MEDIA NEWS
Súd v Austrálii udelil pokutu 12 austrálskym mediálnym spoločnostiam za porušenie zákazu informovať o už anulovanom odsúdení kardinála Georgea Pella v prípade sexuálneho zneužívania. Spoločnosti dostali pokuty, ktoré spoločne dosahujú výšku 1,1 milióna austrálskych dolárov, informuje spravodajský portál BBC.
Zákaz o informovaní zaviedli prostredníctvom súdneho príkazu na začiatku súdneho procesu s kardinálom v roku 2018. Mal zabrániť možným predsudkom, ktoré by ovplyvnili iný súdny proces, ktorému mal čeliť pre iné obvinenia. Médiá mali zakázané informovať o podrobnostiach prípadu sexuálneho zneužívania, vrátane rozhodnutia poroty uznať ho vinným. Verdikt neskôr zrušil súd vyššej inštancie.
Vo februári 2019 zákaz zrušili, viaceré médiá však už predtým odkazovali na prípad. Väčšina ich obsahu z času odsúdenia kritizovala utajenosť prípadu, kardinála však nemenovali.
Médiá sa priznali k porušeniu zákazu vo februári, po čom prokurátori stiahli obvinenia voči 15 novinárom. Súd odmietol ich argumenty, že ich reportáže boli v záujme verejnosti.
Medzi pokutovanými sú niektoré z najväčších austrálskych mediálnych spoločností. Konzorcium News Corp mediálneho magnáta Ruperta Murdocha dostalo pokutu zhruba 430-tisíc austrálskych dolárov za správy na jeho webstránke news.com.au, v denníku The Daily Telegraph a ďalších novinách. Nine Entertainment, ktoré vlastní noviny The Age a televíznu sieť Nine network, dostalo za správy pokutu viac ako 600-tisíc austrálskych dolárov.
Spoločnosť Facebook údajne plánuje ukončiť svoju politiku, ktorá oslobodzuje politikov od určitých pravidiel na jeho platforme. Ako prvá o tom informovala webstránka The Verge, neskôr to potvrdili aj denníky New York Times a Washington Post.
Facebook má od roku 2016 zavedenú všeobecnú výnimku zotrvania na platforme pre obsah zaujímavý pre médiá, ak verejný záujem prevyšuje škody, ktoré by mohol spôsobiť. Viceprezident spoločnosti pre globálne záležitosti a komunikáciu Nick Clegg predvlani oznámil, že prejavy politikov budú považovať za mediálne zaujímavý obsah. Firma politickú výnimku odôvodnila tým, že prejavy politických lídrov vo svojej podstate zaujímavé pre médiá a vo verejnom záujme, aj keď sú urážlivé, šikanujú alebo sú iným spôsobom kontroverzné.
Tlačová agentúra AP pripomína, že výnimka však nedala politikom neobmedzené možnosti. V januári Facebook na neurčito zablokoval účet vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa pre smrteľné nepokoje v Kapitole Spojených štátov s tým, že existuje „riziko ďalšieho podnecovania násilia“. Spoločnosť, ktorá tvrdí, že pri Trumpových príspevkoch nepoužila výnimku pre obsah zaujímavý pre médiá, v súčasnosti zvažuje, čo urobí s kontom bývalého prezidenta.
Správy o zrušení spomenutej výnimky Facebook odmietol komentovať.
©2021, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
Bieloruský štátny kanál ONT vo štvrtok odvysielal ďalšie video so zadržaným aktivistom Ramanom Pratasevičom. Ten sa na videu opäť priznal k organizovaniu protestov, kritizoval bieloruskú opozíciu a uviedol, že si váži bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, informoval portál Meduza.io.
Na začiatku videa Pratasevič uviedol, že sa cíti vynikajúco a následne sa opätovne priznal k organizovaniu akcií narúšajúcich verejný poriadok.
"Otvorene priznávam, že som bol jedným z tých, ktorí vyzývali ľudí, aby deviateho (augusta) vyšli do ulíc. Hneď, ako mi predložili dokumenty a predniesli obvinenia, som sa priznal... Pochopil som tiež, že pre výzvy, ktoré som zverejnil, vypukli v uliciach nepokoje a v Minsku potom vládol tri dni chaos," uviedol Pratasevič vo videu.
Pratasevič tiež uviedol, že si váži prezidenta Lukašenka. Začal sa vraj viac zaujímať o politiku a pochopil, že "mnohé veci, za ktoré Alexandra Grigorieviča kritizovali, boli len pokusom o vytvorenie nátlaku". Lukašenko sa však podľa neho zachoval ako človek s "oceľovými guľami".
Okrem toho vo videu kritizoval bieloruskú opozíciu, konkrétne členov štábu opozičnej líderky Sviatlany Cichanovskej. Podľa Prataseviča na neho odklon letu nastražil práve jeden z ľudí Cichanovskej, a to Daniil Bogdanovič, s ktorým nemal priateľské vzťahy.
Po zverejnení prvého videa sa mnohí domnievali, že sa polícia pomocou mejkapu snažila zakryť modriny na jeho tvári. Pratasevič preto teraz uviedol, že pred natáčaním videa ho nelíčili, avšak podľa jeho rodičov mal na rukách viditeľné modriny. Rodičia rovnako ako aj štáb Cichanovskej sú presvedčení, že k týmto vyjadreniam ho donútili mučením.
"Je jasné, že polovica z toho, čo povedal, bola napísaná a druhá polovica sú len nejaké úvahy na danú tému," uviedol poradca Cichanovskej.
Prataseviča zadržali spolu s jeho ruskou priateľkou Sofiou Sapegovou 23. mája na letisku v Minsku po tom, ako bolo lietadlo spoločnosti Ryanair, ktorým cestovali z Atén do Vilniusu, donútené pristáť v Bielorusku – údajne z dôvodu vyhrážok o bombe na palube, ktoré sa však ukázali ako nepravdivé.
Bieloruské orgány vedú voči dvojici vyšetrovanie na základe podozrenia z organizovania masových nepokojov a akcií, ktoré hrubo porušujú verejný poriadok, a z podnecovania nenávisti voči príslušníkom bezpečnostných zložiek. Obom hrozí až 15 rokov väzenia.
Meduza uvádza, že žiadosť bola zamietnutá aj napriek neschopnosti ruského ministerstva spravodlivosti predložiť dokumenty potvrdzujúce zahraničné financovanie portálu. Právnik Meduzy Sergej Badamšin sa plánuje proti verdiktu odvolať.
Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo Meduzu do zoznamu médií, ktoré plnia funkciu "zahraničných agentov", 23. mája. Portál uvádza, že v dôsledku toho prišiel o príjmy, a preto teraz musí žiadať o finančnú podporu svojich čitateľov.
Označenie "zahraničný agent" udeľujú ruské úrady na základe zákona z roku 2012 každej mimovládnej organizácii prijímajúcej peniaze zo zahraničia. V roku 2017 zákon rozšírili aj na médiá.
Pre mediálne spoločnosti a aj pre jednotlivých novinárov zaradenie medzi "zahraničných agentov" znamená komplikácie: majú napríklad zakázaný vstup do ruského federálneho parlamentu, musia ruské úrady pravidelne informovať o svojej činnosti a sú povinné používať pridelené označenie. Musia ho uvádzať aj pri zverejňovanom obsahu, inak im hrozí pokuta.
Vo štvrtok sa rozhodol ukončiť svoju činnosť pre zaradenie na zoznam ruský spravodajský portál VTimes. Dôvodom bol strach z možného zatknutia jeho zamestnancov a fakt, že obchodní partneri a reklamné spoločnosti s ním už nechcú spolupracovať.
Európska komisia (EK) skontroluje tiež, či spoločnosť nespravodlivo neviaže svoju reklamnú službu Facebook Marketplace na sociálnu sieť.
Facebook je tak ďalšou americkou spoločnosťou, po Google, Apple a Amazon, ktorú preverujú európske úrady v snahe udržať na uzde technologických gigantov. Podčiarkuje tiež dlhoročné obavy, že údaje, ktoré online platformy zhromažďujú od zákazníkov, sa používajú v konkurenčnom boji.
Je to zároveň prvýkrát, čo mocné protimonopolné úrady EÚ v prípade Facebooku postúpili od predbežných opatrení k formálnemu vyšetrovaniu. EÚ predtým pokutovala spoločnosť za neposkytnutie správnych informácií pri skúmaní jeho dohody o prevzatí WhatsApp.
„Facebook zhromažďuje obrovské množstvo údajov o aktivitách užívateľov svojej sociálnej siete aj mimo nej,“ uviedla eurokomisárka pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová.
Regulačné úrady podľa nej „podrobne preskúmajú, či tieto údaje poskytujú Facebooku neprimeranú konkurenčnú výhodu, najmä v sektore online inzerátov, kde ľudia každý deň kupujú a predávajú tovar".
Tento prípad otvára ďalšiu frontovú líniu pre najväčšie technologické firmy. Regulačné úrady na celom svete začínajú preverovať ich dominantné postavenie na trhu. Stále aktívnejší je napríklad nemecký kartelový úrad, ktorý vyšetruje spoločnosti Facebook, Google a Amazon. Vo Francúzsku už regulačné orgány ukončujú niekoľko vyšetrovaní.
Tím eurokomisárky Vestagerovej preveruje Facebook od roku 2019. Facebook sa minulý rok pokúsil súdnymi procesmi brzdiť vyšetrovanie v EÚ, chcel obmedziť informácie, ktoré môžu úradníci získať.
Prípad Facebooku odráža vyšetrovanie spoločnosti Amazon, v rámci ktorého EK tiež skúma, či môže využívať zhromažďované údaje v konkurenčnom boji.
Facebook „bude naďalej plne spolupracovať na vyšetrovaní s cieľom preukázať, že je neopodstatnené,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.
Úmrtie troch civilistov potvrdilo aj azerbajdžanské ministerstvo vnútra.
"Protitanková mína zničila nákladné auto 4. júna okolo 11.00 h v dedine Susuzluq v okrese Kelbecer. Zahynuli traja ľudia," píše sa vo vyhlásení ministerstva. Pri výbuchu sa zranili aj ďalší štyria ľudia.
"Kameraman Azerbajdžanskej televízie (AzTV) Sirac Abišov a zamestnanec (štátnej tlačovej) agentúry AzerTag Meherrem Ibrahimov zahynuli pri výkone pracovných povinností v okrese Kelbecer," napísal na Facebooku riaditeľ televízie Rövšen Memmedov.
Náhorný Karabach sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane, ale od ukončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou síl etnických Arménov, ktorých podporuje Jerevan. Je medzinárodne neuznaným štátom, pričom okolo 95 percent jeho obyvateľov tvoria Arméni.
Vojenský konflikt v oblasti opätovne vypukol v septembri a vyžiadal si viac ako 6000 mŕtvych vrátane civilistov. V šesť týždňov trvajúcej vojne utrpelo Arménsko od Azerbajdžanu krutú porážku, keď Azerbajdžan získal späť veľkú časť územia, o ktoré prišiel pred 30 rokmi.
Copyright © TASR 2021
