Pravda a lož:
Sloboda prejavu v kontexte moderných technológií
"Digitálny vek vytvára obrovské posuny v mocenských vzťahoch medzi jednotlivcami, štátmi a organizáciami a vyvoláva oprávnené obavy o osud jednotlivca, charakter občianskej spoločnosti i vzťah k základným právam a demokratickým zásadám. Technologický pokrok preto musí vždy slúžiť ľudstvu," povedala Iveta Radičová, dekanka Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave (PEVŠ) v úvode medzinárodnej konferencie Pravda a lož: Sloboda prejavu v kontexte moderných technológií.
Témou konferencie bol posun mediálneho a politického prostredia v čase, keď verejnú mienku ovplyvňujú v čoraz menšej miere klasické médiá a v čoraz väčšej sociálne siete, alebo napríklad aj anonymné internetové diskusie.
"V poslednom čase slabne dopyt po nejakej komplexnej alebo úplnejšej pravde. Ľudia vyhľadávajú často tú pravdu, ktorú potrebujú, alebo ju chcú počuť. A to posúva výsledný efekt, ako pôsobia informácie a ako vnímame svet. Nie je to nový jav a existoval vždy, lenže v súčasnej dobe, keď je šírenie informácií mimoriadne jednoduché v dôsledku digitalizácie a sociálnych médií, má oveľa výraznejšie a viditeľnejšie dôsledky. Dnešná konferencia teda hovorí aj o potrebe hľadať cesty, ako by sa mali ľudia naučiť pracovať s informáciami a vyhodnocovať ich," povedal pre TASR Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Samotná diskusia s odborníkmi prebiehala v troch blokoch: "Sloboda slova a ochrana súkromia v digitálnom prostredí", "Reklama, neklam ma: marketing a zavádzanie spotrebiteľa" a napokon "Uväznení v sieti: nové technológie a mediálne aspekty".
Súčasťou podujatia, ktoré sa konalo na pôde Fakulty masmédií PEVŠ, bol aj okrúhly stôl zástupcov médií s prihlásením sa k Charte základných digitálnych práv v EÚ.
"Tento dokument nanovo definuje nedotknuteľnosť ľudskej rovnosti a dôstojnosti, ako aj všeobecnú neporušiteľnosť ľudských práv v období dramatických zmien základov našej existencie, ktoré prebiehajú práve vďaka digitalizácii," dodala Iveta Radičová.
Súčasný vývoj sa totiž priamo podpisuje na oslabovaní demokracie, dokonca, ako pripomenula I. Radičová, podľa názoru odborníkov dnes pracujeme doslova na svojej sebadeštrukcii, ktorej sa dá vyhnúť iba ak budú médiá, aj otvorená komunikácia podliehať morálnym regulatívom.
"Nápad zorganizovať konferenciu sa zrodil preto, že cítime istý nepokoj v mediálnom svete, ktorý je konfrontovaný so svetom nových technológií a sociálnych sietí, kde sa ukazuje, že tradičnú mediálnu zodpovednosť nabúrava extrémna internetová sloboda," povedal pre TASR Martin Kasarda z Fakulty masmédií PEVŠ. "Sloboda nášho slova v mediálnom prostredí neznamená bezbrehú možnosť hovoriť čokoľvek, kdekoľvek a akokoľvek. Sloboda slova je aj zodpovednosť a bremeno tých, ktorí pracujú v médiách zodpovedne a snažia sa svojou prácou obhajovať pravdu. Bohužiaľ, niekedy aj za cenu života."
Konferencia sa konala v priestore fakulty, ktorý dekorovali články nedávno zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Myšlienka zorganizovať podujatie sa však zrodila ešte pred týmto skutkom.
"Po ňom sa len zosilnil trend, ktorý tu bol aj predtým, keď sa médiá usilujú hovoriť pravdu, ale sú aj politickými elitami znevažované," doplnil Martin Kasarda.
Ako uviedol, iniciatíva bude pokračovať ďalšou konferenciou na jeseň. "Práve na pôde Fakulty masmédií by sa malo hovoriť o tom, ako by mali fungovať zodpovedné médiá a ako by sa mali postaviť k tomu, čo sa deje v neregulovanom prostredí internetu," uzavrel..
Témou konferencie bol posun mediálneho a politického prostredia v čase, keď verejnú mienku ovplyvňujú v čoraz menšej miere klasické médiá a v čoraz väčšej sociálne siete, alebo napríklad aj anonymné internetové diskusie.
"V poslednom čase slabne dopyt po nejakej komplexnej alebo úplnejšej pravde. Ľudia vyhľadávajú často tú pravdu, ktorú potrebujú, alebo ju chcú počuť. A to posúva výsledný efekt, ako pôsobia informácie a ako vnímame svet. Nie je to nový jav a existoval vždy, lenže v súčasnej dobe, keď je šírenie informácií mimoriadne jednoduché v dôsledku digitalizácie a sociálnych médií, má oveľa výraznejšie a viditeľnejšie dôsledky. Dnešná konferencia teda hovorí aj o potrebe hľadať cesty, ako by sa mali ľudia naučiť pracovať s informáciami a vyhodnocovať ich," povedal pre TASR Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Samotná diskusia s odborníkmi prebiehala v troch blokoch: "Sloboda slova a ochrana súkromia v digitálnom prostredí", "Reklama, neklam ma: marketing a zavádzanie spotrebiteľa" a napokon "Uväznení v sieti: nové technológie a mediálne aspekty".
Súčasťou podujatia, ktoré sa konalo na pôde Fakulty masmédií PEVŠ, bol aj okrúhly stôl zástupcov médií s prihlásením sa k Charte základných digitálnych práv v EÚ.
"Tento dokument nanovo definuje nedotknuteľnosť ľudskej rovnosti a dôstojnosti, ako aj všeobecnú neporušiteľnosť ľudských práv v období dramatických zmien základov našej existencie, ktoré prebiehajú práve vďaka digitalizácii," dodala Iveta Radičová.
Súčasný vývoj sa totiž priamo podpisuje na oslabovaní demokracie, dokonca, ako pripomenula I. Radičová, podľa názoru odborníkov dnes pracujeme doslova na svojej sebadeštrukcii, ktorej sa dá vyhnúť iba ak budú médiá, aj otvorená komunikácia podliehať morálnym regulatívom.
"Nápad zorganizovať konferenciu sa zrodil preto, že cítime istý nepokoj v mediálnom svete, ktorý je konfrontovaný so svetom nových technológií a sociálnych sietí, kde sa ukazuje, že tradičnú mediálnu zodpovednosť nabúrava extrémna internetová sloboda," povedal pre TASR Martin Kasarda z Fakulty masmédií PEVŠ. "Sloboda nášho slova v mediálnom prostredí neznamená bezbrehú možnosť hovoriť čokoľvek, kdekoľvek a akokoľvek. Sloboda slova je aj zodpovednosť a bremeno tých, ktorí pracujú v médiách zodpovedne a snažia sa svojou prácou obhajovať pravdu. Bohužiaľ, niekedy aj za cenu života."
Konferencia sa konala v priestore fakulty, ktorý dekorovali články nedávno zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Myšlienka zorganizovať podujatie sa však zrodila ešte pred týmto skutkom.
"Po ňom sa len zosilnil trend, ktorý tu bol aj predtým, keď sa médiá usilujú hovoriť pravdu, ale sú aj politickými elitami znevažované," doplnil Martin Kasarda.
Ako uviedol, iniciatíva bude pokračovať ďalšou konferenciou na jeseň. "Práve na pôde Fakulty masmédií by sa malo hovoriť o tom, ako by mali fungovať zodpovedné médiá a ako by sa mali postaviť k tomu, čo sa deje v neregulovanom prostredí internetu," uzavrel.
Copyright ©TASR 2018