MEDIA NEWS
Viac ako 1000 zamestnancov americkej spoločnosti Google podpísalo list, ktorý kritizuje plán tejto internetovej firmy na cenzurovanie verziu jej vyhľadávača určenú pre Čínu. Projekt, o ktorom sa zamestnanci dozvedeli z médií, podľa ich názoru vyvoláva naliehavé etické a morálne otázniky. Informuje o tom spravodajský server BBC. Firma, ktorá je súčasťou skupiny Alphabet, opustila čínsky trh pred ôsmimi rokmi práve na protest proti cenzúrnym zákonom a údajným vládnym zásahom.
Zamestnanci vedenia firmy v liste vyzývajú k väčšej transparentnosti. "V súčasnosti nemáme potrebné informácie, aby sme pri svojej práci mohli robiť eticky informované rozhodnutia," píšu. List kritizuje firmu Google aj za fakt, že sa väčšina pracovníkov o utajovanom projekte prezývanom Dragonfly (Vážka) dozvedela minulý mesiac z médií. Nevedomky tak mohli pracovať na technológii, ktorá Číne pomôže potlačiť slobodu prejavu.
Na čiernej listine výrazov, ktoré bude vyhľadávač blokovať, sa podľa médií nachádzajú slová, ktoré majú spojitosť s ľudskými právami, demokraciou, náboženstvom a mierovými protesty. Vyhľadávaciu aplikáciu už Google podľa serveru denníka The Intercept predstavil čínskej vláde. Konečná verzia by mohla byť uvedená do prevádzky v najbližších šiestich až deviatich mesiacoch, v závislosti na schválenie čínskymi úradmi, uviedol server.
Podobný počet zamestnancov Googlu podpísal v apríli aj list protestujúci proti vojenskej zákazke americkej vlády. Firma sa v júni rozhodla nepokračovať v projekte Maven, ktorý vyvíjal umelú inteligenciu pre bezpilotné lietadlá. K projektu Vážka sa nikdy verejne nevyjadrila.
Čína je najväčším internetovým trhom na svete. Americké internetové firmy ako Facebook, Google, Twitter a Instagram sú tam zakázané, Google v krajine ale stále prevádzkuje tri pobočky.
Copyright © ČTK 2018
Nepál zaviedol v piatok nový trestný zákonník, na základe ktorého bude zdieľanie tajných údajov postihnuteľné väzením. Toto opatrenie vyvolalo znepokojenie medzi novinármi, ktorí tvrdia, že nová legislatíva by mohla umlčať tlač, uvádza denník The Kathmandu Post.
Miestne médiá varovali, že vláda pod vedením komunistov, ktorá preukázala narastajúcu nevôľu tolerovať disent, by mohla tento nejasne formulovaný kódex zneužiť na umlčanie svojich kritikov.
Nové zákony stanovujú, že zverejňovanie súkromných informácií, nahrávanie zvukových záznamov či zhotovovanie fotografií bez súhlasu je trestateľné tromi rokmi za mrežami a pokutou. Publikovanie obsahu, ktorý priamo alebo prostredníctvom satiry poškodzuje reputáciu osoby, takisto spadá pod rovnakú sadzbu.
"Tieto všeobecné zákony môžu byť zneužité na umlčanie novinárov a odradenie od investigatívneho spravodajstva," vyhlásilo vedenie Federácie nepálskych novinárov (FNJ). Popredný nepálsky politický karikaturista Rádžéš KC upozornil, že nové zákony posúvajú krajinu smerom k autoritatívnemu režimu.
"Našou prácou je poukázať na chyby a zločiny tých, ktorí sú pri moci, ale daná legislatíva by mohla nastoliť autocenzúru. Poškodzuje to našu demokraciu," vyhlásil Rádžéš KC, ktorého karikatúry sa pravidelne objavujú v novinách.
Denník The Kathmandu Post v tejto súvislosti vyzval vládu, aby znovu uvážila zavedenie týchto zákonov, ktoré sú formulované spôsobom poskytujúcim "veľa priestoru pre rozličné interpretácie" a mohli by byť použité ako prostriedok na stíhanie novinárov, píše sa v editoriáli zmieneného periodika.
Nepálsky mediálny sektor prežíva rozkvet od zvrhnutia monarchie, ku ktorému došlo pred desaťročím po brutálnej občianskej vojne. V krajine odvtedy vznikli desiatky novín a spravodajských kanálov.
Nová ústava schválená v roku 2015 zakotvuje právo na slobodu tlače a zakazuje cenzúru správ, ktorá bola počas monarchie bežná. Tomuto himalájskemu štátu však napriek tomu podľa organizácie Novinári bez hraníc patrí na indexe slobody tlače spomedzi 180 krajín iba 106. miesto. Nepálski novinári čelia zastrašovaniu a zatýkaniu, predovšetkým vtedy, keď podávajú správy o problémoch, ktoré vláda považuje za ohrozenie národnej jednoty.
Dánskemu vynálezcovi Petrovi Madsenovi, odsúdenému na doživotie za brutálnu vraždu švédskej novinárky Kim Wallovej vo svojej ponorke, povolili presťahovanie do iného väzenia po tom, čo naňho zaútočil spoluväzeň. Pre dánsky denník B.T. to uviedla Madsenova obhajkyňa Betina Haldová-Engmarková, ktorú v piatok citovala agentúra DPA.
Madsenovi umožnia zmenu väzníc hneď, ako sa nájde voľné miesto vo väzenskom zariadení.
Engmarková podala žiadosť o presťahovanie Madsena (47) po tom, čo ho v stredu 8. augusta vo väznici Storström do tváre udrel mladší spoluväzeň. Madsena v nemocnici ošetrili a po krátkom čase aj prepustili.
Obhajkyňa požiadala o presťahovanie svojho klienta do väznice Herstedvester, kde si tresty odpykávajú páchatelia sexuálnych zločinov a obzvlášť nebezpeční kriminálnici. Je pokladaná za bezpečnejšiu pre tých väzňov, ktorí sa dostali do problémov so spoluväzňami práve pre druh svojho trestného činu.
Útok sa odohral takmer presne rok po tom, čo Madsen večer 10. augusta 2017 na palube vlastnoručne zostrojenej ponorky neďaleko kodanského prístavu zavraždil Wallovú, švédsku novinárku na voľnej nohe. Žurnalistku mučil a jej mŕtvolu potom rozštvrtil a hodil do mora.
V apríli tohto roka ho trojčlenná porota odsúdila na doživotie, keď sa priznal k rozštvrteniu tela a hodenia jeho častí do mora.
Madsen sa odvolal proti dĺžke trestu, pojednávania v rámci odvolacieho procesu sa majú konať 5., 12. a 14. septembra.
Copyright © TASR 2018
