Balík zákonov na podporu
novinárov neprešiel
Verejnoprávne inštitúcie RTVS a TASR nebudú musieť zo zákona zabezpečiť tvorbu investigatívnej žurnalistiky. Poslanci NR SR totiž v utorok nepodporili návrh noviel zákonov o RTVS a TASR od Miroslava Beblavého a Viery Dubačovej (obaja nezaradení), ktorí chceli takúto povinnosť zaviesť.
Právna norma počítala aj s adekvátnym finančným krytím. V prípade RTVS malo byť na investigatívu vyčlenené jedno percento z rozpočtu telerozhlasu, v prípade TASR dve percentá z rozpočtu agentúry. "Je vo verejnom záujme, aby sa verejnoprávne médiá venovali investigatívnej žurnalistike čo možno najpodrobnejšie," uviedli Beblavý a Dubačová.
Ich návrh mal zároveň demonštratívnym spôsobom ustanoviť, čo sa rozumie pod pojmom investigatívna žurnalistika. Malo ísť napríklad o verejnú kontrolu výkonu verejnej moci, analytickú a expertnú činnosť v oblasti prevencie protispoločenskej činnosti či o zvyšovanie informovanosti verejnosti v oblasti hospodárenia s verejnými prostriedkami, nakladania s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku, majetkom obce alebo majetkom subjektov podliehajúcich zákonu o slobodnom prístupe k informáciám.
Beblavému a Dubačovej neprešla ani novela Civilného sporového poriadku, ktorou chceli znemožniť neodôvodnenú žalobu na novinárov, ich zamestnávateľov a investigatívne mimovládne organizácie cez tzv. osobitnú podmienku konania, kde súd najprv preskúma spôsobenie ujmy a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná. Občianskoprávne konanie by po prijatí novely už nemohlo byť voči týmto subjektom zneužité.
"Investigatívna žurnalistika nemá na Slovensku výslovného nepriateľa. Na druhej strane predkladatelia vnímajú realitu. Za posledné roky je investigatívna žurnalistika na ústupe ako z elektronických médií, tak aj z printových médií. Je potrebné sa zamerať na príčiny tohto stavu. Predkladatelia ich vyhodnotili tak, že príčiny existujú aj v oblasti súdnych žalôb," tvrdili opoziční poslanci.
Ich tretím neúspešným návrhom bol zámer posilniť povinnosti orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov. Sankciou za nedodržanie povinnosti malo byť to, čo ustanovuje už v súčasnosti zákon o priestupkoch pri porušení práva na slobodný prístup k informáciám. "Takýto návrh je odôvodnený skúsenosťami z aplikačnej praxe, keď sa konkrétny orgán verejnej moci rozhodol neodpovedať na otázky vybranej skupiny novinárov, pričom títo novinári nedisponovali rýchlym a účinným prostriedkom nápravy," dodali poslanci.
Beblavý a Dubačová ďalej žiadali, aby sa novinári zaradili do kategórie chránených osôb, čiže útoky na nich by boli posudzované prísnejšie. Ani táto novela Trestného zákona však neprešla. Posledným neschváleným návrhom z balíka zákonov týkajúcich sa novinárov bol zámer, aby štát podporil investigatívnu žurnalistiku aspoň miliónom eur ročne.
Copyright © TASR 2018
