Spoločná reakcia MPSVR SR a UPSVR
na články v denníku SME
V denníku SME /4.6.2018/ sa redaktori zaoberali problematikou nezamestnanosti v dvoch textoch „Práce je menej, ako sa zdá“ a „Richter sa chváli. Neeviduje však všetkých ľudí bez práce“. Treba povedať, že autori článkov zvolili pri výbere materiálu značne „selektívny“ prístup, ktorý nepovažujeme za objektívny a poctivý voči čitateľom. Venovali sa ukazovateľom nezamestnanosti, písali o kategórii „miera evidovanej nezamestnanosti“. No napriek tomu, že im ústredie práce poskytlo metodiku výpočtu tejto kategórie za ostatných desať rokov, v texte túto skutočnosť len zľahka naznačili a pristavili sa iba pri ostatnej úprave z roku 2013.
Nespomenuli však skutočnosť, že spolu s údajom o evidovanej nezamestnanosti (ktorá odzrkadľuje počet a mieru tých evidovaných uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú okamžite pripravení nastúpiť do práce) ústredie každý mesiac zverejňuje údaje o celkovej nezamestnanosti, reflektujúce celkový počet občanov, ktorí sú v danom mesiaci evidovaní na úradoch práce. Ide o údaj, ktorý je prezentovaný aj na tlačových konferenciách, rovnako ako údaj o evidovanej nezamestnanosti a je verejne dostupný na stránkach UPSVR.
Redaktori tiež písali o tom, že na úradoch práce sú evidovaní občania, ktorí „pracujú na čierno“. Áno, ministerstvo aj ústredie dlhodobo prezentujú, že problematika čiernej práce je ešte vždy aktuálna. A preto sme prikročili k niekoľkým novelizáciám zákona o službách zamestnanosti, aby bolo možné predchádzať skrytej zamestnanosti, ktorá, ako vyplýva aj zo zistení denníka SME, môže skresľovať údaje o nezamestnanosti smerom hore. To, že legislatívne úpravy smerujúce k obmedzovaniu čiernej práce fungujú, potvrdzujú aj slová M. Páleníka, a to konkrétne o prechode uchádzačov o zamestnanie zo zóny šedej ekonomiky na legálny trh práce podpisom pracovných zmlúv so zamestnávateľmi, pre ktorých predtým „robili na čierno“.
V ďalšej časti sa autori venovali národným projektom, kde sa opierajú o konštatovanie NKÚ k projektu na rekvalifikáciu a ignorujú stanovisko ústredia práce k tejto správe, ktoré ústredie vydalo ešte v marci tohto roku po zverejnení zistení NKÚ. NKÚ preverovalo úspešnosť umiestňovania na trhu práce po absolvovaní rekvalifikácie u ôsmich úradov.
Ústredie sa zameralo na úspešnosť umiestňovania na trhu práce u všetkých úradov. V rámci stanoveného obdobia úrady práce uzatvorili dohody s 24 454 uchádzačmi o zamestnanie. Z celkového počtu uzatvorených dohôd rekvalifikáciu ukončilo 22 737 uchádzačov (z toho 44 % mužov a 56 % žien).
Z celkového počtu podporených 22 737 uchádzačov bolo 16 864 znevýhodnených uchádzačov (74,16 %). Najviac uchádzačov bolo evidovaných dlhodobo (nad 12 mesiacov).
Najväčší záujem uchádzačov o zamestnanie bol o kurzy opatrovateľskej starostlivosti, obsluhy vysokozdvižného vozíka, obsluhy CNC strojov, strážnu bezpečnostnú službu, o zváračské kurzy, kurzy súvisiace s profesiou vodiča, technické kurzy (napr. odborná spôsobilosť v elektrotechnike), kurzy práce v reštauračnom zariadení (kuchár, čašník, práca s registračnou pokladňou), jazykové kurzy, účtovníctvo, skladové hospodárstvo a ďalšie.
Úspešnosť umiestňovania na trhu práce do 6 mesiacov po absolvovaní rekvalifikácie je z celoslovenského hľadiska na úrovni 52,23 %, čo považujeme za veľmi pozitívne, a to aj z hľadiska medzinárodných kritérií.
Tvrdenie, že štát nevie povedať, koľko ľudí si udržalo miesto vo firme aj po skončení dotácií zo strany štátu, je hrubo zavádzajúce. Ústredie vie povedať, koľko uchádzačov o zamestnanie, ktorí pracovali na dotovanom pracovnom mieste, sa aj po skončení dotácií udržalo na trhu práce, čo je podstatné. Zamestnávateľ totiž nemá povinnosť hlásiť úradu práce, čo sa neskôr stalo s pracovným miestom, na ktoré predtým dostával príspevok a ktoré udržal projektom stanovenú „zmluvnú“ dobu. Úrady sledujú, koľko občanov sa po skončení účasti v projekte udržalo na trhu práce, nevedia však sledovať, či to bolo u konkrétneho zamestnávateľa, alebo u iného zamestnávateľa. Ústredie ako príklad sledovania úspešnosti zaslalo denníku SME sledovanie úspešnosti príspevku na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelne platenom zamestnaní, kde v roku 2017 ukončilo podporované zamestnávanie 3 283 mladých ľudí. Z toho sa vrátilo do evidencie 773, čiže môžeme usúdiť, že na trhu práce bez podporenia zostáva 2 510 mladých ľudí, čo je cca 76 % úspešnosť. Nemožno však povedať, či ide o tie konkrétne pracovné miesta, ktoré boli podporované a počas povinnej doby aj udržané, alebo ide aj o iné pracovné miesta u iných zamestnávateľov. Rezort práce však vždy pri nastavovaní projektov aktívnej politiky trhu práce deklaroval, že účelom takto získanej novej kvalifikácie je aj dlhodobé zvýšenie šancí týchto uchádzačov, uplatniť sa na trhu práce. To sa napĺňa aj vtedy, ak účastníci projektu ostávajú pracovať u iných zamestnávateľov.
A napokon, v článku tiež bolo uvedené, že: „Znižovaniu nezamestnanosti u nás pomáhajú aj stále mohutné odchody ľudí do zahraničia“. Dovolíme si preto doplniť informácie od toho istého zdroja, teda Štatistického úradu SR:
Podľa údajov ŠÚ SR, VZPS (výberové zisťovanie pracovných síl) došlo v sledovanom období v roku 2017 k medziročnému poklesu osôb krátkodobo migrujúcich za prácou do zahraničia (s pobytom do 1 roka) o 6,5 % (cca o 10 tisíc osôb), na takmer 150 tisíc. Ako ďalej ŠÚ SR uvádza, aj rast zamestnanosti bol podporený najmä rastom zamestnanosti v domácej ekonomike, bez pracujúcich v zahraničí.
Zo zistení ŠÚ SR navyše prirodzene vyplýva, že aj zásadný pokles nezamestnanosti súvisí s umiestňovaním domácich uchádzačov na trh práce, nie s „mohutným odchodom ľudí do zahraničia“ – ako bolo uvedené v texte denníka SME.
Žiaľ, žiadne z týchto informácií, ktorými denník SME disponuje, neboli publikované. Veríme, že len nedopatrením, preto je naším úsilím uviesť veci na pravú mieru.
