MEDIA NEWS
Americká spoločnosť Facebook Inc. plánuje budúci týždeň oznámiť, že zmení svoj názov. V utorok večer o tom informoval americký portál The Verge s odvolaním sa na osobu oboznámenú s týmto plánom.
Ako píše agentúra Reuters, zmena názvu má podľa The Verge symbolizovať, že spoločnosť sa chce sústrediť najmä na budovanie metaverza. Ide o verziu internetu pre virtuálnu realitu, ktorú tento americký technologický gigant vidí ako budúcnosť.
Generálny riaditeľ Facebooku Mark Zuckerberg plánuje o novom mene hovoriť 28. októbra na tohtoročnej konferencii Facebook Connect, nový názov však firma môže odhaliť aj skôr, dodáva The Verge.
Spoločnosť Facebook Inc. uviedla len to, že sa nevyjadruje ku klebetám ani špekuláciám. Samotná sociálna sieť si svoje meno s najväčšou pravdepodobnosťou ponechá a bude aj naďalej jedným z produktov, ktoré Zuckerbergova spoločnosť ponúka, analyzuje Reuters.
Správa prichádza po tom, čo technologický gigant v pondelok oznámil plány na najatie 10.000 ľudí v Európskej únii (EÚ) s cieľom vybudovať spomínané metaverzum.
Facebook v súčasnosti čelí rastúcim výzvam na prísnejšiu reguláciu s cieľom obmedziť jej vplyv. Spoločnosť navyše minulý mesiac čelila kritike po tom, ako bývalá zamestnankyňa Frances Haugenová zverejnila interné štúdie, podľa ktorých Facebook vie, že jeho sociálna sieť môže byť škodlivá pre duševné zdravie mladých ľudí.
Podľa dokumentov Facebook pozná negatíva svojho algoritmu, no nielenže s tým nič nerobí, ale v mene vyšších ziskov to ešte podporuje. Podľa Haugenovej, ktorá vypovedala pred americkým Kongresom, sa to netýka iba samotného Facebooku, ale aj ďalších produktov spoločnosti ako je Instagram, či WhatsApp.
Vatikán predstavil v utorok novú verziu svojej aplikácie Click to Pray 2.0 (Klikni a modli sa). Softvér určený pre smartfóny má ľuďom pomôcť s plánovaním každodennej modlitby a umožniť im prepojenie s ďalšími veriacimi. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
"Modlitba nie je stratou času, ako si niekedy myslíme. Modlitba je ako semienko v temnote zeme, ktoré prinesie svoje ovocie vo svojom vlastnom príhodnom čase," povedal počas tlačovej konferencie duchovný Fréderic Fornos.
Vatikán zdôrazňuje, že nové technológie sú len rozšírením ponuky cirkvi a nemajú byť náhradou za tradičnú modlitbu.
"(Aplikácia) nie je určená na zníženie významu iných miest alebo spôsobov modlitby. Je to len ďalší spôsob, ako osloviť ľudí, ktorí chcú alebo potrebujú niečo iné," povedal monsignor Lucio Ruiz z tlačového oddelenia Vatikánu.
Svätá stolica spresnila, že aplikácia Click to Pray 2.0 bude spustená 1. novembra a bude dostupná v siedmich jazykoch. V súčasnosti softvér pre mobilné telefóny funguje v testovacej prevádzke. Testermi sú mnísi a mníšky po celom svete. Pôvodná aplikácia funguje už od roku 2016 a do svojich smartfónov si ju nainštalovalo viac ako dva a pol milióna ľudí.
Netflix vďaka seriálovým hitom, ako sú Money Heist, Sex Education a Squid Game, zvýšil v 3. kvartáli počet predplatiteľov viac, než sa očakávalo.
Počet predplatiteľov po celom svete za tri mesiace od júla do septembra stúpol o 4,38 milióna na 213,56 milióna, uviedol Netflix v utorok (19. 10.) večer po zatvorení burzy v USA. To bolo viac, než prognózovala väčšina analytikov. Netflix pôvodne očakával, že sa počet predplatiteľov zvýši len o 3,5 %.
Problémom je stagnácia v USA a Kanade, kde počet predplatiteľov v 3. štvrťroku stúpol len o 70.000. Za uplynulých 12 mesiacov sa v regióne zvýšil len o 1 milión.
Čistý zisk v 3. kvartáli vyskočil o viac než 80 % na 1,45 miliardy USD (1,24 miliardy eur) alebo 3,19 USD na akciu zo 790 miliónov alebo 1,74 % na akciu v rovnakom období v minulom roku. Analytici počítali so ziskom vo výške 2,56 USD na akciu.
Tržby vzrástli o 16,3 % na 7,48 miliardy USD zo 6,44 miliardy USD. To bolo v súlade s prognózami analytikov.
Netflix očakáva, že v poslednom štvrťroku zvýši počet predplatiteľov o 8,5 milióna. Tržby mali dosiahnuť 7,71 miliardy USD a zisk na akciu 80 centov.
Výbor Európskeho parlamentu (EP) pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné záležitosti (LIBE) minulý týždeň schválil návrh správy, ktorá vyzýva členské štáty, aby prijali legislatívne opatrenia na zabránenie likvidačných žalôb na médiá a novinárov. Tento návrh podporujú aj slovenskí europoslanci.
Strategické žaloby proti verejnej účasti (SLAPP) sú podľa stanoviska Európskej komisie i Rady EÚ formou odvetných žalôb, ktorých cieľom je potláčať slobodu prejavu vo veciach verejného záujmu, čo predstavuje významnú hrozbu pre splnenie tejto povinnosti.
Výbor LIBE sa touto témou zaoberal po tom, ako Európska komisia začiatkom októbra spustila verejnú konzultáciu o možných opatreniach EÚ proti SLAPP.
Slovenský europoslanec Ivan Štefanec (KDH) z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) pre TASR uviedol, že postoj výboru LIBE je ďalším príspevkom k ochrane slobody slova a nezávislosti médií. Pripomenul, že v demokracii treba chrániť tých, ktorí chránia demokraciu – novinárov.
"Poukazujú často na nie veľmi populárne, ale na potrebné veci, na ktorých stojí demokracia, a preto je našou povinnosťou vytvoriť taký inštitucionálny rámec, ktorý ich ochráni," vysvetlil.
Zdôraznil, že vo viacerých krajinách Únie boli prípady likvidačných žalôb na novinárov a na celé médiá zo strany tých kritizovaných. Ide podľa jeho slov o spôsob, ako nepriamo umlčať nepohodlné médiá prostredníctvom hrozby ich ekonomickej likvidácie. Lebo náklady na opakujúce sa súdne procesy vyčerpajú redakcie a novinári sa radšej prestanú problematickými kauzami zaoberať.
"A to je na škodu veci, aby sme takto ohrozovali pravdu a fakty a samotných novinárov. Preto sme vyzvali Európsku komisiu, aby vytvorila právny rámec na ochranu novinárov, ktorý bude rovnaký v celej EÚ. Aby médiá mohli čeliť takýmto žalobám. A to aj preto, že zatiaľ žiaden členský štát eurobloku nemá legislatívu, ktorá by tomuto zneužívaniu súdnych procesov bránila."
Michal Šimečka (PS) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) skonštatoval, že takúto legislatívu Európska únia už dávno mala mať. Pretože strategické žaloby proti novinárom a aj proti mimovládnym organizáciám čoraz viac využívajú silné firmy a korporácie. Vedia totiž, že sú pre novinárov, ich redakcie či mimovládky nákladné a zdĺhavé.
"Ak celé roky budú zahrabané v súdnych sporoch, nebudú mať čas odhaľovať korupčné kauzy alebo venovať sa investigatíve," opísal situáciu.
Rovnako si myslí, že toto je kompetencia, ktorou sa má zaoberať eurokomisia a pripraviť čím skôr konkrétny návrh zákona, aby bolo možné čeliť tomu typu žalôb, ktorých jediným cieľom je umlčať novinárov a investagívcov. "Sloboda slova, sloboda novinárov robiť si svoju prácu by mala byť pre všetkých v EÚ základnou hodnotou," odkázal poslanec.
Najväčšie litovské spravodajské portály v stredu oznámili, že v snahe obmedziť šírenie konšpiračných teórií rušia možnosť pridávania príspevkov v diskusiách pod článkami na tému koronavírusovej pandémie. Informuje o tom agentúra AFP.
"Prejavujeme solidaritu so štátom a občanmi spoločným úsilím zabrániť šíreniu nepodložené dezinformácie šírené antivaxermi," uviedol pre AFP šéf litovskej asociácie on-line médií Arnas Marcinkus. Zároveň dodal, že úspech očkovacej kampane musí byť spoločným záujmom všetkých, vrátane vlády a médií. "Všetci musíme hľadať riešenia, ako sa dostať z pandémie," uzavrel.
Približne 71 percent dospelých občanov v krajine s 2,8- miliónmi obyvateľov je plne zaočkovaných proti koronavírusu, čo je viac ako u mnohých krajín strednej a východnej Európy.
Počet infikovaných však začal v posledných dňoch prudko rásť. Ako pripomína AFP, v októbri schválil litovský parlament odmenu vo výške 100 eur pre ľudí nad 75 rokov, ktorí sa dajú očkovať.
Copyright © TASR 2021