplnil Machaj, zvolený poslancami Národnej rady SR 30. júna. Na post oficiálne nastupuje v utorok 2. augusta.

 

Jednou z prvých úloh nového generálneho riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja bude predložiť na Radu RTVS aktualizovanú správu o dosahu nového zákona o mediálnych službách na fungovanie RTVS. Rada na štvrtkovom rokovaní prijala uznesenie, že štúdiu má manažment poskytnúť do 30. septembra. Zákon vstupuje do platnosti 1. augusta.
Machaj, ktorý na post šéfa verejnoprávneho média takisto nastupuje od augusta, sa má zúčastniť aj na štvrtkovom rokovaní rady. Prítomný má byť pri prerokovaní informácie o aktuálnom stave RTVS v súvislosti s ukončením funkčného obdobia súčasného generálneho riaditeľa verejnoprávneho média Jaroslava Rezníka.
Machaj uspel vo výberovom konaní a v dvojkolovej voľbe ho 30. júna zvolili poslanci Národnej rady SR.

Zdroj: TASR

HOAX: Predsedníčka EK nepovedala, že vlastníctvo áut je škodlivé ako fajčenie

HOAX: 

 

Predsedníčka EK nepovedala, že vlastníctvo áut je škodlivé ako fajčenie

Paríž/Bratislava 27. júla (TASR) - Tisícky používateľov sociálnych sietí zdieľali krátky text odsudzujúci vlastníctvo automobilov – v skutočnosti pochádzajúci z blogu slovenského Denníka N – ako domnelý citát predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej. Príspevky taktiež obsahovali nepravdivé tvrdenia o európskych plánoch obmedzenia vlastníctva automobilov od roku 2023. V skutočnosti sa pripravovaná európska legislatíva týka iba obmedzenia predaja nových áut poháňaných spaľovaním fosílnych palív od roku 2030 a 2035 a nesúvisí s individuálnym vlastníctvom áut. TASR upozorňuje na dezinformácie v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
"Ursula von der Leyenová: 'Individuálne vlastníctvo automobilu musí byť ako fajčenie: ak sa rozhodnem auto vlastniť a nevyhnutne nemusím, spoločnosť mi musí dôrazne hovoriť, že to pohodlie je na úkor niekoho alebo niečoho – v tomto pripade nielen zdravia, ale budúcnosti nás všetkých'," píše sa v mnohých slovenských príspevkoch na Facebooku.
Tieto príspevky sú však nepravdivé. Výrok pripisovaný predsedníčke EK v skutočnosti pochádza od slovenského blogera a pracovníka Denníka N Radoslava Augustína.
Súčasťou príspevkov je aj veta, podľa ktorej predsedníčka EK Ursula von der Leyenová údajne povedala: "V roku 2023 prijmeme smernicu, ktorá upraví podmienky vlastnenia a držby motorových vozidiel."
Radoslav Augustín publikoval túto pasáž ako súčasť svojich úvah o ekologickej udržateľnosti a reputácii individuálneho vlastníctva áut v mestách z hľadiska klimatickej krízy, pripomína AFP. Svoje myšlienky zverejnil 27. mája 2022 na osobnom FB profile a o deň neskôr v blogovej sekcii Denníka N pod názvom Reputácia áut sa musí zhoršiť. Augustín, ktorého agentúra AFP kontaktovala, potvrdil, že je autorom daného textu.
"Pri tomto príspevku som volil ako nástroj provokatívny tón, aby som vzbudil záujem o tému. Nenapadlo mi, že v tom budem užitočný pre tvorcov fake news, ktorí používajú provokáciu ako palivo pre hnev, ktorý je nástrojom udržania pozornosti na Facebooku," komentoval Augustín zneužitie svojho textu.
Podľa nepravdivých príspevkov na sociálnych sieťach mala predsedníčka EK Ursula von der Leyenová taktiež vyhlásiť, že "v roku 2023 prijmeme smernicu, ktorá upraví podmienky vlastnenia a držania motorových vozidiel".
Agentúra AFP preskúmala dostupné mediálne zdroje, zdroje európskych inštitúcií a verejné vystúpenia Ursuly von der Leyenovej, ale nezistila nijakú zmienku o tom, že by verejne spomínala plán obmedzovania "vlastníctva či držby motorových vozidiel".

 

Zdroj TASR 

RADA RTVS

 RADA RTVS

 

Zomrela Jóko Šimadová

Zomrela Jóko Šimadová 

 

 

- Vo veku 69 rokov zomrela japonská filmová a televízna herečka Jóko Šimadová, držiteľka Zlatého glóbusu, známa vďaka svojej úlohe v americkom historickom televíznom seriáli Šógun (1981).
Šimadová podľahla v tokijskej nemocnici rakovine hrubého čreva, informoval v utorok denník Mainiči šimbun.
Šimadová, rodáčka z prefektúry Kumamoto v juhozápadnom Japonsku, sa preslávila úlohou hrdinky v pokračovaní japonského televízneho seriálu Bod mrazu (1971), ktorý vznikol podľa rovnomenného bestselleru.
Objavila sa aj vo vyše 30 filmoch, ako Hrad z piesku (1974), Rodina Inugamiovcov (1976) alebo Štvanica (1995). Herečka naposledy stála pred kamerou v roku 2016.
Šimadová získala Zlatý glóbus v kategórii najlepšia herečka v televíznom seriáli za stvárnenie postavy Mariko v päťdielnej minisérii Šógun, kde si zahrala po boku Richarda Chamberlaina. Táto rola ju preslávila i vo svete.



Zdroj: TASR

Najvyšší súd sa bude zaoberať Štefanom Aghom, ale z podnetu Markízy

Najvyšší súd sa bude zaoberať Štefanom Aghom,

 ale z podnetu Markízy 

 Najvyšší súd SR vytýčil na 27. júla verejné zasadnutie vo veci Štefana Agha, odsúdeného v kauze falšovania miliónových zmeniek. Netýka sa však jeho odvolania proti odsúdeniu na trest 13 rokov väzenia, keďže ho v zákonnej lehote nepodal a trest tým nadobudol právoplatnosť. Ide o odvolanie poškodeného, ktorým je v prípade zmeniek spoločnosť Markíza Slovakia.

„V trestnej veci Štefan Agh sa na verejnom zasadnutí 27. júla má rozhodovať o odvolaní poškodeného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z 12. októbra 2021," uviedla Zuzana Vilím z tlačového oddelenie najvyššieho súdu. Konkrétne sa odvolanie má týkať rozhodnutia prvostupňového súdu vo veci náhrady škody.

V kauze falšovania miliónových televíznych zmeniek uznal Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku Štefana Agha v októbri minulého roku za vinného a uložil mu trest 13 rokov väzenia. Odpykať si ho má v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Súd tiež obžalovanému uložil peňažný trest 5-tisíc eur. Pokiaľ by ho nezaplatil, súd určil náhradný trest v rozmedzí päť mesiacov väzenia. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku sa Agh zdržiaval v Prahe, tam ho však zadržala polícia a súd rozhodol o jeho vydaní na Slovensko. Momentálne si už odpykáva trest.

Zdroj: SITA

 

Na post riaditeľa TASR kandidujú V. Puchala, R. Borsík a P. Pavlík

Na post riaditeľa TASR kandidujú

 

 V. Puchala, R. Borsík a P. Pavlík

Kandidátmi na generálneho riaditeľa (GR) Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) sú Vladimír Puchala, Rastislav Borsík a Pavol Pavlík. Ich verejné vypočutie sa uskutoční 24. augusta. Po utorkovom otváraní obálok s prihláškami kandidátov to oznámil predseda Správnej rady TASR Jozef Bednár.
Kandidáti mohli podávať prihlášky do 15. júla. "Do stanoveného termínu sme prijali tri obálky s prihláškami, v utorok popoludní sme ich otvárali v prítomnosti notárky. Po kontrole sme konštatovali, že všetci prihlásení kandidáti splnili podmienky stanovené vo výzve a budú pozvaní na verejné vypočutie," uviedol Bednár. "Termín verejného vypočutia je stanovený na stredu 24. augusta o 9.00 h. Uchádzači na ňom predstavia svoj projekt riadenia a rozvoja TASR, rovnako tak budú odpovedať na doplňujúce otázky," dodal.
Generálneho riaditeľa TASR volí správna rada agentúry verejným hlasovaním, úspešný kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu všetkých hlasov členov správnej rady. Ak žiadny kandidát nadpolovičnú väčšinu hlasov nezíska, do piatich dní sa uskutoční druhé kolo voľby. Postupujú doň len tí kandidáti, ktorí v prvom kole získali aspoň jeden hlas.
Mandát GR TASR trvá päť rokov, možno ho zvoliť opakovane, najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Vladimírovi Puchalovi, ktorý sa uchádza o opätovný mandát, vyprší aktuálne funkčné obdobie na začiatku septembra.


Zdroj: TASR

Zomrel Paul Sorvino

Zomrel Paul Sorvino

 

 

Zomrel americký herec Paul Sorvino, známy z klasického gangsterského filmu Mafiáni režiséra Martina Scorseseho. Mal 83 rokov. S odvolaním sa na hovorcu herca o tom informovala agentúra Reuters. "Som absolútne zničená. Láska môjho života a ten najlepší muž, ktorý kedy žil, už nie je. Mám zlomené srdce," napísala na twitteri jeho manželka Dee Dee Sorvinová. Herec zomrel z prirodzených príčin v nemocnici v Jacksonville v americkom štáte Florida, uviedol jeho hovorca. Sorvino sa narodil v New Yorku v roku 1939. Študoval hudbu a pred svojou hereckou kariérou túžil stať sa operným spevákom. Pri filme strávil nakoniec viac ako 50 rokov, okrem iného stvárnil policajného seržanta Phila Cerrettu v televíznej sérii Zákon a poriadok či rolu Paulieho Ciceru v spomínaných Mafiánoch, kde sa objavil po boku Roberta De Nira alebo Joeho Pesciho. Sorvino mal tri deti vrátane herečky Miry Sorvinovej, ktorá svojmu otcovi poďakovala pri preberaní Oscara za film Mocná Afroditi z roku 1995. "Všetko, čo viem o herectve, ma naučil on," povedala vtedy. "Život plný lásky a radosti a múdrosti, ktorý som s ním mala, je na konci," napísala dnes herečka na twitteri.

Zdroj: ČTK

 

RTVS si vo svojom vysielaní pripomenie osobnosť E. Tomajka

RTVS si vo svojom vysielaní pripomenie 

 

osobnosť E. Tomajka

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) si vo svojom vysielaní pripomenie osobnosť redaktora, moderátora a dramaturga Egona Tomajka. TASR o tom informoval PR manažér RTVS Stanislav Čačko. Tomajko zomrel v sobotu (23. 7.) vo veku 54 rokov.
V Rádiu Regina Stred si jeho osobnosť pripomenú v pondelok o 17.30 h reprízou relácie Portréty. V utorok (26. 7.) o 15.00 h zas reprízou rozhlasovej hry Jána Mikuša Moje neviditeľné ja, v ktorej bol dramaturgom a zároveň v nej spolu so synom Jakubom účinkuje. "V deň poslednej rozlúčky, v stredu (27. 7.) o 11.00 h, si naňho spomenieme vďaka uvedeniu časti cyklu Poézia naživo s podtitulom Nádych a výdych," priblížil Čačko.
Rádio Regina Východ zaradí do vysielania v stredu predpoludním o 9.45 h v Myšlienkach na dnes jeho zamyslenie Jeden deň. "V Rádiu Devín si počas celého týždňa od 15.00 h do 16.00 h pripomíname obľúbený cyklus Poézia naživo, ktorého bol krstným otcom, moderátorom aj interpretom," podotkol. V stredu večer prinesie Rádio Devín poslucháčom rozhlasovú hru z jeho dramaturgie Timothée de Fombelle: Maják.
"Televízna Dvojka zaradí do vysielania dva krátke autorské dokumenty Egona Tomajka Gemerské fresky z čias jeho autorského pôsobenia v dokumentárnej tvorbe v košickom televíznom štúdiu," uviedol Čačko s tým, že dokument o stredovekých nástenných maľbách na Gemeri odvysiela Dvojka v stredu od 16.30 h.
Ako ďalej uviedol, Egon Tomajko pôsobil v programovom centre prevzatých programov košického štúdia Slovenskej televízie a spolupracoval tiež s košickým rozhlasom. Od roku 2005 pracoval v banskobystrickom rozhlasovom štúdiu. Dlhé roky viedol tamojší literárno-dramatický tím. Prihováral sa poslucháčom Rádia Devín a Rádia Regina.

Zomrel David Warner

Zomrel David Warner

 

Vo veku 80 rokov zomrel v nedeľu v Londýne na rakovinu, ktorú mu diagnostikovali pred 18 mesiacmi, britský herec David Warner, známy z filmov ako Titanic (1997), Tron (1982) či The Omen (1976). S odvolaním sa na umelcovu rodinu o tom v pondelok informuje stanica BBC.
David Warner zomrel v Denville Hall, sociálnom zariadení pre ľudí z umeleckej brandže, ktoré sa nachádza v londýnskom obvode Hillingdon. "Za posledných 18 mesiacov pristupoval k svojej diagnóze s preňho typickou dôstojnosťou," uviedla jeho rodina vo vyhlásení pre BBC. Dodala, že v jej spomienkach zostane ako láskavý a veľkorysý muž, partner a otec, ktorého mimoriadne dielo zanechalo v priebehu rokov stopy v životoch mnohých ľudí".
David Warner sa narodil 29. júla 1941 v Manchestri. Študoval na prestížnej Kráľovskej akadémii dramatických umení v Londýne. Ako píše BBC, často stvárňoval záporné postavy, napríklad vo filmoch The Thirty Nine Steps (1978) či Time Bandits (1981). V adaptácii Vianočnej koledy od Charlesa Dickensa však zosobnil postavu úradníka Boba Cratchita, čo okomentoval slovami, že si pre zmenu rád zahral aj postavu, ktorá nie je zloduchom.
Naposledy sa Warner objavil v snímke Mary Poppins sa vracia z roku 2018, kde si zahral excentrického námorného admirála Booma. Warner mal za sebou aj úspešnú televíznu a rozhlasovú kariéru. Objavil sa vo viacerých seriáloch, napríklad v Pánovi času či v Mestečku Twin Peaks. V roku 2005 sa po 40-ročnej prestávke znova vrátil aj na divadelné dosky v postave kráľa Leara.

Zdroj: TASR

Zomrel Bob Rafelson

Zomrel Bob Rafelson

Vo veku 89 rokov zomrel v sobotu americký režisér a producent Bob Rafelson. Patril medzi významné osobnosti obdobia nazývaného Nový Hollywood. TASR o tom informuje na základe pondelkovej správy agentúry AP.
Rafelson zomrel vo svojom dome v Aspene v americkom štáte Colorado v kruhu svojej rodiny, píše AP s odvolaním sa na vyjadrenia režisérovej manželky Gabrielle Taurekovej Rafelsonovej.
Tento režisér vytvoril v roku 1965 spolu s producentom Bertom Schneiderom skupinu The Monkees špeciálne pre rovnomenný situačný komediálny seriál, ktorý sa vysielal v rokoch 1966 až 1968. Dvojica producentov bola v roku 1967 za tento seriál ocenená cenou Emmy.
Rafelson takisto režíroval a scenáristicky sa spolupodieľal na filmoch Five Easy Pieces (1970) a The King of Marvin Gardens (1972), v ktorých účinkoval americký herec Jack Nicholson. Za snímku Five Easy Pieces získal Rafelson dve nominácie na Oscara za najlepší obraz a scenár, pripomína AP.

Zdroj: TASR