Internetová platforma Youtube zablokovala propagandistické video podporujúce plánované zmeny ruskej ústavy, ktoré navrhol prezident Vladimir Putin. Patrí medzi ne aj zákaz homosexuálnych manželstiev, ktorého sa spomínané video týkalo, píše agentúra DPA.
Krátky film zverejnený na Youtube zobrazoval detský domov, z ktorého si malého chlapca ide adoptovať homosexuálny pár. Keď adoptívny otec predstaví svojho výrazne feminínneho partnera ako "novú mamu", chlapcovi sa zjaví na tvári veľmi smutný výraz. Ako darček od nových rodičov dostane navyše červené šaty. Videoklip je v Rusku už niekoľko dní terčom kritiky za vytváranie nepriateľského obrazu voči homosexuálom.
Posolstvom videa je apelovať na ľudí, ktorí budú 1. júla rozhodovať o Putinových návrhoch o zmene ústavy v celoštátnom hlasovaní, a podporiť presvedčenie, že deti majú vyrastať výlučne v rodinách s matkou a otcom. Putin zdôraznil, že manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia v Rusku nebude možné dovtedy, kým on bude pri moci.
"Toto video bolo odstránené, keďže porušovalo pravidlá týkajúce sa nenávistných prejavov," zdôvodnil svoj krok Youtube.
Ruskí predstavitelia dlhodobo čelia medzinárodnej kritike za politiku šírenia nenávisti voči sexuálnym menšinám. Jeden zo zákonov, ktoré Putin podpísal, napríklad pod hrozbou trestu zakazuje prejavy lásky medzi osobami rovnakého pohlavia pred deťmi.
Politológ Abbas Galljamov video označil za cielenú akciu na odpútanie pozornosti od skutočnej témy, ktorou sú zmeny v ústave. Jediným cieľom ústavných zmien je podľa neho otvoriť cestu Putinovi, aby zostal pri moci až do roku 2036, povedal.
Aktuálne prieskumy verejnej mienky sa v tom, či by navrhované zmeny podporila väčšina obyvateľstva, líšia. Putin ich chce totiž presadiť len v prípade, že sa mu podarí získať väčšinu hlasov.
Nezávislý inštitút Levada zverejnil 2. júna výsledky prieskumu, podľa ktorého zmeny podporuje 44 percent opýtaných. Podľa štvrtkového prieskumu štátneho inštitútu WZIOM je za zmeny až 61 respondentov. Nezávislí odborníci a opozícia sa však obávajú, že by mohlo dôjsť k masívnemu falšovaniu výsledkov hlasovania.
Návrh urobiť zmeny v ústave Putin predostrel v januári tohto roku vo svojom výročnom prejave o stave krajiny.
Ústavné zmeny schválené medzičasom aj parlamentom majú Putinovi umožniť kandidovať za prezidenta na ďalšie dve funkčné obdobia. Zmeny okrem iného zahŕňajú tiež posilnenie prezidentských právomocí, zákaz homosexuálnych manželstiev a zmienku o "viere v Boha" ako jednej z tradičných ruských hodnôt. Medzi navrhované zmeny tiež patrí aj to, aby mala ruská ústava prednosť pred medzinárodným právom. Putin tiež navrhol, aby vysoko postavení vládni činitelia nesmeli mať občianstvo cudzieho štátu a ani povolenie na pobyt v cudzine.
Dolná snemovňa španielskeho parlamentu hlasovala vo štvrtok za vypracovanie návrhu zákona o 3-percentnej dani z príjmov internetových gigantov. Španielsko je tak ďalším z obchodných partnerov USA, ktorí sa rozhodli pre tento krok napriek tomu, že Washington nariadil vyšetrovanie dane a hrozí zavedením ciel v rámci odvety.
Daň by sa mala vzťahovať na lokálne tržby technologických gigantov, ako sú Facebook, Google, Apple či Amazon. Španielsko odhaduje, že ročne prinesie do štátnej pokladnice približne 1 miliardu eur.
Kancelária amerického obchodného zástupcu pritom v utorok (2. 6.) uviedla, že začína vyšetrovanie daní z digitálnych služieb, ktoré zaviedli, alebo plánujú zaviesť obchodní partneri USA.
"Sme pripravení podniknúť všetky primerané kroky na ochranu našich firiem a zamestnancov pred akoukoľvek diskrimináciou," uviedol americký obchodný zástupca Robert Lighthizer.
Dokončenie španielskych právnych predpisov bude trvať tri až štyri mesiace, vzhľadom na to, že menšinovú vládu premiéra Pedra Sáncheza čaká náročná úloha, keďže potrebuje získať na ich schválenie v parlamente dostatok hlasov.
Daň v Španielska pritom vstúpi do platnosti iba vtedy, ak členské štáty Organizácie pre spoluprácu a rozvoj (OECD) dosiahnu dohodu o zavedení spoločnej digitálnej dane. Jej cieľom je, aby veľké technologické firmy spravodlivejšie platili dane tam, kde generujú tržby. Mnohé giganty sa totiž snažia minimalizovať svoju daň z príjmu tým, že si zaregistrujú oficiálne sídlo v krajinách s nízkymi daňami.
V prípade, že parlament návrh dane schváli, budú technologické spoločnosti platiť v Španielsku daň vo výške 3 % z lokálnych tržieb, ak bude ich globálny obrat vyšší ako 750 miliónov eur a tržby v Španielsku dosiahnu najmenej 3 milióny eur. To sa zhoduje s návrhom Európskej únie (EÚ).
Francúzsko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré už schválili digitálnu daň, ale nakoniec sa dohodlo s USA na jej odklade, kým sa o nej rokuje v rámci OECD. Ak sa však nedosiahne pokrok, Paríž je pripravený začať s jej výberom na budúci rok.
Copyright © TASR 2020
Sociálne médiá nezvládajú boj proti šíreniu falošných správ týkajúcich sa koronavírusu. Tvrdí to Centrum pre boj proti digitálnej nenávisti (CCDH), ktoré zástupcom Facebooku a Twitteru nahlásilo 649 takýchto príspevkov, pričom 90 percent z nich aj potom zostalo na internete bez akéhokoľvek varovania.
Facebook tvrdí, že to nie je "reprezentatívna vzorka". "Robíme agresívne kroky na odstránenie týchto falošných správ z našich platforiem a doteraz sme odstránili stovky tisíc takýchto príspevkov, týkajúcich sa napríklad nepravdivých informácií o možnostiach liečby. Počas marca a apríla sme použili varovné označenie na približne 90 miliónov príspevkov súvisiacich s COVID-19," vyjadril sa hovorca Facebooku. "Upozorníme hocikoho, kto lajkol, zdieľal alebo komentoval príspevky súvisiace s COVID-19, ktoré sme odstránili," dodal.
Zástupcovia Twitteru vyhlásili, že ich automatizované systémy už "napadli 4,3 milióna účtov súvisiacich s diskusiami o COVID-19 so spamovým alebo manipulatívnym správaním".
Výkonný riaditeľ CCDH Imran Ahmed ich kritizuje, že sa vyhýbajú zodpovednosti a nemajú dostatočne prispôsobené systémy. "Sociálne médiá už veľakrát tvrdili, že vnímajú situáciu okolo falošných správ o COVID-19 veľmi vážne, no táto štúdia ukázala, že aj keď vedia o falošných správach, nepodniknú žiadne kroky," povedal.
Rosanne Palmer-White z Restless Development, ktorá bola súčasťou výskumu, sa vyjadrila, že mladí ľudia sa pričinili o zastavenie šírenia dezinformácií, no sociálne médiá ich sklamali.
Do štúdie sa zapojilo desať dobrovoľníkov z Veľkej Británie, Írska a Rumunka, ktorí od konca apríla do konca mája na sociálnych médiách hľadali falošné správy. Po ich nahlásení zistili, že najslabšie reakcie mal Twitter, ktorý reagoval len na tri percentá z celkových 179 príspevkov. Facebook odstránil desať percent z 334 a označil dve percentá falošných správ. Instagram, ktorého majiteľom je Facebook, takisto reagoval na desať percent zo 135 upozornení.
Komunikačná aplikácia Snapchat prestane propagovať amerického prezidenta Donalda Trumpa. Jeho príspevky sa už nebudú zobrazovať v sekcii Discover, kde sa objavujú správy a príspevky od celebrít či verejných činiteľov. Trumpov účet však bude naďalej aktívny a viditeľný pre každého, kto si ho vyhľadá.
Spoločnosť Snap, ktorá Snapchat vlastní, svoje rozhodnutie oznámila v stredu s tým, že k nemu dospeli už cez víkend. "Nebudeme umocňovať hlasy, ktoré podnecujú rasové násilie a nespravodlivosť tým, že im poskytneme bezplatnú propagáciu na Discover. Rasové násilie a nespravodlivosť nemajú v našej spoločnosti miesto a stojíme pri všetkých, čo chcú mier, lásku, rovnoprávnosť a spravodlivosť v Amerike," vysvetlila spoločnosť vo vyhlásení.
Krok Snapchatu je ďalším príkladom toho, ako sociálne médiá upravujú svoj prístup k Trumpovi. Minulý týždeň sociálna a mikroblogovacia sieť Twitter označila dvojicu jeho tweetov o korešpondenčnom hlasovaní značkou s varovaním o ich pravdivosti. Neskôr skryla ďalší jeho príspevok za porušenie pravidiel týkajúcich sa vychvaľovania násilia, keď v súvislosti s protestmi v Minneapolise napísal "keď začne rabovanie, začne streľba" (when the looting starts, the shooting starts, pozn. red), čo má negatívny historický kontext.
Manažér Trumpovej kampane Brad Parscale nešetril kritikou na krok Snapchatu. Na Twitteri reagoval vyhlásením, že šéf Snapu Evan Spiegel "by radšej propagoval videá s nepokojmi extrémnej ľavice a povzbudil používateľov, aby zničili Ameriku, ako zdieľal pozitívne slová jednoty, spravodlivosti a zákona a poriadku od nášho prezidenta".
Československý startup Cinnamon získal na vývoj svojej videoplatformy 2,5 milióna dolárov od amerických investorov. Základom jej fungovania je kombinácia umelej inteligencie a mikroplatieb. „Našou víziou je vytvorenie nástroja, ktorý otestuje kvalitu videí pred masovým vypustením na videoportály a sociálne siete," uvádza zakladateľ a CEO startupu Róbert Tarabčák a dodáva, že platforma už v súčasnosti dokáže monetizovať videá v reálnom čase bez reklám. "Spojenie s Coilom, ktorý nás podporil dvoma miliónmi dolárov, nám dáva príležitosť odmeňovať tvorcov okamžite. Technológia umelej inteligencie dokáže rozoznať reakcie divákov s 97 percentnou presnosťou a tí potom nie sú obťažovaní reklamami," doplnil Tarabčák.
Súčasťou startupu je technológia umelej inteligencie so schopnosťou čítať emócie z ľudskej tváre, ktorú odkúpil od slovenskej firmy Youfirst. Túto technológiu, ktorej vývoj trval viac ako päť rokov, teraz implementuje do vlastnej platformy v spolupráci s vývojármi z STRV. "Youfirst dokáže analyzovať celkom sedem emócií, ktoré divák pri sledovaní prežíva. Technológia, ktorú doteraz využívali poprední youtuberi, profesionálni marketéri a tvorci reklám či filmov po celom svete, sa teraz stane neoddeliteľnou súčasťou Cinnamonu," uvádza. Druhou kľúčovou technológiou sú platby, prebiehajúce v reálnom čase, vďaka americkej firme Coil. "Pre zákazníka to znamená, že tu nenájde reklamy. Za svoju históriu urobil Cinnamon viac ako 450 miliónov takýchto mikrotransakcií a denne pridáva ďalšie dva milióny," uzavrela spoločnosť.
Práce na startupe Cinnamon začali v decembri 2018, prvú investíciu vo výške 500-tisíc dolárov získal v máji 2019 od zakladatela Ripplu Chrisa Larsena.
Nemeckí vyšetrovatelia vykonali razie u desiatok ľudí v súvislosti so zverejňovaním nenávistných prejavov o politikovi Walterovi Lübckem, ktorého vlani zavraždili. Prokuratúra vo Frankfurte nad Mohanom informovala, že úrady zasahovali v 12 spolkových krajinách a vypočuli 40 ľudí. Tí sú podozriví z toho, že najmä na sociálnych médiách zverejňovali "trestne relevantné komentáre"o Lübckem.
Razie sú výsledkom vyšetrovania, ktoré odštartovalo v septembri. Dané osoby vyšetrujú na základe podozrení z viacerých trestných činov vrátane verejného podnecovania k páchaniu trestných činov, podporovania trestných činov a znevažovania spomienky na mŕtveho. Prokurátori v Bavorsku, kde žijú siedmi podozriví, uviedli, že komentáre zverejnili pred politikovou smrťou aj po nej.
Lübckeho, člena Kresťanskodemokratickej únie (CDU) kancelárky Angely Merkelovej, ktorý viedol regionálnu administratívu v oblasti Kassel v strednom Nemecku, zastrelili vlani v júni. Z jeho vraždy obvinili muža, ktorého v minulosti už odsúdili a má bohatú históriu násilných zločinov namierených proti migrantom. Vražda politika, ktorý bol známy ako obhajca Merkelovej priateľskej politiky voči utečencom, vyvolala v Nemecku rozsiahle pobúrenie a výstrahy pred rastúcou hrozbou násilného krajne pravicového extrémizmu.
Spoločnosť Zoom sa rozhodla nepridať koncové šifrovanie pre bezplatné účty s tým, že takto nechá otvorené dvere na spoluprácu s bezpečnostnými zložkami. Uviedol to výkonný riaditeľ firmy Eric Yuan. "Chceme spolupracovať s FBI a miestnymi úradmi v prípade, že ľudia budú zneužívať Zoom na nesprávne účely," dodal Yuan.
Koncové šifrovanie, na ktorom Zoom v súčasnosti pracuje, bude možné využívať len pri platených účtoch, pretože "väčšina škôd pochádza od samoobslužných používateľov s falošnou identitou", vyjadril sa bezpečnostný konzultant Alex Stamos.
Využitie Zoomu vzrástlo v čase pandémie koronavírusu, keďže milióny ľudí zostali pracovať z domu. Objavilo sa aj viacero bezpečnostných problémov. Firma prostredníctvom e-mailu potvrdila, že spolupracuje s "obhajcami bezpečnosti detí, organizáciami pre ochranu občianskych slobôd, odborníkmi na šifrovanie a orgánmi činnými v trestnom konaní" na vylepšení svojej stratégie. Cieľom tohto prístupu je chrániť deti a potenciálne obete zločinov z nenávisti.
"Plánujeme zaviesť koncové šifrovanie pre používateľov, u ktorých si môžeme overiť totožnosť, a tak limitovať poškodenie týchto zraniteľných skupín. Používatelia s bezplatným účtom sa registrujú pomocou e-mailu, čo nám nedáva dostatok informácií na overenie si identity. Nájsť tú správnu rovnováhu je náročné, no vždy sa snažíme spraviť správnu vec," vyjadril sa hovorca Zoomu.
.jpg/800px-Ji%C5%99%C3%AD_Han%C3%A1k_(2016).jpg)
