MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Slovinské orgány by sa mali postarať o to, aby zvrátili trend výrazného zhoršovania slobody prejavu a médií v tejto krajine. Vyplýva z vyhlásenia, ktoré v piatok zverejnila komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.
Komisárka upozornila, že niektoré kroky slovinskej vlády z posledných mesiacov môžu ohroziť slobodu prejavu v nezávislých médiách. Podľa jej slov škodia slobode prejavu nepriateľsky ladené verejné debaty ako aj ohováračské kampane či zastrašovanie aktivistov a kritických novinárov, pričom môžu mať negatívny vplyv aj na slobodu médií.
Mijatovičová preto vyzvala slovinské orgány, aby prijali opatrenia na upokojenie napätia v spoločnosti a podporili presadzovanie vzájomného rešpektu pri výmene názorov. Apelovala predovšetkým na členov vlády, aby sociálne siete využívali na zodpovednú a dôstojnú komunikáciu. "Členovia vlády sa musia zdržať stigmatizujúcich a zavádzajúcich komentárov o práci občianskej spoločnosti a mali by verejne odsudzovať takéto debaty aj u ostatných," spresnila komisárka.
Vo vyhlásení vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že slovinská vláda zrejme využila pandémiu ochorenia COVID-19 na to, aby opozíciu odrádzala od slobodného prejavu. Opatrenia obmedzujúce právo na protest, vrátane dlhodobých plošných zákazov verejného zhromažďovania a vysokých pokút uložených demonštrantom, sa podľa Mijatovičovej tiež javia ako neprimerané a ohrozujúce slobodu prejavu.
Komisárka v správe o Slovinsku vyjadrila poľutovanie nad zhoršením podmienok, ktoré sú základom slobody médií a poukázala na mnohé problémy: obťažovanie, zastrašovanie a trestné žaloby proti novinárom, obmedzovanie prístupu k verejným informáciám a tiež opatrenia vlády namierené proti verejnoprávnym médiám. Zároveň odsúdila trend sexistického obťažovania a prejavov mizogýnie namierených proti novinárkam.
V neposlednom rade vyjadrila tiež ľútosť nad tým, že vláda podnikla kroky, ktoré môžu ohroziť nezávislosť, dôveryhodnosť a finančnú stabilitu verejnoprávnej stanice RTV a tlačovej agentúry STA. "Pre slobodu médií v Slovinsku je nesmierne dôležité zachovať nezávislú národnú tlačovú agentúru, a tak opakujem svoju výzvu adresovanú slovinskej vláde, aby urýchlene obnovila primerané verejné financovanie STA," uviedla komisárka.

V pondelok 7. júna uplynie lehota, do konca ktorej majú členské štáty EÚ povinnosť zaviesť nové pravidlá EÚ týkajúce sa autorských práv do svojich vnútroštátnych zákonov. Uviedla v piatok Európska komisia (EK).
Smernicu o ochrane autorských práv, ktorú EK navrhla v rolu 2016, schválili poslanci Európskeho parlamentu v marci 2019. Spolu so smernicou o televíznych a rozhlasových programoch vstúpila do platnosti v júni toho istého roku.
Prvá zo zmienených smerníc ochraňuje tvorivosť v tzv. digitálnom veku a prináša konkrétne výhody občanom, kreatívnym odvetviam, tlači, výskumníkom, pedagógom a inštitúciám kultúrneho dedičstva v celej EÚ. Ďalšia nová smernica - o televíznych a rozhlasových programoch - zase uľahčí európskym vysielateľom cezhraničné sprístupnenie určitých programov v ich online službách.
Komisia zverejnila v piatok usmernenie k článku 17 novej smernice o autorských právach, ktoré ustanovuje nové pravidlá pre digitálne platformy na zdieľanie obsahov.
Zámerom oboch zmienených smerníc je modernizácia pravidiel EÚ v oblasti autorských práv a možnosť pre spotrebiteľov a tvorcov vyťažiť maximum z nastupujúcej éry digitalizácie, v ktorej sa služby sťahovania hudby, platformy pre videá na požiadanie, služby družíc a internetovej televízie (IPTV), agregátory správ či platformy s obsahom nahraným používateľmi stali hlavnými spôsobmi, ako sa dostať k autorským dielam a novinovým článkom.
Výkonná podpredsedníčka EK pre digitalizáciu Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla, že smernica o autorských právach i smernica o televíznych a rozhlasových programoch umožnia, aby bolo v celej EÚ k dispozícii viac autorských obsahov.
"Tvorcovia dostanú za svoju prácu spravodlivú odmenu a užívatelia sa môžu spoľahnúť na jasné pravidlá chrániace slobodu prejavu. Vďaka transpozícii oboch smerníc do vnútroštátnej legislatívy bude mať osoh z nových príležitostí každý, (umožnia mu) aby si mohol naplno vychutnať to najlepšie z internetu a televíznych a rozhlasových programov a to aj cezhranične," vysvetlila komisárka.

Regulačné úrady Európskej únie (EÚ) začali formálne vyšetrovanie americkej spoločnosti Facebook. Chcú zistiť, či sociálna sieť neporušila pravidlá hospodárskej súťaže s pomocou údajov zhromaždených od inzerentov, aby im konkurovala v klasifikovaných reklamách.
Európska komisia (EK) skontroluje tiež, či spoločnosť nespravodlivo neviaže svoju reklamnú službu Facebook Marketplace na sociálnu sieť.
Facebook je tak ďalšou americkou spoločnosťou, po Google, Apple a Amazon, ktorú preverujú európske úrady v snahe udržať na uzde technologických gigantov. Podčiarkuje tiež dlhoročné obavy, že údaje, ktoré online platformy zhromažďujú od zákazníkov, sa používajú v konkurenčnom boji.
Je to zároveň prvýkrát, čo mocné protimonopolné úrady EÚ v prípade Facebooku postúpili od predbežných opatrení k formálnemu vyšetrovaniu. EÚ predtým pokutovala spoločnosť za neposkytnutie správnych informácií pri skúmaní jeho dohody o prevzatí WhatsApp.
„Facebook zhromažďuje obrovské množstvo údajov o aktivitách užívateľov svojej sociálnej siete aj mimo nej,“ uviedla eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.
Regulačné úrady podľa nej „podrobne preskúmajú, či tieto údaje poskytujú Facebooku neprimeranú konkurenčnú výhodu, najmä v sektore online inzerátov, kde ľudia každý deň kupujú a predávajú tovar".
Tento prípad otvára ďalšiu frontovú líniu pre najväčšie technologické firmy. Regulačné úrady na celom svete začínajú preverovať ich dominantné postavenie na trhu. Stále aktívnejší je napríklad nemecký kartelový úrad, ktorý vyšetruje spoločnosti Facebook, Google a Amazon. Vo Francúzsku už regulačné orgány ukončujú niekoľko vyšetrovaní.
Tím eurokomisárky Vestagerovej preveruje Facebook od roku 2019. Facebook sa minulý rok pokúsil súdnymi procesmi brzdiť vyšetrovanie v EÚ, chcel obmedziť informácie, ktoré môžu úradníci získať.
Prípad Facebooku odráža vyšetrovanie spoločnosti Amazon, v rámci ktorého EK tiež skúma, či môže využívať zhromažďované údaje v konkurenčnom boji.
Facebook „bude naďalej plne spolupracovať na vyšetrovaní s cieľom preukázať, že je neopodstatnené,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.

Sociálna sieť Facebook v piatok oznámila, že oficiálny účet bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa bude zablokovaný najmenej do januára 2023. V prípade, že by Trump naďalej predstavoval "riziko pre verejnú bezpečnosť", toto opatrenie by mohlo byť predĺžené, informovala agentúra AFP.
"Vzhľadom na závažnosť okolností, ktoré viedli k zablokovaniu (účtu) pána Trumpa, sa domnievame, že jeho konanie bolo vážnym porušením našich pravidiel, preto si zaslúži najvyšší trest, ktorý môžeme uložiť podľa našich nových protokolov," uviedol viceprezident Facebooku pre komunikáciu Nick Clegg.
Blokovanie Trumpovho účtu platí od 7. januára. Spoločnosť Facebook zablokovala Trumpove účty na sociálnych sieťach po útoku jeho stúpencov na budovu amerického Kongresu zo 6. januára, ktorý si vyžiadal päť obetí. Príčinou bolo video, v ktorom sa exprezident svojim prívržencom prihováral slovami: "Milujeme Vás, ste veľmi výnimoční".
Ako pripomína agentúra Reuters, nezávislý dozorný orgán Facebooku v máji potvrdil oprávnenosť zablokovania Trumpových účtov. Zároveň však namietal voči tomu, že Trumpove účty na Facebooku a Instagrame boli zablokované na neurčitú dobu a bez stanovenia podmienok na ich obnovenie. Nariadil preto Facebooku, aby do šiestich mesiacov celý prípad opäť preskúmal a rozhodol o primeranom postupe a sankciách.
Trump blokovanie svojich účtov - okrem Facebooku a Instagramu aj na platformách Twitter a YouTube - označil za "urážku" 75 miliónov voličov, ktorí mu dali hlas v prezidentských voľbách konaných 3. novembra, a obvinil Facebook z "cenzúry". Okrem toho stále šíri konšpiračnú teóriu, že o druhé funkčné obdobie prišiel kvôli masívnym volebným podvodom.
Spoločnosť Facebook v piatok zároveň oznámila, že politikom už nebude poskytovať plošnú imunitu za zdieľanie zavádzajúceho či urážlivého obsahu len preto, že ide o vyjadrenia verejných činiteľov.

Copyright © TASR 2021

AKO SA ROBIA HOROSKOPY

 AKO SA ROBIA HOROSKOPY

Reklamná pauza, môžete sa...

  Reklamná pauza, môžete sa...

 

Zomrela Friederike Mayröckerová

Zomrela Friederike Mayröckerová

Vo veku 96 rokov zomrela v piatok vo Viedni rakúska spisovateľka a poetka Friederike Mayröckerová, ktorá bola označovaná za "veľkú dámu experimentálnej literatúry". Podľa agentúry AFP o tom informovalo vydavateľstvo Suhrkamp.
Viedenský primátor Michael Ludwig na svojom konte na sociálnej sieti Twitter napísal, že "celá Viedeň smúti za doyenkou rakúskej literatúry a čestnou občiankou Friederike Mayröckerovou".
Táto rodená Viedenčanka, ktorá sa narodila v decembri roku 1924, začala písať krátke a dojímavé texty vo veku 15 rokov. Neskôr sa vzdala štúdia nemčiny, aby sa postarala o svoju rodinu.
V roku 1946 sa stala učiteľkou angličtiny na viedenských stredných školách. Učiteľstvo bolo však pre ňu povolaním, o ktorom neskôr povedala, že ho nikdy nechcela vykonávať. Od roku 1969 sa venovala len písaniu.
Stala sa jednou z najviac oceňovaných autoriek v Rakúsku. Vo svojich verejných vystúpeniach sa vyznávala zo svojej lásky k jazyku. Hovorievala, že "potrebuje knihy, potrebuje ticho", pričom však priznávala, že rozpráva len nerada: "To, čo musím povedať, napíšem."
Počas svojej bohatej kariéry napísala Mayröckerová okrem desiatok kníh poézie aj veľa prozaických kníh - vrátane detských -, taktiež viacero experimentálnych textov a niekoľko rozhlasových hier, z ktorých štyri napísala spoločne so svojím druhom, básnikom a spisovateľom Ernstom Jandlom.
Už od svojej prvej knihy Larifari (1956) sa Friederike Mayröckerová vyčleňovala krásou a silou svojho jazyka, ďaleko presahujúcimi hranice tradičných kánonov. Jej mnohostranné dielo, ktoré verejnosť v mnohých ohľadoch nedoceňovala, získalo mnoho literárnych vyznamenaní, vrátane prestížnej ceny Georga Büchnera z roku 2001. Bola aj nositeľkou slovenskej Ceny Jána Smreka (2006).
Desaťročia žila s rakúskym spisovateľom Ernstom Jandlom, s ktorým mali blízko k "viedenskej skupine" - literárnemu kruhu ponorenému do dadaizmu a surrealizmu. Jablova smrť v roku 2000 Mayröckerovú veľmi poznačila - venovala mu svoje dielo Rekviem.
Mayröckerovej básne prekladali do slovenčiny Mila Haugová a Milan Richter.

Copyright © TASR 2021

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Súd v Austrálii udelil pokutu 12 austrálskym mediálnym spoločnostiam za porušenie zákazu informovať o už anulovanom odsúdení kardinála Georgea Pella v prípade sexuálneho zneužívania. Spoločnosti dostali pokuty, ktoré spoločne dosahujú výšku 1,1 milióna austrálskych dolárov, informuje spravodajský portál BBC.
Zákaz o informovaní zaviedli prostredníctvom súdneho príkazu na začiatku súdneho procesu s kardinálom v roku 2018. Mal zabrániť možným predsudkom, ktoré by ovplyvnili iný súdny proces, ktorému mal čeliť pre iné obvinenia. Médiá mali zakázané informovať o podrobnostiach prípadu sexuálneho zneužívania, vrátane rozhodnutia poroty uznať ho vinným. Verdikt neskôr zrušil súd vyššej inštancie.
Vo februári 2019 zákaz zrušili, viaceré médiá však už predtým odkazovali na prípad. Väčšina ich obsahu z času odsúdenia kritizovala utajenosť prípadu, kardinála však nemenovali.
Médiá sa priznali k porušeniu zákazu vo februári, po čom prokurátori stiahli obvinenia voči 15 novinárom. Súd odmietol ich argumenty, že ich reportáže boli v záujme verejnosti.
Medzi pokutovanými sú niektoré z najväčších austrálskych mediálnych spoločností. Konzorcium News Corp mediálneho magnáta Ruperta Murdocha dostalo pokutu zhruba 430-tisíc austrálskych dolárov za správy na jeho webstránke news.com.au, v denníku The Daily Telegraph a ďalších novinách. Nine Entertainment, ktoré vlastní noviny The Age a televíznu sieť Nine network, dostalo za správy pokutu viac ako 600-tisíc austrálskych dolárov.

Spoločnosť Facebook údajne plánuje ukončiť svoju politiku, ktorá oslobodzuje politikov od určitých pravidiel na jeho platforme. Ako prvá o tom informovala webstránka The Verge, neskôr to potvrdili aj denníky New York Times a Washington Post.
Facebook má od roku 2016 zavedenú všeobecnú výnimku zotrvania na platforme pre obsah zaujímavý pre médiá, ak verejný záujem prevyšuje škody, ktoré by mohol spôsobiť. Viceprezident spoločnosti pre globálne záležitosti a komunikáciu Nick Clegg predvlani oznámil, že prejavy politikov budú považovať za mediálne zaujímavý obsah. Firma politickú výnimku odôvodnila tým, že prejavy politických lídrov vo svojej podstate zaujímavé pre médiá a vo verejnom záujme, aj keď sú urážlivé, šikanujú alebo sú iným spôsobom kontroverzné.
Tlačová agentúra AP pripomína, že výnimka však nedala politikom neobmedzené možnosti. V januári Facebook na neurčito zablokoval účet vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa pre smrteľné nepokoje v Kapitole Spojených štátov s tým, že existuje „riziko ďalšieho podnecovania násilia“. Spoločnosť, ktorá tvrdí, že pri Trumpových príspevkoch nepoužila výnimku pre obsah zaujímavý pre médiá, v súčasnosti zvažuje, čo urobí s kontom bývalého prezidenta.
Správy o zrušení spomenutej výnimky Facebook odmietol komentovať.

 ©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.

 

Bieloruský štátny kanál ONT vo štvrtok odvysielal ďalšie video so zadržaným aktivistom Ramanom Pratasevičom. Ten sa na videu opäť priznal k organizovaniu protestov, kritizoval bieloruskú opozíciu a uviedol, že si váži bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, informoval portál Meduza.io.
Na začiatku videa Pratasevič uviedol, že sa cíti vynikajúco a následne sa opätovne priznal k organizovaniu akcií narúšajúcich verejný poriadok.
"Otvorene priznávam, že som bol jedným z tých, ktorí vyzývali ľudí, aby deviateho (augusta) vyšli do ulíc. Hneď, ako mi predložili dokumenty a predniesli obvinenia, som sa priznal... Pochopil som tiež, že pre výzvy, ktoré som zverejnil, vypukli v uliciach nepokoje a v Minsku potom vládol tri dni chaos," uviedol Pratasevič vo videu.
Pratasevič tiež uviedol, že si váži prezidenta Lukašenka. Začal sa vraj viac zaujímať o politiku a pochopil, že "mnohé veci, za ktoré Alexandra Grigorieviča kritizovali, boli len pokusom o vytvorenie nátlaku". Lukašenko sa však podľa neho zachoval ako človek s "oceľovými guľami".
Okrem toho vo videu kritizoval bieloruskú opozíciu, konkrétne členov štábu opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej. Podľa Prataseviča na neho odklon letu nastražil práve jeden z ľudí Cichanovskej, a to Daniil Bogdanovič, s ktorým nemal priateľské vzťahy.
Po zverejnení prvého videa sa mnohí domnievali, že sa polícia pomocou mejkapu snažila zakryť modriny na jeho tvári. Pratasevič preto teraz uviedol, že pred natáčaním videa ho nelíčili, avšak podľa jeho rodičov mal na rukách viditeľné modriny. Rodičia rovnako ako aj štáb Cichanovskej sú presvedčení, že k týmto vyjadreniam ho donútili mučením.
"Je jasné, že polovica z toho, čo povedal, bola napísaná a druhá polovica sú len nejaké úvahy na danú tému," uviedol poradca Cichanovskej.
Prataseviča zadržali spolu s jeho ruskou priateľkou Sofiou Sapegovou 23. mája na letisku v Minsku po tom, ako bolo lietadlo spoločnosti Ryanair, ktorým cestovali z Atén do Vilniusu, donútené pristáť v Bielorusku – údajne z dôvodu vyhrážok o bombe na palube, ktoré sa však ukázali ako nepravdivé.
Bieloruské orgány vedú voči dvojici vyšetrovanie na základe podozrenia z organizovania masových nepokojov a akcií, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok, a z podnecovania nenávisti voči príslušníkom bezpečnostných zložiek. Obom hrozí až 15 rokov väzenia.

Ruský súd v piatok zamietol žiadosť spravodajského portálu Meduza o vyradenie zo zoznamu tzv. "zahraničných agentov". Informoval o tom samotný portál na svojej internetovej stránke.
Meduza uvádza, že žiadosť bola zamietnutá aj napriek neschopnosti ruského ministerstva spravodlivosti predložiť dokumenty potvrdzujúce zahraničné financovanie portálu. Právnik Meduzy Sergej Badamšin sa plánuje proti verdiktu odvolať.
Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo Meduzu do zoznamu médií, ktoré plnia funkciu "zahraničných agentov", 23. mája. Portál uvádza, že v dôsledku toho prišiel o príjmy, a preto teraz musí žiadať o finančnú podporu svojich čitateľov.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012 každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 zákon rozšírili aj na médiá.
Pre mediálne spoločnosti a aj pre jednotlivých novinárov zaradenie medzi "zahraničných agentov" znamená komplikácie: majú napríklad zakázaný vstup do ruského federálneho parlamentu, musia ruské úrady pravidelne informovať o svojej činnosti a sú povinné používať pridelené označenie. Musia ho uvádzať aj pri zverejňovanom obsahu, inak im hrozí pokuta.
Vo štvrtok sa rozhodol ukončiť svoju činnosť pre zaradenie na zoznam ruský spravodajský portál VTimes. Dôvodom bol strach z možného zatknutia jeho zamestnancov a fakt, že obchodní partneri a reklamné spoločnosti s ním už nechcú spolupracovať.

Regulačné úrady Európskej únie (EÚ) začali formálne vyšetrovanie americkej spoločnosti Facebook. Chcú zistiť, či sociálna sieť neporušila pravidlá hospodárskej súťaže s pomocou údajov zhromaždených od inzerentov, aby im konkurovala v klasifikovaných reklamách.
Európska komisia (EK) skontroluje tiež, či spoločnosť nespravodlivo neviaže svoju reklamnú službu Facebook Marketplace na sociálnu sieť.
Facebook je tak ďalšou americkou spoločnosťou, po Google, Apple a Amazon, ktorú preverujú európske úrady v snahe udržať na uzde technologických gigantov. Podčiarkuje tiež dlhoročné obavy, že údaje, ktoré online platformy zhromažďujú od zákazníkov, sa používajú v konkurenčnom boji.
Je to zároveň prvýkrát, čo mocné protimonopolné úrady EÚ v prípade Facebooku postúpili od predbežných opatrení k formálnemu vyšetrovaniu. EÚ predtým pokutovala spoločnosť za neposkytnutie správnych informácií pri skúmaní jeho dohody o prevzatí WhatsApp.
„Facebook zhromažďuje obrovské množstvo údajov o aktivitách užívateľov svojej sociálnej siete aj mimo nej,“ uviedla eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.
Regulačné úrady podľa nej „podrobne preskúmajú, či tieto údaje poskytujú Facebooku neprimeranú konkurenčnú výhodu, najmä v sektore online inzerátov, kde ľudia každý deň kupujú a predávajú tovar".
Tento prípad otvára ďalšiu frontovú líniu pre najväčšie technologické firmy. Regulačné úrady na celom svete začínajú preverovať ich dominantné postavenie na trhu. Stále aktívnejší je napríklad nemecký kartelový úrad, ktorý vyšetruje spoločnosti Facebook, Google a Amazon. Vo Francúzsku už regulačné orgány ukončujú niekoľko vyšetrovaní.
Tím eurokomisárky Vestagerovej preveruje Facebook od roku 2019. Facebook sa minulý rok pokúsil súdnymi procesmi brzdiť vyšetrovanie v EÚ, chcel obmedziť informácie, ktoré môžu úradníci získať.
Prípad Facebooku odráža vyšetrovanie spoločnosti Amazon, v rámci ktorého EK tiež skúma, či môže využívať zhromažďované údaje v konkurenčnom boji.
Facebook „bude naďalej plne spolupracovať na vyšetrovaní s cieľom preukázať, že je neopodstatnené,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.

Dvaja azerbajdžanskí novinári a jeden miestny úradník zahynuli v piatok pri výbuchu míny v okrese Kelbecer v Náhornom Karabachu, na ktorého území vlani vypukol ozbrojený konflikt medzi Azerbajdžanom a Arménskom, informovala agentúra AFP.
Úmrtie troch civilistov potvrdilo aj azerbajdžanské ministerstvo vnútra.
"Protitanková mína zničila nákladné auto 4. júna okolo 11.00 h v dedine Susuzluq v okrese Kelbecer. Zahynuli traja ľudia," píše sa vo vyhlásení ministerstva. Pri výbuchu sa zranili aj ďalší štyria ľudia.
"Kameraman Azerbajdžanskej televízie (AzTV) Sirac Abišov a zamestnanec (štátnej tlačovej) agentúry AzerTag Meherrem Ibrahimov zahynuli pri výkone pracovných povinností v okrese Kelbecer," napísal na Facebooku riaditeľ televízie Rövšen Memmedov.
Náhorný Karabach sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane, ale od ukončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou síl etnických Arménov, ktorých podporuje Jerevan. Je medzinárodne neuznaným štátom, pričom okolo 95 percent jeho obyvateľov tvoria Arméni.
Vojenský konflikt v oblasti opätovne vypukol v septembri a vyžiadal si viac ako 6000 mŕtvych vrátane civilistov. V šesť týždňov trvajúcej vojne utrpelo Arménsko od Azerbajdžanu krutú porážku, keď Azerbajdžan získal späť veľkú časť územia, o ktoré prišiel pred 30 rokmi.

 

Copyright © TASR 2021

VÝROKY TÝŽDNA

 VÝROKY TÝŽDNA 

" Záchranná misia sa podarila, ľudia a firmy sú oslobodené a nebudú rukojemníkmi jednej z koaličných strán."
Igor Matovič

„Pre mňa vzhľadom na to, že každý druhý týždeň cestujem v rámci Európy niekam, a nie všetky krajiny uznávajú neregistrovanú vakcínu Európskou liekovou agentúrou, bohužiaľ sa budem musieť rozhodovať pre inú, hoci by som sa rád zaočkoval Sputnikom.“
Igor Matovič

 
„Áno, som konšpirátor, lebo som si dovolil mať vlastný názor a neveriť všetkému, čo mi systém tlačí do hlavy. Máte právo veriť čo chcete, máte právo ma nazvať konšpirátorom, lebo ja som nikto len Ibrahim Maiga, a oni sú páni dokonalí zvaní Ministerstvo zdravotníctva a preto len oni môžu mať pravdu, lebo tak hlásia.“
Ibrahim Maiga 

"Máme správy, ktoré nás vzhľadom k veľkosti tohto muža všetky ohromili. Reč je o Williamovi Shakespearovi a jeho úmrtí. Budeme vás informovať o tom, ako a prečo k nemu došlo. Ako všetci vieme, bol to jeden z najdôležitejších spisovateľov – pre mňa majster a vzor. Tu ho máme. Bol prvým mužom, ktorý dostal vakcínu proti koronavírusu.„
Noelia Novillo, argentínska moderátorka

 

"Nemožno to však urobiť, ak ostanú v riadiacich funkciách v štátnej správe zabetónovaní smeráci, mosťáci a kto s nimi ešte vládol. Treba oddeliť štátnych úradníkov od politiky, len, bohužiaľ, Smer-SD si dosadil na všetky vedúce pozície v štáte vlastných ľudí, potom zmenil rok pred voľbami zákon, aby ich tam mohli zabetónovať, Dnes je spolitizovaná štátna služba, skoro všade sú na riadiacich postoch smeráci a keď chcú dať priestor čestným ľuďom bez straníckej príslušnosti, treba im ho vytvoriť."
Igor Matovič

MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Komunikačnú platformu bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa natrvalo zrušili. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Trumpov poradca Jason Miller pre televíziu CNBC povedal, že platforma From the Desk of Donald J Trump (Zo stola Donalda J Trumpa, pozn. SITA) bola iba „pomocný prostriedok k širšiemu úsiliu, ktoré máme a na ktorom pracujeme“. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter zase Miller napísal, že predchádzala Trumpovmu návratu na sociálne médiá. Zatiaľ je však neznáme, kedy a ako by sa tak malo stať.
Platformu spustili minulý mesiac a Trump, ktorého po januárových nepokojoch v Kapitole zakázali na sociálnych sieťach Facebook a Twitter, na nej zverejňoval svoje príspevky vrátane tlačových správ a videí. Platforma, ktorú často označovali ako blog, bola súčasťou jeho oficiálnej webstránky a návštevníci na nej mohli exprezidentove príspevky „lajkovať“ a zdieľať na Facebooku a Twitteri. Odkaz na stránku teraz jej návštevníkov povzbudzuje k tomu, aby sa prihlásili na odber upozornení od Trumpa.
Miller v marci pre Fox News povedal, že sa Trump o dva-tri mesiace vráti na sociálne médiá so svojou vlastnou platformou. Niektorí si mysleli, že práve From the Desk of Donald J Trump je daná platforma, Miller však v máji potvrdil, že to tak nie je. „Vo veľmi blízkej budúcnosti budeme mať na tomto fronte ďalšie informácie,“ avizoval.

 ©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané

 

Ruský spravodajský portál VTimes sa rozhodol zastaviť svoju činnosť z dôvodu zaradenia portálu na zoznam "zahraničných agentov". Vo štvrtok o tom informoval portál Meduza.io.
"Na vlastnom príklade sme sa presvedčili, že naša vláda nepotrebuje profesionálne a nekontrolované médiá," píše sa vo vyhlásení vydavateľa VTimes Alexandra Gubského.
Gubskij uviedol, že portál svoju činnosť zakončí 12. júna, v deň štátneho sviatku Deň Ruska. Príčinou zastavenia činnosti portálu má byť jeho zaradenie na zoznam "zahraničných agentov".
"Preskúmali sme sedem možných scenárov ďalšieho pokračovania činnosti VTimes, a to so statusom zahraničného agenta alebo bez neho. V každom z týchto scenárov hrozilo naším zamestnancom trestné stíhanie s možnosťou uväznenia. Ale príčinou nášho rozhodnutia nie je len strach z trestného stíhania za to, že si poctivo plníme svoj profesionálny dlh. Nálepka 'zahraničného agenta' narušila aj náš podnikateľský model," uviedol Gubskij s tým, že reklamné spoločnosti a obchodní partneri portálu nevedia, ako majú spolupracovať so "zahraničným agentom", a preto portálu hrozí, že v budúcnosti nebude môcť financovať svoju činnosť.
Spravodajský portál VTimes bol založený vlani v júli redaktormi, ktorí sa z dôvodu zmeny vedenia rozhodli opustiť ruské noviny Vedomosti. Na zoznam zahraničných agentov portál zaradilo ruské ministerstvo spravodlivosti 14. mája z dôvodu financovania holandskou nadáciou.
Ruský kontroverzný zákon ukladá médiám, mimovládnym organizáciám a jednotlivcom, ktorí sú financovaní zo zahraničia, povinnosť zaregistrovať sa na ruskom ministerstve spravodlivosti ako zahraniční agenti. Rovnaké označenie musia uviesť aj pri svojom zverejňovanom obsahu, inak im hrozí pokuta.

Európska komisia (EK) vo štvrtok zverejnila správy digitálnych platforiem Facebook, Twitter, TikTok, Microsoft a Google, ktoré sú signatármi Kódexu osvedčených postupov pri dezinformáciách, o opatreniach prijatých proti šíreniu dezinformácií o pandémii koronavírusu. Komisia zároveň spresnila, že sa rozhodla predĺžiť program monitorovania dezinformácií na digitálnych platformách do konca tohto roka.
Podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla, že správy signatárov kódexu ukazujú, aké dôležité je efektívne monitorovať opatrenia zavedené nimi na zníženie dezinformácií. "Rozhodli sme sa rozšíriť tento program, pretože množstvo nebezpečných lží zaplavuje náš informačný priestor," vysvetlila česká eurokomisárka.
Jourová upozornila na pripravované vytvorenie Kódexu novej generácie proti dezinformáciám, ktorý vyjde v ústrety rozsiahlejšiemu programu monitorovania a poskytne jasnejšie ukazovatele na meranie dosahu opatrení prijatých digitálnymi platformami. Lebo platformy sa nemôžu sami seba "policajne strážiť".
Komisia pripomenula, že spoločnosť Facebook uviedla na trh profilové rámy vakcín, ktoré majú povzbudiť ľudí pri očkovaní. Twitter zverejnil výzvy, ktoré sa objavili na domácej časovej osi používateľov v 16 krajinách počas Svetového týždňa imunizácie, a uskutočnil rozhovory o vakcínach, ktoré mali viac ako päť miliónov zobrazení. Spoločnosť TikTok neprestajne poskytuje užitočné údaje, čo má vplyv na previazanie proticovidových vakcín so zverejňovanými videozáznamami. Spoločnosť Microsoft presmerovala užívateľov hľadajúcich výraz "koronavírus" alebo "#covid" na oficiálnu stránku LinkedIn informujúcu o COVID-19, pričom zobrazovala informácie z overených medzinárodných zdrojov. Program Ad Grants spoločnosti Google ponúkaný verejným orgánom vygeneroval 470 miliónov zobrazení a 83 miliónov kliknutí.
Aj napriek týmto užitočným opatreniam v správach digitálnych platforiem je však podľa EK stále málo údajov o vplyve ich opatrení prijatých na boj proti dezinformáciám súvisiacim s koronavírusom.

 

Copyright © TASR 2021