MEDIA NEWS
Premiér v demisii Andrej Babiš (ANO) sa ospravedlnil redaktorke internetovej televízie DVTV Emme Smetana za slovný útok na jej rodinu počas sobotňajšej tlačovej konferencie k výsledku prezidentských volieb. Na twitteri dnes napísal, že sa jej za to ospravedlnil hneď v sms a teraz to robí verejne.
Babiš, ktorý v tohtoročných prezidentských voľbách podporil Zemana, sa v sobotu odmietol vyjadriť k zisťovaniu novinárky ohľadom jeho kritiky Miloša Zemana v roku 2013, namiesto toho riešil vzťah k nemu samotnému. "Ale ja sa môžem vyjadriť pani redaktorka k tomu, ako vy pristupujete k mojej osobe. Aj vaša rodina. Pani Pajerová (matka Emmy Smetana Monika MacDonagh Pajerová), ktorá sa stala zo zväzáčky cestou na Albertov revolucionárkou," odvetil Babiš redaktorke.
Dnes na twitteri napísal, že "ušiel". "Do rodiny sa v žiadnej situácii nekope. Sám to nemám rád. Bolo to zbytočné," dodal.
Matka novinárky, známa ako študentská líderka nežnej revolúcie, spolupracovala v novembri 1989 ako reprezentantka organizácie Študentského tlačového a informačného strediska na FF UK s mestským výborom Socialistického zväzu mládeže (SZM) v Prahe na príprave demonštrácie na Albertove. Dňa 21. novembra bola menovaná do Koordinačného štrajkového výboru študentov vysokých škôl a vystupovala ako jeho hovorkyňa. Od roku 1990 pracovala na ministerstve zahraničia a pôsobila ako kultúrna atašé na českom veľvyslanectve v Paríži.
Americká tlačová agentúra AP si aj za druhej svetovej vojny vymieňala fotografie s nacistickým Nemeckom. Vedela pritom, že jej materiály zneužíva Berlín vo svojej propagande. Najzaujímavejšie snímky AP sa dostávali priamo k Hitlerovi. Tvrdí to nemecký historik Norman Domeier, informovala dnes agentúra APA.
USA vstúpili do vojny s Nemeckom v roku 1941. Už pred tým bola AP jedinou zahraničnou agentúrou, ktorá smela z Nemecka prinášať správy. Výskumníci doteraz usudzovali, že po roku 1941 sa americko-nemecké mediálnej kontakty minimalizovali.
Podľa Domeiera ale AP naďalej v tichosti posielala do Berlína exkluzívne fotky spojencov. Na oplátku získavala nedostupné obrazové materiály z Nemecka. Na oboch stranách mala výmena posvätenie najvyšších miest, vyhlásil Domeier, ktorý teraz pôsobí na Viedenskej univerzite.
AP fotky dostávala od svojich bývalých spolupracovníkov, ktorí sa združili do takzvanej "kancelárie Laux". Tá pôsobila pod elitnými nacistickými jednotkami SS a nemeckým ministerstvom zahraničia. Pri tejto skupine potom končili aj fotky od AP, uviedol Domeier po preštudovaní pozostalosti jedného z členov kancelárie.
Historik z univerzity v Stuttgarte odhaduje, že si Američania a Nemci medzi rokmi 1942 až 1945 vymenili 35.000 až 40.000 fotografií. Odovzdávanie sprostredkovávali bližšie nespresnení poslovia v Lisabone a Štokholme.
Najzaujímavejšie zo snímok AP si nechával predkladať nacistický vodca Adolf Hitler, tvrdí Domeier. Podľa neho Berlín fotky následne upravoval či staval do iného kontextu, aby sa vzápätí objavili ako súčasť nacistickej propagandy.
Američania o zneužívaní svojich materiálov vedeli, myslí si Domeier. Zároveň chápali, že sami z Nemecka dostávajú len propagandistické snímky. Nie je tak jasné, aký prínos predstavovali výmeny pre Washington. Domeier naznačuje, že aj Američanom poslúžili fotky k propagandistickým účelom. Zároveň nevylučuje, že komunikačný kanál plnil aj ďalšie zatiaľ neznáme funkcie.
Domeier svoje zistenia zverejnil v odbornom časopise Zeithistorische Forschungen. Teraz dúfa, že AP "konečne" otvorí svoj archív. Agentúra sa k jeho poznatkom zatiaľ príliš nevyjadruje.
AP (Associated Press) vznikla v roku 1848 v New Yorku a už pred rokom 1941 sa stala najväčšou svetovou tlačovou agentúrou. Z jej obrazového spravodajstva čerpá aj ČTK.
Copyright © ČTK 2018
