MEDIA NEWS
Zatiaľ neznámi hakeri prenikli na webovú stránku bieloruského ministerstva vnútra a zverejnili na nej oznámenia o vyhlásení pátrania po bieloruskom prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi a ministrovi vnútra Jurijovi Karajevovi. Screenshoty týchto oznámení zverejnili na svojich weboch portály Naša niva a Belsat.
Web ministerstva uvádzal, že Lukašenko a Karajev sú obvinení z "vojnových zločinov proti bieloruskému ľudu". Lukašenka obvinili aj z "uzurpovania moci".
Podľa spravodajského portálu Meduza.io bol web ministerstva vnútra zrejme napadnutý hakermi. Krátko na to prestal byť web dostupný.
Deň predtým sa terčom počítačových pirátov stala aj webová stránka kancelárie bieloruského prezidenta. Na istý čas sa na nej objavila bielo-červeno-biela vlajka používaná v súčasnosti účastníkmi protestov proti Lukašenkovi i fotografia šéfa kancelárie Viktara Šejmana, ako má na hlave ozdobu s päťcípou hviezdou. Išlo o paródiu na populárneho ukrajinského speváka známeho pod umeleckým menom Verka Serďučka.
Serďučka, občianskym menom Andrij Danylko, zastupoval v roku 2007 Ukrajinu v pesničkovej súťaži Eurovízia, pričom skončil na druhom mieste.
Spojené štáty uvažujú o zákaze ďalších čínskych aplikácií, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť, uviedol vo štvrtok (3. 9.) večer personálny šéf Bieleho domu Mark Meadows. Konkrétne však nemenoval žiadnu aplikáciu, ktorej by sa to malo týkať.
Meadows sa podobne vyjadril už v minulosti. V auguste napríklad povedal, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa uvažuje o zákaze aplikácií, ktoré môžu zhromažďovať osobné údaje a môžu predstavovať riziko pre národnú bezpečnosť.
Washington vedie kampaň proti viacerým čínskym technologickým koncernom, ako sú napríklad Huawei či materská spoločnosť TikToku ByteDance. Trumpova administratíva obvinila Huawei a ďalšie čínske technologické firmy, že môžu zbierať údaje o amerických používateľoch a poskytovať ich čínskej vláde.
Huawei čelí viacerým sankciám, ktoré poškodili jeho operácie, a existuje hrozba, že úplne zablokujú prístup koncernu ku kľúčovým čipom.
Trump v auguste zameral svoju pozornosť na spoločnosť Tencent, ktorá vlastní aplikáciu WeChat a firmu ByteDance, ktorej patrí TikTok. Nariadením zo 6. augusta zakázal s platnosťou od polovice septembra občanom USA realizovať transakcie s týmito firmami.
Trump potom 14. augusta vydal ďalšie nariadenie, ktorým dal firme ByteDance 90 dní, aby sa zbavila svojich operácií v USA. Pôvodne sa očakávalo, že predaj bude ohlásený tento týždeň, pričom hodnota transakcie sa odhadovala na 20 miliárd až 30 miliárd USD (16,9 miliardy až 25,4 miliardy eur). Medzi záujemcami je napríklad softvérová firma Oracle rovnako ako Microsoft spoločne s Walmartom.
Čína však minulý týždeň zmenila pravidlá týkajúce sa kontroly exportu. Peking aktualizoval reštrikcie a obmedzenia týkajúce sa vývozu technológií, ktoré by sa mohli týkať sociálnej siete na zdieľanie krátkych videí TikTok. Spoločnosť ByteDance, ktorá vlastní TikTok, uviedla, že bude striktne dodržovať zákon. Čínske ministerstvo obchodu tento týždeň vyhlásilo, že obmedzenia exportu nemieria na žiadnu konkrétnu firmu. Zdá sa však, že táto zmena pravidiel kontroly vývozu prinajmenšom spomalí predaj TikToku.
Tento týždeň zakázala 118 čínskych aplikácií aj India. Ako dôvod uviedla takisto obavy z ohrozenia národnej bezpečnosti. Príčinou je napätie medzi krajinami pre spornú hranicu v regióne Ladákh.
Redakcia satirického týždenníka sa v januári 2015 stala terčom útoku dvojice moslimských radikálov, ktorí zastrelili 12 ľudí. Časopis opäť publikoval viacero karikatúr pri príležitosti začiatku súdneho procesu so 14 údajnými komplicmi útočníkov, ktorý sa začal v stredu.
"Akákoľvek urážka alebo zneváženie svätého proroka islamu alebo iných prorokov... je absolútne neakceptovateľná," píše sa vo vyjadrení iránskeho ministerstva zahraničných vecí, zverejnenom vo štvrtok neskoro večer.
Rezort iránskej diplomacie zároveň dodal, že sloboda vierovyznania by mala byť využívaná konštruktívne na vytváranie "väčšieho porozumenia medzi náboženstvami". Napriek pohoršeniu z uverejnených karikatúr Irán však odsúdil aj útok na redakciu týždenníka.
Obal tohtotýždňového vydania obsahuje 12 karikatúr, ktoré prvýkrát publikoval dánsky denník Jylland-Posten v roku 2005. Charlie Hebdo ich použil v roku 2006. Karikatúry v tom čase vyvolali vlnu pobúrenia medzi moslimami.
Ako informovala agentúra AFP, 57-ročný Alain Cocq trpí mimoriadne zriedkavým a nevyliečiteľným ochorením, pri ktorom sa steny jeho tepien zlepujú a spôsobujú ischémiu - zastavenie alebo nedostatočný obeh krvi v tkanive alebo orgáne.
Svoju kauzu chce Cocq využiť na to, aby upriamil pozornosť na situáciu nevyliečiteľne chorých pacientov vo Francúzsku, ktorým nie je umožnené zomrieť v súlade s ich želaním. Vyjadril nádej, že svojím bojom Francúzom ukáže, čo znamená žiť v agónii vynútenej zákonom, a že takto prispeje k zmene legislatívy.
Cocq mal na mysli Claeysov a Léonettiho zákon, ktorý bol vo Francúzsku prijatý v roku 2016 a ktorý povoľuje podanie silných sedatív s cieľom odstrániť netolerovateľné, neznesiteľné utrpenie na konci života pacienta, a to ovplyvnením stavu jeho vedomia. Tento zákon je však možné uplatniť iba v prípade ľudí, u ktorých je prognóza života krátkodobá.
Aj keď Cocq tvrdí, že je pre veľmi bolestivé degeneratívne ochorenie "v terminálnom štádiu 34 rokov", podľa denníka Le Monde "nemôže dokázať, že koniec jeho života sa priblíži vo veľmi krátkom čase".
Cocq sa preto rozhodol, že od piatka podvečera prestane jesť, piť i užívať lieky. Očakáva, že mu zostáva menej ako týždeň života. So streamovaním svojich posledných dní začne v sobotu na svojom konte na sociálnej sieti Facebook.
Prípady týkajúce sa práva ukončiť svoj život v prípade vážnej choroby sú vo Francúzsku už dlho veľmi emotívnym problémom.
Najpolarizujúcejší bol prípad Vincenta Lamberta, ktorý bol vo vegetatívnom stave od dopravnej nehody v roku 2008. Zomrel v júli roka 2019 po tom, čo mu lekári po dlhom právnom boji odstavili prístroje na podporu života.
Tento prípad rozdelil nielen krajinu, ale i Lambertovu vlastnú rodinu: jeho rodičia sa snažili nájsť a využiť každú legálnu cestu na jeho udržanie pri živote, kým jeho manželka a synovec trvali na tom, že mu treba umožniť zomrieť. Argumentovali, že aj samotný Lambert sa v tomto zmysle vyjadril ešte pred nehodou v jednom z rozhovorov, keď v rámci rodiny rozoberali túto tému.
V januári tohto roka francúzsky súd oslobodil lekára, ktorý pri Lambertovom lôžku vypol systémy na podporu života. Súd sa stotožnil s názorom prokuratúry, že lekár rešpektoval všetky svoje zákonné povinnosti.
Copyright © TASR 2020
Európska komisia (EK) vyhlásila výzvu, ktorej cieľom je zvýšenie úrovne mediálnej gramotnosti v Európe, a to prostredníctvom inovácií a spolupráce mediálnych komunít v Európskej únii (EÚ). Informuje o tom Creative Europe Desk Slovakia – program Kreatívna Európa na svojej webovej stránke. Uzávierka žiadostí v rámci výzvy Mediálna gramotnosť pre všetkých je do 30. septembra 2020.
Výzva je zameraná na projekty, ktoré ponúkajú inovatívne riešenia. Tiež má pomôcť zvyšovaniu informovanosti občanov o dezinformáciách a zodpovednom používaní nástrojov na sociálnych sieťach. Portál zároveň informuje, že navrhované nástroje a aktivity by mali priamo aj nepriamo cieliť na skupiny občanov všetkých vekových kategórií, ktorí majú nedostatky v oblasti mediálnych zručností. Tiež najmä v oblasti kritického analyzovania a porozumenia obsahu, ktorý sa šíri prostredníctvom sociálnych médií.
Medzi všeobecné požiadavky patrí zvýšiť mediálnu gramotnosť v EÚ či nastaviť udržateľnosť a adaptabilnosť projektov, ktoré vznikli v takýchto výzvach v minulosti.
©2020, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
