MEDIA NEWS

 MEDIA NEWS

Slovinské orgány by sa mali postarať o to, aby zvrátili trend výrazného zhoršovania slobody prejavu a médií v tejto krajine. Vyplýva z vyhlásenia, ktoré v piatok zverejnila komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.
Komisárka upozornila, že niektoré kroky slovinskej vlády z posledných mesiacov môžu ohroziť slobodu prejavu v nezávislých médiách. Podľa jej slov škodia slobode prejavu nepriateľsky ladené verejné debaty ako aj ohováračské kampane či zastrašovanie aktivistov a kritických novinárov, pričom môžu mať negatívny vplyv aj na slobodu médií.
Mijatovičová preto vyzvala slovinské orgány, aby prijali opatrenia na upokojenie napätia v spoločnosti a podporili presadzovanie vzájomného rešpektu pri výmene názorov. Apelovala predovšetkým na členov vlády, aby sociálne siete využívali na zodpovednú a dôstojnú komunikáciu. "Členovia vlády sa musia zdržať stigmatizujúcich a zavádzajúcich komentárov o práci občianskej spoločnosti a mali by verejne odsudzovať takéto debaty aj u ostatných," spresnila komisárka.
Vo vyhlásení vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že slovinská vláda zrejme využila pandémiu ochorenia COVID-19 na to, aby opozíciu odrádzala od slobodného prejavu. Opatrenia obmedzujúce právo na protest, vrátane dlhodobých plošných zákazov verejného zhromažďovania a vysokých pokút uložených demonštrantom, sa podľa Mijatovičovej tiež javia ako neprimerané a ohrozujúce slobodu prejavu.
Komisárka v správe o Slovinsku vyjadrila poľutovanie nad zhoršením podmienok, ktoré sú základom slobody médií a poukázala na mnohé problémy: obťažovanie, zastrašovanie a trestné žaloby proti novinárom, obmedzovanie prístupu k verejným informáciám a tiež opatrenia vlády namierené proti verejnoprávnym médiám. Zároveň odsúdila trend sexistického obťažovania a prejavov mizogýnie namierených proti novinárkam.
V neposlednom rade vyjadrila tiež ľútosť nad tým, že vláda podnikla kroky, ktoré môžu ohroziť nezávislosť, dôveryhodnosť a finančnú stabilitu verejnoprávnej stanice RTV a tlačovej agentúry STA. "Pre slobodu médií v Slovinsku je nesmierne dôležité zachovať nezávislú národnú tlačovú agentúru, a tak opakujem svoju výzvu adresovanú slovinskej vláde, aby urýchlene obnovila primerané verejné financovanie STA," uviedla komisárka.

V pondelok 7. júna uplynie lehota, do konca ktorej majú členské štáty EÚ povinnosť zaviesť nové pravidlá EÚ týkajúce sa autorských práv do svojich vnútroštátnych zákonov. Uviedla v piatok Európska komisia (EK).
Smernicu o ochrane autorských práv, ktorú EK navrhla v rolu 2016, schválili poslanci Európskeho parlamentu v marci 2019. Spolu so smernicou o televíznych a rozhlasových programoch vstúpila do platnosti v júni toho istého roku.
Prvá zo zmienených smerníc ochraňuje tvorivosť v tzv. digitálnom veku a prináša konkrétne výhody občanom, kreatívnym odvetviam, tlači, výskumníkom, pedagógom a inštitúciám kultúrneho dedičstva v celej EÚ. Ďalšia nová smernica - o televíznych a rozhlasových programoch - zase uľahčí európskym vysielateľom cezhraničné sprístupnenie určitých programov v ich online službách.
Komisia zverejnila v piatok usmernenie k článku 17 novej smernice o autorských právach, ktoré ustanovuje nové pravidlá pre digitálne platformy na zdieľanie obsahov.
Zámerom oboch zmienených smerníc je modernizácia pravidiel EÚ v oblasti autorských práv a možnosť pre spotrebiteľov a tvorcov vyťažiť maximum z nastupujúcej éry digitalizácie, v ktorej sa služby sťahovania hudby, platformy pre videá na požiadanie, služby družíc a internetovej televízie (IPTV), agregátory správ či platformy s obsahom nahraným používateľmi stali hlavnými spôsobmi, ako sa dostať k autorským dielam a novinovým článkom.
Výkonná podpredsedníčka EK pre digitalizáciu Margrethe Vestagerová v tejto súvislosti uviedla, že smernica o autorských právach i smernica o televíznych a rozhlasových programoch umožnia, aby bolo v celej EÚ k dispozícii viac autorských obsahov.
"Tvorcovia dostanú za svoju prácu spravodlivú odmenu a užívatelia sa môžu spoľahnúť na jasné pravidlá chrániace slobodu prejavu. Vďaka transpozícii oboch smerníc do vnútroštátnej legislatívy bude mať osoh z nových príležitostí každý, (umožnia mu) aby si mohol naplno vychutnať to najlepšie z internetu a televíznych a rozhlasových programov a to aj cezhranične," vysvetlila komisárka.

Regulačné úrady Európskej únie (EÚ) začali formálne vyšetrovanie americkej spoločnosti Facebook. Chcú zistiť, či sociálna sieť neporušila pravidlá hospodárskej súťaže s pomocou údajov zhromaždených od inzerentov, aby im konkurovala v klasifikovaných reklamách.
Európska komisia (EK) skontroluje tiež, či spoločnosť nespravodlivo neviaže svoju reklamnú službu Facebook Marketplace na sociálnu sieť.
Facebook je tak ďalšou americkou spoločnosťou, po Google, Apple a Amazon, ktorú preverujú európske úrady v snahe udržať na uzde technologických gigantov. Podčiarkuje tiež dlhoročné obavy, že údaje, ktoré online platformy zhromažďujú od zákazníkov, sa používajú v konkurenčnom boji.
Je to zároveň prvýkrát, čo mocné protimonopolné úrady EÚ v prípade Facebooku postúpili od predbežných opatrení k formálnemu vyšetrovaniu. EÚ predtým pokutovala spoločnosť za neposkytnutie správnych informácií pri skúmaní jeho dohody o prevzatí WhatsApp.
„Facebook zhromažďuje obrovské množstvo údajov o aktivitách užívateľov svojej sociálnej siete aj mimo nej,“ uviedla eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.
Regulačné úrady podľa nej „podrobne preskúmajú, či tieto údaje poskytujú Facebooku neprimeranú konkurenčnú výhodu, najmä v sektore online inzerátov, kde ľudia každý deň kupujú a predávajú tovar".
Tento prípad otvára ďalšiu frontovú líniu pre najväčšie technologické firmy. Regulačné úrady na celom svete začínajú preverovať ich dominantné postavenie na trhu. Stále aktívnejší je napríklad nemecký kartelový úrad, ktorý vyšetruje spoločnosti Facebook, Google a Amazon. Vo Francúzsku už regulačné orgány ukončujú niekoľko vyšetrovaní.
Tím eurokomisárky Vestagerovej preveruje Facebook od roku 2019. Facebook sa minulý rok pokúsil súdnymi procesmi brzdiť vyšetrovanie v EÚ, chcel obmedziť informácie, ktoré môžu úradníci získať.
Prípad Facebooku odráža vyšetrovanie spoločnosti Amazon, v rámci ktorého EK tiež skúma, či môže využívať zhromažďované údaje v konkurenčnom boji.
Facebook „bude naďalej plne spolupracovať na vyšetrovaní s cieľom preukázať, že je neopodstatnené,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.

Sociálna sieť Facebook v piatok oznámila, že oficiálny účet bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa bude zablokovaný najmenej do januára 2023. V prípade, že by Trump naďalej predstavoval "riziko pre verejnú bezpečnosť", toto opatrenie by mohlo byť predĺžené, informovala agentúra AFP.
"Vzhľadom na závažnosť okolností, ktoré viedli k zablokovaniu (účtu) pána Trumpa, sa domnievame, že jeho konanie bolo vážnym porušením našich pravidiel, preto si zaslúži najvyšší trest, ktorý môžeme uložiť podľa našich nových protokolov," uviedol viceprezident Facebooku pre komunikáciu Nick Clegg.
Blokovanie Trumpovho účtu platí od 7. januára. Spoločnosť Facebook zablokovala Trumpove účty na sociálnych sieťach po útoku jeho stúpencov na budovu amerického Kongresu zo 6. januára, ktorý si vyžiadal päť obetí. Príčinou bolo video, v ktorom sa exprezident svojim prívržencom prihováral slovami: "Milujeme Vás, ste veľmi výnimoční".
Ako pripomína agentúra Reuters, nezávislý dozorný orgán Facebooku v máji potvrdil oprávnenosť zablokovania Trumpových účtov. Zároveň však namietal voči tomu, že Trumpove účty na Facebooku a Instagrame boli zablokované na neurčitú dobu a bez stanovenia podmienok na ich obnovenie. Nariadil preto Facebooku, aby do šiestich mesiacov celý prípad opäť preskúmal a rozhodol o primeranom postupe a sankciách.
Trump blokovanie svojich účtov - okrem Facebooku a Instagramu aj na platformách Twitter a YouTube - označil za "urážku" 75 miliónov voličov, ktorí mu dali hlas v prezidentských voľbách konaných 3. novembra, a obvinil Facebook z "cenzúry". Okrem toho stále šíri konšpiračnú teóriu, že o druhé funkčné obdobie prišiel kvôli masívnym volebným podvodom.
Spoločnosť Facebook v piatok zároveň oznámila, že politikom už nebude poskytovať plošnú imunitu za zdieľanie zavádzajúceho či urážlivého obsahu len preto, že ide o vyjadrenia verejných činiteľov.

Copyright © TASR 2021