RIKKOŇ, ČO OJEBAL VLASTNÉHO BRATA
Ahoj Matej Drlicka,
Úprimne ma mrzí, že si sa rozhodol riešiť túto vec verejne, prostredníctvom otvoreného listu. Ak si mi chcel niečo povedať, považoval by som za prirodzenejšie obrátiť sa na mňa priamo. Poznáme sa z umeleckého prostredia a o to viac ma prekvapuje forma, ktorú si si zvolil.
Mám zároveň pocit, že si sa rozhodol využiť moju osobu na zviditeľnenie svojho stanoviska. To však považujem za nefér, pretože rozhodnutia, na ktoré narážaš, nie sú výsledkom individuálneho konania jedného človeka. Som jedným z desiatich členov rady a nemám právomoc rozhodovať samostatne. Ide o kolektívne rozhodovanie.
Rovnako považujem za dôležité pripomenúť, že dotácie z Fondu na podporu umenia nie sú nárokovateľné. Ich účelom nie je dlhodobé udržiavanie etablovaných projektov, ale podpora nových iniciatív, tvorcov a konceptov. Myslíš, že je spravodlivé, aby niektoré projekty získavali podporu opakovane po mnoho rokov, zatiaľ čo iné kvalitné projekty nedostali priestor vôbec?
Ešte pred mojím pôsobením ako člena rady FPU som si dvakrát podal žiadosť o podporu projektu zameraného na vyhľadávanie mladých talentov, ktorý bol realizovaný už niekoľko rokov. Môj projekt bol dvakrát po sebe zamietnutý s odôvodnením, že je príliš profesionálne koncipovaný.
Slovenská kultúra nepadá. Tvrdíš, že bez určitých ľudí alebo projektov nebude fungovať, ale sám veľmi dobre vieš, že toto je demagógia. Kultúra tu bola, je a bude – aj bez konkrétnych mien. A prirodzene dáva priestor aj novým združeniam, konceptom a ľuďom, ktorí majú právo dostať šancu.
Z vlastnej skúsenosti, odkedy som v rade, vidím veci oveľa jasnejšie. Niektoré projekty majú v popredí umenie, iné sú už výrazne posunuté smerom ku komercii.
Zároveň chcem zdôrazniť, že za svojím pôsobením si stojím. Počas celej svojej kariéry som podporoval mladých umelcov – často bez nároku na odmenu – a venoval som sa vyhľadávaniu talentov po celom Slovensku. Podpora novej generácie pre mňa nie je fráza, ale dlhodobá osobná skúsenosť.
Richard Rikkoň
