Hrubo ovládnuť Slovenskú televíziu je cieľom vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska z dielne rezortu kultúry. Počas parlamentnej rozpravy ku skrátenému legislatívnemu rokovaniu o tejto norme to vyhlásil Ján Podmanický zo Smeru-SD. Strana SaS, z ktorej minister kultúry Daniel Krajcer pochádza, podľa neho návrhom na skrátené legislatívne konanie porušuje rokovací poriadok. „Je to mediálna cunami, ktorá v konečnom dôsledku zlikviduje už aj tak krehký duálny systém,“ je presvedčený jeho stranícky kolega Dušan Jarjabek.
Kriticky vníma návrh aj ďalší poslanec za Smer-SD exminister kultúry Marek Maďarič, podľa ktorého návrh na zlúčenie prichádza ako absolútne nepripravený. „Ak nemá byť zlúčenie výsledkom seriózne postupne pripravovaných krokov, je jasné, že jeho skutočný cieľ je iný - čo najskôr sa politicky zmocniť verejnoprávnych médií aj ich manažmentu,“ zdôraznil v rozprave. Ministerstvo kultúry podľa neho žiadnu hrozbu návrhom nerieši, ale naopak, hrozbu vytvára. Ako zdôraznil, zákon bol pripravený veľmi expresne, amatérsky, bez podkladov či akejkoľvek diskusie. Poukázal, že počas dvoch dní bolo k návrhu vznesených 600 pripomienok, čo svedčí o jeho nepripravenosti. Opozícia nesúhlasí so skráteným legislatívnym konaním, pre ktoré nie je podľa nich v prípade tohto zákona žiadne odôvodnenie.
Podľa Krajcera je neuveriteľné, že predstavitelia predchádzajúcej vlády kritizujú návrh na skrátené legislatívne konanie. „Veď vaša vláda mala inštitút skráteného legislatívneho konania ako bežnú pracovnú metódu,“ pripomenul. Krajcer sa bráni aj kritike, že cieľom koalície je politizácia a snaha zmocniť sa verejnoprávnych médií. „Vy ste sa nie zmocnili, ale priam ste znásilnili médiá verejnej služby,“ adresoval predstaviteľom predchádzajúcej vládnej koalície. Ako podotkol, svedčia o tom výpovede viacerých bývalých pracovníkov, redaktorov či moderátorov, ktorí z týchto médií doslova ušli. Dodal, že predchádzajúca vláda podľa jeho informácií mala tiež chuť riešiť spájanie verejnoprávnych médií, no odvahu na to nenašli. “Pre nás je to predovšetkým vecná a obsahová záležitosť a to že sa do spájania púšťame, je prejavom zodpovednosti a odvahy,“ dodal.
Hlavným cieľom vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS) z dielne ministerstva kultúry je podľa Krajcera predísť nárastu zadlžovania verejnoprávnych médií. Ak k zlúčeniu nepríde, verejnoprávnej televízii by hrozili vážne hospodárske škody. Návrhom zákona o RTS sa má podľa Krajcera nielen zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu televízie, ale aj skvalitniť vysielanie. Minister tvrdí, že reforma v štátnych médiách má trvať minimálne tri roky, začne sa ich spojením a vyvrcholí zrušením doterajšieho modelu financovania. Všetko sa má udiať v súčinnosti s ministerstvom financií. Jedným z prvých krokov bude zrušenie koncesionárskych poplatkov k 1. januáru 2012.
Snažiť sa o zlúčenie Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo) bez analýz a zistenia možných rizík v "extrémne krátkom čase považujeme za hazardovanie s budúcnosťou verejnoprávnych médií na Slovensku". Uvádzajú to členovia Rady STV vo svojom stanovisku k návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTS), ktorým sa majú STV a SRo od začiatku budúceho roka zlúčiť do nového verejnoprávneho RTS. Pod stanovisko, o ktorom agentúru SITA informoval sekretariát rady, je podpísaných 13 zo všetkých 15 členov. Medzi podpísanými nie sú uvedení Andrej Miklánek a Ivan Podstupka.
Rada nespochybňuje, že STV treba ozdraviť, no zlúčenie oboch médií by podľa nej "najmä pre Slovenský rozhlas znamenalo po viac než osemdesiatich rokoch jeho existencie stratu tradície i vybudovaného kreditu". Členovia Rady STV nevylučujú možnosť prípadného zlúčenia SRo a STV v budúcnosti. Považujú ho však za dlhodobý proces, pri ktorom treba akceptovať špecifiká oboch médií. Predložený návrh zákona označila Rada STV za "nepripravený, z pohľadu výhodnosti argumentačne nepodložený a legislatívne nedotiahnutý. Jeho prijatie Národnou radou SR by preto znamenalo vysoký faktor rizika pre stratu nezávislosti i pre budúcnosť verejnoprávneho vysielania na Slovensku". Myslia si totiž, že návrh zákona o RTS by znamenal zmenu dvoch verejnoprávnych inštitúcií na jednu štátnu. Priniesol by "faktickú stratu ich programovej a politickej nezávislosti" a jeho prijatie by "znamenalo našu rezignáciu na demokratické mechanizmy". Návrh zákona je podľa členov Rady STV "v rozpore s celoeurópskou tendenciou odpútavať médiá verejnej služby od závislosti na štáte". Sú presvedčení, že "navrhované kroky sa nestretnú s pozitívnym ohlasom inštitúcií ako sú EBU či Rada Európy".
"Zlučovanie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je proces mimoriadne náročný a v európskom kontexte zriedkavý, preto sa pri ňom nemožno odvolávať na skúsenosti z iných krajín". Väčšina zo spojených verejnoprávnych vysielateľov rozhlasu a televízie totiž vznikla historicky, keď popri rozhlase začala vysielať aj televízia a následne sa už neoddelili, tvrdia ďalej členovia rady. Pripomínajú, že ministerstvo kultúry ich počas pripomienkovania návrhu neoslovilo. Napriek tomu prijala rada k návrhu stanovisko. Návrh zákona o RTS v stredu 3. novembra schválila vláda a vzápätí sa dostal do parlamentu.
Rada STV nepopiera legitímnosť úvah o zlúčení STV a SRo. Chýba jej však odborná diskusia. Návrh zákona je "šitý 'horúcou ihlou', jeho predkladacia správa argumentačne nepodložená a mnohé z paragrafov iba mechanicky prevzaté z už platných zákonov a často v kontradikcii s inými ustanoveniami". Podľa rady môže mať aplikácia takto nepripraveného zákona na rozhlas aj televíziu fatálny dopad. Tvrdí, že neobstoja ani argumenty o ekonomickej výhodnosti zlúčenia. "Vytvorenie spojeného subjektu RTS ešte neznamená 'zastavenie zadlžovania verejnoprávneho vysielania' - na to by bolo potrebné vytvoriť celý systém nového modelu financovania verejnoprávnych médií. A pre jeho účinnosť nie je potrebné spájať rozhlas a televíziu do jednej inštitúcie."
Rada STV upozorňuje na rozdielnu pozíciu STV a SRo. "Kým SRo si za desaťročia vybudoval vysokú počúvanosť, dôveryhodnosť a poslucháčsku lojalitu, STV zápasí s problémom klesajúcej sledovanosti a oslabovaním spoločenskej vážnosti." Ako ďalej tvrdí, "je nepochybné, že Slovenská televízia musí prejsť procesom ozdravenia - ten však fúzia s rozhlasom nevyrieši. Naopak, zatiahne rozhlas do existenčných problémov televízie a spôsobí stratu jeho kredibility. Aj z týchto dôvodov považujeme návrhy na násilné zlúčenie rozhlasu a televízie - a že ide o násilné zlúčenie svedčia stanoviská nielen riaditeľov oboch inštitúcií, ale aj väčšiny zamestnancov - najmä v takom krátkom čase a bez zodpovedajúcej legislatívnej prípravy za ohrozujúce ich budúcu existenciu".
© 2010, Autorské práva SITA a.s a uvedené agentúry. Všetky práva vyhradené. Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto správy bez predchádzajúceho písomného súhlasu SITA a.s. a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
