A OCHRAŇUJ NÁS...
www.jedentyzdenapol.comŽivoty Ježiša - protest Publikované dna 17. 07. 2005 Vážený pán generálny riaditeľ Mgr. Richard Rybníček! Ak dobre viem, asi 80 % obyvateľstva Slovenskej republiky patrí do niektorej z kresťanských cirkví. Všetci títo obyvatelia podstatnou mierou prispievajú k financovaniu Slovenskej televízie. Preto ma veľmi nemilo prekvapilo vysielanie seriálu: Životy Ježiša, na STV2. Sám som historik i cirkevný historik. Považujem sa za kritického vedca a kritiku rešpektujem aj v biblistike. V súčasnosti sú na svete stovky kresťanských biblistov, ktorí sa Bibliou vedecky veľmi vážne zaoberajú. Preto ma zarazilo, že uvedený seriál spočíva nie na výsledkoch výskumu kresťanských biblistov - čo aj veľmi kritických, ale na biblistoch prevažne izraelských, ktorých by Nový zákon vôbec nemal zaujímať. Nejde však o to, ak by ich výroky boli objektívne. Prvý diel seriálu som nevidel. Ale v druhom ma zarazilo viacero záležitostí, ktoré s vedou nemajú nič spoločného a ktoré patria do oblasti propagandy, v tom prípade protikresťanskej propagandy. Len niekoľko príkladov: V seriáli sa viackrát zdôrazňuje, že cirkev zo žida Ježiša urobila kresťana. Myslím, že ten nezmysel netreba dokazovať. Predsa každý kresťan, tým viac odborník na Bibliu, vie, že Ježiš bol židom, že vystupoval v židovských synagogách, že jeho matka i učeníci boli židia. Túto skutočnosť nik nespochybňoval a nespochybňuje. Len ako žid mohol byť sľúbeným Mesiášom. Že ho časť židovského národa ako takého neprijala, je iná vec. Mala na to právo. Je prinajmenšom podivné, keď sa rabín vyjadruje k otázke transsubstanciácie. Vieme, že aj v kresťanských cirkvách na to nie je jednotný názor a že aj kresťanskí teológovia sa o tejto otázke najmenej 500 rokov dohadujú. Ako kresťania majú na to právo, veď z vyriešenia tejto otázky vyplývajú dôsledky pre ich ďalší život. Prečo by to ale malo zaujímať ľudí, ktorí s krasťanstvom nič spoločného nemajú. A ešte prikladajú divnú interpretáciu príslušných Ježišových slov počas Poslednej večere. O tom, že ide nie o vedu, ale o propagandu svedčí, že aj keď sa hovorí o Ježišovom odsúdení a smrti, ani náhodou film neukazuje ani jeden kríž s korpusom Ukrižovaného. Miesto neho ale ukazuje obrázky detí, ktoré zahynuli v koncentračných táboroch. Kristus je obvinený z antisemitizmu, dokonca z holokaustu a s nim celá cirkev či všetky kresťanské cirkvi. Antisemitizmus je výmyslom kresťanov? Nebol už dávno predtým u starovekých národov, proti ktorým Izraeliti bojovali? Neukazuje sa v súčasnosti v militantnej forme, akú kresťanstvo nikdy nepoznalo, u arabských národov, stúpencov islamu? Podobných výhrad by bolo podstatne viac. Niektoré, ako spochybnenie Kristovho rodiska, by bolo možné akceptovať Ide mi však o to, že ten seriál bude sledovať mnoho ľudí, kresťanov i nekresťanov. Určite mnohých odvráti od viery, určite u mnohých spôsobí pochybnosti tým viac, že sa prezentuje ako výsledok vedeckých výskumov. Z uvedených dôvodov protestujem proti vysielaniu takýchto nepravdivých a zavádzajúcich relácií. Ak jej vysielanie už nemôžete stopnúť, bolo by treba pred vysielaním dať priestor na niekoľko slov niektorému z kresťanských biblistov, ktorých máme aj na Slovensku dosť. Aj my kresťania máme mať u nás svoje ľudské práva! Nemalo by sa zabúdať na to, že masmédiá vedia ovplyvňovať masy ľudí v dobrom i zlom. A tej protikresťanskej propagandy u nás už bolo za uplynulého polstoročia dosť. S úctou: doc. PhDr. Ivan Chalupecký Pozor- ide o vysoéškolského pedagóga a historika ! Na občerstvenie : Ad.: STV Životy Ježiša /Skrytý Ježiš/ II. Publikované dna 21. 12. 2004 17:44 (zobrazení 621) Vedenie STV informovalo, že sa rozhodlo stiahnuť z vysielania dokumenty "Životy Ježiša". Ďakujeme všetkým za podporu! ( 2004122128 Redaktor: pz Zdroj: TK KBS ) Ad.: STV Životy Ježiša /Skrytý Ježiš/ Publikované dna 13. 12. 2004 18:14 (zobrazení 2200) STV pripravila pre svojich divákov nemilé vianočné prekvapenie. Po kritickom ohlase odbornej i laickej verejnosti, s ktorou sa stretla premiéra dokumentov v roku 2001 na programe STV2, sa STV rozhodla zaradiť tento kontroverzný seriál opäť- na Vianoce. Dokonca na programe Jednotka. Ponúkame prehľad odborných kritík po odvysielaní v roku 2001. 1. Na margo filmu Životy Ježiša (Skrytý Ježiš). Slovenský divák bude mať opäť možnosť na STV 2 vidieť štyri diely dokumentárneho filmu Životy Ježiša, ktorý bol vyrobený v roku 1996 anglickou televíziou BBC, v spolupráci s nemeckou televíziou Das Erste. Tento po vedeckej stránke diskutabilný film sa chce tváriť ako inšpirovaný na novom vedecko-kritickom prístupe k Ježišovi a evanjeliám, ktorý sa etabloval počiatkom deväťdesiatich rokov tzv. treťou fázou výskumu historického Ježiša (táto prišla na radu po prvej pozitivistickej fáze Leben Jesu Forschung - „Bádanie Ježišovho života“ a po druhej fáze skúmania historického Ježiša tzv. New Quest – „Nové bádanie“, ktoré bolo oprávnenou reakciou Bultmannových žiakov na veľmi subjektivistický prístup ich učiteľa). Tvorcovia filmu chcú populárnym a kvôli zdanlivej presvedčivosti objektívnym a vedecky podloženým spôsobom skúmať kľúčovú postavu kresťanstva a dejín vôbec - historického Ježiša zasadeného do židovského náboženského a kultúrneho prostredia. Takémuto pohľadu sa nedá nič vyčítať, naopak takto formulovaný postoj je len odrazom zmeny v prístupe k historickému Ježišovi. Dnes už viacerí novozákonní kresťanskí exegéti a odborníci vo výskume historického Ježiša (katolíci Meier z Washingtonu, Segalla z Padovy, protestanti Hengel, Sanders a iní) prezentujú Ježiša v jeho židovskom pozadí. Tento prístup objektivizuje pohľad na Ježiša, na ktorého sa niekedy pri strate historickej pamäte ako na syna židovského národa zabúdalo. Tento prístup je výsledkom troch faktorov: dialogického (obnovený medzináboženský dialóg II. vatikánskeho koncilu so židovskou komunitou), teologického (berú sa do dôsledkov Jánove slová Jn 1,14: A Slovo sa telom stalo...) a vedeckého faktoru (v minulom storočí množstvo nájdených a sprístupnených židovských písomností, ktoré približujú židovstvo I. storočia, v ktorom žil aj Ježiš Kristus). Kritické závery a vyjadrenia tvorcov filmu Život Ježiša, z pozície aktuálneho prístupu sa však musia tak kriticky prijímať ako kriticky sa aj prezentujú, pretože podávajú popri niektorých objektívnych tvrdeniach, známych už dlhší čas v pohľade na historického Ježiša, množstvo nesprávnych a neobjektívnych tvrdení, ktoré môže už aj nekompetentný a nezaujatý divák považovať za polopravdy a subjektívne pohľady židovských a niektorých kresťanských odborníkov najmä z okruhu vedecky málo uznávaného Jesus Seminary v USA, pritom však so záhadne veľkým priestorom v médiách. Nebezpečenstvo takto podaných vyjadrení filmu je v tom, že divákovi sa pod rúškom výrokov vedcov a bádateľov ponúkali nie lživé výroky, ale zahmlené polopravdy a fantázie, ktoré vôbec neuznali vecný súlad a jednotu medzi udalosťami a zvestovaním počas Ježišovho života s ohlasovanými udalosťami v kázaní (kérygme) apoštolov po Veľkej noci, zachytenom v evanjeliách. Kyvadlo historického bádania sa vo filme takto dostalo opäť do extrémnej polohy, ktorá v dejinách už raz bola v podobe Bultmannovho skepticizmu ohľadom historicity evanjelií, nakoľko aj tento film chcel predstaviť iného Ježiša dejín, úplne oddeleného od evanjelií, pretože tieto vraj úplne prepracovali historického Ježiša. Opäť ako kedysi sa nám ponúka nie reálny historický Ježiš, ale Ježiš podľa židovských a kresťanských historikov. Súdny človek bude proti radikálnej forme kriticizmu filmu, ktorý musí byť nakoniec pomenovaný ako nekritický, pretože odmieta reálne chápať evanjeliá a ani ich neinterpretuje, ale zásadne ich odsúva, aby tak urobil priestor pre vlastné fantastické argumentácie a hypotézy, ktoré sa tvária vedecky. Dalo by sa pozastaviť nad mnohými vyjadreniami filmu: no iba kvôli ukážke napr. zaznel nanovo starý argument pozitivistov, že Ježiš chcel revolučným postojom zvrhnúť Rimanov. Ten, kto evanjeliá pozorne číta a číta aj „medzi riadkami“, vie, že takýto postoj je evanjelistom pri zobrazení Ježiša úplne cudzí, naopak boli až veľmi prezieraví, aby Ježiša nepredstavili ako rebelanta a Lukáš ide pritom až tak ďaleko, že pri udalostiach narodenia Ježiša predstavuje zákonného otca Jozefa ako sa so svojou manželkou Máriou pokojne podriaďujú sčítaniu ľudu, ktoré bolo pre rebelov často príčinou nepokojov (porov. Sk 5,36-37). Evanjeliový spor o dani cisárovi (Mk 12,13-17), ktorú treba podľa Ježiša platiť, odráža Ježišov historický zmierlivý postoj k nadvláde, v čase, keď ho chcú iní v tejto otázke podchytiť. Ježiš však mal omnoho účinnejší, a ak tvorcovia filmu chcú aj „revolučnejší“ spôsob, ako zvrhnúť nadvládu: jeho náuka mala človekovi samotnému pomôcť účinne zvnútra rozkladať nespravodlivé systémy a ponímania (čo bol úplný opak voči židovským zelótom, ktorých postoj si Ježiš neosvojil). Ježišov systém vyšších morálnych postojov, skutočne priviedol ľudstvo v histórii po čase k úplnému odstráneniu otroctva a dokonca my sami sme svedkami dnešného pohľadu na náboženskú nadvládu, pomocou ktorého sa dívame smelšie aj na križiacke výpravy, k čomu nám dopomohol Ježišov evanjeliový pohľad na nadvládu akéhokoľvek druhu. V tomto bol Ježiš skutočne odvážnym novátorom. Na ilustráciu uvádzam zavádzajúci komentár židovských teológov na ustanovenie eucharistie. Správne vyzdvihli pozadie paschálnej večere za eucharistiou, koniec koncov to robia aj evanjelisti (Matúš, Marek a Lukáš), no na druhej strane sa stane len kulisou pre niečo mimoriadne. Podľa odborníkov vo filme sa pri tejto večeri neudialo nič zvláštneho, bola to obyčajná paschálna večera, nič viac, čím sa dopúšťajú omylu, keďže sa snažia ukotviť Ježiša do židovského prostredia, kde on sám sa stal natoľko synom svojej doby, že ju nedokázal prestúpiť. Židovský teológ vo filme povedal, že Ježiš nemohol mať pri ustanovení na mysli takú metafyzickú premenu, ako ju definovala stredoveká teológia (myslí sa na transubstanciáciu). Tomuto tvrdeniu sa nedá nič vytýkať ak nie to, že bolo použité ako nevhodný argument v rámci iných na popretie reálneho pohľadu na tajomnú premenu chleba a vína v eucharistii. Argument teológa sám o sebe je totiž anachronistický a neopodstatnený t.j. vyvracia samotný fakt premeny chleba a vína, kvôli tomu, že sa skoršie jednoduché ponímanie premeny nedalo v tom čase chápať neskoršie formulovaným teologickým ponímaním. Samozrejme, že nie a nebolo to vôbec potrebné. Faktom ostáva, že Ježiš nevysvetľoval teologicky učeníkom reálnu premenu, ktorú oni prijali ako skutočnú a opravdivú premenu ju už v prvých komunitách chápali a aj aktívne slávili (1Kor 11, 23-34) a evanjelisti dokonca „eucharisticky“ koncipovali opis zázrakov rozmnoženia chlebov a evanjelium podané podľa Marka teologicky koncipuje perikopu tzv. sekciu o chleboch (Mk 6,6b-8,21) ako katechézu o chlebe, ktorým je v prvotnej Cirkvi eucharisticky ponímaný Ježiš. Takto by sa dalo pokračovať ohľadom mnohých vyjadrení filmu. Najväčší vedecký a objektívny nedostatok, ktorý bol od začiatku filmu zrejmý je ten, že autori filmu vopred vylúčili a potreli historickosť evanjelií a vôbec nebrali do úvahy ich nenahraditeľné postavenie a výpoveď v pátraní po historickom Ježišovi. To, že evanjeliá sa ani v učení Cirkvi nenazývajú historickými dokumentmi v našom modernom slova zmysle alebo, že nie sú to nejaké kronikárske záznamy alebo presná biografia, sa vie najmä po neúspešnej prvej fáze bádania historického Ježiša. Evanjeliá sú svedectvá viery skoncipované na báze Ježišových historických skutkov a slov, o ktorých kázali apoštoli a až potom prišlo k ich spísaniu evanjelistami (porov. Dei Verbum 19). Evanjelium je z toho dôvodu historicko-kérygmatický literárny druh, ktorý podáva Ježišov príbeh, zasadený nielen do minulosti, ale je to príbeh, ktorý hovorí aj v prítomnosti a pozýva čitateľa a poslucháča vstúpiť do neho pomocou viery. Cirkev a seriózna odborná verejnosť dnes historickosť evanjelií prijíma a potvrdzuje. Veď dnes sa môžeme dopátrať historického Ježiša, popri záznamoch od Tacita, Svetónia, Plínia a Jozef Flávia najmä cez svedectvá evanjelií, ktorými ako základom si slúži aj nová tretia fáza výskumu historického Ježiša a tiež historicko-kritická exegetická metóda, ktoré poskytujú tiež historické tvrdenia, pričom sa aj tu riadime podľa pravidla, že historická istota zostane vždy pravdepodobnosťou, ktorú je rozumné prijímať, ak chýbajú dostatočné dôvody na jej popretie. To, čo nám dodáva pokoja v pohľade na reálneho Ježiša, ktorého nám historiografia a tiež tvorcovia filmu vedeli predstaviť iba na báze pravdepodobnostných vyjadrení je skutočnosť, že predmetom (subjektom) našej viery je Kristus evanjelií (syn židovskej matky a zároveň Boží Syn, ktorého nasledovali židovskí učeníci a po jeho zmŕtvychvstaní ohlasovali vo svete). Predmetom viery nebude len historiografiou predstavený historický Ježiš, ako to proklamoval v XIX. a počiatkom XX. storočia pozitivistický prístup ako antidogmatická reakcia na kresťanskú teológiu, ktorý ponúkol obraz Ježiša vo svetle téz historikov a nie reálneho Ježiša. Metahistorickú (dejiny presahujúcu) skutočnosť Ježiša Krista dosahuje iba vierou, ktorej objektom je samozrejme aj historická osoba Ježiša. Viera teda historicky dostupný pohľad na Ježiša nevylučuje, naopak tvorí súčasť celkového chápania Ježiša Krista. Takto zo svedectiev teologického, historického a literárneho rázu ako sú evanjeliá, sa napr. historiografickou metódou potvrdzuje a dnes vládne v tomto ohľade všeobecná zhoda, že Ježiša nezabil židovský národ, ale zomrel zásluhou odsúdenia v procese vedeným Ponciom Pilátom (aj keď ho dobou ovplyvnené Matúšovo a Jánovo evanjelium predstavuje pozitívnejšie), ale tiež zomrel zásluhou úzkej skupiny židovských vodcov najmä z veľkňazských kruhov, čo sa nedá historicky úplne vyvrátiť o čo sa židovskí teológovia v spomínanom filme pokúsili. Z teologického pohľadu Písma, kde sa hovorí o vykupiteľskej úlohe smrti Ježiša sa dostávame k veľmi reálnej skutočnosti, že Ježiš zomrel aj za naše hriechy a za spásu všetkých ľudí. Kázanie (kérygma) o Ježišovi zachytená v evanjeliách nie je teda nejaká svojvoľná zmena, ale vysvetlenie, ktoré zahŕňalo pohľad na osobu, zjav a posolstvo historického Ježiša. Film divákovi opakovane odkazoval, že 4 kánonické evanjeliá boli Cirkvou pozmenené vysvetlenia Ježiša. Pričom napr. gnostické Tomášovo evanjelium (spísané až v 2 stor. po Kr.) bolo vraj lepším zachytením Ježiša, asi len preto, že bolo Cirkvou neskôr odmietnuté. Na pochopenie vyradenia tohto nepravého evanjelia spomedzi evanjelií stačí uviesť posledný 114. výrok Ježiša, ktoré toto gnostické evanjelium tajných výrokov Ježiša obsahuje: Pozri, budem ju (Máriu Magdalénu) viesť, aby som ju urobil mužom, aby sa tak aj ona mohla stať duchom, ktorý sa ponáša na vás mužov. Pretože, každá žena, ktorá urobí zo seba muža vstúpi do nebeského kráľovstva. Komentár tu netreba, no tvorcom išlo z tohto evanjelia o iné, vo filme citované výroky, ktoré ladia dnešnej modernej gnóze ako je New Age (Nový vek), keďže vraj mobilizujú božské sily v človeku. Jedna zvláštna „obava“ o Cirkev blízka rukopisu New Age zaznela vo filme, a to, že ak sa Cirkev nevzdá jej historického pohľadu na Ježiša, tak v nasledujúcich 1000 rokoch zanikne, pričom boli pritom premietnuté v pozadí obrazy na Ježiša počas zastavení na krížovej ceste, medzi ktorými niektoré nemali v stredoveku pri zostavení tejto modlitby mať ambíciu historického pohľadu na Ježiša, ale skôr meditácie o Ježišovom utrpení. Biblické ponímanie Krista zostane aj napriek tomuto filmu to najobjektívnejšie, pretože v ňom sa v procese inšpirácie skĺbil historický a vďaka zmŕtvychvstaniu (mimochodom ktoré muselo byť vo filme popreté, čím sa jasne odkryl zámer filmu) aj teologický pohľad na Krista a iba tento nám ponúka reálneho Ježiša. Kritický divák a zároveň veriaci si mohol pri subjektívnych a tendenčných teóriách o Ježišovi vo filme, ktoré mali skôr príchuť pavedy, ako vedecký úprimný záujem, nakoniec pokojne poslúžiť tým, čo z pozorného čítania evanjelií už vie a čo vo svojej reálnej výpovedi o Ježišovi odolá náporom zo strany tých, ktorí Ježišovo Božstvo a posolstvo popierajú. Nebezpečenstvo tvrdení filmu je v tom, že neskúsený divák si vytvára obraz na spôsob tzv. brikolage (urob si sám) čím sa dnes vyznačuje diskusná kultúra talk-show. Niekto povie toto, iný tamto, pričom sa presadí ten, čo má viac miesta zaujať a nakoniec zostáva neúplný a zámerne pokrútený obraz o skutočnosti vecí a máme ho dotiaľ, dokedy si ho nepoopravíme. Bolo nezodpovedné zo strany slovenskej televízie pustiť do éteru tento vysoko diskutabilný film, ktorého vysielací čas odráža v sebe jasný zámer zostavovateľov vianočného programu. Je to nerozvážny spôsob ako prezentovať „nové“ zdanlivo vedecké pohľady na podklade odvoditeľných predsudkov. Zdá sa však, že taký postup, na ktorý si v pluralistickej spoločnosti pomaly zvykáme, môže z veriacich budovať inteligentné kritické publikum, ktoré bude vhodne reagovať a dokáže si budovať rovnako pádne argumenty, nie však z pozície nejakej lacnej apologetiky ale v duchu čestnosti viery, ktorá sa nebojí klásť otázky a hľadať na ne vo svetle Písma a živej tradície úprimnú odpoveď, čo viere nakoniec vždy iba prospieva, aby sme tak boli i dnes pripravení obhájiť sa pred každým, kto nás vyzve zdôvodniť nádej, ktorá je v nás (porov. 2Pt 3,15). SSL. Ing. Jozef Jančovič 2. Životy Ježiša- radosť pre oči. Nevšedné zábery z potuliek po exotických krajoch a sugestívne pohľady na geografické prostredie kresťanstva prvých prvých storočí, to všetko sprevádzané vynaliezavým komentárom. Divák mal mať dojem, že tvorcovia štvordielneho dokumentárneho filmu Životy Ježiša: BBC 1996, nedávno odvysielaného na STV2, zapojili najlepších odborníkov, ktorí by povedali niečo nové o tom, kto bol Ježiš Nazaretský. Lenže... divák mohol mať dojem, že tvorcovia si dobre nesplnili svoju "domácu úlohu": s výnimkou dvoch troch prípadov nehovoria nič o pozadí rozličných expertov, ktorých prinášajú na obrazovku; jednoducho ich menujú. Okrem toho je po chvíli zrejmé, že BBC, ktorá sa zaslúžene teší vysokému kreditu spoľahlivosti, vyšla s programom, ktorý nerobí dobrú reklamu jej, inak vysokohodnotne spracovaným, dokumentom. Vedecká dôslednosť akoby musela tentoraz ustúpiť ideológii. Väčšina interview do ideologickej mozaiky úplne zapadá, iné, vecné a neutrálne, pridávajú seriálu vážnosť - myslím na čerstvé pohľady biblistu Jeroma Murphy O"Connora. Keď sa v roku 1996 dokument objavil na televíznych obrazovkách v Anglicku, Michal Walsh v mesačníku "The Tableť" napísal: "Je to draho vyrobený seriál, radosť pre oči, ba i pre uši. Pokiaľ ide o intelekt, to ešte treba ukázať." Prečo nie Ježiš a Edita Steinová? V prvej časti, "Boh Ježiš", sa máme vybrať do súčasnej Indie, kde viacerí hinduisti veria, že ich krajan Sai Baba je vteleným božstvom. Skutočne unikátna cesta k poznaniu Ježišovho božstva. Druhá časť, "Žid Ježiš", sa sústreďuje na Ježišove etnické a náboženské korene. Židovský odborník musí vysvetliť Ježišove slová týkajúce sa ustanovenia Eucharistie pri poslednej večeri? A výklad? U sv. Pavla a v Evanjeliu podľa Lukáša sú slová: "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi" (1 Kor 11,25; Lk 22,20) a to je iné ako u Marka a Matúša ("Toto je moja krv novej zmluvy", Mt 26,28). Z toho nasleduje, že Ježiš hovoril o čomsi inom ako stredoveké kresťanstvo. Lebo nemohol rozumieť stredovekej reči o transubstanciácií. Hm! Asi Matúš a Marek písali v stredoveku! Záujem budí príchod autobusu do Kafarnauma, kde archeológovia našli mestečko z čias Ježišovej činnosti. Boli tu identifikované základy Petrovho domu, kde sa Ježiš občas zdržiaval. Namiesto detailnejších pohľadov na nezabudnuteľné miesta je v centre novopostavený kostol nad Petrovým domom a naservírovaný komentár o tom. že kresťanstvo takto pochovalo svoje židovské korene. Tvrdenie sa v rozličných obmenách opakuje až nakoniec. po spomenutí Ježišovej smrti na kríži, sa objavia obrázky obetí holokaustu a dozvieme sa, že kresťanstvo pripravovalo cestu Hitlerovi! Nezáležalo tvorcom filmu na tvorbe napätia medzi kresťanmi a židmi? Právnici by mohli preskúmať, či sa filmom odvysielanom vo verejnorávnej televízii nepropaguje rasovo-náboženská nenávisť. Židovské autority vraj nemohli vykonávať trest smrti pod Rimanmi. Zodpovednosť ostáva na Rimanoch a Evanjelium podľa Matúša so správou, že Židia počas procesu s Ježišom kričali, "Jeho krv na nás a na naše deti!", predstavuje umelo vytvorený antisemizmus. Správu však nemožno odtrhnúť od historického kontextu a od skutočnosti, že Evanjelium podľa Matúša bolo pôvodne určené Židom na reflexiu. Raymond E. Brown vo svojej podrobnej analýze správ o Ježišovej smrti (R. E. Brown, The Death of the Messiah, Doubleday, 1994, s. 311 -397; spolu 1608 strán) podáva židovské, kresťanské i pohanské svedectvá o tom, že za isté, veľmi vážne náboženské urážky, mali Židia od Rimanov dovolené vykonať trest smrti, kým iné kauzy museli odovzdať Rimanom, ktorí rozhodli, či previnilca odsúdia na smrť či nie. Opis procesu s Ježišom v evanjeliách tomu veľmi dobre zodpovedá a staroveký židovský historik Jozef Rávius píše o procese s rovnakým postupom proti Jesusovi synovi Ananiáša, odsúdenom v r. 62 po Kr. (Židovská vojna, 6.5.3). Skutočnosť, že Matúš si viac ako evanjelista Marek všímal negatívne reakcie Židov má svoje historické pozadie. Písal v 70. rokoch, keď sa po opakovaných výbuchoch náboženskej netolerantnosti medzi rôznymi frakciami Židov. Prenasledovanie bytostne dotýkalo kresťanov. Jozef Flávius zdokumentoval, ako sa v období od roku 130 pred Kr. po r. 70 po Kr. Židia navzájom nenávideli a zabíjali. V r. 128 pred Kr. zničil Ján Hyrkanos chrám Samaritánov (Starožitnosti, 13.9.1), o nejakú dekádu neskôr zmasakroval Alexander Janneus 6000 ľudí, medzi nimi, zdá sa, farizejov (Židovská vojna, 1.4.3; Starožitnosti, 13.13,5), neskôr ďalších 800 dal ukrižovať (Židovská vojna, 1.4.6; Starožitnosti, 13.14.2); v r. 62 po Kr. dal veľkňaz Ananus II. so Sanhedrinom ukameňovať Jakuba, Ježišovho príbuzného a iných, údajne za prestúpenie Mojžišovho zákona (Starožitnosti, 20.9.1). Matúš isto nebol imúnny od vplyvov týchto bolestných udalostí. Zo Skutkov Apoštolov vieme o ukameňovaní Štefana a o židovskom prenasledovaní Kristových nasledovníkov, väčšinou zo židovstva. Nič sa v dokumente nehovorí o týchto holokaustoch. Nespomína sa Ježišova i Štefanova modlitba za ich popravcov: "Otče odpusť im, lebo nevedia čo robia!", "Pane, nezapočítaj im tento hriech!" Tomášovo evanjelium - to bude show! Seriál naberá obrátky, keď sa na obrazovke objavuje tretia téma, "Ježiš burič", a tvár Johna Dominica Crossana. Nezaškodí vedieť J. D. Crossan spolu s R. Funkom založili v r. 1985 v USA Ježišov seminár (The Jesus Seminar) kde sa spolu s ďalšími nadšenými "rekonštruktérmi" historického Ježiša schádzajú, aby hlasovali, ktoré slová Ježiš bezpochybne vyslovil (červená), ktoré vyslovil len približne (ružová), ktoré by sa vysloviť nebránil - (zelená) a ktoré isto nevyslovil (čierna). Keď bol Ježišov seminár otvorený, mnohí bádatelia sa odmietli na inaugurácií zúčastniť. Vedci z najuznávanejších akademických stredísk v USA pre štúdium Nového zákona sa od Ježišovho seminára dištancujú. Napríklad zoznam členov v roku 1995 neobsahoval ani jedného aktívneho člena z fakúlt Harvardu, Yale, Union (NYC), Princetonu (Seminary), Duke, Emory, Vanderbilt, the University of Chicago. Pre prívržencov Ježišovho seminára je charakteristické, že na popularizovanie svojich ideí radi oslovujú najrôznejšie masmédia a prezentujú sa vo všelijakých talk shows. Kritikov svojich pozícií označujú za fundamentalistov, hoci ich hlavnými kritikmi sú odborníci najzvučnejších mien z oblasti textovej kritiky i biblistiky všeobecne. Stačí spomenúť mená Bruce D. Metzger, Raymond E. Brown (jeho ostrú kritiku Ježišovho seminára nájdeme stručne zhrnutú v An Introduction to the New Testament. Doubleday 1997, s. 819 -823), R. B. Hays, Luke T. Johnson, J. P. Meier. Na čom stúpenci Ježišovho seminára budujú? Ide o oživenie senzácie, ktorá vzbĺkla v súvislosti s nálezmi v r. 1945 v Nag Hammádí v Egypte a ktorá začala miznúť v nasledujúcich rokoch. V Nag Hammádí, asi 450 km južne od Káhiry, bolo objavených trinásť koptských kódexov približne z r. 400 po Kr., medzi nimi koptská verzia apokryfného Tomášovo Evanjelia obsahujúca 114 výrokov pripísaných Ježišovi, čiastočne otestovaná na troch gréckych fragmentoch z Oxyrhynchusu v Egypte z polovice 3. stor. po Kr. Po prvom publikovaní Tomášovho evanjelia si viacerí experti mysleli, že predstavuje tradíciu, ktorá je aspoň taká stará ako tradícia troch synoptických evanjelií: podľa Matúša, Marka a Lukáša, a že je od nich nezávislá. Pôvodný text datovali do r. 50 po Kr. Čoskoro prišli na rad dôkladné analýzy, ktoré ukázali, že Tomášovo evanjelium bolo napísané v druhom storočí po Kr., približne v r.140, ako výraz vtedajšieho gnosticizmu, myšlienkového prúdu, ktorému museli čeliť kresťania v 2. - 4. stor., a že je závislé od troch syn optických alebo dokonca od všetkých štyroch kánonických evanjelií. Robert M. Grant (1960) sa dopracoval k záveru, že autor tohto apokryfného spisu použil veľa výrokov z Evanjelia podľa Matúša a Lukáša, ktoré potom systematicky usporiadal podľa svojho kľúča. Známy americký učenec Raymond Brown (1962) ukázal, že Tomášovo evanjelium závisí dokonca od Evanjelia podľa Jána, ktoré spomedzi kánonických evanjelií bolo v konečnej podobe napísané ako posledné. Wolfgan Schrage (1964) detailne preskúmal výroky Tomášovho evanjelia, ktoré majú svoje paralely u synoptikov a prišiel k záveru, že sú od nich závislé. Boudewijn Dehandschutter (1982) dospel k presvedčeniu, že Tomášovo evanjelium predstavuje relatívne neskoré štádium tradovania Ježišových výrokov. Britskí vedec Christopher Tuckett vo svojej rozsiahlej a podrobnej analýze (Nag Hammadi and the Gospel Tradition. Studies of the New Testament and Its World; Edinburg: Clark, 1986; a tiež "Thomas and the Synoptics", Nov T 30 [1988) 132 -157) ukázal, že Tomášovo Evanjelium predpokladá synoptické evanjelia v ich konečnej podobe a že vzhľadom na podobenstvo o rozsievačovi (Tomášovo evanjelium 9) nie je v ňom nič, čo by sa nedalo ľahko vysvetliť ako gnostická redakcia podobenstva, ktoré nájdeme u synoptikov. Vecné zhodnotenie východísk a metódy Ježišovho seminára je v článku: B. Repschinski, "Moderne Leben-Jesu-Forschung", in Stimmen der Zeit 218 (7, 2000) 455 - 466. Skvelou odpoveďou na metodologicky neseriózny prístup Ježišovho Seminára je dielo Luke T. Johnsona, Real Jesus (San Francisco: Harper. 1996). v slovenčine vrelo odporúčam nedávno publikovanú knihu: Lee Strobel, Kauza Kristus (Bratislava: Návrat domov, 2000). Priaznivci Ježišovho seminára na- vzdory presvedčivým argumentom najrenomovanejších vedcov "rekonštruujú" "historického Ježiša" na báze niekdajšieho datovania Tomášovho evanjelia alebo aspoň na predpoklade, že môže predstavovať Ježišove reči v pôvodnejšej forme než kánonické evanjeliá. Divák si v Životoch Ježiša mohol všimnúť samé "možno". V tretej a štvrtej časti sa apokryfné Tomášovo evanjelium predstavuje ako najlepšie svedectvo, ktoré máme o "historickom Ježišovi". Štyri kánonické evanjeliá, podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, sú vraj prekrútením skorších materiálov a ich správy o Ježišovom kríži a zmŕtvychvstaní, ktoré v Tomášovom evanjeliu nie sú, sa spochybňujú. Absencia Ježišovej smrti i zmŕtvychvstania je však charakteristikou neskoršej gnostickej spisby, v kontexte ktorej Tomášovo evanjelium vzniklo. Napríklad gnostický doketizmus, ktorý hovorilo Ježišovom zdanlivom tele, potreboval odstrániť kríž preto, lebo ich "duchovný" Kristus musel ostať nedotknutý (porov. Apok. Pet. 82,1 - 83,15) Línia kánonických evanjelií má neporovnateľne lepší základ: Všetky štyri kánonické evanjeliá boli napísané v prvom storočí počnúc rokom 60 a za nimi je kontinuita tradície, ktorá spätne siaha k apoštolom, k mužom, čo Ježiša osobne videli a počuli. Pavol Apoštol, ktorý nám zanechal listy z 50-tych a 60-tych rokov prvého storočia, sa už nejakých päť rokov po Ježišovej smrti s nimi osobne stretol (pozri List Galaťanom 1,18). Spomeňme ranokresťanské vyznanie, "že Kristus zomrel za naše hriechy, že bol pochovaný, a že tretieho dňa bol vzkriesený a že sa zjavil Kéfasovi a potom dvanástim a potom viac ako päťsto bratom naraz" (Prvý list Korinťanom 15,3-8), ktoré v 50-tych rokoch pripomenul sv. Pavol veriacim v Korinte ako niečo, čo im už dávnejšie odovzdal a čo ešte dávnejšie on sám prijal (1 Kor 15,1). V tomto kréde cítiť stopy aramejčiny, reči apoštolov. Sedliacky burič J. D. Crossan však v Životoch Ježiša . ostáva verný Tomášovmu evanjeliu, ktoré odieva do mýtu utajeného svedka autentickej minulosti. Vraj Tomášovo evanjelium Cirkev utajila. Crossan sa tvári, že objavil Ameriku, hoci o Tomášovom apokryfnom evanjeliu sa už roky otvorene diskutovalo medzi kresťanmi i nekresťanmi. Na základe tohto postoja a vynaliezavého použitia poznatkovo spoločnosti vtedajších čias, rysuje Crossan obraz Ježiša, vlastne dva obrazy, aké potrebuje: "sedliacky burič" a potulný "kynický hlásateľ". Na podporu tézy, že Kristov kríž nepatril k autentickému učeniu kresťanstva, ukazuje Crossan na obraz v rímskych katakombách, kde je najstarším zobrazením Ježiš, Dobrý pastier. Strom na obraze interpretuje ako pohanský symbol filantropie. Úplne ignoruje biblické pozadie symbolu: rajský strom života, ku ktorému mal človek cestu uzavretú (pozri Genezis 3) a ktorý Ježiš sprístupnil práve svojou smrťou na kríži, na ktorom dal ako Dobrý pastier život za svoje ovce (pozri Evanjelium podľa Jána 10). Evanjeliá máme tendenciu čítať ako náboženskú literatúru - vyčíta nám Crossan - zatiaľ čo význam týchto textov nie je ani o duchovnom ani o náboženskom živote. Všetko v nich sú vraj situácie s konkrétnym ekonomickým pozadím. V tomto duchu Crossan vykladá Ježišovu modlitbu "Otče náš": "Dosť chleba na dnešný deň, zajtra nijaké dlhy, to je Otče náš, v tom je podstata kráľovstva." Crossan vysvetľuje, že prosbu "Odpusť nám naše viny" možno preložiť ako "odpusť nám naše dlhy", a z "Otče náš" robí modlitbu nepokojného buriča, ktorý má pred očami zadĺženosť roľníkov. Je takáto interpretácia legitímna? V Evanjeliu podľa Matúša je v modlitbe "Otče náš" skutočne slovo, ktorého prvý význam je "dlhy", no Crossanovo vysvetlenie nezohľadňuje kultúrno- historický ani bezprostredný kontext v evanjeliách. V kontexte palestínskeho judaizmu sa slovo "dlh" používalo aj v náboženskom zmysle: "dlh" = "hriech" (po- rov. napr. qumránsky fragment: 4QMess ar 2,17). Evanjelium podľa Lukáša, určené gréckym kresťanom, ktorí na takéto použitie nemuseli byť zvyknutí, má namiesto slova "dlhy" slovo "hriechy", aby sa predišlo dvojznačnosti. A celý kontext modlitby prezrádza, že ide o oslobodenie z vnútornej dlžoby, hriechu. Obrazu sedliackeho buriča prispôsobuje Crossan interpretáciu viacerých " evanjeliových textov. K Ježišovej odpovedi v otázke platenie daní: "čo je cisárovo dajte cisárovi a čo je Božie dajte Bohu!", poznamenáva: "Ľudia ani trochu nepochybovali. že Cisárovi nepatrí nič." Celkom ináč sa na túto odpoveď pozerá" dnešný židovský historik Dávid Flusser: "Ježiš uspel v záludnom chytáku a zároveň dal jednoznačne najavo, čo tým myslel. Nemožno slúžiť dvom pánom, Bohu i mamone. Peniaz je od cisára a tak mu ho treba odovzdať. Celkom iste výrok nevyjadruje priateľstvo voči Rimanom, no tiež ukazuje. že Ježiš nebol zástancom revolty proti nim. Jeho etické učenie to nedovoľuje. Dobre si uvedomoval sociálnu realitu. no táto nebola jeho najdôležitejšou starosťou. Ak si raz človek dovolí vstúpiť do hry, musí si osvojiť jej pravidlá: „Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ta protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ. kým nezaplatíš do posledného haliera" (Mt 5,25-26). Je ťažko súhlasiť s tými. ktorý si myslia, že Pilát mal pravdu, keď odsúdil Ježiša. kvôli tomu, že bol politickým poburovačom alebo vodcom gangu v židovskom oslobodzovacom odboji proti Rimanom... Ježiš hlásal nebeské kráľovstvo... Medzi Židmi znamenalo kráľovstvo alebo vláda Boha to, že v prítomnosti len jeden a len Boh kraľuje de jure. no v eschatologickej budúcnosti sa Božie kráľovstvo zjaví všetkým obyvateľom sveta de facto. (Jesus, Jeruzalem: The Magnes Press. The Hebrew University, 1997, s. 104 - 106) Okrem toho Ježiš nemal problém otvorene sa stretávať i s mýtnikmi, ktorí v tej dobe mali povesť bohatých a skorumpovaných zdieračov ľudu. Ježiš dával šancu každému a toto predpokladá, že mu išlo o oslobodenie pre Božie kráľovstvo. Teórii sociálneho rebela podriaďuje Crossan i Ježišov proces. no správy kánonických evanjelií o tom, že Židia vydali Ježiša rímskemu prokurátorovi z nábožensky ladených dôvodov. celkom zodpovedajú praxi otestovanej v mimobiblických záznamoch. Jozef Flávius píše, že prokurátor Cumanus (48 - 52 po Kr.) dal popraviť vojaka za verejné roztrhanie kópie Mojžišovho zákol1a (Starožitnosti, 20.5.4) a že ku prokurátorovi Albínovi bol v 60-tych rokoch židovskou autoritou predvedený Jesus syn Ananiáša za reč proti Jeruzalemskému chrámu (Židovská vojna 6.5.3). Chrámový zvitok z Oumranu (110 Chrám 64,13), hovorí o treste smrti ukrižovaním. Na konci tretej časti dokumentu vyšetruje biblický bádateľ E. P. Sanders svedectvá o Ježišovom vzkriesení a uzatvára, že skutočne sa čosi muselo stať. Do toho vstupuje komentár: "Pavol mal víziu a vízie sú na začiatku každého náboženského hnutia.." Hm! Musela to byt poriadna vízia, čo z prenasledovateľa kresťanov, horlivca židovskej sekty farizejov, spravila hlásateľa, čo so zvesťou o ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi prešiel celé stredomorie a nakoniec zaň vylial svoju krv. To, čo pre Pavla znamenalo stretnutie Zmŕtvychvstalého, lepšie než akýkoľvek psychologický komentár vystihujú jeho slová: "Všetko, čo mi bolo ziskom, kvôli Kristovi pokladám za stratu... Preň som všetko stratil a pokladám za odpadky." (List Filipanom 3,7-8) A čo apoštoli, ktorí takisto potvrdili zvesť o Kristovi svojím životom? Aj oni, všetci odrazu, mali víziu? Komentár celkom obchádza Pavlovo vysvetlenie: "Či som nevidel Ježiša, nášho Pána?" (Prvý list Korinfanom 9,1) "(Kristus) sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim... a poslednému zo všetkých, ako nedôchodčaťu, zjavil sa aj mne." (Prvý list Korinfanom 15,5-8) Všetko so všetkým súvisí? Ako "potulný kynický učiteľ múdrosti" je Ježiš opísaný najmä vo štvrtej časti seriálu. Hovorí sa o tom, že Ježiš mohol byt ovplyvnený pohanskými vierami a filozofiami, podľa princípu "všetko so všetkým súvisí. Na obhájenie akéhokoľvek portrétu Ježiša sa na obrazovke objaví expertka (žiaľ jej meno som nezachytil), ktorá tvrdí, že v prvých rokoch kresťanstva nebolo jednej viery, ale že boli mnohé sekty, ktoré sa medzi sebou nevedeli dohodnúť. Potom predstavuje Ježišovo učenie ako prísny kynizmus. Tento helénsky myšlienkový smer (pôvod má u Sokratovho žiaka Anthistena) sa vyznačoval dôrazom na správanie: odmietaním spoločenských noriem, opovrhovaním bohatstvom, slávou a pôžitkami. Ježišov štýl sa však s kynikmi radikálne rozchádza. Kynici so sarkazmom alebo skepticky hovorili o Bohu/božstvách. Takisto náboženský pohľad na dejiny, predstava Božieho súdu a príchodu Božieho kráľovstva na konci vekov boli kynickým mudrcom vonkoncom cudzie. John P. Meier v diele A Marginal Jew (Doubleday, 1991) ukazuje, že portrét kynického mudrca je problematický i z iných hradísk. Ježiš sa napríklad pohyboval po tradičných židovských mestečkách a vyhýbal sa helénskym centrám, akými boli blízke "Tiberias a Seforis. Určite by bolo naivné myslieť si, že medzi kresťanmi prvých storočí nebola nijaká pluralita názorov alebo že nejestvovali sekty. No treba rozlíšiť medzi pohľadmi, ktoré sa navzájom dopĺňajú, a pohľadom, ktorý je pokrivený. Na diamant môžeme pozerať spredu i zozadu, z rôznych uhlov a tieto pohľady pomáhajú, aby krása diamantu utkvela v nás čo najhlbšie. No keď sa budeme na diamant dívať cez pokrivené sklo, obraz bude zdeformovaný, nebude pravý. Podobne v ranom kresťanstve bolo jedno evanjelium, jeden diamant. Pavol Apoštol píše, "Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty!" (List Galaťanom 1,9) Na druhej strane Cirkev od počiatku prijímali štyri evanjeliové pohľady: Evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša, Jána. Neprijala ako oficiálne označenie Matúšovo evanjelium, Markovo evanjelium..., pretože evanjelium je len jedno: sám Ježiš a jeho dielo; kniha "Evanjelium podľa Marka" sa otvára vetou: ,.začiatok evanjelia Ježiša Krista". Štyri kánonické evanjeliá sú v tomto zmysle len štyri pohľady na Ježiša a jeho dielo, preto: Evanjelium (Ježiša Krista) podľa Matúša, podľa Marka, podľa Lukáša, podľa Jána. A čo s pohľadmi, ktoré neboli autentické (porov. List Galaťanom 1 ,8)? Aby sa zaručila hodnovernosť, bolo dôležité chrániť nedotknutosť tradície, ktorej garantmi boli očití svedkovia Ježiša, apoštoli. Preto aj Pavol, hoci hovorí, že prijal evanjelium priamo od zmŕtvychvstalého Ježiša, ide do Jeruzalema ku Kéfasovi (Petrovi), isto, aby aj navonok bolo jeho hlásanie evanjelia odobrené a chránené od podozrení (porov. List Galaťanom 1,18). Ve- riacich v Korinte ubezpečuje, že evanje- lium, ktoré on hlása je v súlade s apoštolským: "A ja si myslím, že som neurobilo nič menej ako veľkí apoštoli." (Druhý list Korinťanom 11,5). Samozrejme, prvým kresťanom veľmi záležalo, aby sa pravé evanjelium zachovalo nedotknuté. Obrovské množstvo zachovaných novozákonných manuskriptov - viac ako 5000 - počnúc rokom 125 (vďaka fragmentu 7Q5 najnovšie odzneli návrhy posunúť hranicu pred rok 68, dokonca pred rok 50) z rozličných geografických oblasti je podľa jedného z najlepších súčasných odborníkov na textovú kritiku B. M. Metzgera "príkladom prežitia najlepších" (Kauza Kristus, 67). Z roku 125 po Kr. je fragment Evanjelia podľa Jána: John Ryland p52. Španielsky papyrológ O"Callaghan a iní experti datujú pred rok 68, dokonca pred rok 50 fragment 705 - údajne fragment Evanjelia podľa Marka: 6,52-53 (C. P. Thiede - M. D"Ancona, Eyewitnees to Jesus, Doubleday 1996). Reč novozákonných svedectiev je uprostred antickej literatúry ojedinelým fenoménom. Zatiaľ čo ich od vzniku originálov oddeľuje niekedy len pár rokov, v prípade iných starovekých textov je odstup niekoľkých storočí. Na porovnanie: rímsky historik Tacitus napísal svoje Anály Rímskeho impéria okolo 116, no najstarší odpis časti jeho diela je až približne z r. 850; Homérova Iliada z ca. r. 800 pred Kr. sa zachovala na najstarších odpisoch z 2. stor. po Kr. Dnešná veda o evanjeliách Tu sa žiada povedať pár slov O tom, ako sa na formáciu a vznik novozákonných evanjelií pozerajú súčasní bádatelia, historici a biblisti. Všeobecne sa akceptuje formácia v troch štádiách. Prvé štádium predstavuje samotný život a pôsobenie Ježiša z Nazaretu. Druhé štádium ohlasovanie radostné ho posolstva, ktorým je osoba ukrižovaného a zmŕtvychvstalého Ježiša Krista. Kázanie apoštolov postupne nadobúdal o podobu ustálených formúl určených pre liturgiu, pre obrady uvádzania do kresťanského - života, pre katechézu a podobne. Takto sa formovala apoštolská tradícia. Zdá sa, že v tomto štádiu vznikla i písomná zbierka Ježišových rečí, označovaná ako prameň Q - hypotetický prameň rekonštruovaný analýzou synoptických evanjelií. Tretie štádium znamená písomné zachytenie a spracovanie tradícií, či už boli rozšírene ústne, alebo kolovali v písomnej forme, v Evanjeliách podľa Marka (šesťdesiate roky), podľa Matúša (sedemdesiate roky), podľa Lukáša (osemdesiate roky), podľa Jána (deväťdesiate roky). Toto tretie štádium ponúka rôzne perspektívy na tajomstvo Ježišovho života, smrti a zmŕtvychvstania. Každý evanjelista písal Evanjelium vzhľadom na situáciu a potreby svojich adresátov a Ježišov život opisoval vo svetle nadhľadu, ktorý mal vďaka udalostiam, čo sa odohrali po Ježišovej smrti: zjavovanie sa Zmŕtvychvstalého a obdivuhodný život a rozmach ním založenej Cirkvi. K tomu pristúpil aj pohľad na Ježiša a jeho dielo vo svetle celých uplynulých dejín zachytených v Starom zákone. Takto mohlo opisovanie skutkov a slov pozemského Ježiša prejsť cez isté modifikácie, mohli byt prepracované isté historické detaily, neznamená to však, že obraz Ježiša bol sprostredkovaný menej autenticky. Naopak, vyjadriť tak hlboké tajomstvo s dopadom pre dejiny minulé i budúce lipnutím len na historických údajoch by znamenalo nevystihnúť ho pravdivo. Slovami súčasného talianskeho teológa Raniera Cantalamessu, evanjelista neraz neváhal obetovať historicitu faktu, aby lepšie vynikla skutočnosť či udalosť histórie. Spoľahlivosť kánonických evanjelií vyzdvihujú aj odborníci, ktorým by na obraze Ježiša veľmi záležať nemuselo. Spomínaný židovský historik David Flusser, bývalý vedúci Katedry histórie prestížnej Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, dnes profesor emeritus a člen Izraelskej akadémie vied a humanistiky, nositeľ Izraelskej ceny za literatúru, píše v knihe Jesus (Jeruzalem: The Magnes Press, The Hebrew University, 1997), že synoptické evanjeliá predstavujú najlepšie historické pramene o Ježišovi a že zachovávajú obraz Ježiša, ktorý je hodnovernejší, ako sa niekedy uznáva (s. 21). Potvrdenie kontinuity v rozvoji tradície dnešnými odborníkmi má za dôsledok, že sa konečné stvárnenie evanjelií, teda tretie štádium, považuje za autentické svedectvo o tom, aký Ježiš skutočne bol a čo pre ľudstvo vykonal. Jaroslav Rindoš, SJ (Uverejnené v Živote Cirkvi, č. 20/2001, s. III-V) 3. Reakcia na „skvelý projekt“ Život Ježiša vysielaný STV Neviem kde moderátorka STV p. Alena Heribanová prišla k tomu, že uviedla projekt k Jubileu Ježiša Krista, Životy Ježiša, ako skvelý film Jeho príbeh je starý dvetisíc rokov: Dnes je zdrojom viery jednej tretiny ľudstva a jeho život a smrť motívom celej západnej civilizácie. Na prelome tisícročí sa viac ako inokedy venujeme úvahám o jeho odkazoch, jeho energii, mysleniu a už aj preto, že viac konfrontujeme vedecké výskumy nových informácií o ňom so štandardným historickým výkladom jeho významu... (úvod k prvému dielu). Už toto pozvanie muselo zaujať diváka, napriek tomu, že nás niečo zaráža - Ježišove energie. A potom to prišlo hneď v úvode prvého dielu pod názvom Boh Ježiš. ...skutočne žil... nevieme však prečo ho jeho nasledovníci považovali za Boha a prečo tento názor ľudia dodnes akceptujú. ... je vhodná doba na to, aby sme sa znova zamysleli nad Ježišovým životom. Až v našej dobe vzniká napätie. Projekt predstavuje akéhosi bližšie neidentifikovaného teológa, špecialistu na Nový zákon - katolík? protestant? Základy kresťanstva sú spochybnené podľa tohto dokumentu práve existenciou iných náboženstiev. Zaznieva silné potieranie tradičných základov kresťanstva. Ihneď je položený dôraz na podmanenie si Indie prostredníctvom konverzií - pohľad na katedrálu v Kalkate. Z čoho vyplýva podmanenie Indie? Kresťania presvedčení o Ježišovej jedinečnosti dnes žijú popri iných vierovyznaniach, ktoré si zaslúžia rovnaký rešpekt. Musia sa však vyrovnávať s Ježišovým výrokom z evanjelia sv. Jána, že k Bohu vedie iba jediná cesta (Jn 14, 6). Kresťanstvo čakajú dve dilemy - prvá India sa nestala kresťanskou - neuspelo. Druhá - k Bohu v Indii prichádzajú ľudia aj inými cestami. Kresťanstvo sa musí vyrovnávať so skutočnosťou viery v reinkarnáciu. Svami - náboženský činiteľ v Indii, ku ktorému prichádzajú mnohí prehlasuje, že jeho život sa začína zázračným počatím a narodením. Bolo to pri studni, kde do života jeho matky vstúpilo veľké svetlo a otehotnela a potom sa narodil Svami. Jeho narodenie sa nazýva nie narodením, ale novým vtelením boha. Takže má božský pôvod, niečo ako prípad Panny Márie. Ježišovo narodenie ako inkarnácia Boha má aj iné paralely. Krišnovo narodenie má podobné čaro. Tieto príbehy sú súčasťou mýtov prenášané z generácie na generáciu. Teologické vyhlásenia o Kristovi však idú naozaj ďalej. Dávajú im osobitný význam. Faktografické údaje z religiózneho hľadiska nie sú významné, lebo nimi sa stráca mnoho z podstaty a mystéria. My na západe sme mnoho pri Kristovi z mystéria stratili. Takéto a podobné úvahy naozaj cieľavedome pracujú na potieraní Kristovho Božstva, čo je zrejme cieľom tohto filmu. A preto už na základe takéhoto zbežného pohľadu na prvý diel tohto "skvelého projektu" vidieť tendenčnosť tohto filmu - tendenčnosť spochybnenia Krista ako Boha. V závere sa zdôrazňuje, že pomocou legendy sa udržiava mýtus o Ježišovi. Kladenie autorizovania evanjelií až 200 rokov po jeho narodení znovu jasne poukazuje na skutočnosť už vyššie spomenutého tendenčného postoja. Argumenty, ktoré hovoria na vyvrátenie tohoto ponechávam na biblistov. Mojím cieľom je poukázať na manipuláciu s ľudským vedomím, v čom majstrovsky vynikajú novodobé sekty ako scientologisti alebo New Age. Napriek tomu, že v tomto diele vystupujú rôzni "teológovia", nie sú špecificky určení akí - veľmi pripomínajú racionalistov devätnásteho storočia a vlastne len opakujú ich tézy, ktoré seriózni teológovia veľmi jasne odmietli. Spochybňovanie Písma je tu naozaj cieľa- vedomé. Vedľa určitých právd je predkladaných, mnoho poloprávd, ktoré majú svoj zámer spochybniť vieru v Ježiša Krista ako pravého človeka a pravého Boha. Autor nespochybňuje historicitu Krista, vyšiel by dnes na posmech u všetkých, dnes to nie je moderné, spochybňuje evanjeliá a Božstvo Krista. Predkladá sa zámerne myšlienka, že každý človek je Boh. Prvým krokom je pochopenie, že ste božský posol, uvedomiť si, že máte božský pôvod; druhým, že sa stávate božím synom a tretím, že ste bohom. A tak tento film nie je filmom na povzbudenie vo viere, ale naopak na opustenie viery. Prvý diel nás teda zbavuje viery v autentické Božstvo Ježiša Krista a jasne podsúva náuku New Age. A čo druhý? Má názov: Žid Ježiš. V tejto časti zrejme autor chce vyvolať zdanie opravdivého skúmania človeka Ježiša. Židovskí historici, znalci Zákona sa vyjadrujú veľmi čudne: Spochybňujú aj nespochybniteľné – napr. narodenie Krista nekladú do Betlehema, ale do Nazaretu, lebo ho volali nazaretský. Ježiš bol pod vplyvom Jána Krstiteľa. Obaja si rozdelili sféru vplyvu. Ježiš si uvedomil, že môže konať zázraky a rozišiel sa s Jánom. Pútnické bohoslužby zahmlievajú Ježišov židovský pôvod. Ježiš z brehu zbadal húf rýb a poslal tam apoštolov - takéto a podobné sú vysvetlenia istých udalostí i evanjelií. Ježiša dištancovali od Židov: Teraz rabíni tvrdia, že Ježiš bol židovský rabín, narodil sa ako Žid, učil ako Žid, zomrel ako Žid. Kristus používal jazyk judaizmu. Ježiš ako rabín bol jeden z mnohých. Je tu tendenčné zhodenie poslednej večere. Kristus pri rozkaze pite moju krv a jedzte - toto je moje telo - chce apoštolov oslobodiť od pút viery, že Bohu sa môžu zapáčiť len obetovaním vlastného tela a krvi. Treba byť opatrný v historickom hodnotení udalostí v Getsemanskej záhrade. Ukrižovaný Žid vyvoláva už stáročia antisemitizmus. Tento diel v závere tendenčne ukazuje fotografie detí, ktoré zahynuli v koncentračných táborov, akoby Kristus a kresťania boli zodpovední za ich existenciu a vraždenie. Podľa tohto dielu, Ježišova misia očividne zlyhala. Ježiš bol po smrti považovaný za Boha. A tretí diel pod názvom: Burič Ježiš pokračuje v dehonestácii Ježiša Krista postaviac ho do úlohy pomstiteľa za stratu pôdy, stratu živobytia. Ježiš mal vraj tendenciu zvrhnúť nadvládu Ríma, čo bolo jeho prvotnou úlohou. Odhliadnuc od skutočnosti, že evanjelium hovorí niečo iné, podsúva sa divákovi veľmi presvedčivo opát zámerne "teológom", že Ježiš bol sociálny revolucionár v mene Boha. My evanjelia čítame ako náboženskú literatúru, a to je chyba. Keď Ježiš učí Otčenáš venuje biednym, kráľovstvo Božie je krásne, zem je zlá. Chlieb je základ života, v Otčenáši vyjadruje zlú situáciu človeka. Ježiš sa dostal zo stavu chudoby do stavu núdze. Preto opúšťa Nazaret. Ježišovo posolstvo bolo určené výlučne núdznym. Ježiš bol liečiteľ. Ježiš je sprostredkovateľ liečivej energie. Ježišovi učenci sa zúčastňovali na sociálnej revolúcii. Herodes vraj dobre vedel čo Ježiš robí. Ježiš sa pred ľuďmi vysmieva z Herodesa. Azda týchto niekoľko myšlienok stačí na to, aby si divák uvedomil, že aj v tejto časti tvorcom vonkoncom neide o Krista ako Boha, ale o dokázanie, že bol obyčajný človek a naviac vôbec nie nevinne odsúdený. Dokonca o tendenčnosti svedčí aj výrok, že histórií ostala záhada jeho vzkriesenia, ako by história mohla zdôvodnil Kristovo víťazstvo nad smrťou. Kresťanstvo by nikdy nevzniklo, keby sa medzi Ježišovými učeníkmi nerozšírila myšlienka o jeho vzkriesení. V projekte tvrdia, že vízia je základom každého náboženstva a tieto mal apoštol Pavol. Niet náboženstva bez vízie. Kresťanstvo začalo ako hnutie odboja. Tieto tvrdenia jasne spochybňujú nielen Krista, ale aj kresťanstvo a tak aj tretí diel jasne potvrdzuje, že dokument nie je obhajobou kresťanstva, ale naopak jeho deštrukciou. Vrcholom absurdnosti tohto diela je tvrdenie, že je akýsi boj medzi cisárom a Kristom o moc a o ich vzájomný vzťah. Bol Ježiš celkom človek a zároveň celkom Boh, to bola pozícia katolíkom; alebo bol akýsi poloboh, poločlovek podriadený Bohu. Ak bol rovný Bohu stál nad cisárom, ak bol poloboh mohol byť podriadený cisárovi. Posledný diel - Skrytý Ježiš - v ničom nezaostáva za výmyslami absurdnosti predchádzajúcich dielov. Tento diel len potvrdzuje skutočnosť zahmlievania Krista a jeho Božského poslania. Spochybňovanie Krista ide cez predstavovanie gnostického dokumentu tzv. Tomášovho evanjelia, ktoré vraj Cirkev odmietla preto, lebo najlepšie vykresľuje pozemský život Krista. Autor scenára zrejme zabudol na to čo tvrdil v prvej časti, že: Faktografické údaje z religiózneho hľadiska nie sú významné, lebo nimi sa stráca mnoho z podstaty a mystéria. Ježišove učenie nebolo založené len na židovstve ale aj pohanstve. Ježiš je iný, ako ho vykresľuje Cirkev. Ježiš povinnosti voči rodičom, manželstvu a deťom odmietal - čo je zas jedno z absurdných tvrdení tohto dokumentu. Ježiš bol vraj inšpirovaní cynikmi - žiakmi Diogenesa, ktorý žil v sude, aby dokázal, že všetko je márnosť. Je absurdnosťou tvrdenie, že Cirkev napísala svoj vlastný príbeh Ježiša, v ktorom zatajila, čo sa jej nepáčilo. Tento dokument je jednoznačne dokumentom proticirkevným a takto ho máme vnímať. Je tu veľmi jasná orientácia na zbožštenie človeka, čo je tendencia už spomínaného hnutia New Age. Celý dokument je zmesou rôznych bludov a pseudodokumentov, je akousi pavedou a nie dokumentom, ktorý by úprimne túžil po odhalení historických dôkazov o Kristovi. Je o to nebezpečnejší, že vzbudzuje v človeku vnútorné presvedčenie, že Kristovo slovo si môžeme vysvetliť tak, ako to v danej situácii vidíme a podsúva sa nám zámer, že Cirkev zamkla Krista do zlatej klietky v strachu pred ľuďmi. Jasne tomu nasvedčuje aj tendencia podryť autoritu Petra a jeho nástupcov. Korunou všetkého je podsúvanie tzv. Evanjelia Márie Magdalény a absurdnosti jej tvrdení. Zdá sa, že STV odvysielaním tohto dokumentu tendenčne vystúpila proti Cirkvi so zámerom, ovplyvniť májové sčítanie obyvateľstva. Dokument jednoznačne manipuluje verejnú mienku. A to je naozaj veľmi nebezpečné a o to odsúdeniahodnejšie, že to robí verejnoprávna televízia. Týmto sa zapojila do siete tých médií, ktoré výrazne poškodzujú Cirkev a veriacich a oprávnene možno pochybovať o jej dôveryhodnosti. Celkom iste z hradiska bibliky sa ohlásia tí, ktorí tento dokument podrobne rozoberú a dajú fundovanú odpoveď na tento plagiát. Mne išlo o poukázanie na to, ako pod rúškom "skvelého" projektu vyšlo do sveta mizerné dielo, ak to vôbec dielom možno nazvať. Kto skúma Písma, zistí najlepšie, akú hodnotu toto má. Ale mlčať sa už nedá. Treba písať otvorene. STV by mohla venovať peniaze na oveľa hodnotnejšie projekty a predovšetkým nepredstierať, aký skvelý projekt dáva svojim divákom. Daniel Dian, šéfredaktor Duchovného pastiera (Uverejnené v Živote Cirkvi č. 14/2001, s.11-12)
