MEDIA NEWS
V boji proti dezinformáciám bude Európska únia (EÚ) monitorovať digitálne médiá. V tejto súvislosti spustila projekt Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO) pod vedením Európskeho univerzitného inštitútu vo Florencii. Agentúru SITA o tom informovala Ingrid Ludviková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Úlohou EDMO bude podporovať vytváranie a prácu komunity zloženej z kontrolórov faktov, akademických výskumných pracovníkov a iných zainteresovaných strán s odbornými znalosťami v oblasti online dezinformácií. „Projekt prispeje k hlbšiemu porozumeniu dezinformačných aktérov, vektorov, nástrojov, metód, dynamiky šírenia, prioritných cieľov a vplyvu na spoločnosť,“ uviedla Ludviková.
Nezávislé centrum spolupráce má tiež podľa nej zvýšiť dostupnosť vedeckých poznatkov o online dezinformáciách, urýchli rozvoj európskeho trhu služieb na overovanie faktov a podporí verejné orgány zodpovedné za monitorovanie digitálnych médií, ako aj rozvoj nových politík.
Cieľom EDMO je stať sa európskym centrom boja proti dezinformáciám online. Bude združovať zdroje a vytvárať „bezpečný prístav“ pre prístup k údajom pre kontrolórov faktov a výskumných pracovníkov, ktorí sa snažia odhaliť, porozumieť a analyzovať dezinformačné aktivity, trendy a techniky online. Druhá fáza projektu sa zameria na vytvorenie národných či regionálnych centier výskumu digitálnych médií v celej Európe.
Konzorcium vybrané na riadenie európskeho strediska začalo svoju činnosť 1. júna 2020. Zahŕňa Aténske technologické centrum (Grécko), Aarhus University ( Dánsko) a organizáciu na kontrolu faktov Pagella Politica (Taliansko). Projekt je financovaný prostredníctvom programu Connect Europe Facility. EDMO získalo na svoju prácu 2,5 milióna eur z výzvy vyhlásenej v októbri 2019 a bolo vybrané spomedzi siedmich žiadateľov.
Nezisková organizácia zameriavajúca
sa na občianske slobody v oblasti technológií podala žalobu na nariadenie
amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorého cieľom je regulovať sociálne
médiá, za porušovanie prvého dodatku ústavy a obmedzovanie slobody prejavu.
Nariadenie, ktoré Trump podpísal minulý týždeň, obmedzuje právnu ochranu
spoločností ako sú Twitter či Facebook v prípadoch príspevkov zverejňovaných
používateľmi ich platforiem.
Center for Democracy and Technology
(CDT) vo svojej federálnej žalobe tvrdí, že prezidentovo nariadenie porušuje
prvý dodatok americkej ústavy, pretože napáda Twitter za označovanie Trumpových
príspevkov značkou s varovaním o ich pravdivosti. Podľa neziskovky je to právo
Twitteru ako súkromnej spoločnosti. Okrem toho sa nariadenie podľa CDT usiluje
obmedziť prejav na všetkých internetových platformách a ľudí tým, že
"ukazuje ochotu využiť vládnu autoritu na odvetné opatrenia proti tým,
ktorí kritizujú vládu".
Trumpovo nariadenie napáda súčasný
zákon, ktorý garantuje internetovým spoločnostiam právnu ochranu pred žalobami.
Na základe neho ich nemožno žalovať za poskytovanie priestoru videám a
príspevkom používateľov alebo za usmerňovanie ich služieb, až na niektoré
výnimky. Nariadenie, ktoré nasledovalo po spomínanom označení Trumpových
tweetov, je podľa agentúry AP skôr politické ako vecné a viacerí odborníci
spochybňujú jeho ústavnosť. Trump dlhodobo obviňuje technologické spoločnosti,
že sú zaujaté proti konzervatívcom.
Proti Trumpovmu nariadeniu sa
zdvihla vlna kritiky z viacerých strán, okrem skupín z oblasti technológií sa
proti nemu vyjadrili aj ľudskoprávne skupiny či Americká obchodná komora.
Americká
softvérová firma Zoom Video Communications poskytujúca videokonferencie za
február až apríl, čiže vo svojom účtovnom prvom kvartáli, medziročne dosiahla
viac ako zdvojnásobenie tržieb na sumu 328 mil. USD. Jej zisk stúpol na 27 mil.
USD z úrovne len 198-tis. USD v rovnakom období pred rokom. Dôvodom je to, že
pre pandémiu milióny
ľudí začali používať
videokonferenčné služby firmy.
Vo svojom účtovnom druhom kvartáli,
ktorý sa skončí v závere júla, Zoom očakáva tržby zhruba 500 mil. USD, čo by
medziročne bolo viac ako štvornásobné. Za celý terajší účtovný rok firma
predpokladá tržby v sume približne 1,8 mld. USD, čo znamená, že medziročne by
sa takmer strojnásobili.
Osobnosti z hudobného priemyslu,
ďalšie celebrity i bežní ľudia zatemnili v utorok svoje účty na sociálnych
médiách v rámci kampane Black Out Tuesday zameranej na podporu hnutia Black
Lives Matter a vyjadrili tak svoje rozhorčenie nad zabitiami černochov v
Spojených štátoch. V reakcii na nedávne úmrtia Afroameričanov Georgea Floyda,
Ahmauda Arberyho a Breonny Taylor zverejnili čierne štvorce. Niektoré boli bez
popiskov, iné sprevádzali hashtagy ako #TheShowMustBePaused, emotikony čiernych
sŕdc či dokonca výzvy na hlasovanie v utorkových prezidentských primárkach v
siedmich štátoch a Federálnom dištrikte Kolumbia.
Do kampane, ktorú zorganizoval
hudobný priemysel, sa zapojili na sociálnych médiách napríklad Rihanna, Alicia
Keys, Radiohead, Coldplay, Kelly Rowland alebo Beastie Boys. Kampaň podporila
aj speváčka Britney Spears, ktorá na Twitteri oznámila, že na sociálnych
sieťach nebude nič zverejňovať a vyzvala ľudí, aby sa "zamysleli nad tým,
čo môžeme urobiť, aby bol svet lepším miestom" pre všetkých.
Niektorí používatelia sociálnych
médií, vrátane umelcov, spochybnili účinnosť kampane a poukázali, že
zverejňovanie čiernych štvorcov odvedie pozornosť od príspevkov o hnutí Black
Lives Matter. Speváčka Kehlani napríklad v tweete poukázala, že v súvislosti s
Black Out Tuesday koluje veľa zmiešaných informácií a dúfa, že "to nebude
mať negatívny vplyv".
Na herečku a aktivistku Emmu Watson,
ktorá zverejnila na svojom instagramovom konte tri biele a následne tri čierne
štvorce s popiskami #blackouttuesday a #amplifyblackvoices, sa zase zniesla
vlna kritiky za to, že okolo čiernych štvorcov mala biele okraje, aby to bolo v
súlade s estetikou stránky. Ďalší ju skritizovali za to, že o Black Lives
Matter hovorí neskoro a že ani nezverejnila odkazy, ktoré by ostatných
používateľov nasmerovali na viac informácií alebo na charitu, kde by mohli v
tejto súvislosti prispieť. Watson neskôr na svojom účte zverejnila odkaz, kde
si ľudia môžu pozrieť rôzne zdroje o úsilí v boji proti rasizmu.
Do Black Out Tuesday sa zapojili aj
streamovacie služby. Spotify zatemnilo grafiky niekoľkých obľúbených playlistov
a do popredia dala tiež playlist Black Lives Matter. Apple Music a iTunes sa na
svojich úvodných stránkach zamerali na podporu Black Lives Matter a rozhlasová
služba SiriusXM zase na svojich kanáloch tri minúty nevysielala, čím vzdala
poctu "všetkým nespočetným obetiam rasizmu".
V rámci kampane tiež viacero
umelcov, okrem iných MGK, 6lack, Jessie Ware, Glass Animals či Smokepurp,
odložilo vydanie svojej hudby. Na neskôr tiež odložili aj niektoré podujatia.
Arpád Soltézs z Investigatívneho centra Jána Kuciaka (ICJK) spolu s českými novinárkami Pavlou Holcovou a Evou Kubániovou z investigace.cz získali tohtoročné medzinárodné ocenenie World Justice Project – Anthony Lewix Prize Award. Informuje o tom ICJK na sociálnej sieti. Trojica získala cenu za reportáž, ktorá súvisela s vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kuršnírovej, uviedlo World Justice Project na svojej webovej stránke.
Slovenskí a českí investigatívci
zhromaždili takmer 60 terabajtov údajov vrátane svedectiev očitých svedkov,
záberov CCTV, údajov z mobilných telefónov a ďalších, čím nakoniec vytvoril
knižnicu dôkazov - známu ako Kočnerova knižnica -, ktorú zdieľali s ostatnými
novinármi. „Keď tím katalogizoval, analyzoval a informoval o údajoch - a keďže
ho iní reportéri použili na vývoj príbehov založených na dôkazoch vo viacerých
obchodoch -, odhalili nielen hlboko skorumpovaný a vydieraný súdny systém, ale
odhalili aj páchateľov,” uvádza sa na webe World Justice Project.
Slovenské ICJK na sociálnej sieti
uviedlo, že „ocenenie nepatrí len im, ale aj niekoľkým desiatkam slovenských
novinárov i zahraničných dátových IT expertov z tímu Organized Crime and
Corruption Reportin Project, ktorí sa podieľajú na práci v Kočnerovej
knižnici“. Dodalo, že bez práce týchto ľudí by ocenený text nikdy nemohol
vzniknúť.
Slovenské investigatívne centrum
tiež priblížilo, že finančná odmena, ktorá sa spája s ocenením, poputuje na
ďalšiu prevádzku Kočnerovej knižnice.
©2020,
Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné
vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného
súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Americká
internetová spoločnosť Google čelí v Spojených štátoch žalobe, ktorá ju
obviňuje, že nelegálne preniká do súkromia miliónov užívateľov. Žaloba žiada
odškodné najmenej päť miliárd USD (119 miliárd Sk), pretože divízia firmy
Alphabet tajne zhromažďuje informácie o tom, kde a čo si ľudia prezerajú na
internete, hoci používajú anonymný režim, ktorý Google nazýva incognito.
Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na žalobu podanú na federálnom súde
v kalifornskom San Jose.
Google podľa žaloby nelegálne zhromažďuje dáta prostredníctvom Google Analytics, Google Ad Manager a ďalších aplikácií a zásuvných modulov, vrátane aplikácií chytrého telefónu. To mu pomáha získať informácie o priateľoch užívateľov, ich záľubách, obľúbenom jedle, nákupných zvyklostiach a dokonca aj získať informácie o "najintímnejších a potenciálne trápnych" záležitostiach, ktoré hľadajú na internete. Google "sa nemôže ďalej zaoberať tajným a neoprávneným zberom dát prakticky od každého Američana pomocou počítača alebo telefónu," uvádza sa v žalobe.
Hovorca Googlu Jose Castaneda uviedol, že Google sa bude proti sťažnosti rázne brániť. "Ako jasne uvádzame zakaždým, keď otvoríte nové okno inkognito, internetové stránky môžu byť schopné zhromažďovať informácie o vašej aktivite pri prehliadaní," uviedol.
Kým používatelia môžu považovať anonymné prehliadanie za bezpečné útočisko pred všadeprítomným dohľadom, odborníci na počítačovú bezpečnosť dlho upozorňujú, že Google a konkurenti môžu rozširovať profily užívateľov monitorovaním ich identity prostredníctvom rôznych režimov prehliadanie a kombinovať dáta zo súkromného a bežného prehliadanie internetu.
Žaloba požaduje odškodné najmenej 5000 USD na používateľa za porušenie federálneho zákona o odpočúvaní a kalifornského zákona o ochrane súkromia. Navrhovaná žaloba je predložená ako hromadná a mohla by zahŕňať milióny užívateľov Googlu, ktorí od 1. júla 2016 použili pri prezeraní na internete súkromný režim.
Google podľa žaloby nelegálne zhromažďuje dáta prostredníctvom Google Analytics, Google Ad Manager a ďalších aplikácií a zásuvných modulov, vrátane aplikácií chytrého telefónu. To mu pomáha získať informácie o priateľoch užívateľov, ich záľubách, obľúbenom jedle, nákupných zvyklostiach a dokonca aj získať informácie o "najintímnejších a potenciálne trápnych" záležitostiach, ktoré hľadajú na internete. Google "sa nemôže ďalej zaoberať tajným a neoprávneným zberom dát prakticky od každého Američana pomocou počítača alebo telefónu," uvádza sa v žalobe.
Hovorca Googlu Jose Castaneda uviedol, že Google sa bude proti sťažnosti rázne brániť. "Ako jasne uvádzame zakaždým, keď otvoríte nové okno inkognito, internetové stránky môžu byť schopné zhromažďovať informácie o vašej aktivite pri prehliadaní," uviedol.
Kým používatelia môžu považovať anonymné prehliadanie za bezpečné útočisko pred všadeprítomným dohľadom, odborníci na počítačovú bezpečnosť dlho upozorňujú, že Google a konkurenti môžu rozširovať profily užívateľov monitorovaním ich identity prostredníctvom rôznych režimov prehliadanie a kombinovať dáta zo súkromného a bežného prehliadanie internetu.
Žaloba požaduje odškodné najmenej 5000 USD na používateľa za porušenie federálneho zákona o odpočúvaní a kalifornského zákona o ochrane súkromia. Navrhovaná žaloba je predložená ako hromadná a mohla by zahŕňať milióny užívateľov Googlu, ktorí od 1. júla 2016 použili pri prezeraní na internete súkromný režim.
Copyright
© ČTK 2020
